Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/381/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5701899938
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5701899938.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu E. S., F..

XX.X.XXXX, T. XXX XX J., Č.. C.. XX, právne zastúpeného JUDr. Dášenou Gombíkovou, advokátkou
so sídlom v Martine, Osloboditeľov 76 proti žalovaným v rade 1/ Ľ. Q., S.. Ď., F.. XX.X.XXXX, Q. T. P., U.
Č. I. XXXX/XX, Z. P., Č. S., v rade 2/ I. R., S.. Ď., F.. X.X.XXXX, T. P. - E., Q.C. XX. A. XXXX/XA, Č. S.,
v rade 3/ L. G.Š., S.. Ď., F.. X.XX.XXXX, Q. T. U. Q. XXX, XXX XX U., Č. S. právne zastúpených JUDr.
Petrom Poláčekom, advokátom so sídlom Medený Hámor 6541/15, 974 01 Banská Bystrica, v rade 4/
E. Ď., F.. XX.X.XXXX, T. P. - S., T. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Novákom, advokátom
so sídlom v Martine, A. Kmeťa 22, v rade 5/ J. S. W. J. R. H. Š.. H.., J. J. R. T. Š., S.É. F. Č.. X, IČO: 360

22 047 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v plnom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.9.2001 sa žalobca proti matke žalovaných v rade 1/
až 4/ a pôvodne voči obci J. domáhal určenia, že je podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX
vlastníkom parciel č. KN-C XXXX/X o výmere 58 m2 zastavanej domom č. súpisné XX, KN-C parcely
č. XXXX/X o výmere 15 m2 zastavanej dvorom, KN-C parcely č. XXXX/X o výmere 33m2 zastavanej

hospodárskou budovou, KNC parcely č. XXXX/X o výmere 48 m2 záhrada a KNC parcely č. XXX/
X o výmere 17 m2 v katastrálnom území J.. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalobu
žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že podľa výmeru č. XXXXX/XX zo dňa 10.11.1948 vydaného
Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy boli do vlastníctva jeho právnych predchodcov
- rodičov - Š. S. a jeho manželke M., S.. R., T. J., Č.. C.. XX, t. č. dom č. súpisné XX v k. ú. J.
pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti, ktoré v prídelovom pláne boli označené ako parcely č. časť
XXX, časť XXX a ďalšie v žalobe uvedené pozemnoknižné parcely. Rodičia žalobcu tieto pridelené

parcely užívali nepretržite, až do svojej smrti, nakoľko boli dobromyseľní, že im patria. Celé dedičstvo po
svojich rodičoch nadobudol žalobca a to po smrti svojej matky v roku 1963 a otca v roku 1978. Rovnako
žalobca predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne užíva doteraz v presvedčení, že mu patria. Aktuálny
stav užívania predmetných nehnuteľnosti je zrejmý z geometrického plánu uvedeného v petite žaloby,
ktorýpodč.XXXúradneoverilOkresnýúradvTurčianskychTepliciach,Katastrálnyodbor.Zvyhotovenia
tohto geometrického plánu je zrejmé, že skutočné užívanie nezodpovedá údajom uvedených na liste
vlastníctva žalobcu, nakoľko časť pôvodnej parcely č. XXX nebola po mapovaní THM prevzatá do

obnoveného operátu a pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX a časť parcely č. XXX uvedené v
predmetnej prílohovej listine sú časťami KN-C parciel č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X I. XXXX/X. Podľa LV č. XXX pre k. ú. Sklené je žalobca vlastníkom parciel č. XXXX a XXXX a
podľa LV č. XXX pre k. ú. J. žalovaná právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ bola vlastníkomparcielč.XXXXaXXXX.Podľageometrickéhoplánujerodinnýdomč.súpisnéXX,ktorýjevovlastníctve
žalobcu postavený na parcele č. XXXX a aj XXXX/X včítane časti o rozlohe 0,80 m x 1,82 m, ktorá bola
žalobcom a jeho právnymi predchodcami nepretržite užívaná ako prístupová miestnosť so schodiskom

na povalu a po prestavbe mala slúžiť ako špajza rodinného domu žalobcu. Do tejto miestnosti sa však
prebúrala právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ až 4/ a následne si o túto miestnosť zväčšila svoju
kúpeľňu. Podľa predloženého geometrického plánu je časťou záhrady žalobcu aj parcela č. XXX/X o
výmere 17 m2, ktorá vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX a t. č. je zakreslená ako vodná
plocha,ktorápodľatvrdenížalobcuvčasepodaniažalobybolavovlastníctveObceJ..Vzhľadomnahore

uvedené a na skutočnosť že uplynutím 10-ročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby, žalobca
nadobudol k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním, žiadal, aby súd rozhodol tak
ako bolo uvedené.
Na pojednávaní dňa 17.12.2003 súd pripustil zmenu žaloby, ktorú žalujúca strana urobila podaním zo
dňa 10.10.2002, keď žiadala určiť, že žalobca je aj vlastníkom časti rodinného domu č. súpisné 67 pri
kuchyni na prvom nadzemnom podlaží o výmere 1,82 x 0,8 m na parcele č. XXXX/X v k. ú. Sklené a

žalovaný je povinný vypratať ju a vydať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne proti
právnej predchodkyni žalovaných v rade 1/ až 4/ žiadala žalujúca strana zaplatiť žalobcovi sumu 8 750,-
Sk, čiže 290,45 eur. Na pojednávaní dňa 17.12.2003 žalujúca strana spresnila, že sumu 8 750,- Sk,
čiže 290,45 eur požaduje žalujúca strana priznať titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla tým, že
matka žalovaných v rade 1/ až 4/ sa prebúrala do jeho časti domu, zabrala bývalú komoru, resp. časť

domu, ktorá bola používaná ako schodište a suma 8 750,- Sk, predstavuje náklady, ktoré je potrebné
vynaložiť na znovu zamurovanie nehnuteľnosti a ich uvedenie do pôvodného stavu.

Žalobca vo svojej výpovedi dňa 13.10.2004 uviedol, že spomínaná miestnosť označená na ním
predloženom geometrickom pláne v rozmeroch 182 x 80 m2 bola užívaná jeho rodinou od roku 1946,

keď im bol pridelený predmetný rodinný dom po drobných nemeckých vlastníkoch. V miestnosti bolo
schodište, ktoré viedlo na povalu. Nachádzala sa vedľa kuchyne jeho rodinného domu. V roku 1996
si dal túto miestnosť zamerať. Približne v roku 1985 túto miestnosť žalobca zamuroval z ich strany
tenkou priečkou - tehlou uloženou na kant a to v čase, keď robil novú strechu na rodinnom dome.
Odvtedy bola miestnosť zamurovaná a on približne v roku 1996 zistil, že I. Ď. túto miestnosť okupovala,

posunula priečku, ktorá oddeľovala rodinné domy a vytvárala túto miestnosť a prístup do miestnosti mu
zamurovala, resp. prebúbrala sa do tejto miestnosti so svojich priestorov.

Na pojednávaní dňa 28.8.2008 žalobca ešte uviedol, že od pridelenia domu v časoch jeho detstva do
smrti jeho matky dom vyzeral v podstate tak ako teraz. Mali dve izby (spálňu a obývačku), kuchyňu,

chodbu, drevenú verandu a spodné schodisko, špajzu nemali. Dom im bol pridelený tak, ako ho užíva
doposiaľ. Pozemky, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo reálne aj užíva a aj za života jeho rodičov
hranica prebiehala tak, ako je vyznačená červenou čiarou na geometrickom pláne, ktorý pripojil do
súdneho spisu.

Právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ so žalobou nesúhlasila a vyslovila, že má pochybnosti
o správnosti vyhotovenia geometrického plánu, tvrdiac, že je vlastníčkou KN-C parciel č. XXXX I. XXXX
v k. ú. J.. Žiadala, aby geometrický plán vyhotovil nezávislý geodet ustanovený súdom.

Predchodkyňa žalovaných v rade 1/ a 4/ nebohá I. Ď. sa prvýkrát k žalobe vyjadrila písomným podaním

na súd došlým 26.4.2004. V tomto vyjadrení uviedla, že ak žalobca uviedol právny titul nadobudnutia
nehnuteľnosti prídelovou listinou, pričom uvádza, ktorých pôvodných pozemnoknižných parciel sa mala
prídelová listina dotýkať, nepredložil doklady o sporných častiach parcely PKN č. XXX a PKN č. XXX.
Z predloženého geometrického plánu pripojeného k žalobe nie je zrejmé, či tieto časti nehnuteľnosti a
v akom rozsahu zasahujú do nehnuteľnosti predchodkyne žalovaných v rade 1/ až 4/ a z tohto pohľadu

je žaloba neurčitou a nezrozumiteľnou. Predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ tvrdila, že hranica
prebieha tak ako je oplotená, ktoré oplotenia si pred 15-timi rokmi postavil žalobca. Ďalšou hranicou
sú hospodárske budovy, ktoré tiež postavil sám žalobca a ďalej až k rodinnému domu predchodkyne
žalovaných 1/ až 4/ je postavený kammenotehelný múrik, ktorý tam bol, keď nehnuteľnosť dostala do
vlastníctva. Čo sa týka časti rodinného domu č. súpisné XX pri kuchyni o výmere 1,82 x 0,8 m, ktorú

žiada žalobca vydať, tak uviedla, že tam asi do roku 1980 viedli schody na povalu, avšak tieto zasahovali
naviac 60 cm x 110 cm do parcely č. XXXX. Bol to žalobca, ktorý najskôr zrušil schodište a následne
zamuroval prístup ku schodišťu. Sám si totiž vybudoval iné schody na povalu v jeho časti domu. Stalo
sa tak v rámci prestavby, pri ktorej narušil predchodkyni žalovaných v rade 1/ a 4/ časť pomúrnice a časťstropu. Z tohto pohľadu predchodkyňa žalovaných nechápala ani uplatnený nárok žalobcu na náhradu
škody, pretože žalobca v návrhu neuviedol ako mu mala škoda vzniknúť a v čom spočíva a naviac
uviedla, že túto škodu neuznáva. Aj predchodkyňa žalovaných do spisu pripojila výmer o vlastníctve

pôdy zo dňa 10.11.1948 č. XXXXX/XX prídelovú listinu KPP č. XXX zo dňa 25.2.1958 a rozhodnutie
Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Martine č. KPP XXX/Skl. zo dňa 13.10.1960.

