Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616210090
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616210090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Häusler & Häusler s.r.o., Záhradnícka 83,
821 08 Bratislava, IČO: 48 103 497, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS
s.r.o., Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: M. N., U.. XX.XX.XXXX, O.Ž. X, XXX
XX E., o zaplatenie 19.756,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Malacky zo dňa 05. apríla 2018, č.k. 5C/177/2016 - 426, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
19.756,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.309,33 eura od
17.11.2015 do 19.11.2015, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.985 eur od 19.12.2015 do zaplatenia, vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 10.251,70 eura od 26.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy

2.630,43 eura od 07.04.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.659,24 eura od 07.04.2016
do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.229,83 eura od 07.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch
dníodprávoplatnostirozsudku.Žalobcovitiežprotižalovanejpriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100
%, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.
2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná, v zastúpení E. N.,

uzavrela so žalobcom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu v
E., zapísaného v katastri ako rozostavaná budova na LV č. XXXX. Svedčia o tom aj dve písomné
objednávky, prvá zo dňa 19.10.2015, ktorou si žalovaná objednala u žalobcu stavbu zvislých a
vodorovných konštrukcií 1.NP rodinného domu, na pozemku o rozlohe 5020 m2, ktorý sa nachádza
v L..Ú.. E., na D. L. V. Č.. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX z tehly Porotherm 38 T Profi a
monolitického betónového stropu a druhá zo dňa 20.11.2015, ktorou si žalovaná
objednala stavbu a realizáciu zvislých a vodorovných konštrukcií 2.NP,

izolácie striech, tepelných izolácií striech rodinného domu, na pozemku o rozlohe 5020 m2, ktorý sa
nachádza v k.ú. E., na parcele KN C č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX z tehly Porotherm 38
T Profi a monolitického betónového stropu. Žalobca a žalovaná komunikovali ohľadom diela najmä
prostredníctvom mailu. V emaile zo dňa 11.08.2015 sa okrem iného uvádza, že celý
rozpočet sa rozdelí na 4-5 častí, uhradenie vždy po ukončení časti stavby a odsúhlasení. Celková cena
za dielo bola dohodnutá vo výške 160.000,- eur. Počas vykonávania diela boli zaslané žalovanej tri

rozpočty. Prvý rozpočet dňa 16.08.2015 a bol na sumu celkom za dielo 160.000,- eur. Prvá zmena
rozpočtu bola spôsobená požiadavkou žalovanej na použitie zateplenej tehly. Žalobca zaslal žalovanej
dňa 06.10.2015 mail, kde zasiela na porovnanie cenu tehly hrúbky 30cm, 30cm zateplenej tehly a 38 cmzateplenej tehly. Žalovaná si dňa 19.10.2015 objednala zateplenú tehlu Protherm 38T Profi. Táto prvá
zmena rozpočtu bola zapracovaná do rozpočtu datovaného dňa 11.10.2015. Druhá zmena rozpočtu
bola spôsobená požiadavkou žalovanej na dispozičné zmeny stavby, ktoré si vyžiadali zmeny v celkovej

statike. Požiadavku žalovanej na vykonanie zmien potvrdila vo svedeckej výpovedi architektka p. N..
Aj zo svedeckej výpovede p. Y. vyplýva, že žalovaná s druhom požadovali vykonanie zmien oproti
pôvodnému projektu. Žalobca žalovanú upozornil, že v dôsledku ňou navrhnutých zmien bude potrebné
vypracovanie nového statického posudku. Dispozičné zmeny navrhnuté žalovanou boli premietnuté do
tretieho rozpočtu zo dňa 18.11.2015. Druhý a tretí rozpočet boli žalovanej riadne doručené mailom dňa

18.11.2015. Celková cena za dielo podľa tretieho rozpočtu bola nezmenená oproti prvému rozpočtu zo
dňa 16.08.2015 a bola v sume celkom 159.999,96 eur. S výstavbou domu sa začalo dňa 20.10.2015 a
pokračovalo sa s vykonávaním prác až do dňa 30.03.2016. Žalobca vystavil žalovanej celkom 6 faktúr
a to fa. č. 9/2015 vo výške 19.099,33 eur splatná dňa 16.11.2015 za výstavbu 1. NP a strop 1. NP,
fa. č. 18/2015 vo výške 7.985,- eur splatná dňa 18.12.2015, fa. č. 1/2016 za výstavbu strop 2. NP +
strecha + izolácie vo výške 10.251,70 eur splatná dňa 25.01.2016, fa. č. 3/2016 za práce 2016 január/

február, priečky, styrodur okolo domu vo výške 2.630,43 eur splatná dňa 06.04.2016, fa. č. 4/2016 vo
výške 1.659,24 eur za prípojky inžinierskych sietí splatná dňa 06.04.2016 a fa. č. 5/2016
vo výške 1.229,83 eur splatná dňa 06.04.2016 za dažďová kanalizácia + vnútorná kanalizácia. Faktúry
č. 3/2016, 4/2016 a 5/2016 boli žalovanej zaslané mailom dňa 06.04.2016. Zo znaleckého posudku č.
6/2018, ktorý stanovuje orientačnú východiskovú hodnotu stavebných prác vynaložených na výstavbu

rodinného domu v E. v orientačných cenách CÚ 2016 vyplýva, že náklady na výstavbu
predmetného rodinného domu spolu predstavujú čiastku 47.200,11 eur a stanovenie východiskovej
hodnoty stavených prác vrátane materiálov vykonaných a použitých pri výstavbe rodinného domu, bolo
spracované v zmysle predloženej projektovej dokumentácie a fotodokumentácie z priebehu výstavby v
r. 2016. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v žalobe je v

plnom rozsahu dôvodný. Obranu žalovanej vyhodnotil vzhľadom na výsledky dokazovania ako účelovú
v snahe vyhnúť sa zaplateniu riadne dohodnutej ceny za vykonané práce na diele - stavbe rodinného
domu. Bolo riadne preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a bol riadne dohodnutý rozpočet
za dielo vo výške 160.000 eur. I keď počas vykonávania diela došlo ku zmene jednotlivých položiek
rozpočtu, celkový rozpočet ostal aj podľa posledného tretieho 160.000 eur. Navyše zmeny jednotlivých

položiek rozpočtu boli vyvolané požiadavkou samotnej žalovanej, ktorá žiadala použiť zateplenú tehlu
oproti prvému rozpočtu a žiadala vykonať dispozičné zmeny, ktoré mali vplyv na statiku a potrebu
vypracovania nového projektu statiky. Nemožno teda konštatovať, že žalobca bezdôvodne bez súhlasu
žalovanej menil rozpočet a nemožno ani konštatovať, že došlo k navýšeniu rozpočtu, keď celková cena
za dielo ostala nezmenená, a to vo výške 160.000 eur. Ako účelové vyhodnotil aj tvrdenie žalovanej,

