Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/371/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227719
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213227719.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, H., zastúpený:
Podhorský & Partners, s.r.o. so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 46962000, 2/ I. H., nar. XX. XX.

XXXX, bytom S. XX, H., zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova
13, Bratislava, o zaplatenie sumy 6 683,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre
zmeškanie žalobcu Okresného súdu Komárno zo dňa 6. februára 2017 č.k. 14C/507/2014-229, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a k nej prislúchajúcej časti náhrady trov
konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobcu súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy
150 eur s príslušenstvom zastavil, v zastavujúcej časti žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovaným v prvom a v druhom rade priznal náhradu
trov konania 100%.
1.1. Rozsudok zdôvodnil tým, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 02. 2017, na ktorom na návrh
právneho zástupcu žalovaných v prvom a v druhom rade rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu

podľa § 278 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Po zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 150 eur s príslušenstvom (pre čiastočné späťvzatie žaloby), žalobu
vo zvyšnej časti zamietol, pretože žalobca sa napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie
dňa 31. 01. 2017 (v ktorom bol riadne poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie ako aj o
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), na toto nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

1.2.O nároku na náhradu trov konania v časti konania, ktoré bolo zastavené, súd rozhodol podľa § 256
ods. 1 CSP, keď zavinenie zastavenia konania prisúdil žalovaným v prvom a v druhom rade, ktorí po
podaní žaloby časť dlžnej sumy (ohľadom ktorej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby), uhradili. Vo
zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaní v prvom a v druhom rade boli v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti trov konania napadol odvolaním žalobca
dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP). Dôvodil tým, že pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu neboli
splnené procesné podmienky. Písomným podaním zo dňa 03. 02. 2017 popri čiastočnom späťvzatí
žaloby ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby

súd vo veci rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní. Dňa 03. 02. 2017 bolo doručené potvrdenie o
úspešnom odoslaní elektronického podania do systému.2.1. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie žalobcu vo výroku, ktorým
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

3.Žalovanývprvomradevpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcusanestotožnilstvrdenímodvolateľa
o nesplnení procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Rozsudok pre
zmeškanie predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, žalobca je
subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu a to práve

z dôvodu, že iniciuje konanie a preto má mať záujem na efektívnom vedení sporu, čo z konania žalobcu
nevyplývalo, nakoľko sa bez ospravedlnenia a udania vážneho dôvodu, nedostavil na pojednávaní.
Žiada preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaná v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa taktiež nestotožnila s tvrdením
odvolateľa o nesplnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a uviedla v podstate tie isté

dôvody, ako žalovaný v prvom rade. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,

že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je potrebné zrušiť z dôvodu
nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva, čím

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona.

6. Odvolací súd, pred rozhodovaním o odvolaní žalobcu, podrobil prieskumnej činnosti napadnutý
rozsudok z pohľadu dodržania procesného postupu podľa Civilného sporového poriadku.

6.1. V danej veci sa žalobca písomne podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.
12. 2013 domáhal zaplatenia sumy 6 683,58 eura z titulu nesplateného úveru, ktorý poskytol právny
predchodcažalobcu(Slovenskásporiteľňa,a.s.),žalovanýmvprvomavdruhomradenazákladezmluvy
o úvere, uzavretej dňa 19. 05. 2008 vo výške 180 000 Sk. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 06.
februára 2017 rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP tak, že žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že

žalobcasapojednávanianezúčastnil,svojuneprítomnosťnapojednávaníneospravedlnilvčasavážnymi
okolnosťami.
6.2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti napadol odvolaním žalobca namietajúc
nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Dôvodil, že svoju neúčasť ospravedlnil a
z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

7. Podľa § 278 CSP, podľa ktorého, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na
návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, aka/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydanie rozsudku
pre zmeškanie a

b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7.1. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť
nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom

vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu
voformesvojejprocesnejobrany. Aksúddospejeknázoru,žestranousporutvrdenýskutkovýstavnieje
nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd
takýto rozsudok nevydá. Právo na súdnu ochranu je základným právom každého občana a je obsiahnuté
v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Podstata tohto základného práva spočíva v tom, že každý sa
môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46
ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a
skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Okrem toho však arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže vyplývať aj z
ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový
prípad. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za

predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (Ústavný súd
Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 21/2015).
7.2. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškania dôvodiac, že žalobca sa pojednávania
nezúčastnil a svoju neúčasť riadne neospravedlnil.