V priebehu konania, žalovaná v rade 1/ I. Ď., S.. R. zomrela, a to dňa 23.8.2008 a žalovaní v rade 1/ až
4, jej štyri deti nadobudli predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. J.É. každý vzhľadom

k celku v 1 (č. l. 317-319) a žalovaní v rade 1/ až 4/ sú ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľnosti
dnes zapísané na LV č. XXX pre k. ú. J. (č. l. 354-355).

Pôvodnážalovanávrade1/I.Ď.,matkažalovanýchvrade1/až4/uviedla,žedopredmetnéhorodinného
domu sa s rodičmi nasťahovali keď mala desať rokov. V spomínanej miestnosti sa nachádzali schodištia
zo strany S. i z ich strany, ktoré viedli na spoločnú povalu. Priečka, ktorá bola urobená neskôr medzi

priestormi žalobcu a ich priestormi bola urobená v časti, kde prechádzal nosný múr medzi obidvoma
domami. Na geometrickom pláne, ktorý pripojil do spisu žalobca potom matka žalovaných 1/ až 4/
uviedla, že nosný múr prebiehal v časti, kde je značená stena o dĺžke 3,86 m a bol prerušený otvorom
o šírke 80 cm z obytnej časti S.. V tej časti si žalobca postavil priečku a zamuroval vstup zo svojich
priestorov do spomínanej miestnosti niekedy v roku 1980. Vtedy zrejme zrušil aj schodište, ktoré viedlo z

jeho časti na povalu. Matka žalovaných v rade 1/ až 4/ vtedy spravila zo spomínanej miestnosti kúpeľňu.
Zamurovaná časť medzi časťou S. domu a jej domu bola vlastne čoby pokračovaním nosného múru
medzi obidvoma domami. Tvrdila, že zabrali približne len 30 cm hrubého nosného múru. A v miestnosti,
kde dnes majú kúpeľňu, resp. sprchovací kút sa kedysi nachádzali dve schodištia. S. ho mali zo svojej
strany a R. zo svojej strany, oddeľovala ich tenká priečka. Keď matka žalovaných zistila, že žalobca

zrušil svoje schodisko a postavil si priečku v oblasti nosného múru, tak vybúrali svoju tenkú priečku
a posunuli sa bližšie k priečke, ktorú spravil žalobca približne o 30 cm, pričom medzi priečkou, ktorú
vybudovala rodina žalovaných v rade 1/ a 4/ a žalobcovou priečkou je ešte medzera 30 cm, kde sa
nachádza potrubie. Oni situáciu pochopili tak, že žalobca pochopil, že spoločný múr, ktorý delí oba doma
nie je jeho, a vlastne sa jednoducho oddelil. Kým svoju priečku neprebúrali, tak vlastne v tom priestore,

kde majú dnes kúpeľňu so sprchovacím kútom bola špajza jej rodičov.

V priebehu konania žalujúca strana návrhom zo dňa 11.10.2004, ktorý do spisu pripojila na pojednávaní
dňa 13.10.2004 navrhla zámenu v osobách pôvodného žalovaného na strane 2, zistiac, že predmetný
pozemok, by mal byť v správe Slovenského pozemkového fondu a vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Súd zámenu v osobách účastníkov pripustil uznesením sp. zn. 10C/381/2001 zo dňa 27.12.2005 (č. l.
92). Následne Slovenský pozemkový fond s ktorým súd začal na návrh žalujúcej strany konať, oznámil
listom zo dňa 28.7.2006 (č. l. 97), že nie je účastníkom konania v danom spore, pretože sa nejedná o
majetok,ktorýspravujepodľa§34ods.14Zákonač.330/1991Zb..Navýzvusúdupotomžalujúcastrana
podaním zo dňa 28.8.2007 oznámila právnickú osobu, ktorá by mala konať za Slovenskú republiku

ohľadne geometrickým plánom označeného pozemku - parcely č. XXX/X o výmere 17m2. Označila
správcu tohto majetku štátu, ktorý je uvedený v záhlaví rozsudku ako žalovaný v rade 5/, a s ktorým súd
potom pokračoval v konaní, až do vyhlásenia rozsudku. Žalovaný v rade 5/ sa prvýkrát k žalobe vyjadril
podaním zo dňa 6.12.2007 (č. l. 190-191). V tomto podaní žalovaný súdu oznámil, že v celom rozsahu
zotrváva na stanovisku oznámenom právnej zástupkyni žalobcu listom značka XXXX/XX vyhotoveným

dňa 5.6.2007 na ktorý sa odvoláva právna zástupkyňa žalobcu vo svojom podaní doručenom súdu
31.8.2007 a skutkový stav v uvedenom stanovisku bol zistený žalovaným v rade 5/ aj fyzicky v teréne
ohliadkou miesta samého za prítomnosti manželky žalobcu. Tento stav nebol spôsobený organizáciou
žalovaného v rade 5/ či už jej prevádzkovou činnosťou alebo inou činnosťou. Nemá súčasne námietky
proti určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti opísanej v žalobe, pokiaľ budú voči súdu splnené všetky

podmienky stranou žalobcu. Teda, ak KN-C parcele č. XXX/X - vodná plocha o výmere 17 m2. Súčasne
sa žalovaný v rade 5/ vyjadril ku evidenčnému listu č. XXX pre k. ú. Sklené, ktorý je žurnalizovaný
na č. l. 83 súdneho spisu, kde ako držiteľom KN-C parcely č. XXX/X je zapísaná Štátna melioračná
správa Bratislava s tým, že podľa zmluvy o prevode správy a práva hospodárenia k majetku štátu
uzatvorenej medzi odovzdávajúcim Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a preberajúcim v tom

čase Povodím Váhu š. p. Piešťany je Slovenský vodohospodársky podnik štátny podnik, v tom čase so
sídlom v Banskej Štiavnici právnym nástupcom bývalej Štátnej melioračnej správy Bratislava. Na dôkaz
tejto skutočnosti pripojil aj predmetnú zmluvu o prevode správy k majetku štátu, ktorá sa nachádza v
prílohovej obálke.Poverený pracovník žalovaného v rade 5/ na pojednávaní dňa 28.8.2008 (č. l. 271) uviedol, že parcela
č. XXX/X, ktorá je vyznačená v geometrickom pláne predloženom žalobcom nie je fyzicky súčasťou

vodného toku. V katastrálnej mape predtým pod č. XXX bez podlomenia bola evidovaná parcela, ktorá
bola v správe Štátnej meliorizačnej správy a bola evidovaná len užívateľsky. Chyba sa stala zrejme pri
THM, keď bola zobrazená neskôr tak ako sa to prenieslo do geometrického plánu. Podľa jeho názoru
pred THM bola parcela č. XXX resp. jej hranica susediaca s parcelou KN-C č. XXXX vo vlastníctve
žalobcu zobrazovaná tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne predloženom žalobcom čiernou

farbou. Po THM bola jej hranica zobrazená, ako geometrický plán udáva, červenou farbou v časti
čiarkovanou, a z toho dôvodu žalovaný nespochybňuje, že práve KN-C parcela č. XXX/X mohla byť
súčasťou parcely vlastnícky patriacej žalobcovi. Ani v minulosti totiž táto parcela nebola reálne vodným
tokom a ani v súčasnosti fyzicky vodným tokom nie je. Preto si žalovaný v rade 5/ nenárokuje ani
prevádzkovo ani majetkovo túto časť (KN-C parcelu č. XXX/X) znázornenú na geometrickom pláne.
Oplotenie žalobcu prebieha tak, ako je znázornené na geometrickom pláne červenou farbou s tým, že

vodný tok prebieha s odstupom niekoľkých metrov po červeno vyznačenou hranicou KN-C parcely č.
XXX/X.

K svojmu ďalšiemu listu zo dňa 19.2.2008 pripojil žalovaný v rade 5/ aj vyjadrenie adresované predtým
právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 5.6.2007 (č. l. 206-210), ktoré jej oznámil, že jeho organizácia

spravuje parcelu č. 293 zakreslenú v geometrickom pláne č. XXX/XXXX v rámci celkovej Správy
vodného toku, avšak parcelu č. XXX/X o výmere 17m2 nespravuje ani reálne neužíva.

Na pojednávaní dňa 8.7.2010 poverený pracovník žalovaného v rade 5/ uviedol, že vodné toky boli
zoštátnené v roku 1960 a na základe vodného zákona ich žalovaný v rade 5/ spravuje. Nevedel sa

vyjadriť, či časť ktorá je vyznačená na geometrickom pláne predloženom žalobcom, ako KN-C parcela
č. XXX/X je súčasťou alebo nie je súčasťou vodného toku. Po dokazovaní znalcom Ing. Bujňákom žiadal
nakoniec žalovaný v rade 5/ žalobu zamietnuť s tým poukazom, že ide o časť parcely druhu vodný tok.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 poverený pracovník žalovaného v rade 5/ počas výsluchu znalca

korigoval pôvodné vyjadrenia žalovaného v rade 5/ v spore a uviedol, že sa pridržiava znaleckého
posudku, ktorý vypracoval Ing. Bujňák s tým, že ich podnik užívať predmetný pozemok nemôže, pretože
bol žalobcom oplotený a pracovníci, ktorí chodia skúmať stav v teréne, keďže nie sú geodeti, nemajú
možnosť presne zamerať hranice pozemku v teréne.

Právni nástupcovia pôvodnej žalovanej v rade 1/ I. Ď. sa vyjadrili k veci najmä pri ohliadke na mieste
samom, ktorú súd vykonal 4.12.2012. Zo strany žalovanej v rade 2/ zaznela výhrada, že na dvore a v
rodinnom dome trávili prázdniny so súrodencami od narodenia a podľa toho, čo si oni pamätajú žalobca
pôvodný drevený plot, ktorý oddeľoval obidva pozemky posunul v neprospech žalovanej strany, pretože
si pamätajú, že vybetónované hnojisko, ktoré žalobca má hneď pri kovovom plote, bolo kedysi rodiny

Valkovej, resp. pozemok, na ktorom sa nachádza vybetónované hnojisko patril kedysi rodine Valkovej. Aj
žalovanávrade1/a3/priohliadketvrdili,žežalobcaposunuldrevenúhospodárskubudovunapozemok,
ktorý patril kedysi rodine R., pričom drevená hospodárska budova, resp. zadná stena by mala tvoriť
prirodzenú hranicu medzi pozemkami žalujúcej strany a žalovanými pozemkami patriacimi žalovaným
v rade 1/ až 4/.

