Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/191/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209916
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817209916.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej: G. S., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 4.620,32 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4.620,32 Eur s 5,15 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 4.620,32 od 20.10.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 55%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 4.620,32
Eur s príslušenstvom špecifikovaným v podanej žalobe, ako aj náhrady trov konania od žalovanej.

2. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil nasledovne:

3. Dňa 20.12.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s., v
právnom postavení veriteľa, a žalovanou, v právnom postavení dlžníka, (v zmluve o úvere značená
ako klient), uzavretá Zmluva o úvere číslo 8619253086, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné
podmienky a Obchodné podmienky pre úver (Zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a
Obchodné podmienky ďalej spolu len ako „Zmluva“). Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej
titulom zmluvy o postúpení, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, zo dňa 13.06.2017, uzavretej
medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a.s. ako postupníkom.

4. Na základe Zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo výške 5000
Eur. Žalovaná sa podľa Zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach vo výške podľa
Zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá
z Predpisu splátok. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná
splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v
časti ,,Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Žalobca poukázal na to, že uvedená listina je
vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40
ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení.

5. V zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej aj ako „OP“), ak sa žalovaná dostala do omeškania s
platením splátok, právnemu predchodcovi žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru
vrátane príslušenstva. Právny predchodca žalobcu si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru
v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej
žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná ani
napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatila dlžnú pohľadávku.

6. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, je Zmluva o
úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb., Obchodný zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na
požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

7. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky.
Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 15,9 % ročne, pričom výška úrokovej
sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.056.2017.

8. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej
oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne
splatný, podľa čl. 6 Obchodných podmienok, a to ku dňu 20.10.2014.

9. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to
v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z. Výška v žalobe uplatňovaného
úroku z omeškania je 5,15 % ročne.

10. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo
pohľadávky, a to vrátane poplatkov, v zmysle Sadzobníka. Takto určená výška dlžných poplatkov je 0
Eur a je podrobne špecifikovaná v Aktuálnom stave úveru zo dňa 07.06.2017. Predmetné poplatky boli
veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu.

11. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby svoj dlh voči žalobcovi nevyrovnala, preto sa žalobca domáhal
svojich nárokov súdnou cestou.

12. Vo veci súd vytýčil pojednávanie. Žalobca sa pojednávanie nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil.
Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - Zmluvou o úvere č. 8619253086,
Obchodnými podmienkami pre úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení
pohľadávok, Aktuálnym stavom úveru zo dňa 07.06.2017, predpisom splátok, Výzvou na úhradu
dlžnej sumy, Výzvou na splatenie časti úveru, Sadzobníkom poplatkov, písomných vyjadrením žalobcu,
písomným vyjadrením žalovanej, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

16. Zmluva o úvere - dostupná pôžička č. 8619253086, bola uzavretá dňa 20.12.2013 medzi Poštovou
bankou, a.s. a žalovanou. Predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 5000,00 Eur, ktoré mala žalovaná
zaplatiť v 48. mesačných splátkach. Výška mesačnej splátky predstavovala 142,00 Eur, s tým, že celková
výška nákladov bola vyjadrená v sume 1900,06 Eur. Úroková sadzba bola vo výške 15,9 % ročne, RPMN
banky 18,41 % ročne. Dátum prvej platby bol do 25.01.2014, poslednej 25.12.2017 a splatnosť splátok
bola stanovená ku 25. dňu v mesiaci.

17. Žalobca predložil súdu aktuálny stav úveru za obdobie od 25.01.2014 do 25.05.2017, z ktorého
vyplynulo, že žalovaná zaplatila čiastočne úver, čo do istiny vo výške 379,68 Eur.

18. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

20. Úverová zmluva medzi účastníkmi konania, v zmysle jej obsahu, bola uzatváraná ako tzv. absolútny
obchod podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Z ustanovenia § 52
ods. 2 tretej veci Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ by sa
mali použiť normy obchodného práva (rozsudok NS SR z 21.04.2015 č.k. 3MCdo/14/2014). V danom
prípade sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, čo je zrejmé aj z postavenia dlžníka ako fyzickej
osoby v tomto úverovom vzťahu. Dlžníkom je jednoznačne spotrebiteľ. Z týchto dôvodov sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka a ďalších právnych úprav na ochranu spotrebiteľa použijú vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

21. Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 20.12.2013
je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka.

22. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g), h) Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v
súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej
pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť
1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane
dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s
rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad
uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania
spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,
h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 cit. Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

26. Veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere, poskytnúť spotrebiteľovi údaje v súlade so
zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v
uvedenom ustanovení § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. Medzi uvedenými informáciami je povinný
poskytnúť informácie podľa písm. g.) a h.) uvedeného ustanovenia.

