Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011347
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7114011347.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra
2019, v trestnej veci proti N.. G. W., obžalovanej pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora
a poškodeného N.. L. X. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2018 sp.zn. 10T/69/2015

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods.1 Tr.por. z a m i e t a odvolanie poškodeného N.. L. X..

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 31.10.2018 sp.zn. 10T/69/2015 bola obžalovaná N.. G.

W. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 4Pv
269/10 zo dňa 16. septembra 2014, podľa ktorej mala spáchať obzvlášť závažný zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. tým, že

ako predsedníčka predstavenstva U. K., H..U.. U. U. B. U.. T. Č.. X, V., N.: XX XXX XXX, dňa 2.7.2008
v V., C. U., vystupujúc v pozícii záložného veriteľa, odpredala v mene vlastníka - záložného dlžníka

U.. G., U.. U. G..C.., W., v rámci výkonu záložného práva v priamom predaji predmet záložného
práva - rozostavanú malú vodnú elektráreň G. T. N., bez súpisného čísla, zapísanú na I. XXXX v
katastrálnom území B. G.Ž., v tom čase reálnej hodnote 48,804.120,- Sk (1,620.000,- Eur) novému
vlastníkovi za sumu 2,170.000,- Sk (72.030,80 Eur), využijúc neobjektívne závery znaleckého posudku
vypracovaného pre ocenenie danej nehnuteľnosti znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľnosti, a naviac predtým úmyselne zmariac odpredaj danej nehnuteľnosti na exekučnej

dražbe konanej dňa 25.2.2008 za sumu 77,600.000,- Sk (2,575.848,10 Eur) ponúknutú jedným z
dražiteľov, porušila ustanovenie § 151 ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení
neskorších predpisov o povinnosti postupovať s náležitou starostlivosťou pri stanovení ceny predaja
zálohu, čím tak znemožnila uspokojenie pohľadávky ďalšieho záložného veriteľa U. Q. H. Z. T. V. U. G.,
a následne, zneužijúc danú situáciu, previedla obchodné podiely spoločníkov C.. U.. G. U. G..C.. na iný
subjekt, čím svojím konaním spôsobila T. V. U. škodu vo výške 15,050.078,50 Sk (499.571,08 Eur) a

bývalým spoločníkom obchodnej spoločnosti G., U.. U. G..C.. W.N. N.. L. X., N.. Z. U. H. G. L. škodu
v celkovej výške 5,850.569,16 Sk (194.203,32 Eur),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného N.. L. X., B.. X.X.XXXX P. W., trvale bytom W., Ž. X, N..

Z. U., B.. X.X.XXXX P. W., trvale bytom W., T.Í. X, G. L., B.. XX.X.XXXX P. W., trvale bytom W., X. XX
H. T. V.Á. U. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
odvolanie okresný prokurátor a v zákonom stanovenej lehote aj poškodený N.. L. X. prostredníctvom

splnomocnenca Y.. I. B..

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že odvolanie zahlásené do zápisnice o
hlavnom pojednávaní proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/69/2015 z 31.10.2018, ktorým
okresný súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovanú N.. G. W. spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Košice I č. k. 4Pv 269/10/8802-112 z 28.8.2014, nepovažuje za správny a zákonný.

Na obžalovanú N.. G. W. bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.4 písm. a/ Trestného zákona. Prvostupňový súd
obžalovanú N.. G. W. spod obžaloby oslobodil, nakoľko po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žalovaný skutok nie je trestným činom. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd

svoje rozhodnutie založil v podstate na dvoch základných skutočnostiach, a to na absencii subjektívnej
stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu v konaní obžalovanej, t. j. že nevedela, že
uskutočňuje predaj malej vodnej elektrárne za kúpnu cenu výrazne podhodnotenú tak, ako je to uvedené
v obžalobe, ako aj na nenaplnení podstaty subjektu, ako ďalšieho obligatórneho znaku skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu. V prípade osoby obžalovanej N.. G. W., t.j. že priamy predaj

malej vodnej elektrárne nebol úkonom obžalovanej, ale akciovej spoločnosti K., H..U.. V., ktorej bola
obžalovaná predsedníčkou predstavenstva, a teda len členkou jej štatutárneho orgánu, nekonajúc za
spoločnosť výlučne samostatne.

S uvedenými závermi okresného súdu okresný prokurátor ako odvolateľ vyslovil rozhodný nesúhlas a

napadnuté rozhodnutie považuje za neopodstatnené a nedôvodné.

V záujme preukázania naplnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného
trestnéhočinuvkonaníobžalovanejN..G.W.,okresnýprokurátoropätovnepoukázalnazabezpečenými
dôkazmi podloženú dejovú líniu spáchania žalovaného skutku. V roku 1993 začala obchodná spoločnosť

G. U. G..C.. W. s výstavbou malej vodnej elektrárne G. T. nachádzajúcej sa v katastri obce B. G., okres
U. Ľ., pričom pred získaním úveru od O. X., H..U.. na jej dostavbu, mala rozostavaná stavba hodnotu
37,300.000,- Sk, a to podľa znaleckého posudku zo 17.03.2006 zabezpečeného samotnou bankou na
nehmotný vklad spoločnosti G. U. G..C.. W. do danej stavby predstavoval sumu 12,274.000,- Sk, pričom
išlo o zabezpečenie projektov, technických podkladov rôznych úradných povolení a podobne - taktiež

podľa ohodnotenia banky.

Stavebník a vlastník stavby - spoločnosť G. U. G..C.. W. získala na dostavbu diela finančné prostriedky
z dvoch splátkových úverov od O. X., H..U.., a to dňa 12.07.2005 úver vo výške 26,340.849,- Sk a dňa
17.10.2005 úver vo výške 2,217.225,- Sk, pričom pohľadávka veriteľa z daných úverov bola pre prípad

ich nesplácania zabezpečená jednak zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 19.04.2006,
kde predmetom zálohu bola samotná rozostavaná stavba malej vodnej elektrárne G. T. a taktiež aj
zmluvami o záložnom práve na obchodné podiely spoločníkov spoločnosti G. U. G..C.., a to N.. L. X.,
N.. Z. U. H. G. L..

Popri spoločnosti O. X., H..U.. sa na financovaní výstavby malej vodnej elektrárne G. T. spolupodieľala
aj U. Q. H. spadajúca pod kompetencie T. V. U., ktorá za daným účelom poskytla obchodnej spoločnosti
G. U. G..C.. W. na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2005 nenávratný finančný príspevok
v celkovej výške 59,428.076,- Sk, z ktorých príjemca - obchodná spoločnosť G. U. G..C.. W. reálne na
stavbe preinvestoval 15,050.078,50,- Sk.

Vzhľadom na to, že spoločnosť G. U. G..C.. W. z dôvodu platobnej neschopnosti prestala splácať úroky
poskytnutých úverov, O. X., H..U.. listom zo dňa 02.08.2007 vyhlásila mimoriadnu splatnosť oboch
úverov a zároveň vyzvala dlžníka G. U. G..C.. W. na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 29,455.836,78
Sk (977.754,63 €).

Keďže úverový dlžník - spoločnosť G. U. G..C.. W. svoj záväzok v lehote stanovenej veriteľom nezaplatil,
O. X., H..U.. svoju pohľadávku voči G. U. G..C.. W. vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/
XXXX a zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX X. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky a prevzatízáväzkov zo dňa 05.09.2007 obchodnej spoločnosti K., H..U.. V., ktorej štatutárnym orgánom bola
obžalovaná N.. G. W.. Pohľadávku voči spoločnosti G. U. G..C.. W. zakúpila obchodná spoločnosť K.,
H..U..V.odbankyzaodplaturovnajúcusasumesamotnejpohľadávky,t.j.27,903.472,34Sk(926.225,58

Eur). Spolu s pohľadávkou boli spoločnosti K., H..U.. V. postúpené aj práva zo zabezpečovacích
právnych úkonov. V záujme uspokojenia získanej pohľadávky podal záložný veriteľ, teda obchodná U..
K., H..U.. V. dňa 18.09.2007 návrh na výkon exekúcie na vymoženie pohľadávky súdnemu exekútorovi
Y.. G. O., ktorý dňa 12.12.2007 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom založenej
nehnuteľnosti - malej vodnej elektrárne G. T.. V rámci exekúcie sa dňa 25.02.2008 konala dražba malej

vodnej elektrárne za účasti troch dražiteľov, a to obchodnej spoločnosti K., H..U.. V., fyzickej osoby G.
L. a obchodnej spoločnosti V., U..G..C.. X., pričom príklep bol udelený obchodnej spoločnosti K., H..U..
V. na najvyššie podanie 77,700.000,- Sk (2,555.931,70 €). Druhým najvyšším podaním bolo podanie
G. L., t.j. jedného zo spoločníkov samotného dlžníka, a to vo výške 77,600.000,- Sk.