Svedkyňa E. K., sestra žalobcu potvrdila, že ich rodina prišla bývať do rodinného domu niekedy v roku
1945 alebo 1946. K dispozícií mali pridelenú kuchyňu, spálňu, komoru. Kuchyňa mala tri dvere, z ktorých
jedny viedli do ako keby malého príručného skladíka, v ktorom sa nachádzalo schodište na povalu. Plot,
ktorý rozdeľoval pozemky patriace rodine S. I. R. siahal až po potok. Nevedela sa však vyjadriť, kedy

postavil pletivový plot medzi pozemkami žalobca.

Svedkyňa W. E., neter žalobcu, chodila do rodinného domu žalobcu na prázdniny k starým rodičom, ktorí
boli aj rodičmi žalobcu, tiež si pamätala na schodište, ktoré viedlo z kuchyne S. rodiny na povalu, kde sa
ako deti hrávali. S. rodina mala pôvodne postavený drevený latkový plot, ktorý viedol od hospodárskych

budov až k potoku. Nevedela potvrdiť, či súčasné oplotenie je tak ako ho má postavené žalobca je
zhodné s predmetným dreveným oplotením, ktoré si pamätá z detstva.SvedkyňaB.S.,manželkažalobcu,podľavlastnejvýpovedesanasťahovaladorodinnéhodomužalobcu
v roku 1967, keď žil ešte jej nebohý svokor, otec žalobcu. Vedľa kuchyne sa nachádzal malilinký priestor,
z ktorého viedlo schodisko na povalový priestor. V tomto priestore mali uskladnené aj nejaké veci, a

keďže im z povale tade chodilo veľmi veľa myší do kuchyne a prefukovalo, okolo roku 1980 s manželom
tento priestor zamurovali s tým, že keď budú mať peniaze, tak to obnovia. O niekoľko rokov počuli za
zamurovanou priečkou nejaké škrabkanie a to vtedy R. rodina sa musela do tohto priestoru prebúrať,
pretože z tohto priestoru neviedol prístup nikde inde len na povalu a do ich kuchyne. Urobili si tam
kúpeľňu, dali tam sprchovací kút a im odvtedy vlhne celá kuchyňa. Skutočnosť, že R. zriadili kuchyňu

za daným priestorom nezistila tým, že by sa boli prebúrali cez zamurované kuchynské dvere do tohto
priestoru, ale vedia, že to tam takto majú. Pletivový plot, ktorý oddeľuje ich pozemky bol postavený okolo
roku 1980. Vtedy žili ešte rodičia Anny Ď., teda starí rodičia žalovaných označených v záhlaví tohto
rozsudku. Bol postavený na mieste latkového plota, ktorý oddeľoval záhrady obidvoch rodín a nadväzuje
na maštaľ, zachytenú na fotografiách aj znaleckom posudku.

Z výmeru č. XXXXX/XX vydaného Povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa §
1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. N. SNR. O vlastníctve pôdy zo dňa 10.11.1948 súd zistil, že
rodičom žalobcu Š. S. a jeho manželke M., rod. R. po bývalých drobných nemeckých vlastníkoch v Z.
J. boli pridelené do vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti o celkovej výmere 0,6321 ha, ktoré
v prídelovom pláne boli označené ako časť pozemnoknižných parciel č. XXX, časť pozemnoknižnej

parcely č. XXX a ďalej ako časti ďalších pozemnoknižných parciel tam uvedených.

Z rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Martine č. KPP-126/Skl. zo dňa 12.10.1960
súd zistil, že Odbor pôdohospodárstva Rady ONV v Martine na základe prevedeného zamerania v
k. ú. Sklené potvrdzuje, že na prídelovej listine vystavenej bývalým Okresným národným výborom v

Turčianskych Tepliciach zo dňa 25.2.1958 pod č. KPP-XXX/Skl. pridelené prídelcom - rodičom žalobcu,
obyvateľom v J. č. d. XX označené parcelami č. okrem iného XXX, časť XXX a ďalšie sú tieto totožné
s parcelami č. XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXX ktorých výmera podľa nového merania je
56 árov, 95 m2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že nakoľko katastrálne čísla uvedené na
prídelovej listine sú odlišné od katastrálnych čísel nového stavu zameraného v roku 1959 bolo potrebné

previesť ich stotožnenie a rozhodnúť tak ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že predmetné
rozhodnutie bolo vkladovou listinou podľa § 11 Zákona č. 90/1947 Zb.. Takto novozamerané parcely
boli potom zapísané do pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k. ú. J. (č. l. 33) z ktorej vyplýva, že rodičia
žalobcu v časti A/ boli vlastníkmi parcely č. XXX/X - dom č. popisné XX a dvor o výmere 134 m2, miestna
trať a parcely č. XXX - záhrada, miestna trať o výmere 244 m2, parcely č. TK XXXX roľa, miestna trať

o výmere 1 605 m2, TK parcely č. XXXX - lúka, miestna trať o výmere 1 357 m2, TK parcely č. XXXX
- lúka, miestna trať o výmere 338 m2 a TK parcely č. XXXX roľa, miestna trať o výmere 2 020 m2 a to
každý z rodičov žalobcu v jednej polovici.

Z výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX zo dňa 10.11.1948 vydaného Povereníctvom

Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave súd zistil, že starým rodičom žalovaných v rade
1/ až 4/ D. R. a jeho manželke I., rod. H. po bývalých drobných nemeckých vlastníkoch v katastrálnom
území J., ktorí bývali v dome č. XX v Sklenom na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou
roľníckou komisiou v Sklenom, ktorý bol potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Turčianskom Sv.
Martine a schválený povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy 8.11.1948 boli pridelené

do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. J. o celkovej výmere 0,5339 hektára, ktoré v
prídelovom pláne boli označené ako časť PKN parcely č. XXX, PKN parcela č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX,
časť PKN parcely č. XXX a ďalšie tam uvedené parcely.

Z prídelovej listiny, ktorú vydal Okresný národný výbor v Turčianskych Tepliciach vo veci prídelu v k. ú.

J. po bývalých drobných nemeckých vlastníkoch KPP č. XXX súd zistil, že po vykonanom prídelovom
konaní podľa Nariadenia č. 104/1945 Zb. N. SNR. bola vydaná D. R. a manželke I., rod. H., obyvateľom
Skleného č. XX prídelová listina, pričom prídel sa týkal nehnuteľnosti v k. ú. J. a to, okrem iných časti
PKN parcely č. XXX, domom č. súpisné XX o výmere 94 m2, časti PKN parcely č. XXX zastavané plochy
o výmere 147 m2, ďalej PKN parcely č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X,

Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX I. Č.. XXXX/X za prídelovú cenu 2 502,- Kčs.

Z rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Martine č. KPP XXX/Skl. zo dňa 13.10.1960
vo veci prídelového pokračovania v pozemkovej reforme v k. ú. Sklené a stotožňovania prídelov pozaknihovaní súd zistil, že Odbor pôdohospodárstva Rady ONVv Martine na základe prevedeného
zamerania k. ú. J., oblastným ústavom geodézie a kartografie v Žiline potvrdil, že na prídelovej listine
uvádzanej vyššie, tam uvádzané parcely sú totožné s parcelami č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č..

XXXX, Č.. XXXX I. Č.. XXXX o celkovej výmere 5 764 m2.

A ako potom súd zistil z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k. ú. J. do tejto pozemnoknižnej
vložky v časti a/ pre rodičov žalobcu Š. S. a manželku M. S. podľa prídelovej listiny a rozhodnutia
Odboru pôdohospodárstva Rady Okresného národného výboru v Martine a podľa skutočnej držby

boli do pozemkovej knihy zapísané novozamerané parcely uvedené vo vyššie spomínanom Odbore
pôdohospodárstva Rady ONV v Martine zo dňa 12.10.1960 (č. l. 34) v časti a/ o celkovej výmere 5 698
m2. Novozamerané nehnuteľnosti rozhodnutím uvádzané v rozhodnutí Odboru pôdohospodárstva Rady
ONV v Martine zo dňa 13.10.1960 (č. l. 146) boli potom prenesené do pozemnoknižnej vložky č. XXX
pre k. ú. J. (zápisnica z č. l. 144, napísaná Komisiou pre usporiadanie pozemnoknižných vlastníckych
pomerov v obci J.).

Z výpisu z LV č. XXX predloženého v konaní pre k. ú. J. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom
domu č. XX postaveného na KN-C parcele č. XXXX ale zastavané plochy o výmere 207 m2, ale aj
ďalších tam uvedených pozemkov KN-C parcely č. XXXX o výmere 242 m2 - záhrady, KN-C parcely č.
XXXX o výmere 1 736 m2 - orná pôda, KN-C parcely č. XXXX o výmere 356 m2 - trvalé trávnaté porasty,

KN-C parcely č. XXXX o výmere 1 663 m2 - orná pôda a KN-C parcely č. XXXX o výmere 2 482 m2 -
trvalé trávnaté porasty (č. l. 11). Celková výmera žalobcom vlastnených pozemkov predstavuje 6 686
m2 a žalobca ich nadobudol výlučným dedením po svojich rodičoch.

Podľa výpisu z LV č. XXX pre k. ú. J. (č. l. 12) právna predchodkyňa žalovaných v rade 1/ až 4/ bola

výlučnou vlastníčkou tam zapísaných KN-C parciel č. XXXX o výmere 378 m2 - zastavané plochy, č.
XXXX o výmere 390 m2 -záhrady, č. XXXX o výmere 616 m2 - trvalé trávnaté porasty, č. XXXX o výmere
2 933 m2 - orná pôda a KN-C parcely č. XXXX o výmere 625 m2 ostatné plochy, ako aj rodinného domu
č. súpisné XX postaveného na KN-C parcele č. XXXX. Celková výmera týchto pozemkov predstavuje
4 942 m2. Aj matka súčasných žalovaných v rade 1/ až 4/ nadobudla predmetné pozemky výlučným

dedením po svojich rodičoch.

Popis situácie a aj situácia medzi obidvoma domami je zrejmá, nielen z geometrického plánu č. l. 10 ale
ajznáčrtu,ktorýsanachádzavznaleckomposudkuč.XX/XXXXvypracovanéhoIng.JozefomBernátom
vo veci 8C/180/1995 a ktorý bol v kópií pripojený do tohto súdneho spisu a nachádza sa na č. l. 114.