7.3. V danej veci je nesporné, že súd prvej inštancie po tom, ako na pojednávaní dňa 16. 01. 2017
odročil pojednávanie, vytýčil na deň 06. 02. 2016 o 8.30 hod. termín pojednávania. Právny zástupca
žalobcu predvolanie prevzal dňa 19. 01. 2017. V predvolaní poučil žalobcu o následkoch nedostavenia
sa na pojednávanie a neospravedlnenia neúčasti včas a vážnymi okolnosťami, ktorým následkom bude
rozhodnutie súdu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP). Právny zástupca žalobcu

písomným podaním, podaným elektronicky dňa 03. 02. 2017 (podanie nebolo založené do spisu, avšak
žalobca predložil potvrdenie o prijatí podania), ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.
02. 2017 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nezvyšovania trov konania v súlade so zásadou
hospodárnosti konania, s tým, že súhlasí s rozhodnutím bez účasti žalobcu. Zároveň sa vo veci vyjadril
k námietkam žalovaných v prvom a v druhom rade a zobral žalobu o zaplatenie sumy 20 eur späť.

7.4.Následnenapojednávanídňa06.02.2017rozhodolsúdprvejinštancienanávrhprávnehozástupcu
žalobkyne v druhom rade (ktorý substitučne zastupoval aj žalovanú v prvom rade), rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu dôvodiac, že žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil
riadne a včas.
7.5.S poukazom na základné ústavné právo každej osoby, domáhať sa ochrany svojich práv na

nezávislom súde, odvolací súd sa s rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu žalobcu súd prvej
inštancie zamietol, nestotožnil. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú
aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto je v zákone obsiahnutá sankcia za procesnú
pasivitu i na strane pasívneho žalobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu
vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Konštrukcia zrušenia tohto kontumačného rozsudku

je rovnaká, ako pri kontumačnom rozsudku v dôsledku pasivity žalovaného (dôvodová správa k
Civilnému sporovému poriadku). Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci odpovedí na otázky týkajúce sa
rekodifikácie procesného práva, zverejnilo odpoveď na otázku z praxe: „Môže súd postupovať podľa §
278 CSP, ak to žalovaný navrhne za predpokladu, že sa žalobca ospravedlní a súhlasí s konaním vjeho neprítomnosti?“, odpoveď znela: „Ak žalobca súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a
svoju neprítomnosť ospravedlní vážnymi okolnosťami, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu
podľa § 278 CSP prípustné“.

7.6.Ustanovenie § 278 CSP predpokladá splnenie dvoch podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia, a
to nedostavenie sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu a poučeniu a tiež neospravedlnenie
svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami. Splnenie týchto podmienok v danom prípade
preukázané nebolo, minimálne právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou
konania a nezvyšovaním trov konania za situácie, že sa zároveň vyjadril aj k tvrdeniam žalovaných

v prvom a v druhom rade. Za tejto situácie, keď podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému
poriadku, je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku procesnou sankciou za pasivitu
žalobcu a vzhľadom na konanie žalobcu, ktorý v danej veci podal sedem písomných podaní vo veci
samej, aktívne sa vyjadroval jednak vo veci samej, ale aj k tvrdeniam najskôr vedľajšieho účastníka,
ako aj k tvrdeniam žalovaných v prvom a v druhom rade, zastúpených právnymi zástupcami, nie
je možné hovoriť o pasivite žalobcu a to ani v prípade, že svoju neúčasť na pojednávaní odôvodnil

hospodárnosťou konania a nezvyšovaním trov konania, čo bolo nepochybne v prospech žalovaných
v prvom a v druhom rade. Z tohto dôvodu, že nemožno žalobcovi vytknúť jeho pasivitu v konaní v
danej veci, preto nie je možné konštatovať, že boli splnené obe základné podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Nepochybne žalobca, resp. jeho právny zástupca, svoju neúčasť ospravedlnil
(hospodárnosťou konania) a súhlasil s konaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Už samotné

ospravedlnenie a predchádzajúca aktivita žalobcu predpokladá nemožnosť v danej veci rozhodnúť
kontumačným rozsudkom, t.j. rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Opačný postup, ktorý zvolil súd prvej
inštancie mal za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom a domáhať sa svojich práv.
7.5. Na základe týchto skutočností a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa ďalej predmetom
konania vo veci samej nezaoberal, odvolací súd nemal dostatok podmienok pre preskúmanie veci

a nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť pre
nesplnenie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie a vec mu vrátiť na nové prejednanie.

8. Súd prvej inštancie opätovne vec prejedná, podrobí prieskumnej činnosti predmetný nárok žalobcu,
zmluvu o úvere a tvrdenia uvedené vo vyjadreniach žalovaných v prvom a v druhom rade, ako aj

žalobcu.Následnevoveciopätovnerozhodne,pričomsvojerozhodnutieriadnymspôsobom,zasplnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 220 CSP odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania bolo
odvolacím súdom preskúmateľné.

9.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).