Úspešný vydražiteľ obchodná spoločnosť K., H..U.. V. však následne najvyššie podanie v zákonnej

lehote 60 dní od udelenia príklepu nezaplatil, pričom tak neučinil ani po opätovnej výzve exekútora,
naopak dňa 30.04.2008 sa rozhodol, že svoju pohľadávku uspokojí výkonom záložného práva, t.j.
priamym predajom malej vodnej elektrárne mimo verejnej dražby. Písomnou správou z 08.08.2008
záložcovi obchodnej spoločnosti G. U. G..C.. W. oznámil, že predmet záložného práva, malú vodnú
elektráreň G. T., odpredal dňa 02.07.2008 formou priameho predaja, teda v mene vlastníka zálohu -

obchodnej spoločnosti G. U. G..C.. W., a to kupujúcemu obchodnej spoločnosti O., U..G..C.. G. za kúpnu
cenu vo výške 2,170.000,- Sk (72,030.803,- €).

Do trestného konania pribratým znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti
a odhadu hodnoty stavebných prác, bola hodnota malej vodnej elektrárne ku dňu 02.07.2008 stanovená

na celkovú sumu 1,618.557,42 €. Ohodnotenie danej stavby znalcom N.. X. O. na sumu 3,100.000,- Sk
(102.901,14 €) odvolateľ označil za nereálnu, neprimerane nízku a nezodpovedajúcu situácii v danom
miesteačase,pričomkidentickémuzáverudospeloajT.U.U.,ktorémenovanémuznalcovizaevidentne
nesprávny postup uložilo sankciu v správnom konaní.

Vklad vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka malej vodnej elektrárne obchodnej spoločnosti
O., U..G..C.. G. bol do katastra nehnuteľností, spravovaného U. W. U. Ľ. realizovaný 06.08.2008.

Nový vlastník malej vodnej elektrárne O., U..G..C.. G. vznikol zápisom do obchodného registra dňa
15.04.2008, pričom už dňa 25.04.2008, t.j. 10 dní po svojom vzniku, evidoval dlh vo výške 82,346.000,-

Sk voči obchodnej spoločnosti H.-Q., H..U.. X. konštituovanej dňa 22.04.2008, pričom dlh uznal formou
notárskej zápisnice, teda exekučného titulu, na základe ktorého sa dňa 30.04.2008 začalo voči O.,
U..G..C.. exekučné konanie na návrh jej veriteľa H.-Q., H..U.. X.. Exekúciu viedol taktiež súdny exekútor
Y..G.O.,akovočispoločnostiG.U.G..C..W.vrámciktoréhozískalaH.-Q.,H..U..X.vdražbecelýpodnik
O., U..G..C.. G. dňa 11.08.2008 za sumu 16 mil. Sk, teda len 5 dní po tom, čo O. nadobudol do svojho

vlastníctva malú vodnú elektráreň G. T.. V čase danej kúpy bola predsedníčkou predstavenstva H.-Q.,
H..U.. X. obžalovaná N.. G. W., s právom konať menom spoločnosti vo všetkých veciach samostatne.

Obchodná spoločnosť O., U..G..C.. G. teda malú vodnú elektráreň kúpila v priamom predaji dňa
02.07.2008, teda v čase, kedy sa voči nej viedlo exekučné konanie, a to od 30.04.2008 a kedy teda

mala v rámci neho zakázané nakladať s vlastným majetkom, pričom napriek tomu malú vodnú elektráreň
zakúpila z vlastných prostriedkov za sumu 2,170.000,- Sk.

Jediným účelom tejto tzv. kúpy bolo zahrnúť objekt malej vodnej elektrárne do majetku spoločnosti O.,
U..G..C.. G. v čase voči nej vedenej exekúcie, aby sa v rámci nej stala novým vlastníkom elektrárne

spoločnosť riadená výlučne obžalovanou N.. G. W. - H.-Q., H..U.. X., a to na základe vykonštruovanej
existencie fiktívnej pohľadávky a dlhu medzi oboma spoločnosťami, čím tak v konečnom dôsledku došlo
košetreniunezákonnéhopredajamalejvodnejelektrárnespoločnosťouK.,H..U..V.,vmenejejvlastníka
obchodnej spoločnosti G. U. G..C.. W. spoločnosti O., U..G..C.. G..

Obžalovaná N.. G. W. mala v čase prvotného predaja elektrárne, t.j. v čase konania tvoriaceho predmet
podanej obžaloby, evidentnú a preukázateľnú vedomosť o prebiehajúcej exekúcii na majetok povinného
obchodnú spoločnosť G. U. G..C.. W. a s tým súvisiacim zákazom nakladať s jej majetkom, až do
zastavenia exekúcie dňa 31.10.2008 rozhodnutím Okresného súdu Rožňava.Vo vzťahu k poškodenému subjektu - U. Q. H. zastúpenej jej zriaďovateľom T. V. U., odvolateľ uviedol,
že po tom čo O. X., H..U.. vyhlásila obchodnej spoločnosti G. U. G..C.. W. mimoriadnu splatnosť

oboch úverových zmlúv z dôvodu neplnenia si zmluvných záväzkov, U. Q. H. písomným oznámením
z 22.10.2007 odstúpila od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a podaním z
05.11.2007 a vyzvala G., U.. U. G..C.. W. o vrátenie vyplatených finančných prostriedkov vo výške
15,050.078,50 Sk (499.571,08 €), avšak neúspešne.

V záujme zabezpečenia poskytnutých prostriedkov uzatvorila U. Q. H. s obchodnou spoločnosťou G. U.
G..C.. W. zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom bola rozostavaná stavba malá vodná
elektráreň. V zmysle vzájomnej dohody bola O. X., H..U.. záložným veriteľom k danej nehnuteľnosti v
prvom rade a Slovenská energetická agentúra v rade druhom, na základe čoho ak by došlo k výkonu
záložného práva, tak banka bola oprávnená uspokojiť svoju pohľadávku voči obchodnej spoločnosti G.
U. G..C.. W. ako prvá a výťažok z predaja zálohu prevyšujúci jej pohľadávku poskytnúť U. Q. H..

Banka tak však v danom prípade svoju pohľadávku v celej výške postúpila na obchodnú spoločnosť K.,
H..U.. V., ktorá následným predajom predmetu zálohu, t.j. malej vodnej elektrárne, za niekoľkonásobne
nižšiu cenu než bola jej reálna hodnota, znemožnila Slovenskej energetickej agentúre uspokojenie jej
pohľadávky.

Ani v najmenšom neobstojí v danej veci v priebehu celého doterajšieho trestného konania produkovaná
obrana obžalovanej N.. G. W., v zmysle ktorej zo žiadneho zákona, či všeobecne záväzného právneho
predpisunevyplývaprezáložnéhoveriteľapovinnosťpoužiťprirealizáciizáložnéhoprávastriktneurčený
zabezpečovací prostriedok a v akom poradí, poukazujúc na ústavnú zásadu „čo nie je zakázané, je

dovolené“ (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).

V zmysle Občianskeho zákonníka, a to ustanovenia § 151m ods. 8 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov, ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je
oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu

postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo
porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

Podľa § 151m ods. 10 citovaného zákona, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z

predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Vychádzajúc zo znenia uvedených zákonných ustanovení je ich účelom a podstatou, popri uspokojení
pohľadávky záložného veriteľa, náležitá ochrana majetkových práv záložcu, vlastníka predmetu zálohu.

Ako však bolo v danom prípade zistené, záložný veriteľ obchodná spoločnosť K., H..U.. V. nielenže
nezaplatil ním učinené najvyššie podanie za kúpu predmetu zálohu v rámci exekučnej dražby, ale ešte
pred jej opätovným konaním realizoval výkon záložného práva formou priameho predaja predmetu
zálohu za sumu 2,170.000,- Sk (72.030,803 €), t.j. za sumu neporovnateľne nižšiu, než akú ponúkol

samotnýzáložnýveriteľvrámcidražby,čímnavyšeznemožnilprípadnýodpredajmalejvodnejelektrárne
v druhom kole dražby záujemcovi G. L., núkajúcemu pri prvotnej dražbe za kúpu predmetu zálohu sumu
77,600.000,- Sk, z ktorej by došlo nielen k uhradeniu celej pohľadávky záložného veriteľa, ale v danom
prípade by z predaja profitoval aj samotný záložca v zmysle už citovaného ustanovenia § 151m ods.
10 Občianskeho zákonníka.

Obžalovaná N.. G. W., ako štatutárny zástupca záložného veriteľa obchodnej spoločnosti K., H..U..
V., spravujúc majetok záložcu, tak v danom prípade odpredajom predmetu zálohu hlboko pod cenu,
preukázateľne ponúkanú iným záujemcom, konala na úkor majetkových práv jednotlivých poškodených
subjektov označených v opise skutku vo výroku podanej obžaloby.

K vytýkanej absencii dvoch základných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu v konaní
obžalovanej N.. G. W., t.j. subjektu, ako aj subjektívnej stránky, okresný prokurátor uviedol, že súd pri
hodnotení naplnenia subjektu ako znaku skutkovej podstaty trestného činu postupoval nesprávne, keďlen s odkazom na neexistenciu ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by bolo možné
vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči obžalovanej ako predsedníčke predstavenstva akciovej
spoločnosti uzavrel, že nebol naplnený tento obligatórny znak skutkovej podstaty.

Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči fyzickej osobe nemožno obmedziť na hľadanie odkazu
na takúto možnosť v iných ako trestných kódexoch, ale práve a bezvýhradne v Trestnom zákone,
ktorý vymedzuje základy trestnej zodpovednosti, a teda skutočnosť, že v zmysle zákonných ustanovení
Obchodného zákonníka predsedovi predstavenstva žiadna špeciálna povinnosť, z ktorej by bolo možné

odvodiť jeho individuálnu trestnoprávnu zodpovednosť za spáchaný skutok nevyplýva, neznamená že
obžalovaná N.. G. W. ako predsedníčka predstavenstva nemohla a nenaplnila svojim konaním znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

S konštatovaním súdu o nemožnosti aplikácie § 128 ods. 8 Trestného zákona, ktoré sa uplatňuje len
pri trestných činoch s obmedzeným okruhom páchateľov, nie pri všeobecných skutkových podstatách,

ktoré nemajú zužujúce parametre konkrétneho alebo špeciálneho subjektu sa stotožnil aj okresný
prokurátor, ale podľa jeho názoru súd pri právnych úvahách dospel k nesprávnemu záveru, že uvedené
ustanovenie rozširuje trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb aj na konanie za iného. Uvedené
ustanovenie práve naopak zužuje okruh tzv. všeobecných subjektov v skutkových podstatách trestných
činov, označovaných pojmom „kto“, na subjekty špeciálne s osobitnou spôsobilosťou alebo postavením,

ktoré sú typické pre tzv. úradné osoby alebo osoby, ktoré vykonávajú osobitné povinnosti, a práve a iba
takéto osoby, teda obmedzený okruh osôb môže spáchať napríklad trestný čin podvodného úpadku.

V nadväznosti na uvedené ustanovenie § 128 ods.8 Trestného zákona nemá žiadny vplyv a
nepôsobí obmedzujúc vo vzťahu k vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti pri trestných činoch so

všeobecným subjektom.

Subjektom trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku môžu byť len fyzické
osoby, a to aj v prípade, ak konajú za osobu právnickú, ktoré sú podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu, rozhodnutia súdu alebo zmluvy povinné vybavovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom

zahrnutá aj povinnosť starostlivosti o ich majetok.

Takmer vo všetkých prípadoch realizuje predaj a správu majetku štatutárny orgán právnickej osoby
(napríklad konateľ, predseda predstavenstva a podobne), teda subjekt, ktorého konanie je právne
považované za konanie samotnej právnickej osoby. Je všeobecne známe, že právnická osoba, ako

umelá právna konštrukcia, musí mať zákonom stanovený mechanizmus svojho konania, nakoľko bez
fyzických osôb by nedokázala konať, keďže fakticky neexistuje. Preto konanie zákonom stanovených
osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby, sa právne považuje za konanie právnickej osoby, ide teda
o konanie, ktoré je pričítané samotnej právnickej osobe.

Konanie právnickej osoby je Obchodným zákonníkom upravené samostatne, na rozdiel od podnikateľa
- fyzickej osoby, ktorý sa zaväzuje v právnych vzťahoch osobne. Základným predpokladom vstupovania
právnickej osoby do právnych vzťahov je jej spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. Právnické osoby,
sú tvorené viac či menej zložitým mechanizmom orgánov a vzťahov, v ktorom spravidla iný orgán vôľu
tvorí a iný ju prejavuje. Zákon preto určuje mechanizmus, akým môže právnická osoba prejavovať svoju

vôľunavonok.Vtomtozmysleorgánomoprávnenýmrobiťvmenespoločnostiprávneúkonyještatutárny
orgán. Konanie štatutárneho orgánu je teda priamym konaním podnikateľa. V zmysle Obchodného
zákonníka je teda štatutárny orgán oprávnený konať za spoločnosť vo všetkých veciach. Oprávnenie
konať v mene spoločnosti týmto osobám vzniká v momente, kedy sa stali členmi štatutárneho orgánu.

V jednotlivých prípadoch konania právnickej osoby je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči
konkrétnej fyzickej osobe potrebné vymedziť, či a ako konkrétna fyzická osoba participovala na konaní
právnickej osoby, aký spôsob aktivity vyvinula, jej postoj k stavu veci, spočívajúci vo vzatí na vedomie
určitého postupu, či rozhodnutia.

V zmysle výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti K., H..U.. V. bol v čase spáchania
žalovaného skutku oprávnený za spoločnosť konať každý člen predstavenstva. Na platnosť listín o
právnych úkonoch zaväzujúcich spoločnosť sa vyžadoval, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia,
podpis predsedu predstavenstva a ďalšieho člena predstavenstva.Z výpovede člena predstavenstva, svedka N.. H. C., učinenej v prípravnom konaní, vyplynula výlučne
jeho „podpisovacia“ činnosť v akciovej spoločnosti bez znalosti obsahu podpisovaných listín, čo

opodstatnene tak vyvoláva výlučnú aktívnu účasť obžalovanej N.. G. W. na spáchaní žalovaného
trestného činu, a to evidentne účelovo podhodnoteným odpredajom malej vodnej elektrárne formou
priameho predaja tretiemu subjektu.

Vo vzťahu ku konštatovanému nedostatku subjektívnej stránky ako ďalšieho z obligatórnych znakov

skutkovej podstaty trestného činu okresný prokurátor uviedol, že súd vyhodnotením vykonaných
dôkazov v tomto smere dospel taktiež k nesprávnym záverom, nakoľko bol preukázaný nielen nepriamy,
ale predovšetkým priamy úmysel obžalovanej N.. G. W. spáchať trestný čin, ktorý jej je kladený za vinu.

Úmyselné konanie obžalovanej N.. G. W. a jej vedomosť o hodnote malej vodnej elektrárne bola
jednoznačne preukázaná samotným konaním obžalovanej, ktoré bolo vykonanými dôkazmi potvrdené

a preukázané.

V prvom rade obžalovaná N.. G. W. mala nepochybnú vedomosť o hodnote malej vodnej elektrárne
už pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky a prevzatí záväzkov postupcu zo dňa 05.09.2007,
uzatvorenej medzi O. X., H..U.. a U.C. K., H..U.. V., konajúcou prostredníctvom obžalovanej ako

predsedníčky predstavenstva. Spoločnosť K., H..U.. V. nadobudla pohľadávku v hodnote 27,903.472,34
Sk spolu s príslušenstvom aj so všetkými právami voči spoločnosti G. U. G..C.. W., a to za odplatu vo
výške 100 % hodnoty pohľadávky O. X., H..U.. voči spoločnosti G. U. G..C.. W.. Spolu s pohľadávkou
boli na spoločnosť K., H..U.. V. postúpené aj všetky práva spojené s pohľadávkou postúpenou na
základe zmluvy o postúpení, vrátane práv O. X., H..U.. vyplývajúcich zo zmluvy o záložnom práve k

nehnuteľnému majetku uzatvorenej dňa 19.04.2006 medzi O. X., H..U.. a spoločnosťou G. U. G..C..
W.. Odplata za postúpenie pohľadávky bola postupcovi O. X., H..U.. poskytnutá v plnej výške v sume
27,903.472,34 Sk na základe ponuky od Y.. J. W. S. V..

Dňa 18.09.2007, teda dva týždne po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávky a uhradení plnej ceny

za pohľadávku, podala spoločnosť K., H..U.. V. na exekútorskom úrade Y.. G. O. návrh oprávneného
K., H..U.. V. zo dňa 17.09.2007 voči dlžníkovi G., U.. U. G..C.. W. na vykonanie exekúcie vo výške
27,942.283,34 Sk, pričom dňa 12.12.2007 bol Y.. G. O. vydaný príkaz Q. XXX/XXXX na vykonanie
exekúcie predajom nehnuteľnosti. Dňa 25.02.2008 uskutočnil Y.. G. O. exekučnú dražbu malej vodnej
elektrárne G. T., pričom aj napriek tomu, že znaleckým posudkom N.. X. O. Č.. X/XXXX bola malá

vodná elektráreň ocenená iba na 3,100.000,- Sk najnižšie podanie na dražbe uskutočnil N.. L. V. za
spoločnosť V. U..G..C.. X. vo výške cca 40,000.000,- Sk. Poškodený N.. G. L. učinil podanie vo výške
77,600.000,- Sk a úspešným vydražiteľom malej vodnej elektrárne sa stala spoločnosť K., H..U.. V.,
nakoľko jej splnomocnený zástupca Y.. X. W. ponúkla na dražbe sumu za malú vodnú elektráreň vo
výške 77,700.000,- Sk.

