Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117251621
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117251621.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
COFIDIS SA, reg. číslo 325307106, so sídlom vo Francúzsku, 598 66 Villeneuve-d`Ascq, 61 Avenue
Halley, Parc de la Haute Borne, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS
SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava

(predtým COFIDIS a.s., IČO: 36 816 337, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava), zast.:
Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava,
proti žalovanej: K. K., nar. X. V. XXXX, bytom M.R.M. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie sumy 835,23 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Csp/30/2018-90 zo
dňa 29. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodného žalobcu spoločnosťou COFIDIS SA,

reg. číslo 325307106, so sídlom vo Francúzsku, 598 66 Villeneuve-d`Ascq, 61 Avenue Halley, Parc
de la Haute Borne, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka
zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
13Csp/30/2018-90 zo dňa 29. novembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 682,08 Eur v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhá výroková
veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 64% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady

trov konania (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 835,23 Eur na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.90086686 zo dňa 17.9.2016 uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou; žalobca a žalovaná sa dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom
nákupu tovaru vo výške 778,70 Eur. Dlžník bol oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do

výšky zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve. Žalovaná sa v zmluve zaviazala
splácať úver mesačnými splátkami vo výške 20,42 Eur najneskôr k 15-temu dňu v mesiaci; splátka
s poistením predstavovala 24,31 Eur, úroková sadzba bola 20,90% ročne, RPMN vo výške 20,90%.
Celková čiastka splatná žalovanou predstavovala sumu 1.225,20 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná
uhradila sumu 96,62 Eur, žiadnu ďalšiu splátku neuhradila; na nákup tovaru prečerpala sumu 778,70
Eur. Z dôvodu, že žalovaná nesplnila povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca vypovedal dňa

4.7.2017 Zmluvu o úvere, oznámil žalovanej výšku dlhu, žiadal o zaplatenie celého dlhu a upozornilna následok uplynutia výpovednej lehote. Vzhľadom k uvedenému požadoval od žalovanej zaplatenie
celkovej sumy 835,23 Eur.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny vzťah medzi
stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č.129/2010 Z.z.“). Mal za preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou obsahuje všetky

náležitosti podľa zákona č.129/2010 Z.z.; na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver
na nákup tovaru vo výške 778,70 Eur. Žalovaná žalobcovi uhradila len sumu 96,62 Eur,

1.3 S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu súd prvej inštancie podrobil zmluvu súdnej
kontrole, zaoberal sa výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 20,90% v
čase podpisu zmluvy. Argumentoval, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho

zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon neplatný. Zistil úrokové miery
obdobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou 5 rokov v období
september 2016 predstavoval úrok 11,88% ročne. Uzavrel, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v
danom prípade značne prevyšuje mieru úrokov (1,76krát) poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu právny úkon považoval

za neplatný s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nastupuje
režim bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom
k tomu, že zmluva je neplatná v časti výšky úroku. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok len na
vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov spolu so zákonnými poplatkami, ktoré boli v
zmluve dohodnuté. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k vráteniu sumy 682,08

Eur ako rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, nakoľko žalobca nemá nárok na dohodnutý úrok z úveru pre rozpor jeho výšky s dobrými
mravmi.

1.4 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255

ods.1, ods.2 a § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), prihliadol
na pomer úspechu strán sporu (žalobca 82%, žalovaná 18%) a preto žalovanú zaviazal k náhrade trov
konania v rozsahu 64%.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuvčasodvolanie,

v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušil s poukazom
na ustanovenie § 389 C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.a) a h) C.s.p, namietal tak, že neboli splnené procesné podmienky
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalobca v podanom odvolaní zdôraznil, že sa s účinnosťou k 1.1.2018 podieľal na cezhraničnom
zlúčení spoločnosti COFIDIS SA a spoločnosti COFIDIS a.s., v dôsledku ktorého sa spoločnosť
COFIDIS a.s. ako zanikajúca spoločnosť zrušila bez likvidácie a spoločnosť COFIDIS SA je jej
nástupníckou spoločnosťou. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 21.6.2018,
č.k. 25Exre/278/2018 spoločnosť COFIDIS a.s. vymazal z obchodného registra; obchodný register

Okresného súdu Bratislava I vykonal ex offo výmaz dňa 3.8.2018 s účinnosťou ku dňu 1.1.2018.
Obchodná spoločnosť COFIDIS SA so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 598 66
Villeneuve -d`Ascq, Francúzska republika, registračné číslo 325 307 106, konajúca prostredníctvom
organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851
01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:

