Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010355
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116010355.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
MartinaMichalanskéhoaJUDr.MargarétyJurkovejŽoldákovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa20.
novembra 2019, v trestnej veci proti obžalovanému N.. H. S., pre prečin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn.
4T/12/2016 zo dňa 7.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného N.. H. S..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/12/2016 zo dňa 7.3.2019 bol obžalovaný N.. H. S.
uznanýzavinnéhopreprečinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277os.1Tr.zák.,natomskutkovom
základe, že

ako osoba oprávnená konať za U. H. O. U.. G.. C.. U. U. W., C. Č.. XX, N.: XX XXX XXX za obdobie
mesiacov december 2011, júl 2011 a august 2011 neodviedol v stanovenej lehote splatnosti zrazené
poistné na sociálne poistenie za zamestnancov U.Á. L. - L. W. v celkovej výške 693,39 Eur aj napriek
tomu, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatného poistného za
december 2011 vo výške 388,13 Eur a na čiastočnú úhradu splatného poistného za júl 2011 vo výške
197,62 Eur za august 2011 vo výške 107,94 Eur, čím takto U. L. L. W. spôsobila škodu v celkovej výške

693,69 Eur.

Za to bol obžalovanému N.. H. S. podľa § 277 ods.1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojej obhajkyne obžalovaný N.. H. S. podal odvolanie, ktoré
písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že nebolo dokázané úmyselné konanie neodviesť
poistné za zamestnancov za rozhodné mesiace, keďže všetky platby vrátane platieb poistného
realizovala bezhotovostnými platbami cez internetbanking svedkyňa R.. Obžalovaný nemal k dispozícii

ani prístupové heslá. Tvrdenie svedkyne R. uvádzané v napadnutom rozsudku, že každý mesiac sa
pýtala obžalovaného, či má zaplatiť odvody za zamestnancov pre sociálnu poisťovňu samo osebe ešte
nesvedčí v neprospech obžalovaného.

Svedkyňa R. realizovala platby v mene C. U.B. H. O., U..G..C.. samostatne, v prípade, že by sa každý
mesiac radila s obžalovaným o tom, ktorú zákonnú platbu má zaplatiť a v akej výške, jej činnosť by bola

neefektívna, to by si mohol obžalovaný realizovať platby sám.Napadnutým rozsudkom nebola rešpektovaná zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného a
zásada pomocnej úlohy trestnej represie. Suma 197,62 Eur, ktorá mala byť podľa rozhodnutia súdu
odvedená za mesiac júl 2011 a suma za august 2011 vo výške 107,94 Eur nedosahovali výšku

malej škody. Z rozsudku nevyplynulo, že by svedkyňa R. informovala obžalovaného o celkovom stave
nezaplatených záväzkov voči sociálnej poisťovni o kumulácii dlžôb a obžalovaný si nebol vedomý
trestnoprávnej zodpovednosti.

V závere písomných dôvodov odvolania obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

a oslobodil ho spod obžaloby.

Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného N.. H. S. nie
je dôvodné.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k
žiadnym takým chybám, ktoré by mali vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým,
že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil, a to spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniu § 2 ods.12 Tr.por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, aké dôkazy
boli pred súdom prvého stupňa vykonané, aké skutkové závery z týchto dôkazov súd prvého stupňa
vyvodil, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako sa vysporiadal s obhajobou
obžalovaného N.. H. S..

Obžalovaný N.. H. S. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že na základe jeho
všeobecného príkazu mala svedkyňa H. realizovať jednotlivé úhrady U. H. O., U..G..C.. W. proporčne.
V žalovanom období a aj po ňom mal zlý zdravotný stav, ktorý mu neumožňoval proporčne rozdeľovať
finančné prostriedky spoločnosti. V písomných dôvodoch odvolania naopak viní za neuhradené odvody
sociálnej poisťovni svedkyňu R..

