Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010669
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617010669.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému U. Y. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s
použitím138písmenob/Trestnéhozákona,oodvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryTopoľčanyproti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.06.2019, č.k. 3T/18/2017-746, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 10. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým rozsudkom obžalovaného U. Y. podľa
§ 285 písmeno a/ Trestného poriadku (teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre

ktorý je stíhaný) oslobodil spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch z 23.08.2017, č. Pv
151/17/4406, pre skutok právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b/ Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

„v období od januára 2015 do 26.02.2017 v U., v rodinnom dome č. XXXX/XX na ulici C. Y., spôsoboval

fyzické a psychické utrpenie svojej manželke G. Y. tým spôsobom, že jej priebežne a následne v
stupňujúcej intenzite, od jedného razu za mesiac po jedenkrát za týždeň vulgárne nadával do kuriev
a píč, kričal na ňu ponižujúce slová, že je chudera a neschopná žena, vyhrážal sa jej zverejnením
intímnych fotografií, hádzal po nej poháre, taniere, triasol s ňou držiac ju za ramená, kopal ju nohami
do oblasti jej nôh a udieral ju päsťami do hornej časti tela okrem hlavy, v júli 2015 a v júli 2016 ju škrtil
rukami na krku a následne ju donútil k súloži, čím u poškodenej G. Y. došlo k narušeniu jej sebavedomia,

vlastnej identity a autonómie v rozhodovaní a konaní, v dôsledku znevažovania jej osoby vulgárnymi
invektívami a negatívnym devalvovaním jej konania, pričom poškodená takéto konanie obžalovaného
prežívala ako psychické utrpenie a došlo u nej k počiatočným zmenám pri stabilite jej sebavedomia a
autonómie, nenastala však fixácia v zmysle trvalých zmien správania, resp. vzniku duševnej choroby a
poškodená netrpí post traumatickou stresovou poruchou, jej sebavedomie je však zraniteľné, má sklony
k lakrimozite a anticipačnej úzkosti z možného ohrozenia jej osoby, k jej trvalým zmenám osobnosti

nedošlo.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry
Topoľčany (ďalej „prokurátor“), napádajúc ním oslobodzujúci výrok v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania vyjadril nestotožnenie sa s hodnotením vo veci vykonaných dôkazov
súdom I. stupňa, pretože nekorešponduje s výsledkami vykonaného dokazovania ako v prípravnom

konaní, tak i na hlavnom pojednávaní.V ďalšom upriamil v konkrétnostiach pozornosť na obsah jednotlivých dôkazov, s dôrazom na tie,
ktoré hodnotí ako usvedčujúce obžalovaného zo žalovaného skutku, primárne na svedeckú výpoveď
poškodenejV..G.Y.(bývalejmanželkyobžalovaného),ktorápodrobnepopísalaichmanželskéspolužitie

i verbálne aj brachiálne násilie na nej obžalovaným páchané.
Túto podporuje i svedecká výpoveď T. H. (sestry poškodenej) o tom, že mala vedomosť o problémoch
poškodenej s obžalovaným od začiatku roku 2015, keď poškodenú najmä psychicky týral tým, že sa
jej vyhrážal zabitím. Videla na tele poškodenej modriny od kopancov a monokle. Viac krát ju nabádala,
aby podala oznámenie na polícii, tá sa však tieto skutočnosti bála oznámiť. Mala vedomosť aj o tom, že

obžalovaný ničí aj zariadenie bytu, videla pri sporadických návštevách v byte rozbité dvere do detskej
izby, diery v stene, porozbíjané riady a podľa jej názoru uvedené správanie obžalovaného zle vplývalo
na poškodenú. Obžalovaný poškodenej bránil v styku s ňou. Na vlastné oči videla modrinu na jej stehne,
o čom jej poškodená povedala, že ju obžalovaný kopol a tiež videla na jej tvári modrinu - monokel,
nevedela sa však presne vyjadriť, v ktorom období to bolo. Samotná poškodená jej posielala tiež fotky
rozbitých vecí v byte a osobne videla spálené prádlo poškodenej,