Po, vložka č.3657/B, je právnym nástupcom žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny zástupca súdu prvej
inštancie oznámil dňa 7.9.2018 a podal Návrh na pokračovanie v konaní s právnym nástupcom. Súd
prvej inštancie sa uvedeným podaním nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s týmto
podaním nevysporiadal. Okresný súd tak meritórne rozhodol o nároku žalobcu proti žalovanému dňa
29.11.2018, napriek tomu, že v čase rozhodnutia súdu bol v dôsledku zániku právnickej osoby žalobcu

dňa 1.1.2018 vymazaný z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu. Neboli tak splnené
procesné podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie vydané v spore je postihnuté
závažnou procesnou chybou, že nemôže byť považované za správne.2.2 Nesprávne právne posúdenie videl odvolateľ v závere okresného súdu, že dohoda o úroku z úveru je
neplatná. Úrok predstavuje odplatu za dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. V treťom štvrťroku
2019 bola zverejnená Ministerstvom financií SR priemerná RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery do

1500 Eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 19%; podľa ustanovenia § 1a ods.1 Nariadenia
vlády SR č.141/2014 Z.z. odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak teda žalobca poskytol žalovanej úver
vo výške 20,90%, výška úroku bola dojednaná platne.

2.3 Žalobca tiež s poukazom na skutočnosť, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, tvrdil, že skutkové
tvrdenia žalobcu neboli spochybnené a teda boli nesporné. Uzatvorením zmluvy o úvere medzi
zmluvnými stranami vznikol záväzkový vzťah, a teda aj pohľadávka žalobcu voči žalovanej na zaplatenie
úveru spolu s úrokom dohodnutým spôsobom.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. a) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

4.1 V zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
neboli splnené procesné podmienky.

5. Odvolací súd po predložení spisu o podanom odvolaní zistil, že s účinnosťou ku dňu 31.12.2017 o
24:00hod., resp. k 1.1.2018 o 00:00hod. došlo ku cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti COFIDIS a.s.,
Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, t.j. pôvodného žalobcu, s nástupníckou
spoločnosťou COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-
d`Ascq, Francúzsko, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka

zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava. Spoločnosť
COFIDIS a.s. tak zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť COFIDIS SA sa ku dňu 1.1.2018 stala
jej univerzálnym právny nástupcom. S poukazom na ustanovenie § 64 a § 65 ods.1 C.s.p. je potrebné
pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalobcu (ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, súd

konanie zastaví. Právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho
predchodcu).

5.1 Pre konanie na odvolacom súde patria primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie,
ak procesné predpisy neustanovujú inak (§ 378 ods.1 C.s.p). V zmysle Civilného sporového poriadku

stranami konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie
zastaví. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu; ak strata

procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd
podľa § 63 a § 64 (smrť strany, resp. zánik strany); vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. O
pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva súd rozhodnutie; procesné
lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná
lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

5.2 V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca zanikol následkom cezhraničného zlúčenia, došlo k
univerzálnej sukcesii bez straty procesnej subjektivity, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu v
konaní s právnym nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde spoločnosť COFIDIS a.s. vystupuje
ako strana konania. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia C.s.p. odvolací súd

rozhodol tak, že pokračuje v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 13Csp/30/2018
a pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 1Co/83/2019 s jeho právnym nástupcom COFIDIS
SA.6. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd
zistil, že žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica ako súdu príslušnému na
Upomínacie konanie, po vydaní platobného rozkazu upomínacím súdom, jeho nedoručení žalovanej a

návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Zvolen ako
miestne a vecne príslušnému. Súd prvej inštancie žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 682,08 Eur
z titulu bezdôvodného obohatenia, ako rozdielu medzi sumou poskytnutých finančných prostriedkov
žalobcom žalovanej a sumou vrátených finančných prostriedkov zo strany žalovanej žalobcovi. Vo
vzťahu k zmluve o úvere súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úroku 20,90% ročne za neplatnú

v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného
dôvodu žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Je zrejmé, že súd prvej inštancie právny vzťah založený
zmluvou o úvere č.90086686 zo dňa 17.9.2016 považoval za vzťah spotrebiteľský z dôvodu, že žalobca
(veriteľ) mal postavenie dodávateľa, konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti; žalovaná
malapostaveniespotrebiteľa,nakoľkonekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskej
činnosti a vystupovala ako fyzická osoba.

6.1 Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým tvrdil, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli
splnenéprocesnépodmienkyapoukázalnato,žeužpredvydanímnapadnutéhorozsudkudňa7.9.2018
podal na okresný súd návrh na pokračovanie v konaní s právnym nástupcom. Odvolací súd zistil, že
takéto podanie sa v súdnom spise nenachádza.