Žalobcom navrhnutí viacerí svedkovia potvrdili existenciu drobnej miestnosti pri kuchyni žalobcu, napr.
svedkyňa W. E. tvrdila, že šlo o miestnosť, ktorá bola možno väčšia ako 1 m2 odkiaľ viedlo drevené
schodište na povalu a existovala dovtedy, kým ju žalobca nezrušil, zamuroval priečku medzi svojou
kuchyňou a touto miestnosťou. Podobne vypovedal aj svedok J. H., ktorý spomenul, že v miestnosti pri
kuchyni žalobcu sa nachádzali strmé drevené schody na spoločnú povalu medzi obidvoma domami. Do

miestnosti viedli dvere z kuchyne od žalobcu. Priestor bol užší ako jeden meter a približne 1 m hlboký.

V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že rodina pôvodnej žalovanej v rade 1/ I. Ď. z rodinného domu,
ktorý jej bol pridelený po nemeckých vlastníkoch v obci J. užíva väčšiu časť, než jej bolo pôvodne
pridelené, boli vykonávané aj dožiadania na obec J. (na návrh žalujúcej strany) ohľadne prideľovania

súpisných čísiel.

Na toto dožiadanie súdu obec J. odpovedala listom zo dňa 11.8.2008, podľa ktorého rodina žalovaných v
rade1/až4/malapôvodnéč.súpisnérodinnéhodomuč.XXvsúčasnostič.súpisnéXXarodinažalobcu
mala pôvodne na rodinnom dome č. súpisné XX, dnes č. súpisné XX. Skutočnosť, že na Obecnom úrade

v J. a v jeho archíve sa nenašla iná dokumentácia týkajúca sa súpisných čísel, potvrdila na pojednávaní
aj svedkyňa L. O., v tom čase starostka obce J. (č. l. 270). Nebohá I. Ď.Á. k tvrdeniam žalobcu, že jej
rodina užívala viac, než im bolo pridelené pravidelne uvádzala, že po tom, čo sa jej rodina vrátila na
územie bývalého Československa z Ukrajiny boli im pridelené priestory v rodinnom dome J. v menšom
rozsahu, ako užívajú dnes a vzhľadom na skutočnosť, že sa prišlo, že na Ukrajine zanechali toho viac

ako im bolo pridelené v 40-tych rokoch 20. Storočia, im v päťdesiatych rokoch bol po Nemcoch pridelený
ďalší byt nachádzajúci sa v tom istom dome, kde sa nachádza byt pôvodne pridelený rodine žalobcu.Na návrh žalujúcej strany vzhľadom na skutočnosť, že stav v pozemkovej mape nebol zosúladený s
novovytvoreným stavom pozemnoknižným, pokiaľ ide o stav, ktorý nastal po uskutočnení prídelového
konania v k. ú. Obce Sklené bol vo veci ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie Ing. Jozef

Mjartuš. Potrebu znaleckého dokazovania súd cítil aj v dôsledku tej skutočnosti, že žalobca sa v žalobe
odvolával na tú skutočnosť, že pozemky ku ktorým, žiadal určil vlastnícke právo a ktoré v častiach
vyznačených v žalobe pripojenom geometrickom pláne, podľa jeho tvrdení mali byť súčasťou pôvodných
časti PKN parcely č. XXX I. Č.. XXX, ktoré mali byť v minulosti v 40-tych rokoch 20. storočia pridelené
jeho právnym predchodcom. Pritom tieto PKN parcely, resp. ich časti bolo potrebné podľa názoru súdu

identifikovať a zistiť, či parcely uvádzané v petite žalobného návrhu sú ich časťami, čo tvrdil žalobca,
avšak z geometrického plánu, ktorý do spisu pripojil táto skutočnosť nevyplývala, teda geometrický plán
pripojený žalobcom do súdneho spisu č. 207/2001 neidentifikoval pôvodné pozemnoknižné parcely,
navyše porovnaním starých máp postupne pripojených do súdneho spisu bolo zrejmé, že hranice
pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX I. Č.. XXX v k. ú. J. prebiehali inak, než boli v katastrálnej
mape vyznačené hranice medzi parcelami č. XXXX I. XXXX patriacich žalobcovi a KN-C parcelami č.

XXXX I. XXXX, ktoré dnes sú v spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ až 4/. Navyše nebolo zrejmé, či
KN-C parcela č. XXX/X vyznačená v geometrickom pláne, o ktorej žalobca tvrdil, že jeho vlastníctvom
je súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX, ako v žalobe tvrdil. Súd preto stanovil znalcovi
úlohu, k znaleckému posudku pripojiť geometrický plán v ktorom vykoná identifikáciu pozemnoknižných
parciel č. XXX/X I. XXX zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. J.É. a pozemnoknižných

parciel č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. J.É. a znázorniť
či tieto parcely zasahujú do KN-C parciel zapísaných na LV č. XXX I. A. Č.. XXX pre k. ú. J.. Prípadne,
či zasahujú do KN parcely č. XXX/X v k. ú. J., ktorá je v správe žalovaného v rade 2/. A tiež znázorniť
vo vypracovanom geometrickom pláne hranicu skutočnej držby medzi účastníkmi konania.

V podanom znaleckom posudku č. X/XXXX znalec uviedol, že ohliadkou na mieste samom a zaistení
podkladov zo Správy katastra v Turčianskych Tepliciach a to katastrálnej mapy vo vektorálnom tvare
aZPMZ č. XXX ku geometrickému plánu č. XXX overenému Katastrálnym odborom Okresného úradu v
Turčianskych Tepliciach dňa 9.8.2001 (ďalej len geometrický plán č. 200) zistil, že zobrazenie právneho
stavu, pokiaľ šlo o susediace parcely účastníkov KN-C č. XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX je zobrazený na

snímke katastrálnej mapy, ktorá je uvedená ako príloha č. 3. Do znaleckého posudku pripojil v prílohe č.
4 snímku pozemnoknižnej mapy a v časti 5 zakreslil stav skutočnej držby podľa geometrického plánu č.
XXX červenou farbou, pozemnoknižný stav čiarkovane a čiernou farbou stav právny. Červeným označil
sporné schodisko na parcele KN-C XXXX/X. Na základe uvedených skutočnosti, podľa názoru znalca
nie je možné zatiaľ vyhotoviť geometrický plán overený katastrom. Možné to bude až po rozhodnutí

súdu, pričom je možné použiť na vklad do katastra aj geometrický plán predložený žalobcom. Spôsob,
akýmidentifikovalpozemnoknižnéparcelyč.XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XI.XXXvznaleckomposudku
neobjasnil.Zistil,akotietoparcelyzasahujúdoKN-Cparcielzapísanýchnalistochvlastníctvavprospech
žalujúcej a žalovanej strany a u parcely č. KN-C XXX/X zistil, že nie je evidovaná na LV a parcela, ktorú
žalobca užíva, teda KN-C č. XXX/X je čiastočne vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXX.

Ponámietkachúčastníkovkonaniaznalecdoplnilznaleckýposudokč.X/XXXXpodanímzodňa9.1.2009
(č. l. 344-348) s tým, že je potrebné vymeniť prílohy č. 4 a 5, teda zväčšenú snímku z pozemkovej mapy
a grafické znázornenie skutočnej držby, právneho stavu v katastrálnej mape a identifikáciu žiadaných
pozemnoknižných parciel (č. l. 347-348). Uviedol, že identifikáciu urobil štandardným spôsobom a to

porovnaním platnej katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, ktorá predstavuje pozemnoknižný stav.
Z novo doloženej prílohy č. 5 bolo potom zrejmé, že KN-C parcela č. XXX/X znázornená v geometrickom
pláne žalobcu by podľa tejto prílohy mala byť vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XXX ale aj z parcely
č. XXX/X, ktorá bola pridelená predchodcom žalovaných v rade 1/ až 4/. V tejto súvislosti súd dotazoval
aj Správu katastra Turčianske Teplice, ktorá odpovedala listom zo dňa 5.2.2010 (č. l. 352) po tom, čo

jej bola zaslaná novovypracovaná príloha č. 5 (č. l. 348), že priebeh pozemnoknižných parciel č. XXX/
X, XXX I. XXX/X v k. ú. Sklené zodpovedá priebehu týchto parciel ako ich vyznačil znalec v pripojenom
materiály v prílohe č. 5. Správny orgán sa nemohol vyjadriť k pozemnoknižnej parcele č. XXX/X, nakoľko
v mape určeného operátu je nečitateľná a pri vypracovaní identifikácie k objednávke č. XXX/XXXX bolo
zistené, že táto parcela je nečitateľná v mape určeného operátoru. Správa katastra nemá žiadne iné

grafické podklady v katastrálnom operáte. Znalcovi bolo doporučené vykonať šetrenie v Štátnom archíve
v Bytči. Správa katastra Turčianske Teplice pripojila aj súdom žiadanú identifikáciu pozemnoknižných
parciel, v ktorej vyplynulo, že parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. J. a to, parcela
č. XXX/X s domom č. XX o výmere 259 m2 tvorí v časti parcelu KN-C č. XXXX I. Č.. XXXX v k. ú. J. aparcela XXX/X - lúka je identická s parcelou KN-C parcelou č. XXXX - záhrada. Ďalej, že pozemnoknižné
parcely zapísané na pozemkovej knihe vo vložke č. XXX (pre predchodcov žalobcu) a to PKP č. XXX -
záhrada tvorí časť parcely KN-C č. XXXX, avšak nedokázali zidentifikovať PKP č. XXX/X - dvor a dom č.

súpisné XX, nakoľko zákres pôvodnej parcely nie je na mape určeného operátu čitateľný. Z poznámky
v identifikácií vyplynulo, že v roku 1989 bolo prečíslovanie parciel a zakladanie vlastníckych práv pri
ktorom boli pozemnoknižné parcely č. XXX I. Č.. XXX/X prečíslované na CKN parcela č. XXXX I. XXXX
zapísané na LV č. XXX a pozemnoknižné parcely č. XXX/X I. XXX/X z pozemnoknižnej vložky č. XXX
boli vpísané na LV č. XXX a v roku 1989 prečíslované na CKN parcely č. XXXX I. XXXX zapísané na

LV č. XXX.

Súd mal pochybnosti o správnosti vypracovaného znaleckého posudku a to vzhľadom na námietky
účastníkov konania a preto na pojednávaní dňa 8.7.2010 vypočul znalca Ing. Jozefa Mjartuša.