Dňa 15.04.2008 bola založená spoločnosť O., U..G..C.., kde jediným spoločníkom tejto spoločnosti
bola spoločnosť O., H..U.., kde v predstavenstve bol aj Y.. J. W., ktorý predkladal O. X., H..U.. ponuku
na odkúpenie pohľadávky spoločnosti G., U.. U. G..C.. W., pričom dňa 21.04.2008, teda na šiesty deň
od založenia spoločnosti O., U..G..C.., bola uzatvorená zmluva o kúpe cenných papierov medzi H.-Q.,

H..U.. X., konajúc obžalovanou N.. G. W. ako predávajúcim a O., U..G..C.. ako kupujúcim na kúpu 5.469
ks akcií U. K. &. W. S., H..U.. v hodnote 82,345.000,- Sk, pričom podľa notárskej zápisnice spísanej dňa
25.04.2008 za spoločnosť O., U..G..C.. zaviazala zaplatiť pre H. - Q., H..U.. X. sumu 82,345.000,- Sk
do 5 dní od účinnosti zmluvy za kúpu akcií U. K. &. W. S..

Dňa 30.04.2008 spoločnosť K., H..U.. V. oznámila spoločnosti G. U. G..C.. W. výkon záložného práva
priamym predajom zálohu, pričom však v tomto dátume nebola ešte exekúcia zastavená, a teda
spoločnosť K., H..U.. V. mala zákaz nakladať s majetkom povinného. Je teda zjavné, že spoločnosť
K., H..U.. V. už dňa 30.04.2008 vedela, že neuhradí sumu 77,700.000,- Sk za vydraženú spoločnosť
malej vodnej elektrárne G. T., keďže oznámila výkon záložného práva priamym predajom, pričom však

následne dňa 02.06.2008 oznámila súdnemu exekútorovi Y.. G. O. na základe jeho výzvy zo dňa
13.05.2008, že doplatia najvyššie podanie, k čomu však nedošlo.Dňa 06.05.2008 podala obžalovaná N.. G. W. Z. H.-Q., H..U.. X. ako oprávneného návrh na vykonanie
exekúcie na majetok povinného O. na zaplatenie sumy 82,346.000,- Sk.

Dňa 02.07.2008 uzatvorila obžalovaná N.. G. W. Z. U.. K., H..U.. V. ako predávajúca so U.. O. kúpnu
zmluvu na prevod vlastníckeho práva k malej vodnej elektrárne za kúpnu cenu 2,170.000,- Sk, hoci až
dňa 04.08.2017 zaslal Y.. G. O. správe katastra súhlas na zrušenie exekučného príkazu na vykonanie
exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Následne vydražila na dražbe malú vodnú elektráreň
G. T. spoločnosť H.-Q., H..U.. X., v ktorej bola predsedníčkou predstavenstva opätovne obžalovaná N..

G. W..

Je teda zjavné, že celý prevod vlastníckeho práva k malej vodnej elektrárni bol vopred detailne
naplánovaný, pričom jediným cieľom obžalovanej N.. G. W. bolo získať vlastnícke právo k malej vodnej
elektrárni za najnižšiu možnú cenu a tak, aby táto bola očistená od akýchkoľvek tiarch.

Obžalovaná N.. G. W. ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti K., H..U.. V. umožnila priamy
predaj nehnuteľnosti malej vodnej elektrárne za 2,170.000,- Sk, pričom neponúkla túto nehnuteľnosť na
predaj žiadnemu z účastníkov dražby, kde najnižšie podanie uskutočnené N.. L. V. za spoločnosť V.,
U..G..C.. bolo cca 40,000.000,- Sk, za spoločnosť K., H..U.. V. uskutočnila najvyššie podanie vo výške
77,700.000,- Sk, napokon sama dražbu zmarila a následne v priamom predaji odpredala malú vodnú

elektráreň za 2,170.000,- Sk.

Obžalovaná N.. G. W. ako predsedníčka spoločnosti K., H..U.. V. mala vedomosť o reálnej hodnote malej
vodnej elektrárne, čo bolo nepochybne preukázané odkúpením pohľadávky od O. X., H..U.. a taktiež aj
uskutočnením najvyššieho podania na dražbe na jej pokyn.

V danej súvislosti okresný prokurátor navyše poukázal na časť výpovede obžalovanej N.. G. W. učinenej
v prípravnom konaní dňa 22.08.2013, kde v zápisnici o jej výsluchu potvrdila prevzatie upovedomenia
o začatí exekúcie sp. zn. Q. XX/XXXX dňa 21.05.2008, zakazujúceho nakladať s majetkom obchodnej
spoločnosti G. U. G..C.. W., pričom napriek tomuto zákazu majetok spoločnosti spočívajúci v malej

vodnej elektrárni dňa 02.07.2008 odpredala spoločnosti O., U..G..C.. G. (B. I. I., U..G..C.. W.).

Záverom okresný prokurátor uviedol, že za neopodstatnenú považuje argumentáciu prvostupňového
súdu o nevedomosti obžalovanej N.. G.Á. W. o reálnej hodnote malej vodnej elektrárne v čase spáchania
žalovaného skutku, keďže v zmysle preberacieho protokolu z 12.09.2007 jej nebol odovzdaný znalecký

posudok č. XX/XXXX vypracovaný N.. Y. L..

Ako totiž vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2005, ktorú podľa
preberacieho protokolu obžalovaná N.. G. W. k dispozícii mala, konkrétne z čl. IV bod 4.1.1 písm. b/,
O. X., H..U.. je povinná poskytnúť spoločnosti G. U. G..C.. W. časť úveru po splnení podmienky, že

spoločnosť G. U. G..C.. W. preukáže preinvestovanie vlastných zdrojov v min. výške 30,000.000,- Sk.
Pokiaľ by teda spoločnosť G. U. G..C.. W. O. X., H..U.. ako veriteľovi pred čerpaním úveru nepreukázala
preinvestovanie vlastných zdrojov vo výške 30,000.000,- Sk do malej vodnej elektrárne, potom by
jej úver ani nebol poskytnutý. Zároveň uvoľnenie jednotlivých tranží úveru od O. X., H..U.. bolo v
súlade s čl. IV bod 4.1.1. písm.d/ viazané k tomu, aby boli O. X., H..U.. predložené obchodné faktúry

potvrdené stavebným dozorom, pričom súčet súm DPH na takto predložených faktúrach sa rovná výške
požadovanej tranže a zároveň spoločnosť G., U.. U. G..C.. W. bola povinná O. X., H..U.. predložiť
vyplnený a platne podpísaný prevodný príkaz na úhradu 100 % súčtu súm na obchodných faktúrach
s DPH.

Zo strany spoločnosti G. U. G..C.. W. bol vyplnený a platne podpísaný prevodný príkaz na úhradu 100 %
súčtu súm na obchodných faktúrach na DPH a až následne v súlade s čl. IV bodu 4.1.1. písm.d/ zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2005 jej O. X., H..U.. poskytla časti úveru, jednotlivé
tranže. Ak teda O. X., H..U.. poskytla spoločnosti G. U. G..C.. W. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/
XXXX zo dňa 12.07.2005 úver vo výške 26,340.849,71 Sk, potom je jednoznačné, že minimálne túto

sumu musela spoločnosť G. U. G..C.. W. do výstavby malej vodnej elektrárne preinvestovať, nakoľko
pokiaľ by faktúry spoločnosti S. ako generálneho dodávateľa stavby neboli vystavené v takejto výške,
potom by O. X., H..U.. nezrealizovala vyplatenie jednotlivých tranží úveru. Tieto skutočnosti vyplývali zdokumentov, ktoré mala obžalovaná N.. G. W. k dispozícii, a teda neobstojí jej tvrdenie o tom, že nemala
žiadnu vedomosť o sume, ktorá bola do malej vodnej elektrárne preinvestovaná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný prokurátor uviedol, že považuje za jednoznačne
preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu v konaní
obžalovanej N.. G. W., a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

V písomných dôvodoch odvolania poškodený N.. L. X. uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu vo
vzťahu k nenaplneniu subjektu a subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, ktorý je obžalovanej
N.. G. W. kladený za vinu. Má za to, že vykonaným dokazovaním, tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní bolo dostatočným spôsobom preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože súd nesprávne

vyhodnotilvykonanédôkazyarovnakodospelpriichhodnoteníknesprávnymskutkovýmakoajprávnym
záverom.

Súd pri hodnotení naplnenia subjektu ako znaku skutkovej podstaty trestného činu postupoval
nesprávne, keď len s odkazom na neexistenciu ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého

by bolo možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči obžalovanej N.. G. W. ako predsedníčke
predstavenstva akciovej spoločnosti uzavrel, že nebol naplnený tento obligatórny znak skutkovej
podstaty.

Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči fyzickej osobe nemožno obmedziť na hľadanie odkazu

na takúto možnosť v iných ako trestných kódexoch, ale práve a bezvýhradne v Trestnom zákone,
ktorý vymedzuje základy trestnej zodpovednosti, a teda skutočnosť, že v zmysle zákonných ustanovení
Obchodného zákonníka predsedovi predstavenstva žiadna špeciálna povinnosť, z ktorej by bolo možné
odvodiť jeho individuálnu trestnoprávnu zodpovednosť za spáchaný skutok nevyplýva, neznamená, že
obžalovaná N.. G. W. ako predsedníčka predstavenstva nemohla a nenaplnila svojím konaním znaky

skutkovej podstaty trestného činu.