SvedkyňaG.H.uviedla,žebolaopatrovateľkousynaobžalovanéhoapoškodenej.Pokiaľideosprávanie
obžalovaného, všimla si, že má sklony k afektivite a nervóznemu správaniu. Niekedy na začiatku januára
2015 si v ich dome všimla rozbité dvere v detskej izbe, nejaké diery na stenách zo sadrokartónu, pričom
ona vedela, že obžalovaný sa s poškodenou hádal. Viac krát videla rozbité veci medzi smeťami alebo na
trávniku. Jeden krát bola aj priamym svedkom fyzického napadnutia poškodenej, ktorú obvinený kopol

do nohy. Tiež si všimla na poškodenej modriny na jej krku, pričom tá jej povedala, že ju obžalovaný škrtil
počas hádky, pričom sa tak stalo niekedy v roku 2015 alebo na začiatku roku 2016. Podľa jej názoru
poškodená nemala sklony požívať alkohol, za posledné roky sa riadne starala o domácnosť.
Z výpovede svedka U. Y. (otca obžalovaného) vyplýva, že si všimol, že to v manželstve jeho syna
nefunguje, podľa jeho názoru však za nezhody a problémy mohla najmä poškodená. Potvrdil, že

poškodená sa u neho opakovane na obžalovaného sťažovala, nikdy však nespomínala, že by ju fyzicky
napadol. Spomínala tiež, že ju obžalovaný chcel znásilniť.
Podľa svedka Ota Y. (bratranca obžalovaného) obžalovaný a poškodená mali medzi sebou iba klasické
vzťahovémanželsképroblémy,onnikdynebolpriamymsvedkomichvzájomnéhoslovnéhoanifyzického
konfliktu.

V prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ešte celý rad svedkov - F. I., I. M., R. N.,
W. Y., C. G., I. Y. a W. O. a boli prečítané výpovede svedkov N. R. a V.. Z. H. a U. Y., ktorí neboli priamymi
svedkami a ich svedectvo je sprostredkované, pričom sa jedná o osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu
k obžalovanému alebo sú zamestnancami v jeho firme.
V ďalšom poukázal na znalecké závery znalca - psychiatra (MUDr. Viktora Segedu), s konzultantom -

klinickým psychológom (Mgr. Karolom Zabákom), z ktorých vyplýva, že poškodená je schopná správne
vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila a okolnosti týkajúce sa prejednávaného skutku, jej
výpovede nie sú naučené, vymyslené, ani patologickou fantáziou vyfabulované, zistili ľahko zníženú
vierohodnosť, čo sa týka početnosti uvádzaného konania obžalovaného voči nej, pričom jej výpovede
majúznakyautentickéhozážitku.Konanieobžalovanéhonarušovalojejsebavedomie,jejvlastnúidentitu

a autonómiu v rozhodovaní a konaní, pokiaľ ide o znevažovanie jej osoby vulgárnymi invektívami a
negatívnym devalvovaním jej konania, v dôsledku čoho správanie obžalovaného voči nej prežívala
ako psychické utrpenie. V dôsledku uvedeného u nej došlo k počiatočným zmenám pri stabilite jej
sebavedomia a autonómie, nenastala však fixácia v zmysle trvalých zmien správania, resp. vzniku
duševnej choroby a poškodená netrpí posttraumatickou stresovou poruchou. Napriek tomu je však

v dôsledku takéhoto správania obžalovaného jej sebavedomie zraniteľné, má sklony k plačlivosti a
anticipačnej úzkosti z možného ohrozenia jej osoby, hoci k trvalým zmenám osobnosti nedošlo. Došlo
však u nej k zmenám smerom k jej submisivite a stotožňovaniu sa s rozhodovaním a hodnotením
obžalovaného. Tento proces však bol iba na začiatku a je vratný. Ako uviedol znalec Mgr. Zabák na
hlavnom pojednávaní, poškodená pociťovala správanie obžalovaného ako psychické utrpenie, i keď