27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť
orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 uvedeného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

29. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

30. V zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere, Zmluva síce obsahovala údaje o RPMN, avšak tento
údaj je podľa názoru súdu pre bežného spotrebiteľa nie dostatočne zrozumiteľný, často uniká jeho
pozornosti a môže si ho vysvetliť úplne iným spôsobom, zvlášť pokiaľ je uvedený v zmluve výlučne
vo forme skratky. Podľa názoru súdu, nebola dostatočne naplnená informačná povinnosť žalobcu ako
poskytovateľa úveru. Naviac súd pri prepočte za použitia kalkulačky RPMN pre spotrebiteľský úver,
zo stránky Národnej banky Slovenska pre výpočet RPMN a ročného úroku, s odkazom na stránku
„Ekonomika € sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že skutočná výška RPMN
pri zadaní výšky úveru, výšky splátky a počtu splátok predstavovala 17,36 % a nie 18,41%, tak ako
je uvedená v Zmluve. Celková suma úveru vrátane nákladov, ktorú by mala zaplatiť žalovaná podľa
Zmluvy, bola 6900,06 Eur, ale podľa prepočtu pri zadaní údajov do vyššie uvedenej kalkulačky, bolo
zistené, že celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť, predstavovala výšku 6816,00Eur (48 x 142). Z
toho je zrejmé, že RPMN nebola správne uvedená v Zmluve, v dôsledku toho aj konečný údaj o celkovej
výške úveru, ktorú mala žalovaná zaplatiť. Nepravdivý údaj o RPMN je sankcionovaný tým, že takýto
úver sa považuje za bezpoplatkový a bezúročný.

31. Súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k.)
Zákona o spotrebiteľských úveroch. V období po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.
zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej bol zvažovaný rozsah aplikácie
záverov uvedeného rozsudku. Výklad obsiahnutý v rozsudku bol v určitom období po vydaní rozsudku
aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových
vzťahov. Po prehodnotení výkladu bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne
právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor
Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS. Nevyjadroval sa k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f.) a § 9 ods. 2 písm. písm. k.) sú odlišné od
ustanovení Smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2 písm. h)) a nakoľko
súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie Smernicu č. 2008/48/ES. Výklad
dotknutých ustanovení Smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu
činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92,
C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz
horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov

v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne
posúdenie veci vnútroštátnym súdom.

32. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písmená k.) Zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahovala výšku, počet splátok, termín
splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval však údaj o skladbe splátky.

33. Z mesačnej splátky úveru 142,00 Eur nie je zrejmé, aká časť pripadá na úhradu úveru a osobitne
na úhradu úroku. Aj za stavu, keď sa veriteľ dohodol so žalovanou na úhrade tzv. anuitných splátok, to
znamená splátok, ktoré majú rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru, splácaných v pravidelných
intervaloch, postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel
úmoru istiny. V takomto prípade bol však veriteľ povinný oznámiť počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Veriteľ síce v predformulovanom znení prejednávanej Zmluvy oznámil žalovanej počet
a výšku splátok, ale skladba splátok, keďže nie je mesačne konštantná (neznižuje sa v nej v rovnakej
výške úverová istina a v rovnakej výške úverový úrok) zo zmluvy nevyplýva. Keby skladba splátok bola
konštantná potom by výška úverového úroku nezodpovedala dojednaniu uvedenému v zmluve.

34. Súd preskúmal uzavretú úverovú zmluvu a zistil, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keďže
v nej absentuje takisto aj uvedenie celkovej výšky poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto
úverov. Ďalej súd zistil, že v zmluve sa nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, nakoľko pri
súčine počtu a výšky splátok (48*142 eur) je výška poskytnutého úveru 6 816 Eur a v Zmluve sú uvedené
celkové náklady v sume 1.900,06 Eur, čo by znamenalo že celková cena úveru by mala byť 6 900,06 Eur
(výška poskytnutého úveru + celkové náklady uvedené v zmluve). V tomto prípade tak súd poukazuje
na to, že spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícií všetky informácie o poskytovanom
spotrebiteľskom úvere, vrátane ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa potom rozhodne,
či vstúpi do takéhoto vzťahu alebo nie, pričom priemerný spotrebiteľ predpokladá, že tieto údaje sú
správne a v spleti zložito formulovaných všeobecných obchodných podmienok sa na základe princípu
dôvery zveruje do rúk finančných inštitúcii neuvedomujúc si, aké následky to môže preňho mať, pričom
už nie je možné zistiť, aké informácie spotrebiteľ obdŕžal pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepravdivý
údaj o RPMN a absencia dojednaní v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona č. 129/2010
Z. z. má za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm.
a/, b / uvedeného zákona. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, súd priznal žalobcovi rozdiel medzi
poskytnutým úverom vo výške 5000 Eur a sumou splatenou žalovanou 379,68 Eur, ktorý predstavuje
sumu 4620,32 Eur.

35. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 20.10.2017 do zaplatenia, z toho dôvodu súd
priznal úrok z omeškania od uvedeného obdobia. Výška úroku z omeškania k uvedenému dňu bola
posudzovaná v zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K uvedenému dňu predstavovala
základná sadzba ECB výšku 0,15 %, ku ktorej bolo pripočítaných 5 percentuálnych bodov.

38. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia sumy 4620,32 Eur, s priznaným úrokom z omeškania. Súd považoval žalobu žalobcu, čo
do výšky 4620,32 Eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania za dôvodnú a opodstatnenú, kým v

prevyšujúcej časti nad 4620,32 Eur s prísl., súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú, a
to s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 55 %.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.