V tejto súvislosti poškodený N.. L. X. poukázal, že pri vymedzovaní trestnej zodpovednosti voči
páchateľom trestných činov ako štatutárnych orgánov spoločností je samozrejme potrebné dôsledne
odlišovať od páchateľov ekonomických trestných činov u mnohých tzv. podnikateľských subjektov, kde

ich štatutárni zástupcovia sú osoby doslova „vytiahnuté z ulice“, ktorými vykonávanie podnikateľskej
činnosti je absolútne nereálne a na druhej strane tohto spektra páchateľov ako osoby s vysokoškolským,
mnohokrát s ekonomickým a právnickým vzdelaním, navyše s nemalým počtom vzdelaných poradcov,
predovšetkým s právnickými vedomosťami a skúsenosťami tak, ako je to aj v teraz posudzovanej veci
u obžalovanej N.. G. W..

S konštatovaním súdu o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 128 ods. 8 Trestného zákona, ktoré sa
uplatňuje len pri trestných činoch s obmedzeným okruhom páchateľov, nie pri „všeobecných“ skutkových
podstatách,ktorénemajúzužujúceparametrekonkrétnehoalebošpeciálnehosubjektusastotožňujeme,
avšak súd pri právnych úvahách dospel k nesprávnemu záveru, že uvedené ustanovenie rozširuje

trestnoprávnu zodpovednosť fyzických osôb, teda aj na konanie za iného. Uvedené ustanovenie
práve naopak zužuje okruh tzv. všeobecných subjektov v skutkových podstatách trestných činov,
označovaných pojmom „kto“, na subjekty špeciálne s osobitnou spôsobilosťou alebo postavením, ktoré
sú typické pre tzv. úradné osoby alebo osoby, ktoré vykonávajú osobitné povinnosti, a práve a iba takéto
osoby (teda obmedzený okruh osôb) môžu spáchať napríklad trestný čin podvodného úpadku.

V nadväznosti na uvedené predmetné ustanovenie § 128 ods. 8 Trestného zákona nemá žiadny vplyv
a nepôsobí obmedzujúco vo vzťahu k vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti pri trestných činoch
s všeobecným subjektom.

Páchateľ- fyzická osoba, je ten, kto trestný čin spáchal sám, t. j. ten, kto naplnil znaky skutkovej podstaty
trestného činu, sám vykonal činnosť, ktorú predpokladá konkrétna skutková podstata trestného činu
alebo ju aspoň pripravoval alebo sa o ňu pokúsil.Subjektom trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku môžu byť len fyzické
osoby, teda aj v prípade, ak konajú za osobu právnickú, ktoré sú podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu, rozhodnutia súdu alebo zmluvy povinné vybavovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom

zahrnutá aj povinnosť starostlivosti o ich majetok.

Takmer vo všetkých prípadoch realizuje predaj a správu majetku štatutárny orgán právnickej osoby
(napríklad konateľ, predseda predstavenstva a podobne), teda subjekt, ktorého konanie je právne
považované za konanie samotnej právnickej osoby. Je všeobecne známe, že právnická osoba, ako

umelá právna konštrukcia, musí mať zákonom stanovený mechanizmus svojho konania (nakoľko
bez fyzických osôb by nedokázala konať, keďže fakticky neexistuje), s tým, že konanie zákonom
stanovených osôb, ktoré konajú v mene právnickej osoby, sa právne považuje za konanie právnickej
osoby (ide teda o konanie, ktoré je pričítané samotnej právnickej osobe).

Konanie právnickej osoby je Obchodným zákonníkom upravené samostatne, na rozdiel od podnikateľa

- fyzickej osoby, ktorý sa zaväzuje v právnych vzťahoch osobne. Základným predpokladom vstupovania
právnickej osoby do právnych vzťahov je jej spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. Právnické osoby,
sú tvorené viac či menej zložitým mechanizmom orgánov a vzťahov, v ktorom spravidla iný orgán vôľu
tvorí a iný ju prejavuje. Sú tak určitými umelými výtvormi práva, pri ktorých osobné konanie (na rozdiel
od fyzických osôb) neprichádza do úvahy. Zákon preto určuje mechanizmus, akým môže tento umelý

výtvor prejavovať svoju vôľu navonok. V tomto zmysle orgánom oprávneným robiť v mene spoločnosti
právne úkony je štatutárny orgán. Konanie štatutárneho orgánu je teda priamym konaním podnikateľa
(chápaného širšie podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom štatutárny orgán nie je zástupcom
podnikateľského subjektu. V zmysle Obchodného zákonníka je teda štatutárny orgán oprávnený konať
za spoločnosť vo všetkých veciach. Oprávnenie konať v mene spoločnosti týmto osobám vzniká v

momente, kedy sa stali členmi štatutárneho orgánu.

V jednotlivých prípadoch konania právnickej osoby je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči
konkrétnej fyzickej osobe potrebné vymedziť či a ako konkrétna fyzická osoba participovala na konaní
právnickej osoby, aký spôsob aktivity vyvinula, jej postoj k stavu veci, spočívajúci vo vzatí na vedomie

určitého postupu, či rozhodnutia až po vyslovenie negatívneho stanoviska, resp. nesúhlasu s daným
konaním.

V prejednávanej trestnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané konkrétne konanie obžalovanej
N.. G. W., ktorá naplnila svojím konaním (v mene spoločnosti, za ktorú konala) znaky skutkovej podstaty

trestného činu, ktorý jej je kladený za vinu a v súlade s platným trestným právom je takéto vyvodenie
trestnej zodpovednosti voči nej ako všeobecnému subjektu prípustné a nevyhnutné.

Vo vzťahu ku konštatovanému nedostatku subjektívnej stránky ako ďalšieho z obligatórnych znakov
skutkovej podstaty trestného činu má rovnako za to, že súd vyhodnotením vykonaných dôkazov v

tomto smere dospel taktiež k nesprávnym záverom, nakoľko podľa jeho názoru bol preukázaný nielen
nepriamy, ale aj priamy úmysel obžalovanej N.. G. W. spáchať trestný čin, ktorý jej je kladený za vinu.

Úmyselné konanie obžalovanej N.. G. W. a jej vedomosť o hodnote malej vodnej elektrárne bola
jednoznačne preukázaná samotným konaním obžalovanej, ktoré bolo vykonanými dôkazmi potvrdené

a preukázané.

V prvom rade obžalovaná N.. G. W. mala nepochybnú vedomosť o hodnote malej vodnej elektrárne
už pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky a prevzatí záväzkov postupcu zo dňa 05.09.2007,
uzatvorenej medzi O. X., H..U.. a spoločnosťou K. H..U.., V. konajúcou prostredníctvom obžalovanej ako

predsedníčky predstavenstva. Spoločnosť K., H..U.. V. nadobudla pohľadávku 27,903.472,34 Sk spolu
s príslušenstvom aj so všetkými právami voči spoločnosti G., U.. U. G..C.. W., a to za odplatu vo výške
100 % hodnoty pohľadávky O. X., H..U.. voči spoločnosti G., U.. U. G..C.. W.. Spolu s pohľadávkou
boli na spoločnosť K., H..U.. V. postúpené aj všetky práva spojené s pohľadávkou postúpenou na
základe zmluvy o postúpení, vrátane práv O. X., H..U.. vyplývajúcich zo zmluvy o záložnom práve k

nehnuteľnému majetku uzatvorenej dňa 19.04.2006 medzi O. X., H..U.. a spoločnosťou G. U. G..C..
W.. Odplata za postúpenie pohľadávky bola postupcovi O. X., H..U.. poskytnutá v plnej výške v sume
27,903.472,34 Sk na základe ponuky od Y.. J. W. S. V..Dňa 18.09.2007, teda dva týždne po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávky a uhradení plnej ceny
za pohľadávku podala spoločnosť K., H..U.. V. na exekútorskom úrade Y.. G. O. návrh oprávneného K.,
H..U..V.zodňa17.09.2007vočidlžníkoviG.U.G..C..W.navykonanieexekúcievovýške27,942.283,34

Sk, pričom dňa 12.12.2007 bol Y.. G. O. vydaný príkaz Q. XXX/XXXX na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľnosti. Dňa 25.02.2008 uskutočnil Y.. G. O. exekučnú dražbu malej vodnej elektrárne G. T.,
pričom aj napriek tomu, že znaleckým posudkom N.. O. Č.. X/XXXX bola malá vodná elektráreň ocenená
iba na 3,100.000,- Sk najnižšie podanie na dražbe uskutočnil p. V. za spoločnosť V., U..G..C.. vo
výške cca 40,000.000,- Sk, poškodený N.. G. L. učinil podanie vo výške 77,600.000,- Sk a úspešným

vydražiteľom malej vodnej elektrárne sa stala spoločnosť K., H..U.., V., nakoľko jej splnomocnený
zástupca Y.. X. W. ponúkla na dražbe sumu za malú vodnú elektráreň vo výške 77,700.000,- Sk.