že nebola s tretím rozpočtom oboznámená a nevyjadrila s ním súhlas. Bolo
preukázané, že bol žalovanej tretí rozpočet doručený mailom dňa 18.11.2015. Mailová komunikácia
bola medzi účastníkmi obvyklá. Žalovaná po tom, ako jej bol dňa 18.11.2015 zaslaný tento rozpočet,
dňa 20.11.2015, teda dva dni potom, podpísala objednávku na pokračovanie výstavby 2 NP. Nezaslala
žalobcovi žiaden mail, list, v ktorom by namietala voči tomuto tretiemu rozpočtu. Aj časť faktúry 9/2015

a 18/2015 uhradila potom ako jej bol tento rozpočet doručený. Z tohto jej konania sa dá vyvodiť, že voči
nemu nemala žiadne výhrady. Navyše žalovaná potom, ako jej bol tento rozpočet zaslaný, bezodkladne
neodstúpila od zmluvy, naďalej požadovala, aby sa pokračovalo vo výstavbe, preto bola povinná zaplatiť
novú cenu. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že dielo vykazovalo vady. Súdu však nepredložila žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval, že počas výstavby, či po ukončení spolupráce, namietala vady diela u

zhotoviteľa, tomuto ich konkretizovala a žiadala ich odstránenie. Preto i tieto tvrdenia žalovanej musel
vyhodnotiť ako účelové. Žalovanou navrhnutý svedok p. Y., ktorý vypomáhal žalovanej ako stavebný
dohľad uviedol, že: "podľa jeho názoru hrubá stavba bola vykonaná kvalitne. Jedine po zime bola
narušená hydroizolácia strechy, trocha zatekalo do stavby. Nebolo to však nič závažné". Je preukázané
aj, že žalovanej boli fa. č. 3, 4 a 5/2016 zaslané mailom dňa 06.04.2016, teda jej tvrdenie o

nedoručení predmetných faktúr je tiež účelové. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala ani svoje
tvrdenia o tom, že namietala u žalobcu fakturované sumy. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že
podľa predloženého znaleckého posudku ekonomické vyjadrenie prestavaných nákladov vynaložených
pri výstavbe hrubej stavby rodinného domu predstavuje hodnotu 41.682,11 eur bez DPH, nákladov
vynaložených pri výstavbe kanalizačnej prípojky a vnútorných kanalizačných rozvodov

678,30 eur bez DPH a nákladov vynaložených pri výstavbe elektro, vodovodnej a kanalizačnej prípojky
hodnotu 2.259,67 eur bez DPH. Aj v prípade, že by sa dospelo k záveru, že nebola cena za
dielo riadne dohodnutá, tak by žalovaná bola povinná podľa ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uhradiť cenu primeranú. Podľa znaleckého posudku ekonomické vyjadrenie nákladov vynaložených privýstavbe rodinného domu je 47.200,11 eur, teda ešte viac ako žalobca žalovanej fakturoval. Z
tohto pohľadu nebola relevantná ani obrana žalovanej, že nebol dodaný materiál vo fakturovanom
množstve, a že došlo k neoprávnenej fakturácii niektorých položiek. Tieto tvrdenia nepreukázala, práve

naopak, vyvracia ich predložený posudok, ktorý ohodnotil vykonané práce a cenu materiálu ešte vyššou
sumou ako bolo fakturované žalobcom. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, posúdením dôkazov
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, musel žalobu vyhodnotiť ako dôvodnú. Je nepochybné, že
žalobca ako zhotoviteľ riadne na základe dohody so žalovanou a na základe jej požiadaviek vykonal
práce na stavbe rodinného domu, na ktoré vystavil faktúry podľa dohodnutého rozpočtu. Žalovaná bola

oboznámená s tretím rozpočtom, po jeho zaslaní neodstúpila bezodkladne od zmluvy, práve naopak,
žiadala pokračovať vo výstavbe. Celkovo vystavil žalobca faktúry na sumu 42.855,53 eur, žalovaná
uhradila sumu 23.099,33, teda je povinná uhradiť ešte sumu 19.756,20 eur, ktorá zodpovedá aj cene
primeranej, ako vyplýva aj zo znaleckého posudku. Poukázal tiež na to, že žalobca si uplatnil úrok z
omeškania z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.309,33 Eur od 17.11.2015 do 19.11.2015, vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 3.985,- Eur od 19.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy

10.251,70 Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.630,43 Eur od 07.04.2016
do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.659,24 Eur od 07.04.2016 do zaplatenia a vo výške 5
% ročne zo sumy 1.229,83 Eur od 07.04.2016 do zaplatenia. Žalovaná sa do omeškania dostala dňom
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako si žalobca uplatnil v návrhu. Fa. č.
9/2015 uhradila v časti 13.790,- eur včas, v omeškaní bola s úhradou časti 5.309,33 eur, keď túto zvyšnú