6.2 Odvolateľ v podanom odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva voči výrokom II. a III.
napadnutého rozsudku, a teda proti zamietajúcemu výroku a výroku o nároku na náhradu trov konania.
Z kontextu podaného odvolania však možno vyvodiť, že odvolaním je napadnutý rozsudok okresného
súdu ako celok, žalobca namietal nesplnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku okresného

súdu. Tieto procesné podmienky nemožno oddeliť pokiaľ by išlo o výrok napadnutého rozsudku, ktorým
bolo žalobcovi priznané plnenie a pokiaľ by išlo o zamietací výrok. Procesné podmienky sú splnené
alebo nie; pre celé rozhodnutie a nielen pre niektorú jeho časť. V spore žalobca neuplatňoval viacero
nárokov, prípadne rôzne nároky, proti viacerým subjektom (kde by procesné podmienky mohli byť
splnené pre časť rozhodnutia). Uplatnil jeden nárok proti jednému subjektu na žalovanej strane. Ak

žalobca potom argumentoval nesplnením procesných podmienok, odvolací súd s prihliadnutím na túto
argumentáciu preskúmal celé napadnuté rozhodnutie. Inak by mohla nastať neželaná situácia, že v
dôsledku nesplnenia procesných podmienok by došlo z zrušeniu napadnutého rozhodnutia v jeho časti,
pričom iná časť napadnutého rozhodnutia, priznávajúca plnenie neexistujúcemu subjektu, by nadobudla
právoplatnosť.

6.3 K preskúmaniu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku I, odvolaním výslovne nenapadnutému,
odvolací súd tiež uvádza, že oprávnenie na odvolanie chýba u strany sporu, ktorému výrokom
rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci aj bezvýznamná ujma na jeho právach. To, či bola
strane sporu výrokom napadnutého rozhodnutia spôsobená ujma na právach prináleží posudzovať

odvolaciemu súdu. Odpoveď na danú otázku je jednoznačná v prípadoch, kde strane sporu bolo
rozhodnutím súdu prvej inštancie celkom vyhovené (napr. v prípade, kde strana sporu uplatnila
určitý špecifikovaný nárok a výrokom rozhodnutia mu bolo toto právu v celom rozsahu priznané). Ak
však vyznelo rozhodnutie súdu prvej inštancie hoci len z časti inak, nemožno bez ďalšieho vylúčiť
subjektívne oprávnenie strany sporu podať odvolanie; v sporných prípadoch je so zreteľom k záujmu,

aby rozhodnutie súdu zodpovedalo skutkovým a právnym predpokladom, skôr na mieste právo strany
sporu pripustiť, než ho vylúčiť.

6.4 V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie právnym predpokladom nezodpovedá, a to
predovšetkým z dôvodu, že okresný súd vo veci konal so subjektom, ktorý v priebehu konania pred

okresným súdom zanikol a napadnuté rozhodnutie bolo vydané po zániku žalobcu (ktorý zanikol bez
likvidácie v dôsledku cezhraničného zlúčenia). Toto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal,
ustanovenie § 64 C.s.p. neaplikoval.

6.5 Z vyššie uvedeného vyplýva, že obchodná spoločnosť COFIDIS a.s. bola ku dňu 1.1.2018 z

obchodného registra vymazaná. Registrový súd spoločnosť COFIDIS a.s. vymazal ex offo z dôvodu,
zániku v dôsledku cezhraničného zlúčenia, a to dňom 1.1.2018. Okresný súd vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom dňa 29.11.2018, a teda po výmaze žalovaného z obchodného registra.6.6 Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví;
ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho

odstránenie; spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí(§161C.s.p.).Procesnúsubjektivitumáten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti,inaklenten,
komu ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). Pôvodný žalobca v dôsledku svojho zániku procesnú spôsobilosť
stratil. V prejednávanej veci okresný súd rozhodol potom, ako bol žalobca vymazaný z obchodného
registra, čím stratil procesnú subjektivitu, ktorú mal v čase začatia konania. Na vydanie meritórneho

rozhodnutia tak neboli splnené procesné podmienky; napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
postihnuté závažnou procesnou vadou, k vydaniu napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné
podmienky.

6.7 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods.1
písm.a) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Vzhľadom k dôvodu, pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, a to skutočnosť,
že k vydaniu napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, nepovažuje odvolací súd
za potrebné vyjadrovať sa k ďalším odvolacím dôvodom odvolateľa.

7. V ďalšom konaní, ktoré bude nasledovať po vrátení veci, súd prvej inštancie vykoná dokazovanie

so stranou sporu, majúcou procesnú subjektivitu a o pokračovaní s ktorou rozhodol odvolací súd týmto
uznesením, po vykonaní dokazovania vo veci rozhodne; prihliadne a vysporiada sa aj námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní pokiaľ ide o (ne)platnosť dohody o výške úrokov z úveru. Súd prvej
inštancie bude rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).