obdobie takéhoto stavu možno len ťažko určiť a ohraničiť, keďže v manželstve boli dlhodobo nezhody
a takéto správanie obžalovaného postupom času eskalovalo, v dôsledku čoho u poškodenej nastal
začiatok procesu zmeny osobnosť
V konaní pred súdom predložil i obžalovaný znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v
psychológii a psychiatrii s.r.o., pričom znalec - klinický psychológ prof. PhDr. Anton Heretik na hlavnom

pojednávaní uviedol, že vykonal psychologické vyšetrenie obžalovaného, u ktorého nezistil prítomné
znaky psychotického ochorenia ani organického poškodenia. V sociálnom kontakte je u obžalovaného
prítomné introverzia, nižšia sociálna prispôsobilosť, senzitivita až vzťahovačnosť. U obžalovaného
nezistil poruchu osobnosti ani jej abnormnú štruktúru, pričom znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr.Andrea Heretiková uviedla, že manželka obžalovaného bola v submisívnej roly a neveru obžalovaného
prežívala ako negatívnu emóciu.
V konaní pred súdom bol vypočutý i znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria

a sexuológia, MUDr. Andrej Smotánka, ktorý k veci uviedol, že obžalovaný v kritickom období netrpel
duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie
schopnosti, je schopný v plnej miere chápať zmysel trestného konania, nebol a ani v súčasnosti
nie je závislý od lieku Stilnox, a užívanie tohto lieku mu nespôsobovalo výpadky pamäti, pričom u
obžalovaného nezistil žiadnu sexuálnu deviáciu.

Vzhľadom k takto vykonanému dokazovaniu po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v ich
vzájomných súvislostiach možno podľa odvolateľa konštatovať, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že obžalovaný žalovaným konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného
zločinu,keďžetakýmtosvojímsprávanímaatakmivočipoškodenej,ktorýsavyznačovalvyššímstupňom
hrubosti a bezcitnosti a ktoré trvalo po dlhší čas a bolo natoľko intenzívne, že bolo spôsobilé vyvolať
taký stav, ktorý poškodená pociťovala ako psychické a fyzické útrapy resp. fyzické a duševné bolesti,

ktoré sťažili obvyklý spôsob jej života, mali za následok jej nadmerný stres, pričom takéto ataky zo
strany obžalovaného na poškodenú v danom prípade vykazujú znaky sústavnosti a eskalácie vo vzťahu
k poškodenej.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a aby podľa § 322 odsek 1, 4 písmeno a/ Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrili obžalovaný (prostredníctvom obhajcu) i poškodená
(prostredníctvom splnomocnenca).

Obžalovaný uviedol, že z obsahu odvolania nemožno dovodiť žiadne nové, príp. zásadné skutočnosti.
So všetkými argumentmi, resp. skutočnosťami uvedenými v odvolaní sa už vysporialal súd I. stupňa,
ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého rezultoval objektívny záver prezentovaný v napadnutom
rozhodnutí, v jeho výroku i odôvodnení.
V odvolaní sú parafrázované výpovede obžalovaného, poškodenej a svedkov. Poukazuje na to, že z

jednotlivých výpovedí sú v odvolaní vytrhané najmä úryvky výpovedí, ktoré pravdepodobne majú v ich
prezentovanom v samostatnom kontexte za úlohu vykresliť skutok a osobu obžalovaného v najhoršom
možnom svetle, čo by mohlo naznačovať porušenie zásady objektívne zisteného skutkového stavu (§
2 odsek 10 Trestného poriadku).
V odvolaní sú okrem iného citované aj výpovede svedkov, ktoré sú ako dôkazy diskvalifikované (napr.

výpoveď svedkyne T. H., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, že pred výsluchom čítala výpovede z
prípravného konania). V odvolaní je taktiež citovaný znalecký posudok, ktorý však bol súdom prvého I.
označený za nepoužiteľný, na základe čoho súd nariadil nové znalecké dokazovanie na poškodenú, z
ktorého však nie je možné v odvolaní nájsť žiaden úryvok.
Odvolanie prokurátora pri starostlivom posúdení jeho obsahu je nutné označiť za súbor citácií a

argumentov, s ktorými sa už súd I. stupňa v napádanom rozhodnutí vysporiadal, a ktoré nie sú schopné
čo i len v najmenšej miere spochybniť, príp. zvrátiť napadnuté rozhodnutie.
V celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa, toto považuje za vecne správne, na
základe čoho navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol, pretože nie je dôvodné.