časť uhradila dňa 19.11.2015, hoci splatnosť bola dňom 16.11.2015. Z fa. č. 18/2015 uhradila 4.000,-
eur, ostáva uhradiť ešte 3.985,- eur. Zvyšné faktúry neuhradila vôbec. Výška úroku je daná nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ku dňu 17.11.2015, t.j. deň po splatnosti fa. č. 9/2015, ku dňu 19.12.2015, t.j. deň po

splatnosti fa. č. 18/2015 a ku dňu 26.01.2016, t.j. deň po splatnosti fa. č. 1/2016 bola základná úroková
sadzba ECB vo výške 0,05%, teda úrok z omeškania bol vo výške 5,05%. Ku prvému dňu po splatnosti
ďalších faktúr bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0%, teda úrok z omeškania bol
vo výške 5 %. Keďže si žalobca uplatnil úrok v zmysle vyššie uvedeného a podľa príslušných
zákonných ustanovení, takto uplatnený úrok mu taktiež priznal. O trovách konania rozhodol podľa § 255

ods. 1 C.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadnutý
rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo ho zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a nesprávne vec právne posúdil. Poukázala na to, že medzi

stranami nebolo sporné, že so žalobcom uzavreli ústnu dohodu, predmetom ktorej bola výstavba diela,
pričom celková cena za dielo bola dohodnutá vo výške 160.000 eur na základe rozpočtu zo dňa
16.8.2015, ktorý bol oboma účastníkmi konania vzájomne odsúhlasený a podpisom potvrdený zo strany
žalobcu. Sporné však je, či (v akom rozsahu) má žalobca právo na zaplatenie časti ceny diela
uplatnenej v konaní vo výške 19.756,20 eura. Dôvodom spornosti zaplatenia dotknutej časti ceny diela

je, že žalobca svoje právo na zaplatenie uvedenej sumy odvodzuje od faktúr vystavených v zmysle
neskorších rozpočtov, najmä rozpočtu z 11.10.2015 ("druhý rozpočet") a rozpočtu z
18.11.2015 ("tretí rozpočet") nezodpovedajúcich dohodnutému rozpočtu (navyšujúcich dohodnutý
rozpočet), s ktorými nikdy neprejavila súhlas. Ďalším dôvodom spornosti zaplatenia dotknutej časti ceny
diela je, že si žalobca nárokuje odplatu za časť diela, ktorú v skutočnosti nedodal alebo nedodal

v tvrdenom rozsahu. Súd prvej inštancie v rozsudku dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom
je dôvodný, a to najmä s poukazom na to, že hoci neskoršími rozpočtami došlo k navýšeniu ceny
fakturovaných položiek, celková rozpočtovaná suma ostala nezmenená, pričom ona nijako nenamietala
navýšenie dohodnutého rozpočtu, uhradila určité faktúry po doručení tretieho rozpočtu, čo zakladá
implicitné (tacitné) akceptovanie ceny diela podľa tretieho rozpočtu, a preto je i doplnenie dokazovania

ňou navrhovaným znaleckým posudkom nehospodárne, nakoľko nejestvujú žiadne relevantné dôvody,
ktoré by spochybňovali znalecký posudok predložený žalobcom a jej tvrdenia o nedodaní
materiálov na dielo v tvrdenom rozsahu sú len účelové a neboli preukázané. Za nepodloženú špekuláciu
označila zistenie súdu prvej inštancie, že hoci druhým a tretím rozpočtom došlo k navýšeniu cien častí
diela, zaplatenie ceny ktorých je predmetom sporu, poukazovanie na takéto navýšenie ako procesná

obrana žalovaného nie je relevantné, nakoľko celková cena diela podľa predmetných rozpočtov sa
nezmenila. Poukázala na to, že žalobca jednostranne navýšil ceny určitých častí diela, za ktoré vystavil
faktúru vo vyššej sume, než na akú mal nárok v zmysle dohodnutého rozpočtu. Zároveň, žalobca upravil
ceny položiek (častí diela), ktoré mali byť fakturované až v neskorších fázach diela tak, aby dohodnutácelková suma bola zachovaná. V prvom rade, predmetom sporu je práve odplata za časti diela, vo
vzťahu ku ktorým došlo k jednostrannému navýšeniu, nie odplata za časti diela, na ktorú by žalobcovi
eventuálne vznikol nárok, ak by ako zhotoviteľ v zhotovovaní diela pokračoval. Dohoda strán o cene

diela podľa dohodnutého rozpočtu sa vzťahovala na jednotlivé konkrétne položky a fakturovanie vyššej
ceny bolo jej porušením. Celá predmetná konštrukcia týkajúca sa eventuálneho zosúladenia s dohodou
strán o cene diela je preto irelevantná. Súd prvej inštancie založil rozsudok aj na zistení, že nijako
nenamietala navýšenie ceny diela podľa dohodnutého rozpočtu druhým a tretím rozpočtom, čím ho
implicitne akceptovala. V rozpore s uvedeným zistením súdu prvej inštancie však v priebehu celého

konania tvrdila a prostredníctvom svedeckej výpovede p. N. K. E. H. D.. Y.
existenciu námietok a nespokojnosti s navýšenej ceny diela preukázala. Opakovane namietala rozpor
výšky faktúr s dohodou o cene diela. Dokonca, v zmysle vyššie uvedených dôkazov (najmä výpovede
p. N.) konateľ žalobcu p. W. T.Ä. na základe osobnej konfrontácie sám uznal neoprávnenosť niektorých
položiek a prisľúbil, že príslušná suma bude odpočítaná z nasledujúcich faktúr a požiadal žalovanú, aby
faktúry zaplatila. Zachytením rozporov medzi nimi týkajúcich sa dohody o cene diela bolo aj, že žalobca

jej predložil pri preberaní stavby preberací protokol obsahujúci uznanie záväzku, ktorý rozporovala.
Pochopiteľne, protokol v zmysle vyššie uvedeného odmietla podpísať. Dotknuté zistenie
(na ktorom bol založený rozsudok), je preto nesprávnym skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k úhrade určitých faktúr po doručení tretieho rozpočtu poukázala
na tom, že Faktúra č. 9/2015 bola uhradená v dvoch splátkach. Pred doručením tretieho rozpočtu,

dňa 12.11.2015 v časti 13.790,00 eur a dňa nasledujúceho doručení tretieho rozpočtu, 19.11.2015 v
časti 5.309,33 eura. Väčšina dlžnej sumy podľa dotknutej faktúry teda bola uhradená pred doručením
tretieho rozpočtu, z čoho je zrejmé, že úhradu tejto faktúry ako súhlas s tretím rozpočtom interpretovať
nemožno. Navyše, ostávajúca, menšinová časť dotknutej faktúry bola uhradená (pripísaná na účet
žalobcu ako zhotoviteľa) hneď deň nasledujúci po doručení tretieho rozpočtu, príslušný prevodný príkaz