Ing. Jozef Mjartuš vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o tvorbu prílohy č. 5 jeho znaleckého

posudku, vychádzal z mapy určeného operátu alebo inak z pozemnoknižnej mapy, ktorá je pripojená
v súdnom spisu na č. l. 49 a z katastrálnej mapy, ktorá zobrazuje súčasný platný stav nehnuteľnosti.
Starú pozemnoknižnú mapu „napasoval“ na katastrálnu mapu a po výhradách právnej zástupkyne
žalobcu, ktorá správne poukázala na to, že „nenapasoval“ správne výčnelok na dome žalobcu, ktorý
je znázornený aj na pozemnoknižnej mape č. XX a potom, keď prekryl stav podľa katastrálnej mapy a

podľa starej pozemnoknižnej mapy, podarilo sa mu zobraziť priebeh pozemnoknižných parciel. Pokiaľ
červenou farbou vyznačil hranice skutočnej držby, vychádzal z geometrického plánu, ktorý pripojila
žalujúca strana do súdneho spisu, čo bol podľa neho geometrický plán overený Správou katastra a
bola tam potvrdená skutočná držba. On si stav v teréne pozrel, viac-menej mu to sedelo, preto k tomu
nemal výhrady a spracoval znalecký posudok vychádzajúc z predmetného geometrického plánu. Tiež

uviedol, že nechápe, ako pri technicko-hospodárskom mapovaní, keď bolo nutné zamerať skutočný
priebeh parciel, došlo k situácií, že pri tak starých budovách, ktoré čiastočne tvorili hranicu skutočnej
držby medzi pozemkami žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 4/ znázornili v katastrálnej mape parcelu č.
XXXX I. XXXX, tak že zasiahli do hraníc skutočnej držby. Znalec uviedol, že vykonal aj prepočet výmer
pozemnoknižných parciel, ktoré identifikoval vo svojom znaleckom posudku a počítačom zobrazil obrysy

týchto pozemnoknižných parciel z pozemnoknižnej mapy (č. l. 49) a výmery sedeli, spôsob výpočtu však
súdu nepredložil. Parcelu č. XXX/X znázornil tým spôsobom, že podľa jeho názoru musela sa nachádzať
vedľa parcely č. XXX/X, pretože ešte od čias Márie Terézie platilo, že ak sa nejaká parcela delila, tak
prvé číslo muselo byť zhodné a za lomítkom sa už označoval ten diel, ktorý vznikol oddelením tej časti
parcely. Podľa jeho názoru PKN parcela č. XXX/X je vlastne tá, ktorá je zastavaná domom žalobcu.

Znalec však nevykonal doporučené šetrenie v Štátnom archíve v Bytči, pretože podľa jeho vyjadrenia
tak robila právna zástupkyňa žalobcu a nezistila existenciu presnejšej mapy so znázornením spornej
PKN parcely č. XXX/X. Súčasne však upozornil súd, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je spôsobilý
vykonávať už práce v teréne.

Vzhľadom na takéto vyjadrenia znalca súd dospel k presvedčeniu, že znaleckú úlohu Ing. Mjartuš splnil
povrchne a že pri znázornení stavu reálnej držby nevychádzal zo skutočných meraní v mieste samom,
ale z geometrického plánu predloženého žalujúcou stranou, ktorý naopak žalovaná strana namietala,
ktorý mu, ako sa vyjadril „viac-menej“ sedel. Navyše presah pozemnoknižných KN-C parciel zapísaných
v prospech účastníkov konania v pôvodnom znaleckom posudku v prílohe č. 5 vyznačil nepresne a

opravil ho na námietky právnej zástupkyne žalujúcej strany.

Súd mal vzhľadom na túto skutočnosť pochybnosť o správnosti identifikácie pozemnoknižných parciel
týmto znalcom a nariadil kontrolné znaleckého dokazovanie.

Znaleckou úlohou bol poverený Ing. Jozef Bujňák.

Tento znalec podal znalecký posudok č. XX/XXXX (č. l. 475 - 489), ktorého prílohou bol návrh
geometrického plánu, kde uviedol:

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcom v odbore geodézie a kartografie Ing. Jozefa Bernáta (do
spisu bol pripojený len vo fotokópií zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/180/1995, ktorý sa týkal
inej veci žalobcu a právnej predchodkyne žalovaných v rade 1/ až 4/ I. Ď.), kde znalec postupoval v
súladesuznesenímsúdu,ahranicuvytýčilpodľasúčasnýchúdajovKatastranehnuteľnosti,pričomužpritomto vytyčovaní hranice bol zistený značný nesúlad medzi evidovaným stavom v Katastri nehnuteľnosti
a skutkovým stavom v teréne. Po preskúmaní znaleckého posudku Ing. Mjartuša konštatoval, že
znalec vypracoval identifikáciu pôvodných parciel na súčasný stav Katastra nehnuteľnosti na podklade

technicky najvhodnejšieho mapového operátu, kde technicky najkvalitnejším podkladom zobrazujúcim
pôvodné nehnuteľnosti je bývalá mapa evidencie nehnuteľnosti, ktorá vznikla prepracovaním bývalej
mapy pozemkového katastra. A následne pri komplexnej údržbe bola aktualizovaná, avšak iba
jednoduchými domeriavkami. Z toho vyplýva aj nízka technická hodnota a veľmi nízka právne
vypovedacia schopnosť. Z prílohy č. 5 znaleckého posudku Ing. Mjartuša je zrejmé, že nie je možné

vypracovať geometrický plán podľa pozemnoknižného stavu, pretože ten nie je v súlade so skutkovým
stavom v teréne a taktiež s údajmi podľa výmeru o prídele pôdy.

Samotný znalec Ing. Bujňák pri spracovaní znaleckého posudku zistil identický stav ako predošlí znalci.
V k. ú. Obce J. je tzv. stará pozemková mapa, vyznačujúca sa tam s
mimoriadne nízkou presnosťou mapového podkladu a nesúladom medzi zápismi v pozemnoknižných

zápisniciach a zobrazením parciel v pozemnoknižnej mape. Operát pochádza z obdobia zakladania
pozemkovej knihy. Výmery jednotlivých parciel sa určovali krokovaním alebo sa preberali zo starších
daňových provizórií. Z toho dôvodu pozemková kniha neručila za výmeru pozemnoknižných parciel. Od
výmery pozemnoknižných parciel nie je možné odvodzovať rozsah vlastníckého práva. Pozemnoknižná
mapa nebola vyhotovená na matematickom základe a z toho dôvodu nie je možné ju digitalizovať.

Pozemnoknižná mapa bola vyhotovená za účelom lokalizácie pozemkov a nie pre potreby odsúvania a
vytyčovania lomových bodov hraníc pozemkov. Navyše nebola udržiavaná a doplňovaná o zmeny. Vo
svojom znaleckom posudku (str. 4) znalec znázornil sútlač rastra pozemnoknižnej mapy so súčasným
stavom v Katastri nehnuteľnosti, ktorá je súčasne identifikáciou pozemnoknižného stavu so súčasným
stavom v súbore CKN katastra nehnuteľnosti. Z tejto sútlače je vidieť, že terajšie parcely registra CKN č.

XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX vo vlastníctve účastníkov konania sú vytvorené z časti pozemnoknižných
parciel č. XXX, XXX I. XXX. Stav podľa pozemkovej knihy nemôže byť identický zo stavom v Katastri
nehnuteľnosti, pretože účastníci konania prídelmi nenadobudli nehnuteľnosti podľa pozemkovej knihy,
ale nové nehnuteľnosti vytvorené parceláciou v rámci druhej pozemkovej reformy. Rozsah vlastníckeho
práva pre doterajších účastníkov nie je možné odvodzovať zo zákresu v pozemkovej knihe ale od

grafického prídelového plánu. Grafický plán sa vypracoval v rámci druhej pozemkovej reformy pri
fyzickom odovzdávaní pozemkov do držby a vlastníctva prídelcom, čo vykonávala miestna roľnícka
komisia.Prideľovanépozemkysareálnenezameralikorektnýmspôsobom,pretožesapredpokladalo,že
v neskoršom období tu prebehne nové vložkárske konanie na základe šetrenia a katastrálneho merania
sa vypracuje geometrický plán, to sa však nestalo a údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo výmeroch

o prídele pôdy sú iba približné. Navyše v katastrálnom území Sklené sa nezachoval grafický prídelový
plán, ktorý by dokumentoval situovanie pridelených pozemkov.

Ďalej znalec v znaleckom posudku uviedol, že porovnaním výmer pôvodných parciel č. XXX I. XXX
zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX pre k. ú. Sklené tieto mali podstatne nižšiu výmeru, ako

bol reálny prídel vyjadrený v m2 právnym predchodcom žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 4/ (str. 5-6
znaleckého posudku). Žalobca pri tom reálne užíva plochu o celkovej výmere 606 m2. V prídelovom
konaní bola pridelená stavba, rodinný dom postavený pred konfiškáciou, z čoho vyplýva, že Komisia
pre pozemkovú reformu pridelila predchodcom účastníkov reálnu nehnuteľnosť pozostávajúcu z domu,
dvora a záhrady. Znalec na mieste samom zistil, že kamenný múr postavený na rozhraní pozemkov

účastníkov konania je starý z medzivojnového obdobia a toto oplotenie vymedzovalo rozsah prídelu.
Rodinný dom č. XX mohol byť rozdelený podľa štandardnej zásady iba po nosnej priečke. Súčasný
zákres stavby rodinného domu na parcele CKN č. XXXX v mape Katastra nehnuteľnosti nezodpovedá
skutkovému stavu ani stavu z prídelového konania. Vlastnícka hranica totiž tak ako je vyznačená na
katastrálnej mape prechádza cez izby rodinného domu žalobcu, čo je absolútne v rozpore so zásadami

prídelového konania a zásadami miestneho vyšetrovania pri tvorbe mapy Katastra nehnuteľnosti.