Poškodená sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním prokurátora, vyjadrila názor, že procesným
postupom súdu I. stupňa utrpela na právach poškodeného, keď súd I. stupňa jej splnomocnencovi
neumožnilklásť obžalovanémuotázky(nahlavnompojednávanídňa30.01.2018musudkyňazamietlav
zmysle § 54 odsek 1 Trestného poriadku právo dávať otázky obžalovanému). V tejto súvislosti poukázala

na § 271 odsek 1 až § 273 Trestného poriadku, v zmysle ktorých aj poškodený má možnosť vyjadriť ku
každému dôkazu. Podľa jej názoru k dokonaniu žalovaného trestného činu došlo.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra zotrval na podanom
odvolaníajehopísomnejargumentácii,poukazujúcnavyšeajnanesprávnuargumentáciusúduI.stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku k použitému oslobodzujúcemu dôvodu v jeho výroku v zmysle §
285 písmeno a/ Trestného poriadku.
Prokurátorka ani obžalovaný (aj prostredníctvom obhajcu) argumentačne i v konečných návrhoch
nevybočili z rámca písomne podaného odvolania, resp. vyjadrenia k odvolaniu.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal

podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výrokov rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje
chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu predpokladanom v § 2 odsek 10 Trestného
poriadku a zákonne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Svoje
úvahy pri hodnotení dôkazov primerane formuloval i v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle §
168 Trestného poriadku, nedopustil sa ani takých procesných chýb, ktoré by atakovali jeho povinnosť
náležitého zistenia skutkového stavu veci, právo obžalovaného na obhajobu alebo spravodlivý proces

a pokiaľ sa dopustil i procesnej nekorektnosti, na ktorú poukázala poškodená prostredníctvom svojho
splnomocnenca, konkrétne znemožnením mu klásť obžalovanému otázky v rámci výsluchu, namieste
je zdôrazniť, že splnomocnenec poškodeného také právo nepochybne má, avšak v kontexte celého
výsluchu obžalovaného vykonaného inak kontradiktórnym spôsobom nemožno dospieť k záveru, že by
šlo o pochybenie, ktoré by zásadne ovplyvnilo celkovo získaný stav dokazovania.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora, zjavne smerujúce k nesprávnosti hodnotenia dôkazov
súdom I. stupňa, je namieste uviesť, že tieto prezentujú len časť vyjadrení pre obžalobu podstatných
svedkov (primárne samotnej poškodenej a svedkýň H. a H.), svedkov U. a B. Y., ktorých výpovede skutok
obžaloby svojim obsahom ako celok nepodporili a časť psychologických a psychiatrických znaleckých

záverov k obžalovanému a poškodenej, ktoré osvetľujú osobnostnú charakteristiku oboch protagonistov
konfliktného manželského spolužitia, avšak u žiadneho z nich profil nenaznačil takú narušenosť či
akúkoľvek patológiu, ktorá by ich vylučovala z osôb schopných riadne vnímať prežitú realitu, túto i
náležitereprodukovať,avšakprizachovaníschopnostiuvádzaťnepravdunapresadeniesvojichzáujmov
(i v trestnom konaní), pokiaľ tak sami chcú.

Odvolateľ pri zvýraznení výseku obsahu niektorých dôkazov, ktorý by sám osebe, mimo kontext
dôkazného súhrnu, síce mohol skutok obžaloby podporiť, však opomenul reagovať na rozpory v
svedeckých výpovediach poškodenej i svedkýň H. a H., ktoré hodnotil súd I. stupňa za významné a
spochybňujúce pravdivosť tvrdení poškodenej o konkrétnych aktoch násilia v popise žalovaného skutku.