Dňa 15.04.2008 bola založená spoločnosť O., U..G..C.., kde jediný spoločník tejto spoločnosti bola
spoločnosť O., H..U.. kde v predstavenstve bol aj Y.. J. W., ktorý predkladal O. X., H..U.. ponuku na
odkúpenie pohľadávky spoločnosti G. U.. U. G..C.. W., pričom dňa 21.04.2008, teda na šiesty deň

od založenia spoločnosti O., U..G..C.. bola uzatvorená zmluva o kúpe cenných papierov medzi H.-Q.,
H..U.., konajúc obžalovanou N.. G. W. ako predávajúcim a O., U..G..C.. ako kupujúcim na kúpu 5.469
ks akcií U. K. &. W. S., H..U.. v hodnote 82,345.000,- Sk, pričom podľa notárskej zápisnice spísanej dňa
25.04.2008 sa spoločnosť O., U..G..C.. zaviazala zaplatiť pre H. -Q., H..U.. sumu 82,345.000,- Sk do 5
dní od účinnosti zmluvy za kúpu akcií U. K. &. W. S..

Dňa 30.04.2008 spoločnosť K., H..U.. V. oznámila spoločnosti G. U. G..C.. W. výkon záložného práva
priamym predajom zálohu, pričom však v tomto dátume nebola ešte exekúcia zastavená, a teda
spoločnosť K., H..U.. V. mala zákaz nakladať s majetkom povinného. Je teda zjavné, že spoločnosť
K., H..U.. V. už dňa 30.04.2008 vedela, že neuhradí sumu 77,700.000,- Sk za vydraženú nehnuteľnosť

malú vodnú elektráreň G. T., keďže oznámila výkon záložného práva priamym predajom, pričom však
následne dňa 02.06.2008 oznámila súdnemu exekútorovi Y.. G. O. na základe jeho výzvy zo dňa
13.05.2008, že doplatia najvyššie podanie, k čomu však nedošlo.

Dňa 06.05.2008 podala obžalovaná N.. G. W. Z. H. -Q. ako oprávneného návrh na vykonanie exekúcie

na majetok povinného O. na zaplatenie sumy 82,346.000,- Sk.

Dňa 02.07.2008 uzatvorila obžalovaná za U.. K., H..U.. V. ako predávajúca so spol. O. kúpnu zmluvu
na prevod vlastníckeho práva k malej vodnej elektrárni za kúpnu cenu 2,170.000,- Sk, hoci až dňa
04.08.2017 zaslal Y.. G. O. správe katastra súhlas na zrušenie exekučného príkazu na vykonanie

exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Následne vydražila na dražbe malú vodnú elektráreň
G. T. spoločnosť H. - Q., v ktorej bola predsedníčkou predstavenstva opätovne obžalovaná N.. G. W..

Je teda zjavné, že celý prevod vlastníckeho práva k malej vodnej elektrárni bol vopred detailne
naplánovaný, pričom jediným cieľom obžalovanej N.. G. W. bolo získať vlastnícke právo k malej vodnej

elektrárni za najnižšiu možnú cenu a táto aby bola očistená od akýchkoľvek tiarch.

Obžalovaná N.. G. W. ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti K. H..U.. V. umožnila priamy predaj
nehnuteľnosti malej vodnej elektrárne za 2,170.000,- Sk, pričom neponúkla túto nehnuteľnosť na predaj
žiadnemu z účastníkov dražby, kde najnižšie podanie uskutočnené N.. V. za spoločnosť V., U..G..C..

bolo cca 40,000.000,- Sk, pričom za spoločnosť K. H..U.. V.Í. uskutočnila najvyššie podanie vo výške
77,700.000,- Sk, sama dražbu zmarila a následne v priamom predaji odpredala malú vodnú elektráreň
za 2,170.000,- Sk.

Obžalovaná N.. G. W. ako predsedníčka spoločnosti K., H..U.. V. mala vedomosť o reálnej hodnote malej

vodnej elektrárne, čo bolo nepochybne preukázané odkúpením pohľadávky od O. X., H..U.. a taktiež aj
uskutočnením najvyššieho podania na dražbe na jej pokyn.

Súd nezobral do úvahy ani ďalšie skutočnosti, na ktoré splnomocnenec poškodeného poukazoval v
priebehu konania vo vzťahu k tvrdeniam obžalovanej N.. G. W., že nemala vedomosť o reálnej hodnote

malej vodnej elektrárne, keďže v zmysle preberacieho protokolu uzatvoreného dňa 12.09.2007 jej nebol
odovzdaný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný N.. L.. Ako vyplýva zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2005, ktorú podľa preberacieho protokolu obžalovaná N.. G. W. k
dispozícii mala, konkrétne z čl. IV bod 4.1.1 písm. d) vyplýva, že O. X., H..U.. je povinná poskytnúťspoločnosti G. U. G..C.. W. časť úveru po splnení podmienky, že spoločnosť G. U. G..C.. W. preukáže
preinvestovanie vlastných zdrojov v minimálnej výške 30,000.000,- Sk.

Pokiaľ by teda spoločnosť G. U. G..C.. W. O. X., H..U.. ako veriteľovi pred čerpaním úveru nepreukázala
preinvestovanie vlastných zdrojov vo výške 30,000.000,- Sk do malej vodnej elektrárne, potom by
jej úver ani nebol poskytnutý. Zároveň uvoľnenie jednotlivých tranží úveru od O. X., H..U.. bolo v
súlade s čl. IV bod 4.1.1. písm. d) viazané k tomu, aby boli O. X., H..U.. predložené obchodné faktúry
potvrdené stavebným dozorom, pričom súčet súm DPH na takto predložených faktúrach sa rovná výške

požadovanej tranže a zároveň spoločnosť G. U. G..C.. W. bola povinná O. X., H..U.. predložiť vyplnený
a platne podpísaný prevodný príkaz na úhradu 100 % súčtu súm na obchodných faktúrach s DPH zo
strany spoločnosti G. U. G..C.. W. vyplnený a platne podpísaný prevodný príkaz na úhradu 100 % súčtu
súm na obchodných faktúrach s DPH a až následne v súlade s čl. IV bodu 4.1.1 písm. d) zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2005 jej O. X., H..U.. poskytla časti úveru, jednotlivé
tranže. Ak teda O. X., H..U.. poskytla spoločnosti G. U. G..C.. W. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/

XXXX zo dňa 12.07.2005 úver vo výške 26,340.849,71 Sk, potom je jednoznačné, že minimálne túto
sumu musela spoločnosť G. U. G..C.. W. už do výstavby malej vodnej elektrárne preinvestovať, nakoľko
pokiaľ by faktúry spoločnosti S. ako generálneho dodávateľa stavby neboli vystavené v takejto výške,
potom by O. X., H..U.. nezrealizovala vyplatenie jednotlivých tranží úveru. Tieto skutočnosti vyplývali z
dokumentov, ktoré mala obžalovaná N.. G. W. k dispozícii, a teda neobstojí jej tvrdenie o tom, že nemala

žiadnu vedomosť o sume, ktorá bola do malej vodnej elektrárne preinvestovaná.

PokiaľsúdnemalzapreukázanéúmyselnézavinenieobžalovanejN..G.W.,avšakakotosámkonštatuje
v odôvodnení rozsudku mal za jednoznačne preukázané nedbanlivostné zavinenie obžalovanej,
keďže tá ako predsedníčka predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorá bola záložným veriteľom, a

teda subjektom, ktorý zaťažovala povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka, mala a mohla vedieť o podhodnotení malej vodnej elektrárne, potom bol súd povinný s
poukazom na ustanovenie § 278 ods. 3 Trestného poriadku posudzovať skutok uvedený v obžalobe
aj v zmysle ostatných ustanovení Trestného zákona, teda či nebola naplnená skutková podstata iného
trestného činu. Ak by súd postupoval v súlade s literou zákona, nevyhnutne by dospel k záveru, že

sú splnené všetky predpoklady na odsúdenie obžalovanej N.. G. W. z nedbanlivostného trestného činu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ustanovenia § 238 Trestného zákona.

V súlade s vyššie uvedeným preto poškodený N.. L. X. navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora a poškodeného N.. L. X. sa písomne vyjadrila obžalovaná N.. G. W.
prostredníctvom obhajcu Y.. U. G. a uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi, ku ktorým dospel okresný súd a ako je to uvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky, prezentované tak prokurátorom, ako aj poškodeným N.. L. X., v podaných
odvolaniach, sú takmer identické, pričom smerujú tak voči skutkovým zisteniam a právnym záverom
okresného súdu, vzťahujúcich sa k existencii rozhodujúcich obligatórnych pojmových znakov tak
subjektu, ako aj subjektívnej stránky, trestného činu, ktorý je jej kladený za vinu podanou obžalobou.