Súčasná mapa Katastra nehnuteľnosti bola vytvorená v roku 1989 pri tvorbe základnej mapy veľkej
mierky, a ak sa v podaniach účastníkov uvádza, že to bolo THM, nie je to pravda. Pri mapovaní
však došlo k hrubej meračskej chybe a následne k spracovaniu predbežnej kresby. V tomto smere sa

znalec odvolal na meračský náčrt, ktorý bol pripojený k znaleckého posudku Ing. Jozefa Bernáta, kde
miestne vyšetrovanie bolo vykonané správne po reálnych hraniciach, ako je oplotenie a múry a súčasny
zákres vlastníckej hranice na styku účastníkov konania je v rozpore s výsledkami miestneho šetrenia
pri tvorbe novej mapy a v rozpore so skutkovým stavom v teréne. Túto nápravu je možné dosiahnuťiba rozhodnutím súdu vo veci určenia vlastníckeho práva. Znalec preto dňa 9.4.2011 v prítomnosti
účastníkovkonaniavykonalgeodetickémeraniavznaleckomposudkuuvedenýmsystémomametódami
a vykonal aj kontrolné merania ďalších polohopisných prvkov v širšom okolí a pevných meračských

bodov za účelom jednoznačnej lokalizácie lomových bodov spornej hranice. Výsledné údaje, resp.
polohu vlastníckej hranice v teréne porovnal s polohou právnou evidovanou v Katastri nehnuteľnosti a
zistil nesúlad. Evidovaná hranica neprechádza po obvodovom múre samostatných rodinných domov ale
krížom cez izby.

Znalec ďalej uviedol, že geometrickým plánom, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu bola vytvorená
CKN parcela č. XXX/X (zrejmé mal na mysli parcelu č. XXX/X), ktorá mala byť vytvorená v
pozemnoknižnej parcele č. XXX. Z identifikácie pozemnoknižného stavu so stavom evidovaným v
katastri, ktorý sa nachádza na str. 4 znaleckého posudku je zrejmé, že pozemnoknižná parcela č. XXX
nezasahuje do CKN parcely č. XXX, ktorý je druhom pozemku vodný tok. A na základe zamerania
skutkového stavu zistil, že oplotenie žalobcu zasahuje do vodného toku, teda parcely CKN č. XXX.

Nevidel však dôvod určovať vlastnícke právo k časti pozemku prirodzeného vodného toku a s ohľadom
na článok 4 Ústavy SR. V závere svojho znaleckého posudku znalec uviedol, že vzhľadom na textovú
časť posudku a zistené skutočnosti, najviac vzhľadom na skutočnosť, že pri spracovaní prídelových listín
nebol použitý technický podklad vymedzujúci právo k nehnuteľnostiam - geometrický plán a nezachoval
sa ani grafický plán z prídelového konania, resp. z odovzdávania nehnuteľnosti do držby účastníkov,

neexistuje žiadny korektný mapový poklad, ktorý by jednoznačne vymedzoval rozsah pridelených
nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu určenie vlastníckeho práva je možné odvodiť iba od skutočnej a ustálenej
reálnej držby.

V prílohe znaleckého posudku znalec spracoval návrh geometrického plánu na určenie vlastníckeho

práva, v ktorom ale neriešil schodisko o ktorom vypovedal žalobca, pretože nie je možné viesť vlastnícku
hranicu vertikálne cez stavbu po jej priečkach ale iba po nosnom múre, ktorý tvorí nosnú konštrukciu
stavby.

Z návrhu geometrického plánu vypracovaného Ing. Jozefom Bujňákom je potom zrejmé, že z KN-C

parcely č. XXXX je v reálnej držbe žalobcu časť vyznačená ako XXXX/X o výmere 46 m2 a KN-C parcely
č. XXXX v celosti zapísanej na žalovaných v rade 1/ až 4/ je v držbe žalobcu časť, ktorá je vyznačená na
geometrickom pláne ako parcela č. XXXX/X o výmere 26 m2. Ďalej žalobca užíva časť parcely č. XXXX,
ktorá je na geometrickom pláne znázornená ako parcela č. XXXX/X o výmere 46 m2 a časť parcely č.
XXXX, ktorá je na geometrickom pláne znázornená ako parcela č. XXXX/X o výmere 85 m2.

Znalec bol potom ešte dopočutý na pojednávaní dňa 11.1.2013 kde zotrval na záveroch svojho
znaleckého posudku. Znalec poukázal na skutočnosť, že najväčší zmätok do pozemnoknižnej
evidencie na základe prídelového konania vniesol bývalý Okresný národný výbor, ktorý riešil agendu
prídelových listín, avšak nevypracoval grafický podklad pre znázornenie pridelených častí bývalých

pozemnoknižných parciel v tomto prípade v k. ú. J.. Stav právny, ktorý nastal na základe prídelového
konania nemá takýmto spôsobom technické znázornenie v príslušnom mapovom podklade. Pritom
výmera pozemkov podľa pozemkovej knihy nikdy nebola záväzným údajom, plochy boli totiž určované
veľmi jednoduchým spôsobom, planymetrovaním a neboli určované na základe výpočtov, tak ako sa
to robí dnes. Preto nie je možné podľa výmery uvádzanej v pozemkovej knihe znázorniť alebo určiť

rozsah vlastníckeho práva v súčasnosti. Podľa názoru znalca, mapa, ktorá je pripojená v spise na č. l.
XX vzniknutá približne v rokoch 1954 až 1955 mala znázorňovať stav užívania pridelených pozemkov
v danom období, teda v 50-tych rokoch rodinou S. a R.. Znalec potvrdil, že geometrický plán, ktorý
pripojil do spisu žalobca nepremieta stav z pozemkovej knihy a nedá sa zistiť, či diely, ktoré žalobca
žiada určiť ako svoje vlastníctvo, vznikli z pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX a č. XXX, ktoré

boli prideľované jeho rodičom. Súčasne sa pridŕžal svojho tvrdenia, že súčasné zobrazenie v mape
Katastra nehnuteľnosti je chybné a z toho dôvodu aj údaje na LV sú chybné, a tým nezodpovedajú stavu
právnemu ani tomu čo bolo v prídelovej listine. Podotkol, že pôvodní účastníci konania si odsúhlasili
vlastníckuhranicupooplotení,avšakhranicamedzipozemkami,ktorémajúzapísanéžalobcaažalovaní
1/ až 4/ na LV a tak, ako je znázornená na katastrálnej mape je chybná, pretože nezodpovedá hranici

skutočnej držby. K parcele č. XXX/X uviedol, že je to novovytvorená parcela, resp. návrh novovytvorenej
parcely, ktorá nie je zapísaná v Katastri nehnuteľnosti a tam je predmetná plocha stále evidovaná ako
parcela č. KN-C XXX/X, druh pozemku vodný tok s tým, že vodné toky spravuje organizácia. Faktická
držba a skutočnosť, že tam je oplotenie neznamená, že druh pozemku nie je vodným tokom a vyslovilpresvedčenie, že táto parcela, teda novovznikajúca parcela č. XXX/X nie je súčasťou PKN parcely č.
XXX.

Podľa názoru znalca, s určitosťou pôvodnému priebehu hranice medzi pozemkami alebo
nehnuteľnosťami môže nasvedčovať staré murivo dochované ešte z obdobia, keď došlo k prideľovaniu
nehnuteľností, čo v prípade účastníkov by mohli byť zvyšky maštale na ktorej je starý nápis. Avšak
pokiaľ ide o grafické znázornenie reálnej držby, v jeho návrhu geometrického plánu hranica oplotenia ide
šikmo a nesúhlasí vôbec s tým, ako sú pozemky patriace účastníkom zakreslené v katastrálnej mape,

pričom znalec nevedel zdôvodniť z čoho vznikol ten odskok a vyjadril sa aj k tvrdeniam žalobcu, že
jeho rodine bolo pridelené viacej a totiž k priestorom bývalého schodiska, kde tvrdil, že domy boli vždy
rozdelené po nosnom múre a v tomto prípade aj hranica užívania zodpovedá tomu, ako vedie nosný múr
medzi obidvoma domami. Do spisu ešte pripojil grafické znázornenie, ktoré vykonal, kde čiernou farbou
(č. l. 534) vyznačil parcely podľa stavu v Katastri nehnuteľnosti, zelenou farbou vyznačil súčasný stav
oplotenia a červenou farbou označil budovy. Znalec pri svojom výsluchu poukázal ešte aj na meračský

náčrt, ktorý bol pripojený v znaleckom posudku Ing. Bernáta, ktorý je v originály pripojený v súdnom
spise č. 8C/180/1995 a v kópií aj v spise 10C/381/2001 a poukázal na skutočnosť, že tento meračský
náčrt zodpovedá tomu, čo geodeti zistili na mieste samom, kde hranica medzi parcelami č. XXXX I.
Č.. XXXX je vyznačená rovno a ide od bodu 91 po bod 25 s tým, že meračský náčrt, ktorý bol robený
v roku 1986 v teréne, museli odsúhlasiť vtedajší vlastníci pozemkov a záznam o tejto skutočnosti by

mal byť aj v Katastri nehnuteľnosti. V rozpore ale s týmto meračským náčrtom, teda s tým, ako boli
pozemky zamerané v teréne, bola zhotovená katastrálna mapa, kde hranica je uvedená v rozpore šikmo
a neprebieha v súlade s predmetným meračským náčrtom. Doporučil súdu, pokiaľ chce zistiť stanoviská
účastníkov meračského vyšetrovania, ktorého výsledkom bol meračský náčrt, ktorý je prílohou č. 5
znaleckého posudku Ing. Bernáta, aby si z Katastra nehnuteľnosti vyžiadal zo všeobecnej dokumentácie

z elaborátu tvorby ZMVM časť miestne vyšetrovanie, kde sú dielčie protokoly, v ktorých sa nachádzajú
podpisy účastníkov konania oboch zúčastnených strán, či súhlasia s priebehom hranice. Ďalej na otázky
účastníkov doplnil, že aj v roku 1986 sa miestne vyšetrovanie v teréne a meračský náčrt pripravoval na
podklade mapy evidencie nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená pri jednotnej evidencii pôdy a v spise je
pripojená v kópií na č. l. 79. Pracovník v teréne za súčinnosti zástupcov Obce a miestnych obyvateľov

znalých pomerov, prechádza v teréne medzi jednotlivými oploteniami, prizývajú sa susedia a susedia
navzájom z jednej aj druhej strany musia odsúhlasiť priebeh hranice. Tam, kde sa hranica mení dávajú
sa červenou farbou bodky na plot, čo sú čísla bodov a v týchto miestach sa má zamerať následne už
bez prítomnosti účastníkov konania. Teda meračský náčrt vychádza z mapy, ktorá bola podkladom pre
spísanie alebo pre vydanie rozhodnutia pre prídelovú listinu v roku 1960. Z náčrtu je ale zrejmé, že

hranica s určitosťou neprebiehala tak, ako je zobrazená v terajšej mape Katastra nehnuteľnosti. Tam
je totiž úplne hrubá chyba pri zobrazovaní priebehu hraníc medzi pozemkami účastníkov. V súvislosti s
argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu, znalec uviedol, že sa nezaoberal otázkou súpisných čísiel,
kde žalujúca strana navrhovala rozsiahle dokazovanie, nakoľko tieto skutočnosti nemajú žiadny právny
význam pre prideľovanú nehnuteľnosť, resp. pre rozsah vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti, pokiaľ šlo

o domy, za predpokladu, že boli rozdelené na viac domov, boli vždy delené vlastníckou hranicou,
ktorá prebiehala stredom nosného múru alebo dilatačnou medzerou medzi domami, ak bola dilatačná
medzera. Súpisné čísla v prídelových listinách mali v podstate len ten význam, že lokalizovali objekt do
ktorého sa bolo treba trafiť, ale nevymedzovali priestor a navyše sa v priebehu evidencie nehnuteľnosti
aj času, menia. Súčasne uviedol, že oplotenie žalobcu zaberá časť parcely č. XXX, ktorá je vyznačená

ako parcela č. XXX/X a podľa názoru znalca, je vodný tok dobre zakreslený, pretože ho netvorí len
samotný priebeh vody a koryto ale aj brehy a priľahlé pozemky, priľahlý pás pozemkov.