bol teda podľa všetkého zadaný ešte pred doručením tretieho rozpočtu, prípadne simultánne s ním. V
žiadnom prípade však na základe uvedeného kontextu ani úhradu tejto časti faktúry nemožno vnímať
ako súhlas s tretím rozpočtom. Ak vôbec uhradenie ostatnej časti dlžnej sumy nasledovalo po doručení
tretieho rozpočtu, nasledovalo tak bezprostredne, že minimálny časový úsek medzi doručením rozpočtu
a úhradou sumy by, objektívne posúdené, ani nestačil na oboznámenie sa s tretím rozpočtom. Zároveň,

z faktúry č. 18/2015 vo výške 7.985,00 eur bola podľa zhodných tvrdení strán aj petitu žaloby uhradená
len časť vo výške 4.000,00 eur. K úhrade zvyšnej (v časti neoprávnene fakturovanej)
časti faktúry, práve pre jej rozpor s dohodnutým rozpočtom nedošlo. Preto, interpretácia tejto úhrady
ako implicitného akceptovania tretieho rozpočtu je rovnako neodôvodnená. Súd prvej inštancie údajnú
absenciu námietok k navýšeniu dohodnutého rozpočtu, čiastočné úhrady, ako

aj pokračovanie vo zhotovení stavby v spolupráci s žalobcom interpretuje ako prejavy jej implicitného
súhlasu s navýšením ceny diela podľa druhého, a najmä tretieho rozpočtu. Tieto však v žiadnom prípade
nemožno vnímať ako jej prejav vôle súhlasiť s navýšením cien podľa dohodnutého rozpočtu. Rovnako,
pokračovanie v spolupráci so žalobcom pri zhotovovaní stavby nie je možné vnímať ako súhlas s
navýšením rozpočtom, nakoľko opakovane upozorňovala žalobcu na svoje výhrady voči navýšeniu

dohodnutého rozpočtu a tento mu dokonca sľúbil zjedanie nápravy. Poukázala tiež na to, že žalobca
v konaní predložil znalecký posudok, ktorým mala byť preukázaná údajná primeraná hodnota prác
vykonaných žalobcom pre prípad, že súd dospeje k záveru, že neexistovala dohoda o cene diela. Súd
z dotknutého znaleckého posudku vychádzal a bral ho ako relevantný podklad určenia ceny diela aj
sporného rozsahu použitých materiálov. Pritom, podľa znaleckého posudku, len náklady na výstavbu

príslušných častí stavby, zaplatenie ceny ktorých je predmetom sporu, prevyšujú sumu, ktorú si ako
cenu diela uplatňuje v konaní žalobca. Samozrejme, už tento záver znaleckého posudku sám osebe
vzbudzuje pochybnosti o relevantnosti a objektivite znaleckého posudku, nakoľko - ak by bol braný
vážne-znamená,žeakbykzhotoveniudieladošlopodľadohodnutéhorozpočtu(aostatneajneskorších
rozpočtov), žalobca by vlastne na zhotovení diela prerobil. Po predložení znaleckého posudku žalobcom

voči tomuto formulovala viaceré výhrady, najmä, že nie je autentický, nakoľko bol vypracovaný bez
návštevy samotnej dotknutej stavby, na základe tvrdení žalobcu o stave stavby, že množstvá materiálov
v znaleckom posudku nezodpovedajú skutočnosti a podobne. Súd prvej inštancie výhradám voči
znaleckému posudku podľa vyššie uvedeného nevenoval žiadnu pozornosť, naopak, v rozpore so
skutočnosťou konštatoval, že žiadne relevantné dôvody spochybňujúce znalecký posudok žalobcov

uvedené neboli. Napokon, napriek jej výhradám k znaleckému posudku žalobcu a jeho objektívnym
nedostatkom podľa vyššie uvedeného, jej návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom (s
rovnakým predmetom), ktorý by zabezpečila, zamietol. Poukázala tiež na to, že v priebehu konania
tvrdila, že určité materiály a práce (najmä murivo a presun hmôt) neboli na stavbu dodané resp. vsúvislosti so stavbou vykonané v žalobcom fakturovanom rozsahu a zároveň, že určité položky (najmä
10%prirážka"nahrádzajúca"DPH,ktorejplatcomžalobcavrozhodnomčasenebol)bolifakturovanébez
toho, aby sa na tom strany dohodli. Príslušné tvrdenia preukazovala vzhľadom na možnosti vyplývajúce

z povahy uvedeného ako negatívnej skutočnosti a zamietnutie jej návrhu na vykonanie znaleckého
posudku v maximálnom možnom rozsahu - najmä výsluchom neformálneho "stavebného dozoru" p. Y.,
predloženou kalkuláciou a rozpočtom iného zhotoviteľa. Napriek tomu, súd prvej inštancie bez hlbšej
analýzy označil dotknuté skutočnosti za nepreukázané a príslušné tvrdenia za účelové. S poukazom na
uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že námietka žalovanej, ktorá spochybňuje zistenie súdu o tom, že celková
cena za dielo v zmysle Prvého rozpočtu, upravená podľa Druhého a následne
podľa Tretieho rozpočtu sa nezmenila, je ničím nepodloženou a nepravdivou špekuláciou, nakoľko
Prvý rozpočet bol vypracovaný na základe projektu pre stavebné povolenie, ale ešte nezohľadňoval
materiál, potreba ktorého vyplynula až z realizačného projektu, pričom Tretí rozpočet bol zvýšený v