Táto obrana obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu je vyvrátená výpoveďou svedkyne Z. H.,
ktorá mala prístup na internetbanking cez prístupové heslo obžalovaného, pričom ona na svoje meno
heslo nemala. K poplatkom pre U. L. uviedla, že tieto úhrady vykonávala na základe priameho pokynu
obžalovaného, keď jej nedal pokyn na úhradu, tak túto úhradu nerealizovala. Každý mesiac sa pýtala

obžalovaného, či má zaplatiť odvody za zamestnancov pre sociálnu poisťovňu. Počítač, z ktorého sa cez
internetbanking realizovali úhrady, sa nachádzal na pracovisku. Svedkyňa zdôraznila, že len obžalovaný
bol ten, kto rozhodol, ktoré a aké sumy sa majú uhrádzať a uviedla, že mzdy boli vyplácané len v
čiastočnej výške tiež len na pokyn obžalovaného. Účtovné doklady firmy odovzdávala pravidelne ona
na zaúčtovanie externej účtovníčke svedkyni N.. I. R..

V súlade s touto výpoveďou je aj výpoveď menovanej svedkyne, ktorá v období roku 2011 pracovala
ako účtovníčka spoločnosti. S úhradami nemala nič spoločné, nerealizovala ich, len účtovala bankové
výpisy. So mzdami pre zamestnancov taktiež neprichádzala do styku. Pokyn na úhrady pre poštovný
a daňový úrad dával výlučne obžalovaný N.. H. S.. Tento mal aj dispozičné právo s bankovými účtami

obchodnej spoločnosti. Vie, že okrem neho mal ešte niekto iný možnosť dispozície účtov, avšak kto,
nevedela povedať.

Obhajoba obžalovaného, že sa jeho spoločnosť, ktorej bol jediným konateľom dostala v rozhodnom
období do zlej ekonomickej situácie, ho aj podľa názoru krajského súdu nezbavuje trestnej

zodpovednosti, nakoľko zo znaleckého posudku z odvetvia účtovníctva a daňovníctva, ako aj z
výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že spoločnosť ku dňu splatnosti
vyššie uvedeného poistného za zamestnancov, ako aj za zamestnávateľa mala dostatok finančných
prostriedkov za december 2011 vo výške 388,13 eur a na čiastočnú úhradu splatného poistného za júl
2011 vo výške 197,62 eur, za august 2011 vo výške 107,94 eur, čím takto sociálnej poisťovni nebola

uhradená suma v celkovej výške 693,69 eur.

K argumentácii obžalovaného v písomných dôvodoch jeho odvolania, že výška neuhradeného poistného
za júl a august 2011 nedosahuje škodu, ktorá je potrebná na naplnenie pojmových znakov skutkovejpodstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd dodáva, že
tieto sumy nemožno posudzovať izolovanie, ale v ich súhrne spolu so sumou neodvedenou aj za mesiac
december roku 2011. Taktiež neobstojí argumentácia obžalovaného, že vykonaným dokazovaním na

hlavnom pojednávaní nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu.

Znaky subjektívnej stránky trestného činu sú rovnako, ako aj ostatné znaky skutkovej podstaty
predmetom dokazovania v trestnom konaní. Na rozdiel od ostatných znakov skutkovej podstaty (napr.
objektívnej stránky) možno o nich viesť dokazovanie spravidla len dôkazmi nepriamymi, t.j. zisťovaním

vonkajších okolností, z ktorých je možné usudzovať zavinenie alebo motív páchateľa a z ktorých sa
dá, podľa zásad správneho myslenia usudzovať vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu
záujmov chránených Trestným zákonom. Len zo skutočnosti, že obžalovaný skutok poprel, nemožno
preto vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu neprichádza do úvahy. Tento úmysel tak, ako aj iné formy
zavinenia, možno zistiť aj na podklade iných dôkazov, než z priznania obžalovaného, a to v predmetnej
trestnej veci bolo preukázané vyššie spomínanými dôkazmi.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu. Trest,

ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle §
34 a nasl. Tr.zák. Osoba obžalovaného N.. H. S.C. je v napadnutom rozsudku hodnotená plne v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd správne dospel k záveru, keď vyhodnotil
existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.j/ Tr.zák. a z tohto dôvodu aj krajský súd
dospel k záveru, že je potrebné uložiť výchovný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.