Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205261
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417205261.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému:
Q. T., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, XXX XX Y., o vymoženie 310,58 eur s príslušenstvom a trov exekúcie

EX 8531/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 9Er/669/2017-50
zo dňa 12.11.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Žiadosť súdneho exekútora R.. C. V., T.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Podľa súdu prvej inštancie medzi oprávneným a povinným bola dňa 8.9.2015 uzatvorená Dohoda o

uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky zo spotrebiteľskej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ako
samostatná listina Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Predmetná Zmluva o poskytovaní verejných
služieb predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom (oprávneným) a
spotrebiteľom (povinným) v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a jej ustanovenia boli pre spotrebiteľa,
rovnako ako celá Rozhodcovská zmluva, vopred pripravené.

4.Zexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkujepodľasúduprvejinštanciezrejmé,žerozhodcovský
súd založil svoju právomoc na čl. II Rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky.

5. Takúto Rozhodcovskú zmluvu nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať za platne uzatvorenú,
nakoľko v prípadoch, ak je žalobcom dodávateľ, nie je spotrebiteľovi umožnené brániť sa mimo
rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

6. Rozhodcovskú zmluvu si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Povinný ako spotrebiteľ mohol

len formulárovú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam.7. Danú rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 8.9.2015, t.j. v rovnaký deň
ako oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súd
prvej inštancie považuje za absolútne neplatné dojednanie. Uvedená rozhodcovská zmluva bola podľa

súdu prvej inštancie uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola
individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako
meno, bydlisko, rodné číslo, číslo a dátum uzavretia zmluvy o úvere. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne
stretáva s rozhodcovskými zmluvami uzatváranými oprávneným s rôznymi spotrebiteľmi a stretáva sa
v takýchto prípadoch často s argumentáciou snažiacou sa presvedčiť súd o jej individuálnom vyjednaní

argumentom, že rozhodcovská zmluva tu bola uzatvorená na samostatnej listine, teda nebola súčasťou
všeobecných podmienok, že bola spotrebiteľom priamo podpísaná a že spotrebiteľ bol o všetkých jej
dôsledkoch poučený a že táto nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Táto argumentácia podľa
súdu prvej inštancie ale neobstojí. Súd sa prakticky dennodenne stretáva s týmito rozhodcovskými
zmluvami a je nemožné uveriť tomu, že by desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri
"individuálnom" dohodovaní rozhodcovskej zmluvy prejavili presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide

o jej vyjednané znenie, výber rozhodcovského súdu, ktorým je vždy Stály rozhodcovský súd v Bratislave
a vôbec celkové dojednanie rozhodcovskej zmluvy ktoré je vždy totožné.

8. Veriteľ by mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť

sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Keďže oprávnený na súde prvej inštancie inicioval množstvo podobných exekučných konaní kde
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rovnakej rozhodcovskej zmluve, súdu z jeho činnosti
je známe, že je to práve a takmer výlučne (s iným prípadom sa súd zatiaľ nestretol) veriteľ kto iniciuje

konanie pred rozhodcovským súdom. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému
súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej

únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

9. Rozhodcovská zmluva je podľa súdu prvej inštancie neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom

(povinným) osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa (povinného) sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Dojednanie neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom sa prieči dobrým mravom.

10. Dojednanie vyššie uvedenej rozhodcovskej zmluvy je podľa súdu prvej inštancie neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa povinný ako spotrebiteľ

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a
táto situácia vedie povinného k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené oprávneným bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

11. Uvedené závery exekučného súdu potvrdzuje aj názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v

podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE/29/10 z 5.5.2010 uviedol "Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli
splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

12. Hoci v danom prípade bola s povinným ako spotrebiteľom dojednaná Rozhodcovská zmluva, nie len
rozhodcovská doložka v rámci zmluvy o úvere, táto dojednaná Rozhodcovská zmluva je pre povinného
ako spotrebiteľa rovnako nevýhodná ako rozhodcovská doložka, o ktorej sa rozhodovalo v konaní pred
Krajským súdom Prešov sp. zn. 3CoE/29/10, nakoľko v čl. 3.2 Rozhodcovskej zmluvy je zakotvená

povinnosť spotrebiteľa v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu.

13. Keďže rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá
je podľa súdu prvej inštancie neplatná, vydaný rozhodcovský rozsudok trpí nedostatkom materiálnejvykonateľnosti. Z uvedených dôvodov súd rozhodol v zmysle § 44 ods. 2 EP a žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v posledných
rokoch prešiel zásadnými legislatívnymi zmenami v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania,
ktorým sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne
podľa predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných

súdov. Zastával názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo
skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe je pre súd neprijateľná.
Uviedol, že aj napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné
ustanovenie § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, je uzatvorená na samostatnom dokumente a je
tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu
podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Dal do

pozornosti, že povinná mala nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale mohla
od nej bez udania dôvodu odstúpiť, pričom k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy nebola nijako nútená.
Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám
na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Poukázal tiež na
to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie,

neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené
zákonodarcom, preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v
zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastáva názor, že rozhodnutie súdu je arbitrárne
a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nepresvedčivé,
bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na

konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

17. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd dodáva, že o právne posúdenie ide vtedy,
keď súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, teda na zistený skutkový stav aplikuje právnu
normu. V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide o omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav, pričom o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než

ten, aký mal použiť alebo ak síce aj použil správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval na
daný prípad. V predmetnom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, teda tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnenýchrozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať
spotrebiteľské spory.

20. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

21. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008“.
Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná
zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej
zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, uznesenie
Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE/66/2012, 6CoE/56/2012).

22. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/9/2012).

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Súdnakontroladopadáajzastavu,žezmluvnývzťahhlavný
a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy

len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak
by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,

ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

23. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r/ (vrátane dôvodovej
správy) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uvedené ustanovenie je svojím
obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“

24. Podľa dôvodovej správy k § 53 odsek 4 písm. r/ OZ: ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní azmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú.“

25. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Ustanovenie § 53 odsek 4 písm. r/ OZ teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži.

26. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

27. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si

z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

28. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

29. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinná vymienila rozhodcovské konanie (§ 53 odsek 3 OZ).

30. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných

podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

31. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.

Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

32. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry
súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta
rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k
uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 342 km (Kežmarok - Bratislava) na rozhodcovské

konanie je odradzujúca.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 CSP.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).