Namieste je tiež zdôrazniť, že súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem podrobného
rozboru vykonaného dokazovania (na stranách 2 až 19), výsledky vykonaného dokazovania v procese
hodnotenia dôkazov podrobil dôkladnej analýze a správne sa v konkrétnostiach zameral na dokazovanie
k tým aktom násilia, popisovaným poškodenou, ktoré bolo možné v obžalobe vymedzenom časovom

rozpätí páchania skutku (januára 2015 až 16.02.2017) i časovo ukotviť a dostatočne vecne a logicky
vysvetlil (na stranách 19 až 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku) - reagujúc pritom aj na obhajobné
a rázne žalovaný skutok popierajúce tvrdenia obžalovaného a jeho iniciatívu smerujúcu k vyvráteniu
pravdivosti tvrdení poškodenej - čo ho viedlo k záveru o nehodnovernosti poškodenej k relevantným
skutkovým okolnostiam a v konečnom dôsledku tak k záveru, že dokazovaním nebolo preukázané, že

skutok obžaloby sa vôbec stal.

Odvolateľ súdom I. stupňa vyvodené rozpory medzi dôkazmi a z nich vyplývajúce pochybnosti
k jednotlivým okolnostiam skutku obžaloby, nijakým spôsobom v odvolacích námietkach (okrem
všeobecnom nestotožnení sa so spôsobom hodnotenia dôkazov súdom I. stupňa) argumentačne

nevyvrátil, resp. vôbec na ne nereagoval.

Uvedené pochybnosti pritom majú zásadnú relevanciu, pretože dôkazne bol skutok obžaloby opretý o
jediný priamy dôkaz - svedeckú výpoveď samotnej poškodenej, ku ktorej celý objem ďalších dôkazov
mal výhradne derivatívnu úlohu, a to preveriť pravdivosť jej (svojim obsahom) usvedčujúcej výpovede

o dlhodobom, vyše dvoch rokov trvajúcom, opakujúcom sa a dostatočne intenzívnom nielen verbálnom
ale i brachiálnom násilí zo strany obžalovaného (nevynímajúc ani tvrdené akty znásilnenia), pretože
svedkom žalovaného konania podľa jej tvrdení nemali byť akýkoľvek ďalší svedkovia, pričom ozraneniach, ktoré jej mal obžalovaný spôsobiť, neexistovali lekárske záznamy, resp. akékoľvek iné
dôkazy objektívnej povahy.

Za uvedenej dôkaznej situácie je vždy nevyhnutné dôkazne preverovať hodnovernosť jediného
priameho svedka žalovaného skutku aj inými, hoci i nepriamymi dôkazmi a výrok o vine tak nevyhnutne
musíbyťvýsledkomexistencietakejreťazedosebazapadajúcichavzájomnesapodporujúcichdôkazov,
ktoré vylučujú (bez dôvodných pochybností) záver o vine obžalovaného, ktorý v sebe primárne obsahuje
záver o tom, že žalovaný skutok sa stal. V opačnom prípade, zásada prezumpcie neviny a od nej sa

odvíjajúca zásada hodnotenia dôkazov - v pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo)
prikazuje súdu obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to v prípade, že sa dôvodné pochybnosti týkajú
otázky, či sa žalovaný skutok stal, podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, ako to učinil i súd I.
stupňa.

Dôvodné pochybnosti o pravdivosti svedeckej výpovede (resp. výpovedí) poškodenej majú svoj základ

vo vnútorných rozporoch jej výpovedí, ako aj rozporoch jej viacerých výpovedí navzájom v priereze
celého trestného konania, a taktiež v rozporoch výpovedí svedkýň H. (sestry poškodenej) a H.
(opatrovateľky dieťaťa obžalovaného a poškodenej), vnútorných i vo vzťahu k tvrdeniam poškodenej,
a to i v kontexte listinných dôkazov - najmä zabezpečenej elektronickej komunikácie, na ktorú súd I.
stupňa v argumentácii v podrobnostiach poukázal a napokon i v kontexte výpovedí rozsiahlej skupiny

ďalších svedkov, ktorí tvrdenia poškodenej nepodporili, resp. i priamo vyvrátili.

V uvedených intenciách odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, bez potreby opakovania alebo doplnenia jeho argumentácie, ktorú hodnotí ako vecnú a
logickú,dôkaznepodopretú avkonečnomdôsledkusprávnuaodôvodňujúcujehooslobodzujúciverdikt.