Vo vzťahu k podstate odvolacej námietky prezentovanej tak prokurátorom, ako aj poškodeným N..
L. X., smerujúcej k záverom okresného súdu, o absencii subjektu predmetného trestného činu, sa
žiada poznamenať, že táto je síce štruktúrovaná, avšak ani s využitím metód formálneho logického
myslenia, nemožno ustáliť, v čom spočíva namietaná nesprávnosť právnych záverov okresného súdu vo
vzťahu k absencii subjektu predmetného trestného činu. Z uvedeného dôvodu sa preto v celom rozsahu

stotožňuje s podrobnou argumentáciou prezentovanou okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktorú
považuje za vecne správnu, presvedčivú a poskytujúcu relevantnú odpoveď na podstatu všetkých, ako
aj potenciálnych námietok prezentovaných odvolateľmi.

Vo vzťahu k námietkam prezentovaných odvolateľmi smerujúcich k záverom okresného súdu o

absencii subjektívnej stránky, vo forme úmyselného zavinenia, sa žiada poznamenať, že nejde o novú
argumentáciu, ale tak, ako to v konečnom dôsledku aj sám prokurátor uvádza v podanom odvolaní, ide o
argumentáciu,ktorábolasúčasťouprednesenýchzáverečnýchrečítakprokurátora,akoajpoškodeného
N.. L. X. na hlavnom pojednávaní.V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že okresný súd sa s podstatou prezentovanej argumentácie
odvolateľmi, presvedčivým spôsobom vysporiadal, v napadnutom rozhodnutí, pričom sa v podstate

stotožnil s argumentáciou obhajoby, ktorá bola štruktúrovaná, pričom absenciu subjektívnej stránky, vo
forme úmyselného zavinenia, videla v súbore viacerých skutkových okolností, ktoré podrobne rozviedol
okresný súd v napadnutom rozsudku.

Nad rámec uvedeného sa žiada poznamenať, že podstata odvolacích námietok prezentovaných

odvolateľmi, smerujúcich k záveru okresného súdu o absencii zavinenia v zákonom ustanovenej forme,
je založená na domnienke, že „pokiaľ by spoločnosť G. U. G..C.., W. nepreukázala O. X., H..U.., ako
veriteľovi, pred čerpaním úveru, preinvestovanie vlastných zdrojov, vo výške 30,000.000,- Sk do malej
vodnej elektrárne, potom by jej úver nebol ani poskytnutý“.

S prezentovaným názorom odvolateľov nie je možné sa stotožniť predovšetkým z dôvodu, že podľa

výpovede samotného poškodeného N.. L. X., preinvestovanie vlastných zdrojov, vo výške 30,000.000,-
Sk, pozostávalo vo výške minimálne 15,000.000,- Sk z hodnoty projektovej dokumentácie predmetnej
malej vodnej elektrárne spracovanej poškodeným N.. L. X.. Navyše obžalovaná N.. G. W. nebola
účastníčkou rokovaní medzi poškodenými a O. X., H..U.. o poskytnutí predmetného úveru.

Podstatným sa v tejto súvislosti javí (podstatným z hľadiska existencie úmyselného zavinenia v konaní
obžalovanejN..G.W.)skutočnosť,ževčasepredajapredmetnejmalejvodnejelektrárne,nedisponovala
žiadnym referenčným znaleckým posudkom, teda znaleckým posudkom, ktorý by oceňoval predmetnú
stavbu, či stavbu obdobného charakteru v danej lokalite a nedisponovala ani znaleckým posudkom
spracovaným N.. Y. L., ktorý si dala vypracovať O. X., H..U.. v súvislosti s poskytnutím predmetného

úveru na výstavbu malej vodnej elektrárne.

Naopak, v súvislosti s realizáciou verejnej dražby predmetnej malej vodnej elektrárne obžalovaná
N.. G. W. disponovala v tom čase aktuálnym znaleckým posudkom spracovaným N.. X. O., ktorý
oceňoval predmetnú malú vodnú elektráreň, od ktorého sa potom odvíjala aj kúpna cena, za ktorú

bol zrealizovaný samotný predaj v priamom predaji. K uvedenému sa žiada poznamenať, že znalecký
posudok spracovaný N.. X. O. nezadávala, urobil tak súdny exekútor Y.. G. O. a znalca pri vypracovaní
predmetného znaleckého posudku nijakým spôsobom neusmerňovala, ani neovplyvňovala.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne
správnyazákonnýapretonavrhuje,abyKrajskýsúdvKošiciach,podľa§319Tr.por.,zamietolodvolanie
podané tak prokurátorom, ako aj poškodeným N.. L. X., ako vecne nedôvodné.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že ním podané odvolanie nie je dôvodné.

K odvolaniu poškodeného N.. L. X. odvolací sú považuje za potrebné uviesť, a to hneď úvodom svojich
argumentov prezentovaných v dôvodoch tohto rozhodnutia, že ním uvádzané dôvody odvolania sa v

podstate zhodujú s argumentmi uvádzanými v dôvodoch odvolania okresného prokurátora. V prípade,
ak okresný súd, teda všeobecne súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania
v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci rozhodne oslobodzujúcim rozsudkom, teda po
konaní vykonanom kontradiktórnym spôsobom konania, proti takémuto rozsudku poškodený subjekt v
zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. nie je oprávnený účinne podať odvolanie. Pokiaľ poškodený

subjekt napriek tomu odvolanie podá, je takéto odvolanie odvolací súd povinný zamietnuť, ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou, čo sa v plnom rozsahu odrazilo aj vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže argumenty poškodeného, ako je to vyššie konštatované sa zhodujú s argumentmi okresného
prokurátora, poškodený subjekt bude preto môcť tak zistiť, akými úvahami sa v podstate odvolací súd
riadil, pokiaľ odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné, v zmysle ustanovenia § 319

Tr. por.

Okresný prokurátor obdobne ako v dôvodoch podanej obžaloby na obžalovanú N.. G. W. aj v dôvodoch
podaného odvolania v prvom rade poukazuje na dejovú líniu celého prípadu a ktorú konštruuje tak, abypresvedčil nestranný súd o tom, že žalovaného skutku sa dopustila len obžalovaná N.. G. W., a to tým, že
obligatórne znaky žalovaného trestného činu, a to porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. naplnila ako trestnoprávne zodpovedný subjekt a jej konaním

bol naplnený aj obligatórny znak, a to subjektívna stránka v podobe priameho úmyslu.

V tomto smere odvolací súd musí vyjadriť jednoznačný nesúhlas s právnym názorom okresného
prokurátora, ako odvolateľa. Okresný súd dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne a obšírne
uviedol, akými úvahami sa riadil pri riešení tejto otázky. Aj odvolací súd považuje za potrebné opakovane

zdôrazniť, že obžalovaná N.. G. W. v teraz posudzovanej trestnej veci v žalovanom období vystupovala
ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti K., H..U.. V. a práve táto spoločnosť dňa 2.7.2008
vystupujúc v pozícii záložného veriteľa odpredala v mene vlastníka - záložného dlžníka spoločnosti
G. U. G..C.. W. v rámci výkonu záložného práva - rozostavanú malú vodnú elektráreň G. T., a to
novému vlastníkovi za sumu 2,170.000,- Sk (72.030,80 Eur), úmyselne využijúc vraj neobjektívne závery
znaleckého posudku vypracovaného pre ocenenie danej nehnuteľnosti znalcom z odboru stavebníctvo,

odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti N.. X. O..

V tomto momente odvolací súd musí zdôrazniť, že to nebola obžalovaná N.. G. W., ktorá by bola dala
vypracovať znalecký posudok na hodnotu predmetnej malej elektrárne, ale o jeho vypracovanie požiadal
exekútor Y.. G. O., pričom návrh na vykonanie exekúcie proti spoločnosti G. U. G..C.. W., podal T.. P. X.

na podklade splnomocnenia od Y.. Z. O. a tá plnomocenstvo dostala v prvom rade od N.. H. C., ale aj
od obžalovanej N.. G. W., teda nebola to výlučne obžalovaná.

V záujme uspokojenia získanej pohľadávky podal záložný veriteľ, obchodná spol. K., H..U.. V. dňa
18.09.2007 návrh na výkon exekúcie na vymoženie pohľadávky súdnemu exekútorovi Y.. G. O., ktorý

dňa 12.12.2007 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom založenej nehnuteľnosti - malej
vodnej elektrárne G. T.. V rámci exekúcie sa dňa 25.02.2008 konala dražba malej vodnej elektrárne za
účasti troch dražiteľov, a to obchodnej spoločnosti K., H..U.. V., fyzickej osoby G. L., ktorý v tej dobe
bol nepochybne jedným zo spoločníkov spoločnosti G. U. G..C.. W. a tretieho dražiteľa - obchodnej
spoločnosti V., U..G..C.. X.. Príklep bol pritom udelený obchodnej spoločnosti K., H..U.. V. na najvyššie

podanie 77,700.000,- Sk (2,555.931,70 €).