Po výsluchu znalca súd v snahe zistiť, čo predkovia účastníkov konania, pokiaľ šlo o fyzické osoby v
minulosti skutočne užívali, si vyžiadal zo Správy katastra Turčianske Teplice čiastkový protokol zo dňa

20.5.1986 v k. ú. J., meračský náčrt a aj súpis nehnuteľnosti k vyšetrovaciemu náčrtu, ktoré sú pripojené
na č. l. 558 - 566 spolu s informáciou Správy katastra Turčianske Teplice. Súčasne súd požadoval
vysvetlenie k mape z č. l. 79.

Zo súpisu nehnuteľnosti k vyšetrovaciemu náčrtu a poznámok tam pripojených vyplynulo, že pokiaľ šlo o

priebeh hranice č. XXX žalobca so zameraným priebehom hranice súhlasil a pokiaľ šlo o priebeh hranice
parcely č. XXX patriace v tom čase I. R., rod. H., jej podpis sa tam nenachádzal. Z vyjadrenia Správy
katastra Turčianske Teplice (č. l. 584) tiež vyplynulo, že v prípade žalobcu zmeny oproti stavu EN pri
meraní v roku 1986 zistené neboli.Podklady získané zo Správy katastra Martin súd potom znova zaslal Ing. Jozefovi Bujňákovi (č. l.
599-600) a znalec na otázky súdu odpovedal vo svojom podaní zo dňa 19.1.2014, kde uviedol, že na
svojom znaleckom posudku aj po zaslaných materiáloch trvá a nenašiel dôvod korigovať jeho závery.

Súčasne sa vyjadril ku geometrickému plánu, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu a uviedol, že je
zhodný s jeho závermi až na parcelu CKN č. XXX/X, ktorá je druhom pozemku vodný tok vo vlastníctve
Slovenskej republiky. Tento geometrický plán je možné použiť ako technický podklad pre rozhodnutie
súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k parcelám CKN č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 58 m2,
k CKN parcele č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 15 m2, k CKN parcele č. XXXX/X druh pozemku

záhrada vo výmere 48 m2 a k CKN parcele č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy o výmere
33 m2. Návrh zachytáva reálne užívanie pozemkov. Hranica držby medzi účastníkmi prechádza po
starých pevných objektoch a z toho dôvodu je dlhodobo ustálená a jednoznačná. Aj keď Správa katastra
nezaslala úplné podklady z miestneho vyšetrovania realizovaného v r roku 1986 a zaslala len písomnú
časť elaborátu, pričom nezaslala náčrt z miestneho vyšetrovania, kde sa zakreslovali zmeny, ale zaslala
len meračský náčrt č. XX, ktorý sa vyhotovuje až po skončení miestneho vyšetrenia, však konštatuje,

že stav je zrejmý aj bez kópie náčrtu z miestneho vyšetrovania a preto nie je potrebné ho dodatočne
žiadať. V pracovných elaborátoch nového mapovania je zrejmé, že v spornom priestore sa nevyšetrujú
žiadne zmeny oproti pôvodnému stavu pred mapovaním a účastníci, ktorý sa šetrenia zúčastnili (p. S.),
podpisom na protokole vyjadrili súhlas s priebehom vyšetrenej hranice. Problém nevznikol pri miestnom
vyšetrení ale až pri kancelárskom spracovaní meračských dát a chyba zo spracovania novej mapy ma

charakter hrubej chyby, a mala byť zistená a odstránená pri predbežnej kresbe meračskej skupiny. V
tom čase však chyba zistená nebola a rozhranie medzi parcelami účastníkov konania bolo vykreslené
chybne v rozpore s výsledkami miestneho vyšetrovania.

Súd nebol spokojný s týmto stanoviskom znalca vzhľadom na charakter a grafické znázornenie jeho

návrhu geometrického plánu, ktorý tvorí prílohu jeho znaleckého posudku a preto opätovne dožiadal
znalca listom zo dňa 11.2.2014 a žiadal znalca o vysvetlenie, prečo tvrdil, že geometrický plán pripojený
do spisu žalobcom možno použiť pre určenie vlastníckeho práva žalobcu aj pre CKN parcelu č. XXXX/X
zastavané plochy o výmere 58 m2, keď táto parcela zasahuje do priestoru o rozmeroch 0,8m x 1,82m,
ktorý on ako znalec v návrhu jeho geometrického plánu znázornil ako súčasť parcely č. XXXX/X vo

vlastníctve a držby žalovaných a navyše v záveroch svojho znaleckého posudku uviedol, že vo svojom
návrhu geometrického plánu neriešil pôvodné schodište, pretože nie je možné vlastnícku hranicu viesť
vertikálne cez stavbu po jej priečkach, ale iba po nosnom múre. Znalec sa k tomuto vyjadril písomne
listom zo dňa 2.3.2014 (č. l. 626) kde sa ospravedlnil súdu, že v pôvodnom stanovisku sa sústredil na
elaborát z miestneho vyšetrovania a skutočnosť, že pri miestnom vyšetrovaní žalobca uznal vlastnícku

hranicu zhodnú s reálnym stavom v teréne. Opomenul zistenie, že geometrický plán č. 207/2001
parcelou č. XXXX/X zasahuje do priestoru v rozmeroch 0,8m x 1,82m do nehnuteľnosti žalovaných a
tento malý obdĺžnik by mal byť súčasťou parcely č. XXXX/X vo vlastníctve a držbe žalovaných. Zotrval na
svojom pôvodnom tvrdení, že vlastnícka hranica sa mohla vytvárať iba vertikálne cez stavbu po nosnom
múre, čo bola zásada, ktorá platila aj v čase prídelového konania. Pre zápis rozsudku súdu do Katastra

nehnuteľnosti by mal byť vyhotovený úradne overený geometrický plán. Z hľadiska hospodárnosti však
nie je vhodné, aby ho vypracoval už teraz z dôvodu, že je predpoklad odvolania sa niektorým účastníkom
konania, preto navrhol, aby súd rozhodol podľa návrhu geometrického plánu v jeho znaleckom posudku
a po právoplatnosti rozsudku je možné, aby ktorýkoľvek komerčný geodet urobil identický geometrický
plán s tým, že do poznámky pod výkaz výmer uvedie, že novovytvorené parcely sú identické s parcelami

uvedenými v znaleckom posudku Ing. Jozefa Bujňáka.

Na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 14.5.2014 ešte právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že
parcela č. XXX má momentálne č. XXXX/X a je zapísaná na LV č. XXX v prospech obce J.. Žiadala,
aby súd dotazoval znalca z čoho vznikla parcela č. XXX/X z ktorej bola vytvorená parcela č. XXX/X

ku ktorej žiada určiť vlastníctvo žalobca. Súd návrh žalujúcej strany na doplnenie dokazovania v tomto
smere zamietol, nakoľko ako sa oboznámil s výpisom z LV č. XXX súd zistil, že parcela č. XXXX/X je
parcelou registra E evidovanou na mape určeného operátu o výmere 7 306 m2 - druh vodná plocha, z
čoho je zrejmé, že takéto číslo mal vodný tok podľa starej pozemnoknižnej mapy. Dnes však vodný tok
obmývajúci pozemky žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 4/ má podľa katastrálnej mapy č. KNC XXX/X a

ako vodná plocha je nepochybne vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalovaného v rade 5/.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z
týchto dôvodov. Žalujúca strana, napriek vykonanému dokazovaniu žiadala určiť vlastníctvo žalobcuodvolávajúc sa na geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený dňa 24.7.2001 O.. A. a úradne overeným
dňa 9.8.2001 pod č. XXX Okresným úradom v Turčianskych Tepliciach, Katastrálnym odborom. Vo
vzťahu k žalovanému v rade 5/ žiadal žalobca určiť vlastníctvo k parcele č. XXX/X vyznačenej ako diel 1

tohto geometrického plánu, ktorá vznikla oddelením od parcely KNC č. XXX o výmere 2 hektáre 579 m
tvrdiac, že táto časť pozemku je časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX, ktorá bola pridelená
jeho rodičom. Táto skutočnosť sa však nepotvrdila v znaleckom dokazovaní, ktoré vykonal Ing. Bujňák,
naopak ten tieto tvrdenia vyvrátil, poukazujúc na to, že parcela č. XXX/X nikdy nebola súčasťou pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. 897 a bola vytvorená z parcely č. XXX vodná plocha. V tomto smere závery

znalca Ing. Bujňáka považoval súd za hodnovernejšie, ako závery, ktoré nadniesol súdu Ing. Mjartuš,
nakoľko zo znaleckého posudku Ing. Bujňáka bolo zrejmé, že na mieste samom vykonal geodetické
merania a neuspokojil sa s konštatovaním zhody s geometrickým plánom, ktorý žalobca do spisu pripojil.
Aj keď si žalobca na danom pozemku postavil oplotenie, keďže pozemok je súčasťou vodnej plochy,
predstavuje breh potoka, čo súd zistil aj pri ohliadke na mieste samom, je súd toho názoru, že žalobca
túto časť širšieho brehu potoka nikdy vydržať nemohol, aj keby ho užíval v dobrej viere, že ide o časť

pozemnoknižnej parcely č. XXX pridelenej jeho rodičom.

V zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) vydržaním nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Podľa Článku 4 Ústavy Slovenskej

republiky nerastné bohatstvo jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa tohto článku má Slovenská republika k týmto druhovo určeným
veciam všetky práva implikované vo vlastníckom práve a predmety vlastníctva uvedené v taxatívnom
výpočte Článku 4 Ústavy Slovenskej republiky musia byť vo výlučnom vlastníctve štátu.

Do1.1.1992,keďzačaloplatiťsúčasnéustanovenie§134ods.2Občianskehozákonníka,nebolomožné
vydržať vlastníctvo k veci proti štátu podľa § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991
a to platilo aj za účinnosti Zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný Občiansky zákonník).

Zatakýchtookolnostísúdnemoholvyhovieťžalobevčasti,kdesažalobcadomáhalurčeniavlastníckeho

práva proti Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom štátneho podniku vykonávajúceho správu
parcely č. 293 - vodná plocha, vyhovieť.

Pokiaľ išlo o nároky, ktoré žalobca uplatňoval voči žalovaným v rade 1/ až 4/, ako právnym nástupcom
nebohejI.Ď.,pôvodneoznačenejakožalovanávrade1/atiežprávnymnástupcompôvodnýchprídelcov

D. R. a jeho manželky I., rodenej H., teda starých rodičov dnešných žalovaných v rade 1/ až 4/ súd
žalobe nemohol vyhovieť z týchto dôvodov.
Súd nespochybňuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva vo vzťahu k
pozemkom, ktoré má žalobca v reálnej držbe, pričom vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že v
takejto držbe aká bola znázornená na návrhu geometrického plánu Ing. Bujňáka mal žalobca predmetné

pozemky aj v minulosti, resp. takto užívali jeho pozemky jeho rodičia, vzhľadom na skutočnosť, že dnes
stav právny vyznačený v katastrálnej mape, ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania je v hrubom
rozpore pre chybu, ktorá nastala po meraniach vykonaných v roku 1983 so stavom faktickým. A je
nesporné, že žalobca môže zmenu stavu právneho v Katastri nehnuteľnosti dosiahnuť len určovacou
žalobou podanou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., teda bez určenia vlastníctva žalobcu k

pozemkom, ktoré má v reálnej držbe nie je možné vykonať zmenu zápisu vlastníckych práv v Katastri
nehnuteľnosti.

Teda, pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na určení toho čo sa domáha, súd konštatuje, že
žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom má.

Konanie je však návrhové a súd je viazaný návrhom žalobcu, pričom žalobca až do ukončenia
dokazovania zotrvával na tvrdení, že žiada vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v žalobnom petite
určiť podľa geometrického plánu uvedeného v žalobnom petite. Pritom už len porovnaním grafického
vyobrazenia pozemkov, ktoré má v držbe žalobca podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX pripojeného

k žalobe a návrhu geometrického plánu, ktorý vyhotovil Ing. Bujňák je zrejmé, že hranica reálnej držby
by medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX a v spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 4/ a pozemkami, ktoré
sú vpísané na LV v prospech žalobcu teda parcelami KNC č. XXXX I. Č.. XXXX prebieha inak, ako
na návrhu svojho geometrického plánu vyznačil Ing. Bujňák. Navyše, žalobca žiadal určiť vlastníctvok parcele č. XXXX/X podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX, pričom je zrejmé, že táto parcela je
znázornená tak, že zasahuje do priestoru rodinného domu žalovaných v rade 1/ až 4/ obdĺžnikom o
rozmere 1,82 x 0,8 m. Ide o priestor bývalého schodiska, ku ktorému znalec podal vyjadrenie v tom

smere, že nebolo možné v minulosti deliť nehnuteľnosti - rodinné domy inak, než stredom nosných
múrov a že aj dnes zistené hranice reálnej držby prebiehajú nosným múrom. Z geometrického plánu
pripojeného do spisu žalobcom č. XXX/XXXX nie je vôbec zrejmé, prečo práve tento priestor zasahujúci
do priestoru rodinného domu užívaného žalovaným v rade 1/ až 4/ je znázornený o takomto rozmere,
keď z výpovede matky dnešných žalovaných v rade 4/ uvádzanej vyššie vyplynulo, že šlo o priestor,

ktorý ako keby rozdeľoval nosný múr medzi obidvoma domami, ktorý bol oddelený tenkou priečkou od
časti rodinných domov užívaných oboma rodinami, kde pôvodne obe rodiny mali vybudované schodiská
na povalu, a po zamurovaní kuchynského otvoru do tohto priestoru žalobcom, približne v roku 1980,
nebohá I. Ď. zrušila tenkú priečku oddeľujúcu ich priestor od priestoru žalobcu, posunula ju cca 30 cm,
tak že z vnútornej strany lícovala s priebehom nosného múru, pričom, za nimi postavenou priečkou,
sa nachádzala ešte medzera o šírke cca 30 cm, ktorá oddeľovala ich priečku od priečky vybudovanej

žalobcom. Porovnaním daného priestoru vyznačeného na geometrickom pláne, ktorý predložil žalobca
zo situačným zákresom domu, ktorý sa nachádza v prílohe kópie znaleckého posudku Ing. Bernáta (č.
l. 114) je zrejmé, že žalobca žiadal určiť vlastníctvo k priestorom, ktoré hlboko zasahujú do rodinného
domu žalovaných v rade 1/ až 4/ v časti ich druhej kúpeľne, nachádzajúcej sa medzi kuchyňou žalobcu,
predsieňou, izbou a ďalšou kúpeľnou žalovaných v rade 1/ až 4/. Pričom je zrejmé, že Ing. Bernát

vyhotovil situačný nákres obidvoch rodinných domov a hranicu držby, ako aj vlastnícku hranicu podľa
Katastra nehnuteľnosti, tak že hranicu reálnej držby viedol stredom nosného múru. Podľa výpovede I.
Ď. nosný múr bol v týchto miestach široký približne 80 cm a preto je zrejmé, že ak žalobca zamuroval
vchod zo svojej kuchyne do daného priestoru tehlou na kánt mohla byť hrúbka jeho steny približne 10
cm, a za predpokladu, že tak ako vypovedala I. Ď. za priečkou postavenou žalobcom sa nachádzal

ešte ďalší približne 30cm priestor, a až potom nasledovala ich priečka. Táto skutočnosť nasvedčuje
tomu, že priečka postavená I. Ď. približne okolo roku 1996 stranou smerujúcou k rodinnému domu
žalobcu prebieha približne stredom nosného múru. Súdu nie je zrejmé, z čoho vychádzal geodet tvoriaci
geometrický plán pre žalobcu č. XXX/XXXX, ak tento priestor vyznačil v hĺbke 1,82 m. Vzhľadom na
závery Ing. Bujňáka súd nepovažoval preto geometrický plán č. XXX/XXXX pripojený do spisu žalobcom

za hodnoverný podklad pre učenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXXX/X, ktorá ako je na
ňom vyznačená zasahovala do predmetného priestoru a preto nemohol byť podkladom pre určenie
vlastníckeho práva žalobcu minimálne k novovytvorenej parcele č. XXXX/X.

Súd zamietol žalobu aj pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k ďalším pozemkom a to parcele KNC

č. XXXX/X, Č.. XXXX/X I. Č.. XXXX/X vzhľadom na skutočnosť, že na určení vlastníckeho práva len v
takomto rozsahu, (vzhľadom na skutočnosť, že žalobca môže mať právny záujem len na definitívnom
vyriešeníspornejvlastníckejhraniceurčovacoužalobou)podľapresvedčeniasúdu,žalobcaužnaliehavý
právny záujem nemá, nakoľko by musel proti žalovaným v rade 1/ až 4/ viesť ešte ďalší spor, kde by sa
domáhal určenia vlastníckeho práva k zvyšku ním fakticky užívaných pozemkov, teda v potom prípade

časti parcely č. XXXX/X (samozrejme, bez priestoru zasahujúceho do rodinného domu žalovaných).

Väčšina sporov ktorými žalobca žiada určenie svojho vlastníctva k určitej nehnuteľnosti je vyvolaná
predovšetkýmtým,žezápiszmenyvlastníctvavevidenciinehnuteľnostimožnodosiahnuťlennazáklade
listiny a touto listinou je aj rozsudok v ktorom sa konštatuje vlastnícke právo žalobcu. Naliehavý právny

záujem je však u žalobcu daný len vtedy, keď určovacou žalobou môže raz a navždy vyriešiť právnu
neistotu vo vzťahu k žalovaným a tvrdenému vlastníctvu. V tomto prípade by však žalobca musel viesť
protižalovanýmďalšísporspodobnenáročnýmdokazovaním.Súdpreto,keďžesažalobcaodvolávalna
geometrický plán č. XXX/XXXX v petite žalobného návrhu ako na celok a žalobu nekorigoval vzhľadom
na závery znaleckého dokazovania vykonaného Ing. Bujňákom, (pričom geometrický plán, na základe

ktorého by súd rozsudok vydal by bol neoddeliteľnou jeho prílohou), žalobu zamietol. Geometrický plán
podľa ktorého sa má určiť vlastníctvo k pozemkom je vždy prílohou rozsudku a musí byť nesporný.

Súd mal vážne pochybnosti o správnosti geometrického plánu uvedeného v petite žaloby a to nielen pre
chyby, ktoré boli vyvrátené znaleckým posudkom Ing. Bujňáka, ale aj vzhľadom na tú skutočnosť, že

podľa jeho grafickej časti hranica skutočnej držby medzi pozemkami žalobcu a žalovaných v rade 1/ a
4/ sa lomí inak, ako je to v návrhu geometrického plánu Ing. Bujňáka.Súd žalobu zamietol samozrejme aj pokiaľ šlo o nároky žalobcu na zaplatenie sumy pôvodne 8 750,-
Sk, čiže v prepočte 290,45 eur, ktorú požadoval titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým,
že na uvedenie miestnosti do pôvodného stavu by musel vynaložiť práve túto sumu a zamietol ju aj

v časti, kde sa domáhal vypratania predmetného priestoru. Tieto nároky boli samozrejme viazané na
bezpečné zistenie vlastníckeho práva žalobcu práve k spomínanému priestoru, ktorý je vyznačený
na geometrickom pláne, ako súčasť KNC parcely č. XXXX/X, keďže vlastníctvo žalobcu k tejto časti
rodinného domu žalovaných preukázané nebolo a ani byť nemohlo, súd žalobu zamietol aj v tejto časti.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu ide o zložitý prípad v ktorom vznikli
účastníkom, ale aj štátu rozsiahle trovy konania a preto je podľa presvedčenia súdu na mieste aplikácia
ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.