Zdôrazňuje len, že sama poškodená v konaní nebola konzistentná v popise relevantných skutkových
okolností a rozpory v jej výpovediach nemožno hodnotiť ako nevýznamné, odôvodniteľné zánikom
pamäťových stôp v dôsledku plynutia času, resp. jej duševným rozpoložením v príčinnej súvislosti so
žalovaným skutkom.

Z nich odvolací súd vyberá tie, ktoré sa viažu k najzávažnejším formám fyzického násilia, o ktorých
poškodená vypovedala, konkrétne o aktoch znásilnenia (najskôr to mali byť dva prípady, na hlavnom
pojednávaní už päť prípadov).
K prvotne uvedeným dvom prípadom, ktoré sa ako jediné podarili časovo ukotviť na základe konkrétnych
udalostí, elektronickej komunikácie, resp. fotografií z inkriminovaného obdobia, tak v prvom prípade (v

lete 2015, po akcii na Duchonke) až na podklade sms komunikácie medzi poškodenou a svedkyňou
Z. B. bol ustálený dátum predmetnej akcie a tým aj noci, kedy malo dôjsť k znásilneniu - z 09. na
10.08.2015. Zranenie popisované poškodenou jej malo vzniknúť až po návrate domov (v dôsledku aktu
znásilnenia v obývačke na gauči), hoci z obsahu komunikácie vyplynulo, že Z. B. na toto jej zranenie na
tvári (začervenané líce) reagovala spôsobom, z ktorého je zrejmé, že ide o zranenie, ktoré na nej videla

už na predmetnej akcii (teda jej nemohlo byť spôsobené spôsobom uvádzaným poškodenou). Navyše
okrem obžalovaného fakt pádu na pódiu večer predtým v dôsledku ovplyvnenosti alkoholom potvrdil
aj svedok B. Y.. K ďalšiemu aktu znásilnenia, ku ktorému malo dôjsť v noci z 15. na 16.07.2016 boli
zadovážené fotografie z dňa nasledujúceho po poškodenou uvádzanom znásilnení a škrtení, z ktorých
taktiež nevyplynuli akékoľvek zranenia (ktoré by podľa popisu poškodenej viditeľné mali byť).

Svedkyňa H. (sestra poškodenej) odhliadnuc od jej možnému negatívnemu nastaveniu k obžalovanému,
pretože tento s ňou skončil pracovný pomer (ako zamestnávateľ) mala podľa pôvodných tvrdení o násilí
obžalovaného vedieť len z počutia (od poškodenej), v konkrétnostiach zmätočne k aktom znásilnenia
vypovedala v časových súvislostiach (v rozpore s výpoveďou poškodenej) ale najmä v neskorších
výpovediach už popisovala ako videla v predmetnej domácnosti (ktorú podľa jej pôvodných vyjadrení

nenavštevovala) porozbíjané veci a spálenú spodnú bielizeň v koši (teda skutočnosti, o ktorých pôvodne
nevypovedala).
Svedkyňa H. (navštevujúca predmetnú domácnosť do augusta 2016) nebola svedkom akéhokoľvek aktu
násilianapoškodenej.Ajjedinúsituáciu,ktorúpôvodneopisovalatým,ževidelaobžalovanéhoakokopol
poškodenú, v rámci kontradiktórneho výsluchu popísala tak, že uvedené kopnutie vlastne nevidela, len

podľa pohybu obžalovaného, sledujúc ho cez pootvorené dvere, si domyslela, že malo ísť o kopnutie.
Preexponovanosť výpovedí poškodenej o neprimeraných sexuálnych požiadavkách, ktorým mala
byť poškodená vystavená obžalovaný (napr. niekoľkohodinový pohlavný styk v mraze a iné) znalec(psychológ) prof. PhDr. Anton Heretik Csc. hodnotil v zmysle zníženia špecifickej vierohodnosti výpovedí
poškodenej (znalec sexuológ súčasne nepotvrdil sexuálnu deviáciu obžalovaného).
Svedkovia B. Y. a W. Y. jednak nepotvrdili ani tie skutočnosti, ktoré o násilí páchanej na poškodenej mali