Opätovne odvolací aj v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia považuje za nutné poukázať na
osobu G. L., ktorý ako spoločník práve spoločnosti G. U. G..C.. W., v tej dobe nemal žiadne námietky k
znaleckému posudku znalca N.. X. O., predovšetkým k hodnote malej vodnej elektrárne G. T.. Napokon

právejehoosobadaladruhúnajvyššiuponuku77,600.000,-Sk,ktorábolaodnajvyššejponukynižšialen
o100.000,-Sk.OsobaG.L.pritomvtomtotrestnomkonanívšakvystupujeužvpostavenípoškodeného.

Rovnako odvolací súd musí opätovne poukázať na právne závery okresného súdu, pokiaľ sa vyjadruje
v dôvodoch napadnutého rozsudku k otázke subjektu a subjektívnej stránky žalovaného trestného

činu. Okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru, že tieto znaky žalovanej skutkovej podstaty bez
akýchkoľvek pochybností preukázané neboli.

V tomto smere odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že súd ako nestranný a nezávislý orgán,
ktorého úlohou je rozhodnúť spor medzi zástupcom štátu - prokurátorom, ktorý podáva obžalobu na

súde a osobou, na ktorú je obžaloba podaná, pri výkone svojej rozhodovacej právomoci postupuje v
súlade s ustanovením § 1 Tr. por. o kontradiktórnom konaní, kde strany trestného konania pred súdom
predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré buď obžalovaného ako páchateľa, dôvodne podozrivého zo
spáchania žalovaného skutku uvedeného v obžalobe, z jeho spáchania alebo usvedčujú, alebo naopak
vykonanými dôkazmi ho zbavujú podozrenia zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.

Vo vzťahu k podstate odvolacích námietok vyslovených v odvolaní prokurátora a nepriamo aj
poškodeným N.. L. X., smerujúcich k záverom okresného súdu o absencii subjektu predmetného
trestného činu sa žiada poznamenať, že subjektom žalovaného trestného činu môžu byť fyzické osoby,
ktoré sú podľa zákona alebo podľa povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu alebo na

podklade povinnosti vyplývajúcou zo zmluvy povinné vybavovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom
zahrnutá aj povinnosť starostlivosti o ich majetok.Aj odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené a má za to, že ani s využitím metód formálneho logického
myslenia, nemožno ustáliť, v čom spočíva namietaná nesprávnosť právnych záverov okresného súdu vo
vzťahukabsenciisubjektupredmetnéhotrestnéhočinu.Užzosamotnejkonštrukcieskutkuuvedenéhov

obžalobe jednoznačne vyplýva, že spoločnosť K., H.. U.. V. v postavení záložného veriteľa dňa 2.7.2008
odpredala v mene vlastníka - záložného dlžníka spoločnosti G. U. G..C.. W., v rámci výkonu záložného
práva v priamom predaji predmet záložného práva, a to rozostavanú malú vodnú elektráreň spoločnosti
O., U..G..C.. G. za sumu 2,170.000,- Sk (72.030,803 eur).

Obžalovaná N.. G. W. v tej dobe bola podľa výpisu z obchodného registra predsedníčkou predstavenstva
akciovej spoločnosti K., H..U.. V. a tým aj členkou jej štatutárneho orgánu. Z ustanovení obchodného
zákonníka predsedovi predstavenstva žiadna špeciálna a zároveň jedinečná povinnosť nevyplýva, na
podklade ktorej by bolo možné vyvodzovať tak, ako sa toho domáha v dôvodoch odvolania okresný
prokurátor a s ním aj poškodený N.. L. X., individuálnej trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej N..
G.Á. W..

Z uvedeného dôvodu sa preto v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje s podrobnou argumentáciou
prezentovanou okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktorú považuje za vecne správnu,
presvedčivú a poskytujúcu relevantnú odpoveď na podstatu všetkých, ako aj potenciálnych námietok
prezentovaných odvolateľmi.

Z ustanovení Obchodného zákonníka predsedovi predstavenstva žiadna špeciálna povinnosť, z ktorej
by bolo možné odvodiť jeho individuálnu trestnoprávnu zodpovednosť za spáchaný skutok nevyplýva.
Predstavenstvo ako štatutárny orgán akciovej spoločnosti koná v jej mene - viď ustanovenie § 20 ods.1
Občianskeho zákonníka, plnenie povinností v medziach jeho pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 192 a

§ 193 Obchodného zákonníka je obsahom vnútorného vzťahu členov predstavenstva, t.j. fyzických osôb
a akciovej spoločnosti a zakladá občianskoprávnu zodpovednosť.

V istých prípadoch zakladá aj zodpovednosť trestnoprávnu a deje sa tak prostredníctvom inštitútu
konania za iného, ktorý rozširuje trestnú zodpovednosť fyzických osôb v zmysle ustanovenia § 128 ods.8

Tr.zák. in fine. Taká právna konštrukcia sa však uplatní len pri trestných činoch s obmedzeným okruhom
páchateľov, nie pri všeobecných skutkových podstatách, ktoré nemajú zužujúce parametre konkrétneho
alebo špeciálneho subjektu.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd s poukazom na zásadu prezumpcie

neviny v zmysle § 2 ods.4 Tr.por., rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v teraz posudzovanej
trestnej veci neboli naplnené všetky obligatórne znaky žalovanej skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.4 písm.a/ Tr.zák., a
to nenaplnením subjektívnej stránky a subjektu žalovaného zločinu.

Vo vzťahu k námietkam ako sú prezentované odvolateľmi v písomných dôvodoch odvolania a ktoré
predovšetkým smerujú k záverom okresného súdu o absencii subjektívnej stránky, vo forme úmyselného
zavinenia, aj odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že okresný súd sa s podstatou prezentovanej
argumentácie odvolateľmi, presvedčivým spôsobom vysporiadal.

V dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd presvedčivým spôsobom vyriešil otázku nedostatku
subjektívnej stránky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.4 písm.a/ Tr.zák., t.j. aby obžalovaná N.. G. W. vedela, resp. že
chcela - argumentum a minori ad maius - teda nevedela, že uskutočňuje predaj malej vodnej elektrárne
za kúpnu cenu výrazne podhodnotenú tak, ako sa jej to dáva za vinu v skutkovej vete obžaloby.

Ohodnotenie vodnej elektrárne, teda určenie jej hodnoty, je jednoznačne otázkou odbornou. Správne
poukázal okresný súd, že od obžalovanej N.. G. W. nebolo možné očakávať, aby bola disponovala
súborom takých technických a iných znalostí, ktoré by jej umožňovali nevychádzať z ceny určenej
súdnym znalcom N.. X. O., ktorý hodnotu malej vodnej elektrárne v rámci exekučného konania stanovil
na 3,100.000,- Sk (102.901,15 Eur). Opätovne odvolací súd poukazuje aj na výpoveď exekútora Y.. G.

O., že v exekučnom konaní výšku hodnoty malej vodnej elektrárne podľa vyššie uvádzaného znaleckého
posudku ani jeden zo subjektov, ktorí sa prihlásili do dražby v rámci exekučného konania nenamietal.
V tomto smere je predovšetkým potrebné poukázať na osobu G. L., ktorý v tej dobe bol jedným zo
spoločníkov obchodnej spoločnosti G. U. G..C.. W. a prihlásil sa do predmetnej dražby.Nad rámec uvedeného sa žiada poznamenať, že podstata odvolacích námietok prezentovaných
odvolateľmi, smerujúcich k záveru okresného súdu o absencii zavinenia v zákonom ustanovenej forme,

je založená na domnienke, že „pokiaľ by spoločnosť G. U. G..C.. W. nepreukázala O. X., H..U.., ako
veriteľovi, pred čerpaním úveru, preinvestovanie vlastných zdrojov, vo výške 30,000.000,- Sk do malej
vodnej elektrárne, potom by jej úver nebol ani poskytnutý“.

PodstatnýmzhľadiskaneexistencieúmyselnéhozavineniavkonaníobžalovanejN..G.W.jeskutočnosť,

že v čase predaja predmetnej malej vodnej elektrárne, nedisponovala žiadnym referenčným znaleckým
posudkom, teda znaleckým posudkom, ktorý by oceňoval predmetnú stavbu, či stavbu obdobného
charakteru v danej lokalite a nedisponovala ani znaleckým posudkom spracovaným N.. Y. L., ktorý si
dala vypracovať O. X., H..U.. v súvislosti s poskytnutím predmetného úveru na výstavbu malej vodnej
elektrárne.

Naopak, v súvislosti s realizáciou verejnej dražby predmetnej malej vodnej elektrárne obžalovaná
N.. G. W. disponovala v tom čase aktuálnym znaleckým posudkom spracovaným N.. X. O., ktorý
oceňoval predmetnú malú vodnú elektráreň, od ktorého sa potom odvíjala aj kúpna cena, za ktorú
bol zrealizovaný samotný predaj v priamom predaji. K uvedenému sa žiada poznamenať, že znalecký
posudok spracovaný N.. X. O. nezadávala obžalovaná N.. G. W., ale urobil tak súdny exekútor Y.. G.

O. a znalca pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku nijakým spôsobom neusmerňovala, ani
neovplyvňovala.

Na podklade vyššie uvádzaných skutočnosti odvolací súd preto odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.