časti "Zvislé a kompletné konštrukcie" z dôvodu navýšenia tonáže ocele (pre podporné
stĺpy pre 1. a 2. NP, ako aj kvôli požiadavke čo najväčšieho okna - výkladec v obývačke, kde bol
zrušený prievlak). V časti "Vodorovné konštrukcie" sa cena znížila z dôvodu, že žalovaná sa s ním
dohodla, že betón (materiál) si zabezpečí priamo od dodávateľa a žalobca preto kalkuloval len cenu
práce a taktiež v nadväznosti na dispozičné zmeny a projekt statiky vypadla

položka výstuž stužujúcich pásov a vencov z betonárskej ocele. Tretí rozpočet kalkuloval s cenou
hrubej stavby bez betónu 91.894,784 eura. Po porovnaní ceny hrubej stavby podľa Prvého a Tretieho
rozpočtu je zrejmé, že cena hrubej stavby sa navýšila len o 0,19 %, čo je pri rozsiahlom diele, ktoré
predpokladá vyššiu náročnosť čo sa týka rozsahu nákladov na zhotovenie, použitých materiálov, počtu
potrebných kvalifikovaných pracovníkov a špecifických požiadaviek objednávateľa, zanedbateľné. Aj

napriek uvedenému 0,19 %-nému navýšeniu, trvá na tom, že celková cena za dielo bola dohodnutá
vo výške 160.000,00 eur a platila aj v prípade Tretieho rozpočtu. K žiadnemu navýšeniu ceny za
dielo, tak ako tvrdí žalovaná, nedošlo. Rozpočet musel byť len položkovito prepracovaný z hľadiska
použitého materiálu v nadväznosti na realizačný projekt statiky a špecifické požiadavky žalovanej. Ani
Prvý rozpočet pritom nekalkuloval s cenou 160.000,00 eur, ale s cenou vyššou 166.004,40 eura, čo

vyplýva z rekapitulácie objektov stavby zo dňa 16.08.2015 ako súčasti Prvého rozpočtu. Z
tejto sumy na žiadosť žalovanej zľavil a dohodol sa so žalovanou na sume 160.000,00 eur. Už z tohto
jeho obchodného jednania je zrejmé, že od počiatku konal vo vzťahu k žalovanej férovo a
ústretovo a nikdy nemal v úmysle sa na jej úkor neoprávnene obohatiť. Dodatočne, po vypracovaní
Prvého rozpočtu, sa žalovaná s ním dohodla, že materiál - betón bude uhrádzať mimo rozpočet priamo

dodávateľovi. Vzhľadom na uvedené, Prvý rozpočet obsahoval cenu aj za betón - materiál, ale Tretí
rozpočet túto cenu už nezahŕňal. Preto pre potreby tohto súdneho konania vyhotovil Prvý rozpočet
bez ceny betónu (materiál), aby preukázal skutočný rozdiel v cene hrubej stavby
podľa Prvého a Tretieho rozpočtu. Tretí rozpočet doručovaný žalovanej dňa 18.11.2015 kalkuluje s
cenou hrubej stavby vo výške 92 048,122 Eur. Po doručení Tretieho rozpočtu dňa 18.11.2015 bol zo

strany žalovanej a pána G. Y. ústne upozornený, že materiál betón nie je odpočítaný v položke 69 a
preto bola táto položka dodatočne znížená a bol mu osobne odovzdaný takto upravený Tretí rozpočet,
ktorý bol totožný s rozpočtom zasielaným žalovanej dňa 18.11.2015, len bola znížená položka 69.
Žalovanej pritom fakturoval v súvislosti s položkou 69 len toľko, koľko sa dohodli bez ceny za materiál
betónu. Uvedené vyplýva z rekapitulácie objektov stavby zo dňa 16.08.2015. Súd mal za preukázané,

že prvá zmena rozpočtu bola priamo v príčinnej súvislosti s požiadavkou žalovanej, keď žiadala použitie
drahšieho variantu zateplenej tehly v hrúbke 38 cm. Porovnanie cien tehly hrúbky 30 cm a 38 cm zaslal
žalovanej mailom zo dňa 06.10.2015. Keďže sa žalovaná rozhodla pre drahší variant tehly, zmena
bola zapracovaná do Druhého rozpočtu. Dňa 19.10.2015, po doručení a oboznámení sa s Druhým
rozpočtom, si žalovaná písomne objednala u žalobcu stavbu zvislých a vodorovných konštrukcií 1. NP

z tehly Porotherm 38T Profi a monolitického betónového stropu (ďalej len "Prvá objednávka"). Súd mal
ďalej za preukázané, že aj druhá zmena rozpočtu bola spôsobená požiadavkou žalovanej, konkrétne
požiadavkou na dispozičné zmeny, čo vyplynulo z výpovede pani N., architektky, a tiež z výpovede pána
Y., ktorý výslovne uviedol, že dispozičné zmeny nastali po konzultácii medzi žalovanou a pánom E. N.,
jej druhom. Svedok tiež uviedol, že spolu s pánom N. ho požiadali, aby urobil nový realizačný projekt

statiky. Dispozičné zmeny boli zapracované do Tretieho rozpočtu, ktorý žalovanej riadne doručil dňa
18.11.2015. Dňa 20.11.2015, po doručení a oboznámení sa s Tretím rozpočtom, si žalovaná písomne
objednala stavbu zvislých a vodorovných konštrukcií 2. NP, izolácie striech, tepelných izolácii striech
rodinného domu, z tehly Porotherm 38T Profi a monolitického betónovéhostropu (ďalej len "Druhá objednávka"). Ďalším dôkazom preukazujúcim vedomosť žalovanej o zmenách
v porovnaní s Prvým rozpočtom v nadväznosti na vypracovanie nového realizačného projektu statiky je
zápis v stavebnom denníku zo dňa 12.12.2015, kedy sa konal kontrolný deň za účasti jeho konateľa,

pána E. N. ako splnomocnenca žalovanej a pána G. Y. vykonávajúceho neoficiálny stavebný dozor
žalovanej, z ktorého vyplýva, že práce na stavbe pokračujú podľa projektovej dokumentácie a projektu
statiky. Zápis je podpísaný všetkými zúčastnenými osobami. Z uvedeného je
teda zrejmé, že súd prvej inštancie mal svoje právne závery riadne preukázane a podložené dôkazmi
a teda nešlo o špekuláciu. Celková cena za dielo zostávala v dohodnutej výške 160.000,00 Eur, čo