vedieť od svedkyne H., navyše vypovedali o vyjadreniach poškodenej, podľa ktorých trestné oznámenie
na obžalovaného deklarovala ako „eso v rukáve, aby dosiahla prepis polovice jeho firiem“. Pokiaľ im
svedkyňa H. uvádzala, že videla v domácnosti obžalovaného a poškodenej porozbíjané veci a má o tom
fotografie, na vyžiadanie im tieto nevydala, resp. ich existencia nebola dokazovaním vôbec potvrdená.
S ohľadom na pracovný harmonogram obžalovaného v jeho obchodných spoločnostiach z dokazovania

nebolo zrejmé kedy (v akých časových súvislostiach vzájomného spolužitia) sa mal vlastne voči
poškodenej dopúšťať pomerne masívnych prejavov agresie ňou popisovaných. Väčšinu bežného
pracovného dňa, ako bolo preukázané, trávil obžalovaný pracovne v jednej zo svojich obchodných
spoločností, kde i sama poškodená vykonávala pracovnú činnosť, k čomu široká skupina svedkov
(pracovníkov danej spoločnosti) v podstate zhodne vypovedala, že nebola svedkom ani agresie
obžalovaného na poškodenú, skôr naopak popisujúc jej dominantnú úlohu (i nad rámec jej kompetencií

na úkor obžalovaného) v danej spoločnosti, súčasne nepotvrdzujúc, že by si na poškodenej všimli
akékoľvek zranenia, ktoré by podľa jej opisu manželského spolužitia mali byť viditeľné.
Znalecké závery k následkom na duševnom zdraví poškodenej nepotvrdili u poškodenej ani syndróm
týranej osoby ani posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá síce nemusí byť, ale často v obdobných
prípadoch na obetiach domáceho násilia prítomná býva. Následky vo forme počiatočných zmien

pri stabilite jej sebavedomia, zraniteľnosti sebavedomia, sklonov k lakrimozite a anticipačnej úzkosti
nevyhnutne nemuseli byť dôsledkom násilného konania obžalovaného (posúdenie príčinnej súvislosti
medzi žalovaným konaním a škodlivým následkom je právny záver prináležiaci súdu, nie znalcom), ale
rovnako mohli byť spôsobené nepriaznivou atmosférou manželského spolužitia, súvisiaceho i s faktom
(ktorýaniobžalovanýnepopieral)nadviazaniapočasmanželstvamimomanželskéhovzťahuajehovôľou

pre rozvod manželstva a s tým i spojeným hroziacim majetkovým vysporiadaním manželov, ktoré by
zjavne vyznelo v neprospech poškodenej.
Možný motív poškodenej vedome nepravdivo vypovedať je namieste posudzovať i v svetle jej právnych
postupov, ktoré v bezprostrednej časovej nadväznosti po podaní trestného oznámenia na obžalovaného
voči nemu učinila, ako je najmä podanie návrhu na vydanie bezodkladného opatrenia smerujúceho k

obmedzeniu obžalovaného v nakladaní s majetkom.

V svetle uvedených skutočností nebolo možné bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že
žalovaný skutok sa stal. Výpovede poškodenej nemožno hodnotiť selektívne tým spôsobom, že
ak je vyvrátená pravdivosť časti jej tvrdení o existencii trestnoprávne relevantných skutočností,

možno bezvýhradne uveriť tej časti jej výpovedí a aktoch násilia, ktoré nebolo možné dôkazne
verifikovať najmä preto, že sama poškodená svojim svedectvom nevytvorila ani dostatočný časový
rámec tvrdeného protiprávneho konania, aby tak k jednotlivým akom násilia bolo možné zamerať
i dokazovanie. Nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynula konfliktnosť manželského vzťahu
medzi obžalovaným a poškodenou, avšak povahu a intenzitu týchto konfliktov nebolo možné

objektivizovať spôsobom, ktorý by umožnil učiniť záver, že obžalovaný voči poškodenej konal spôsobom
predpokladaným v § 208 Trestného zákona.

Súd I. stupňa preto správne obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil z dôvodu, že nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný a na tom podklade odvolací súd odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietol spôsobom vymedzeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.