Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/370/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410205563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4410205563.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35
937 874, Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, proti povinnému: A. A., D..:
XX.XX.XXXX, M. XX/XX, XXX XX Š., správca konkurznej podstaty: ADVO INSOLVENCY, k. s., IČO:
46772910, so sídlom kancelárie: Nitra, Hollého č. 10, o vymoženie 553,63 Eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením tunajšieho súdu zo

dňa 14.04.2010 poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Milan Strieška, Exekútorský
úrad Vráble, so sídlom Levická 1288/16, 952 01 Vráble. V súčasnosti je exekúcia vedená u súdneho
exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
(ďalej len exekútor).

2. Dňa 09.10.2019 doručil povinný súdu podnet na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie, nakoľko

rozhodnutím Okresného súdu Nitra, sp.zn. 27OdK/202/2019 zo dňa 06.09.2019 bol povinný ako dlžník
podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení oddlžený a bol
vyhlásený na povinného konkurz.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej ExP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o
zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo
sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po

odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.7. Exekučný súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 27OdK/202/2019 zo dňa
06.09.2019, bol na majetok úpadcu - povinného vyhlásený konkurz.

8. Súd predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 167f ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, z ktorého je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu je dôvodom, aby súd exekúciu zastavil.
Predmetnú exekúciu súd vzhľadom na vyhlásený oddlžovací konkurz povinného zastavil podľa § 57
ods. 2 Exekučného poriadku.

9. V prípade zastavenia exekučného konania je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie. Podľa § 197 ods. Exekučného poriadku trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať
povinný. V danom prípade bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, teda nie je tu možnosť na
zaviazanienaznášanietrovexekúciepovinného,nakoľkoneexistujemožnosťnakladaťsjehomajetkom.
Pokiaľ ide o oprávneného, znenie § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku nie je možné použiť, keďže
oprávnenýžiadnymspôsobomnezavinilzastavenieexekúcieakzastaveniuexekúcienedošlozdôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňom
01.01.2012, nie je taktiež možné aplikovať v predmetnej exekúcii, keďže predmetná exekúcia sa
začala v roku 2010 a zákon číslo 348/2011 Z.z. prechodné ustanovenia neobsahuje t.j. z prechodného
ustanovenia nevyplýva, že by ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa vzťahovalo aj na

konania začaté pred jeho účinnosťou.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie
zastavenie exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene a včas, a preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok

povinného neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Oprávnený
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu v priebehu exekúcie, nemohol
ovplyvniť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola

uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol oddlžený. Dôvodom
pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže
byť samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Exekučný poriadok totiž
v čase začatia exekučného konania takúto možnosť nepripúšťal. Procesné zavinenie oprávneného
ani nemajetnosť povinného nemožno bez ďalšieho založiť ani iba na dispozičnom úkone - návrhu na

nariadenie exekúcie.

11. Na základe daných skutočností súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo
deväť rokov po začatí exekúcie, a preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

12. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v
konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do
značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V unesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.20008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, súd poukázal
na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van der
Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom prípade
advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

13. Súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.