vyplývalo z predložených rozpočtov. Okrem toho, súd mal za preukázané, že všetky zmeny rozpočtu
boli iniciované žalovanou, zmeny rozpočtu boli žalovanej riadne doručené a to obvyklým spôsobom
komunikácie (mailom) strán sporu, tieto zmeny nenamietala a žiadala pokračovať v stavbe v intenciách
jej Prvej a Druhej objednávky. Poukázal tiež na to, že zmluvná spolupráca bola ukončená z dôvodu
neplatenia faktúr žalovanou, a teda z dôvodov na strane žalovanej a nie z dôvodov na jeho strane a ak
by si žalovaná riadne plnila svoje povinnosti objednávateľa, ku ktorým sa zaviazala, dielo by bolo riadne

dokončené za dohodnutú cenu za dielo vo výške 160.000,00 eur. Tvrdenia žalovanej sú špekulatívne v
snahe vyhnúť sa zaplateniu za vykonané práce a dodaný materiál. Konanie a tvrdenia žalovanej
nemožno označiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na ďalšie odvolacie námietky
žalovanej zdôraznil, že každá zmena rozpočtu bola so žalovanou riadne komunikovaná, žalovaná mala
právo a mohla sa k zmenám vyjadriť, avšak počas celej spolupráce žiadnu takúto tvrdenú nespokojnosť

nevyjadrila. Ak žalovaná tvrdí, že zmeny rozpočtu namietala, musí toto tvrdenie aj preukázať a teda
je nositeľkou dôkazného bremena. Žalovanú počas celej spolupráce riadne informoval o všetkých
záležitostiach týkajúcich sa stavby a rozpočtu, pričom žalovaná ani raz neprejavila nesúhlas ohľadom
postupu prác, vystavených faktúr alebo rozpočtov. Zo všetkých dôkazov, ktoré boli predložené alebo
vykonané v tomto spore nevyplýva žiaden výslovný alebo konkludentný nesúhlas žalovanej, práve

naopak, chronologická nadväznosť udalostí svedčí o tom, že žalovaná s Tretím rozpočtom súhlasila.
Svedecká výpoveď pána N. K. D. Y. v žiadnom smere nepreukázala tvrdenia žalovanej. Pán
N. uviedol, že spor začal po doručení druhej faktúry a že on nechcel akceptovať výhrady a nedostatky,
čo sa týka fakturácie a k niektorým vadám, ktoré vznikli na stavbe, a ktoré musia odstraňovať ešte
dodnes. Pán N. ako druh a splnomocnený zástupca žalovanej mal mať prístup ku všetkej komunikácii

medzi ním a žalovanou, a teda, ak tvrdil existenciu takýchto, ich existenciu mal aj relevantne podložiť.
Ani jedna faktúra mu nebola zo strany žalovanej vrátená na prepracovanie a taktiež mu žalovaná
nikdy nevytkla žiadne vady diela. Naopak, ešte dňa 06.04.2016, pred stretnutím na stavbe za účelom
ukončenia spolupráce a jej odovzdania, ho žalovaná SMS správou ubezpečila, že na stretnutie prinesie
doklady o zaplatení dlžných súm. V súvislosti s námietkami žalovanej ohľadom súkromného znaleckého

posudku, ktorý predložil a posudku, ktorý mienila predložiť žalovaná poukázal na to, že keď žalovaná
namieta relevanciu, autenticitu a objektívnosť ním predloženého súkromného znaleckého posudku,
mala dostatok času počas celého konania na súde prvého stupňa zabezpečiť vypracovanie znaleckého
posudku na preukázanie svojich tvrdení. Namiesto toho sa obmedzila len na neustále popieranie a
spochybňovanie dôkazov predložených žalobcom a jediné čo na svoju obranu predložila

a zabezpečila bola kalkulácia a rozpočet iného zhotoviteľa a výsluch a kalkuláciu pána G. Y., ktorý
bol len občianskou výpomocou na stavbe. Navyše, podľa tvrdenia žalovanej, na stavbe už pracoval a
pracuje iný dodávateľ, takže stav rozostavanej stavby už nezodpovedá ním zhotovenej stavbe, pričom
námietky žalovanej ohľadom ním predloženého znaleckého posudku sú irelevantné, nakoľko súd mu
nepriznal cenu za dielo určenú znaleckým posudkom, keďže mal za preukázané, že medzi stranami

sporu došlo k dohode o cene za dielo a v odôvodnení rozsudku poukázal na daný znalecký posudok
len v tých intenciách, že fakturovaná cena za dielo bola v súlade (dokonca menej) s primeranou cenou
určenou znalcom. K ďalším tvrdeniam žalovanej, v súvislosti s jej námietkami, že určité materiály a
práce (najmä murivo a presun hmôt) neboli na stavbu dodané vo fakturovanom rozsahu a tiež ohľadne
10% prirážky, poukázal na to, že dňa 15.6.2016 sa konalo osobné stretnutie so žalovanou v zastúpení

pánom E. N. a za účasti ich právnych zástupcov. Na tomto stretnutí žalovaná uviedla, že časti diela
vykazujú vady. Z prednesov žalovanej na osobnom stretnutí nebolo možné ustáliť reálnu existenciu vád
diela, taktiež nebola vznesená reálna požiadavka na odstránenie konkrétnej vady diela. V tomto konaní
predložil súdu dostatok dôkazov preukazujúcich skutočný priebeh zmluvnej spolupráce a oprávnenosť
žalovanej pohľadávky. Žalovaná sa ani raz osobne na pojednávanie pred súd prvého stupňa nedostavila

a v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu neustále popierala jeho tvrdenia, bez toho, aby
jej tvrdenia mali akúkoľvek preukaznú hodnotu. Napokon poukázal na to, že po vyhlásení rozsudku
bol kontaktovaný orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s trestným oznámením k trestnej veci
podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, podaným inými zhotoviteľmi, s ktorými žalovaná nastavbe predmetného rodinnému domu v E. tiež spolupracovala a ktorým rovnako za vykonanú prácu
nezaplatila a ktorí sa rozhodli vec riešiť trestnoprávne. Žalovaná, resp. jej druh E. N., pri výsluchu k
podanému trestnému oznámeniu pred vyšetrovateľom údajne dôvodil tým, že aj práce iných zhotoviteľov

vykazovali vady, a preto nebola zaplatená cena za dielo. V tejto súvislosti bol dňa 27.07.2018 podať
vysvetlenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Malackách, pričom vyšetrovateľka mu uviedla,
že ho bude informovať o priebehu.
5. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu zotrvala na podanom odvolaní, ktorému žiadala vyhovieť.
Poukázala na to, že to, či by eventuálne pri ďalšom zhotovovaní diela skutočne došlo k takému

