Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201596
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918201596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: I. F. C., s. r. o., so sídlom
E., Ul. I. XX, Q.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Ul. Kubániho č. 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: B.. G. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. C. č. XXX, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Csp/54/2018-83 zo dňa 16. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 913,80 € s
5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 913,80 € od 07. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.474,68 € spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.474,68 € od 07. 02.
2016 do zaplatenia tak, že uvedený úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- € a odo dňa

nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne
sumu 1.500,- € len 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.474,68 € do zaplatenia, a to titulom
plnenia zo zmluvy uzavretej dňa 16. 04. 2015 žalobcom a žalovanou, a to zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX (ďalej v texte „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver
vo výške 1.500,- €.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu považoval za nárok

zo zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto podrobil uvedenú zmluvu o úvere prieskumu
z hľadiska jej platného uzavretia, ako aj zákonných náležitostí. Z predloženej zmluvy o úvere okresný
súd ustálil, že žalovaná podľa bodu 5 zmluvy požiadala o úver a žalobca v bode 6. zmluvy uviedol
zmenené údaje oproti bodu 5. zmluvy o úvere, a to ohľadne podstatných zákonných náležitostí tejto
zmluvy, akou je hodnota RPMN za úver, hodnota predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu,
pričom žalobca do bodu 6. dopísal aj nový údaj, a to údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania
vo výške 5,05 % ročne. Je podľa okresného súdu nepochybné, že v prípade doplňovania - zmeny

údajov do znenia zmluvy o úvere ide o jej zmenu v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý mala žalovaná následne prijať, teda žalovaná mala formulár opäť opatriť svojim podpisom a
následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade však tento postup pri uzavretí
zmluvy nebol súdu preukázaný, pri jej uzavretí nebol dodržaný zákonný predpísaný postup. Keďže vkonaní nebolo preukázané, že by žalovaná nový návrh žalobcu prijala, pričom ani oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi nie je žalovanou podpísané, nebola tak dodržaná obligatórna písomná
forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd poukázal na nevyhnutnosť uvedenia údaja o RPMN

v čase uzavretia zmluvy, nakoľko na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnaní RPMN, uvádzaný pri
spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie, alebo
nie, preto pri zmene tohto údaja veriteľom musí dôjsť k jeho akceptovaniu dlžníkom - spotrebiteľom.

4. Následne okresný súd dospel k skutkovému a právnemu záveru, na základe ktorého mal za nesporné,

že na základe zmluvy o úvere bolo žalovanej poskytnuté plnenie, a to konkrétne suma 1.350,- €, čo
žalobca preukázal prehľadom odoslaných platieb, konkrétne žalovanej dňa 16. 04. 2015, ktorá suma
predstavuje nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej, a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Doplnil, že z dôvodu nedodržania zákonom stanoveného postupu pri uzavieraní písomnej zmluvy o
úvere, teda v dôsledku absencie písomnej formy tejto zmluvy, nemohla vzniknúť ani dohoda o poskytnutí
služby, ktorá bola jej súčasťou. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia okresný súd doplnil,

že ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, preto uložil žalovanej, aby
žalobcovi vydala titulom bezdôvodného obohatenia sumu 913,80 € s príslušenstvom, ako rozdiel medzi
sumou,ktorájejbolaposkytnutátitulomúveruvovýške1.350,-€asumou436,20€,ktorúsumužalovaná
uhradila ku dňu 12. 04. 2018 žalobcovi. Úrok z omeškania priznal okresný súd v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

5. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie
dlžníka, okresný súd nepriznal žalobcovi ani tento nárok z dôvodu, že zmluvná pokuta má akcesorickú
povahu a pre svoj vznik predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má
slúžiť. Ak teda súd konštatoval, že zmluva o úvere nevznikla, nemôžu nastať ani účinky akcesorického

záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 96,25 €, ani tento
nárok žalobcovi súd nepriznal, pretože podľa žaloby ide o pokus o zmier pred začatím súdneho konania
a uplatnená náhrada nákladov spočíva v odmene za právnu službu v súvislosti s týmto úkonom, ktorého
existenciu a doručenie žalovanej súd nemal preukázané.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), a to v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak žalovaná, ako i žalobca.

8. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých
skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) by
si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Tvrdí, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami
úverovejzmluvynikdynedojednáva,apretosanatomtoúdajiúčastnícizmluvynemôžudohodnúť.Akmá

byťúdajoRPMNurčenýtak,žejevypočítanýnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzavretiazmluvy,potom
to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov existujúcich v danom čase. Ak by on neurčil údaj
RPMN schváleného úveru postupom podľa zák. č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom
podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, alebo by uviedol hodnotu zhodnú s tzv.
predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5. každej zmluvy, potom by porušil zákon. Otázka „dohody“ o

RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná
a predpokladá. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia všeobecných súdov SR s odôvodnením, že
RPMN nepredstavuje predmet záväzku, je to iba informácia určená spôsobom, ktorú predpisuje zákon.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj v časti, ktorá
bola zamietnutá a prizná mu plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

9. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie i žalovaná, ktorá odmieta žalobcovi uhradiť
sumu 913,80 € s príslušenstvom. Tvrdí, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, nakoľko
zmluvy o úvere je formulárovou typovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola koncipovaná tak, že
nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Zároveň žalobca pri uzavieraní

predmetnýchzmlúvpoužilnekalépraktiky,pretojezmluvavcelomrozsahuneplatná,akpísomnázmluva
nie je dohodnutá na sumu 1.350,- €, v zmluve je uvedená suma 1.500,- €, preto je predmet zmluvy
neplatný a plnenie je bez právneho dôvodu. Zmluvu o úvere zároveň považuje za neplatnú a v rozpore
s § 39 a § 37 Občianskeho zákonníka, pretože jednotlivé články tejto zmluvy obsahujú vady. Poukázalana zmenu obsahu zmluvy o úvere v bode 5. a 6., zotrvala na tom, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere nedošlo a zmluva je v celom rozsahu neplatná. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že v zmluve
o úvere absentujú obligatórne náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z. z.“ ), a pokiaľ ide o
samotnú odplatu, ktorá bola uvedenou zmluvou o úvere dohodnutá, ide o neprimerane vysokú odplatu,
ktorú je možné považovať za úžernícku. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol, že zmluva o úvere je v
celom rozsahu bezúročná a bez poplatkov, preto nie je povinná uhradiť ani žalovaný nárok, a to 5,05 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 913,80 € od 07. 02. 2016 až do zaplatenia.

10. Vyjadrenia k odvolaniu neboli podané.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ako aj žalovanej viazaný
rozsahom a dôvodmi v ich odvolaní v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 387 ods. 1 CSP (á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

v celom rozsahu potvrdil.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu, ani žalovanej nebolo dôvodné,
nakoľko okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne
vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd sa správne v
odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ
rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovanej voči nemu bol čiastočne dôvodný.

13. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho

odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej
inštancie, teda rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu nesmie byť užší, než aký je rozsah
účinkov odvolania, ktoré nevyhnutne nadväzujú na podobu viazanosti súdu žalobou. V odvolacom
konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j.,

že odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Následne odvolateľ v podanom
odvolaní vymedzí, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týmito dôvodmi
odvolania je odvolací súd viazaný, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní
prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho

súdu preskúmať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

14. Odvolacím dôvodom žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie veci, ak okresný súd založil svoje
rozhodnutie na tom skutkovom a právne závere, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z
dôvodu, že medzi účastníkmi zmluvy nebola dohodnutá RPMN a súčasne okresný súd ani neodôvodnil,

na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN účastníci zmluvy vôbec
legálne dohodnúť mohli.

15.Odvolacísúdvšakvtejtosúvislostipoukazujenatúskutočnosť,žeokresnýsúdnezaložilrozhodnutie
na tom skutkovom a právnom závere, ako to tvrdí žalobca. Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal

najmä na tú okolnosť, že zmluva nemá zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z., preto došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle
ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sa otázkou, resp. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. okolnosťami, či zmluva obsahuje RPMN, nezaoberal, poukazoval na

nedodržanie kontraktačného postupu pri uzatváraní písomnej zmluvy o úvere. Uvedené ustanovenie o
tom, že zmluva o úvere neobsahuje RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.) nie je ani
okresným súdom v prejednávanej veci aplikované na daný skutkový a právny stav veci, preto odvolanie
vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené, je zmätočné a nevzťahujúcesa k argumentácii okresného súdu. Z vyššie uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že argumentácia
žalobcu uvedená v odvolaní, týkajúca sa jeho úvah o „dohodnuteľnosti RPMN“ je absolútne irelevantná
a svojim spôsobom zavádzajúca, pretože v prejednanom prípade nebolo dôvodom konštatovania

neplatnosti predmetnej zmluvy nesprávne uvedenie RPMN, ale rozdielnosť údajov RPMN v návrhu
zmluvy podpísanom žalovanou (ako dlžníčkou) a žalobcom v „schválenej“ zmluve.

16. Keďže odvolanie žalobcu nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a skutkový
a právny záver okresného súdu o tom, že pri uzavretí zmluvy o úvere nebola dodržaná obligatórna

písomná forma, keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná nový návrh žalobcu prijala, a ani
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je žalovanou podpísané, je nutné nárok žalobcu
považovať za nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho
dôvodu, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne, a to vrátane
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktoré nebolo odvolaním žalobcu konkrétnymi odvolacími
dôvodmi napadnuté, avšak ide o výrok závislý v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP.

17. Za dôvodné nepovažoval odvolací súd ani odvolanie žalovanej, ak v odvolaní poukazuje na okolnosti
súvisiace s tým, že zmluva je v celom rozsahu neplatná, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a súčasne neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z.. Okresný súd
však uznal námietky žalovanej, konštatoval, že zo strany žalobcu nebola dodržaná obligatórna písomná

forma zmluvy o úvere, preto na strane žalobcu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keďže zmluva o úvere nebola uzavretá v súlade so zákonom. V konaní bolo preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej sumu 1.350,- € a žalovaná ku dňu 12. 04. 2018 vrátila žalobcovi sumu 436,20 €. Je
preto v súlade so zákonom, ak okresný súd zaviazal žalovanú na vrátenie sumy, ktorá jej bola reálne
poskytnutá ako rozdiel sumy 1.350,- € a sumy 436,20 €, teda sumy 913,80 €, a to ako istiny, ktorá bola

žalovanej poskytnutá bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov. Žalovaná sa len mylne domnieva, že
žalobcovi neprináleží úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 913,80 €, ak v konaní nebolo
sporné, že túto sumu je povinná vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie a súčasne okresný súd
správne uvedený úrok z omeškania priznal žalobcovi v zmysle zákonnej úpravy, a to § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškanie. V tomto prípade

nejde o úroky, či akékoľvek poplatky dojednané na základe zmluvy o úvere, ktorá nebola uzavretá v
súlade so zákonom. Úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 913,80 € bol preto priznaný na
základe zákona ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie titulom plnenia zo zmluvy, preto z tohto
dôvodu odvolacia námietka žalovanej neobstojí.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP. Úspešnou v odvolacom konaní nebola žiadna zo strán, žalovaná a ani žalobca, preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).