zníženiu fakturovanej sumy za ostávajúce položky, aby celková fakturovaná suma bola v súlade s
dohodnutým rozpočtom, ako skutočnosť, ktoré ešte nenastala, samozrejme nie je možné preukázať.
Na základe dovtedajšieho priebehu zhotovovania diela, v rámci ktorého žalobca dvakrát jednostranne
navýšildohodnutýrozpočet,všakmožnopredpokladaťskôropak.Napodporušpekulácieoeventuálnom
zníženícenydielaarelativizácierozdielovoprotisumámpodľadohodnutéhorozpočtu,žalobca v
ostatnom vyjadrení upriamuje pozornosť na to, že v časti ceny hrubej stavby došlo k

navýšeniu "len" o 0,19 %, čo je, podľa slov žalobcu, pri tak rozsiahlom diele zanedbateľné a opakuje
argumentáciu o tom, že k navýšeniu celkovej ceny diela nedošlo. Žalobca aj uvedeným opakovane
sám potvrdzuje, že k jednostrannému navýšeniu ceny častí diela, ktorých uhradenie je predmetom
sporu (t.j. častí hrubej stavby) došlo. Vo svojich podaniach jednoznačne kvantifikovala rozdiely vo
fakturovaných sumách oproti sumám podľa dohodnutého rozpočtu. Argumentácia celkovou cenou diela,

ktorá je navyše založená na ničím nepodloženom predpoklade, že k ďalším navýšeniam by už nedošlo,
by bola relevantná, len ak by predmetom sporu bolo zaplatenie odplaty za celé riadne zhotovené
dielo. Z kvantifikácie rozdielov oproti dohodnutým cenám položiek prezentovanej v konaní
je zrejmé, že samotné zmeny podľa vyššie uvedeného nie sú vysvetlením pre odchýlky vo fakturácii od
dohodnutého rozpočtu zo strany žalobcu. Žalobca argumentuje aj tým, že k objednávaniu

častí diela došlo aj po doručení navýšeného druhého a tretieho rozpočtu a oboznámení sa
s nimi zo strany žalovanej. V prvom rade, oboznámenie sa s rozpočtami pred objednávkami žalovanej
je len špekuláciou žalobcu, ktorá nebola nijako preukázaná. Je pravda, že k objednaniu častí diela
došlo aj po doručení uvedených rozpočtov. Ona však tieto technicky komplikované dokumenty osobitne
podrobne neštudovala a spoliehala sa na platnosť existujúcej dohody o cene diela podľa dohodnutého

rozpočtu. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že zápis v stavebnom denníku zo dňa 12.12.2015 preukazuje
vedomosť o zmenách oproti dohodnutému rozpočtu, predmetom dotknutého zápisu nie sú
skutočnosti súvisiace s cenou diela, iba pokračovanie v stavbe diela z technickej stránky. Jednostranné
navyšovanie ceny zo strany žalobcu bolo v rozpore s dohodnutým rozpočtom a existenciu jej výhrad
potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj p. Y., ktorý na stavbe pôsobil ako neformálny stavebný dozor. Za

neopodstatnenú označila aj ďalšiu argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení, pričom podrobne
uviedla svoju protiargumentáciu k jednotlivým tvrdeniam žalobcu a zotrvala na podanom odvolaní.
6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi žalovanej
uvedenými v ich odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je

vecne správny.
7. V prvom rade poukazuje odvolací súd na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie
všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie
dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 19.756,20 eura, ako doplatku
odmeny za zhotovenie diela v rozsahu vykonaných prác a dodaného materiálu na stavbe

rodinného domu žalovanej, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala žalovaná
na svoju obranu. Po správnom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli
splnené všetky podmienky vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej odplaty za vykonané
stavebné práce. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, aj dostatočne vysvetlil v odôvodnení napadnutého

rozsudku, v ktorom sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi sporových strán. Obsah odvolania žalovanej nie
je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v spore. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej
inštancie v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom v nadväznosti na
odvolacie námietky žalovanej považuje za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti.8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa za stavu, kedy nebolo sporné, že sporové strany
uzavreli zmluvu o dielo, v ktorej si dohodli rozsah stavebných prác, ktoré sa žalobca zaviazal pre
žalovanú vykonať ani dohoda o odmene za dielo podľa rozpočtu, od počiatku v celkovej výške 160.000

eur, sústredil predovšetkým na posúdenie otázky, či došlo medzi sporovými stranami k odsúhlaseniu
zmien v rozpočte v nadväznosti na stavebné zmeny, ktoré žalovaná žiadal realizovať oproti pôvodnému
rozpočtu. V tomto smere správne dospel k záveru, že strany sa na zmene, resp. zvýšení, odplaty
za niektoré z čiastkových položiek uplatnených podanou žalobou, dohodli, hoci nie písomne, ale
neformálne, konkludentne. Uvedený (skutkový) záver má v celom rozsahu oporu vo vykonanom

dokazovaní, z ktorého vyplýva, že žalovanej bol aj tretí rozpočet riadne obvyklým spôsobom doručený,
dva dni po jeho doručení podpísala objednávku na pokračovanie výstavby druhého nadzemného
podlažia, pričom žalobcovi neoznámila žiadne námietky proti tretiemu rozpočtu, neodstúpila od zmluvy
a (hoci si bola vedomá navýšenia ceny sporných položiek v treťom rozpočte) naďalej požadovala, aby
sa pokračovalo vo výstavbe, naviac žalobcu ubezpečovala, že platby, s ktorými je v omeškaní, doplatí.
Žalovaná preto v odvolaní nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko jednotlivé dôkazy (najmä emailová komunikácia
medzi stranami, výpoveď svedka G. Y., listiny o žalovanej úhradách), v ich vzájomnej súvislosti s
prihliadnutím na všetko, čo v priebehu konania vyšlo najavo (najmä pokiaľ ide o správanie žalovanej,
ktorá po doručení upraveného tretieho rozpočtu neoznámila žalobcovi žiadne námietky, nebránila mu
v pokračovaní stavebných prác podľa dohodnutých etáp a ubezpečovala ho,

že odmenu, s ktorou je v omeškaní, doplatí), iný záver, než ten, že žalovaná so zmenami v rozpočte
súhlasila, neumožňujú a tvrdenie opaku bez riadneho preukázania takých skutočností, ktoré by za
zisteného skutkového stavu jej súhlas so zvýšením odplaty za sporné položky rozpočtu vylučovali, treba
hodnotiť iba ako účelovú snahu žalovanej vyhnúť sa úhrade odmeny za zhotovenie diela v odsúhlasenej
(dohodnutej) výške.

9. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že jej nesúhlas so zvýšením odplaty v zmysle tretieho rozpočtu,
vyplýva z výpovede svedkov G. Y. K. E. N., odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o svedka
G. Y., ktorý vykonával (ako priateľskú výpomoc) na predmetnej stavbe stavebný dozor, ten nesúhlas
alebo akékoľvek výhrady žalovanej vo svojej výpovedi nepotvrdil, nakoľko mal na starosti iba technické
záležitosti stavby, pričom jeho výpoveď dokonca vylučuje opodstatnenosť námietky žalovanej týkajúcej

sa rozsahu zhotoveného muriva, keď svedok potvrdil rozsah muriva uplatnený žalobcom. Pokiaľ ide
o svedka E. N., jeho výpoveď správne i súd prvej inštancie považoval za irelevantnú. Tento svedok
totiž vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti, ktoré sú v zjavnom rozpore s inými vykonanými dôkazmi, o
ktorých hodnovernosti niet sporu; napr. je jeho výpoveď v rozpore s obsahom emailu, ktorým žalovaná s
vedomím zvýšenia ceny objednala drahší typ muriva s lepšími vlastnosťami, no tiež v rozpore s obsahom

výpovede svedka G. Y., ktorý nikdy nepotvrdil, že by boli medzi stranami vznikli rozpory ohľadne ceny
(keďže mal na starosti výlučne odborné stavebno-technické záležitosti).
10. Nedôvodne tiež žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že bez ďalšieho vychádzal
zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, bral ho ako relevantný podklad pre určenie ceny
diela aj sporného rozsahu použitých materiálov, pričom jej výhradám voči predmetnému znaleckému

posudku nevenoval žiadnu pozornosť. Prvoinštančný súd totiž zjavne k záveru o splnení predpokladov
pre vyhovenie podanej žalobe nedospel na základe predmetného posudku, avšak svoje závery
založil primárne na zistení, že žalobcom uskutočnené, vyfakturované no neuhradené práce, ktoré sú
predmetom tohto konania, žalovaná pokiaľ ide o ich rozsah aj cenu (jej zvýšenie), odsúhlasila, a preto
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,

že súd prvej inštancie na žalovanou (naviac celkom nedôvodne) spochybňovaný znalecký posudok,
prihliadal iba pre úplnosť s iba dokazujúc na to, že ak by aj cena dohodnutá nebola, uplatnené
nároky žalobcu neprevyšujú ich skutočnú hodnotu (pozn. odvolacieho súdu: ktorú by bola žalovaná
povinná zaplatiť aj v prípade, ak by nebola uzavretá zmluva o dielo a nedošlo by k
odsúhlaseniu výšky odplaty, teda titulom bezdôvodného obohatenia). Z uvedeného dôvodu sú i námietky

žalovanej v odvolaní týkajúce sa predmetného znaleckého posudku z hľadiska správnosti napadnutého
rozsudku bez významu. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaná v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že súd prvej inštancie jej návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom
(s rovnakým predmetom), ktorý by zabezpečila, zamietol, rovnako je jej argumentácia nedôvodná.
Predmetom tohto sporu totiž nie je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by vykonanie takéhoto

znaleckého dokazovania vyžadovalo. Za stavu, kedy z vykonaných dôkazov vyplývalo odsúhlasenie
vykonaných prác aj ich ceny žalovanou, potom súd prvej inštancie nepochybil, keď takéto znalecké
dokazovanie nevykonal. Naviac, zo spisu nevyplýva, že by tu existovali akékoľvek objektívne okolnosti,ktoré by žalovanej bránili (aspoň) zadať vypracovanie takéhoto znaleckého posudku a
predložiť ho v priebehu konania, ktoré začalo už v roku 2016.
11. Napokon, pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že hoci v priebehu konania tvrdila, že určité materiály

a práce (najmä murivo a presun hmôt) neboli na stavbu dodané, resp. v súvislosti so stavbou
vykonané v žalobcom fakturovanom rozsahu a zároveň, že určité položky boli fakturované bez toho, aby
sa na tom strany dohodli, čo preukazovala vzhľadom na možnosti vyplývajúce z povahy uvedeného ako
negatívnej skutočnosti, súd prvej inštancie bez hlbšej analýzy označil jej tvrdenia za nepreukázané a
účelové, ani túto nemožno považovať za opodstatnenú. Dodanie muriva vo fakturovanom rozsahu (ako

už bolo uvedené) potvrdil vo svojej výpovedi svedok G. Y. a opodstatnenosť ďalších výhrad žalovanej
k jednotlivým položkám jadrového vŕtania, statiky, drahšieho nosného muriva, použitej oceľovej tyče,
výstuže stropu a ďalších položiek, bola vyvrátená vykonanými dôkazmi. Namietané jadrové vŕtanie ani
statika totiž neboli žalovaným vo faktúre uplatnené, drahšie nosné murivo žalovaná sama objednala,
oceľová tyč bola súčasťou (odsúhlaseného) tretieho rozpočtu, pričom výstuž stropu a vedľajšie náklady
boli vynútené zmenami vyžiadanými a objednanými žalovanou. Ani uvedená argumentácia

žalovanej v odvolaní preto nemôže obstáť.
12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie podanej
žalobevcelomrozsahuvyhovelauložilžalovanejzaplatiťžalobcovisumu19.756,20eura,predstavujúcu
neuhradený doplatok odmeny za skutočne zhotovenú časť diela s príslušenstvom,
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná,
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou

slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2
C.s.p.).