Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200129
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618200129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Poštová banka,

a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanej: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom: J. C. XXXX/XX, P. o zaplatenie 2 967,25 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 835,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne od 24.07.2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné vždy do
25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod

následkom straty výhody splátok v prípade ich riadneho neplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,68 %, o konkrétnej
sume ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2018, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 2 967,25 eur, úrokov v sume 1 782,49 eur, úrokov zo zostatku nesplatnej istiny 2 967,25 vo výške

16,9 % ročne od 13.01.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 2 967,25 euz
od 13.01.2018 do zaplatenia a poplatkov o výške 4,65 eur, titulom nesplateného úveru.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 12.03.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako
dlžníkom, úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len VOP) a obchodné podmienky pre úver (ďalej len OP). Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 3 500 eur, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach vo výške podľa zmluvy, pričom výška

každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok.
V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby
a spôsob ich započítania podľa žalobcu vyplývajú z listiny „aktuálny stav úveru“, ktorá je vyhotovená
z bankového informačného systému. Žalobca zároveň poukázal na znenie obchodných podmienok
pre úver, podľa ktorých, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, vzniká veriteľovi
nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca zároveň uviedol, že pred
zosplatnenímúveruaplikovalvočižalovanejpostuppodľa§53ods.9Občianskehozákonníka-zaslaním

upozornenia pred zosplatenením, v ktorom bola žalovaná upozornená na to, že pohľadávka žalobcu
zo zmluvy je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaná nevykonal úhradu
pohľadávky do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru,
avšak žalovaná ani napriek zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatila.3. Žalobca zároveň poukázal na dohodnutú úrokovú sadzbu podľa zmluvy vo výške 16,9 % ročne. V
podanej žalobe ďalej odôvodnil dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 12.01.2018 tým,

že ide o deň nasledujúci po vyhotovení žaloby, pričom do 12.01.2018 sú úroky (zmluvné aj sankčné)
vyčíslené za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti. V písomnom vyjadrení
zo dňa 29.05.2018 (č.l. 57) žalobca uviedol, že žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 1 664,94 eur,
ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma
vo výške 52,42 eur na poplatky, suma vo výške 1 079,77 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania

a suma 532,75 eur na istinu. Mesačná splátka vo výške 104,50 eur pozostávala zo splátky istiny a
úroku vo výške 102 eur a z poplatku za vedenie účtu vo výške 2,50 eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne
splatný v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok ku dňu 20.01.2015. Suma zmluvných úrokov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1 227,43 eur a suma úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 14,32 eur, teda spolu vo výške 1 241,75eur,

od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovanej vo výške 1 079,77 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 161,98
eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1
225,50 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu
373,45eur,tedaspoluvovýške1598,95eur,odktorejodrátalúhradyžalovanejvovýške0eur.Výsledná

suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje
sumu vo výške 1 598,95 eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (161,98 eur) spolu
s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.12.2017 (1 598,95 eur) predstavujú sumu vo
výške 1 760,93 eur, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.12.2017.
Suma poplatkov vo výške 4,65 eur pozostáva z poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 06.07.2015

vo výške 1,15 eur; poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 23.07.2015 vo výške
3,50 eur.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk spolu s poučením a výzvou,
nevyjadrila. Na pojednávanie súdu sa strany sporu nedostavili, pričom žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

5. Na základe uvedeného súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti sporových strán (§ 180 Civilného
sporového poriadku), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane
úverovej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (ďalej len VOP), ako aj
obchodných podmienok menovanej spoločnosti (ďalej len OP), sadzobníkom poplatkov, predpisom

splátok, výzvou na zaplatenie zo dňa 30.06.2014, zosplatnením úveru, výpismi aktuálneho stavu úveru,
a zistil nasledovný skutkový stav:

5.1. Zo zmluvy o úvere zo dňa 12.03.2013 (č.l. 49-50) súd zistil, že žalobca ako veriteľ (banka) uzavrel
so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 3 500

eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48. mesačných splátkach po 104,50 eur vždy k 20. dňu v
mesiaci, s tým, že prvá splátka bola podľa zmluvy splatná 20.04.2013 a dátum konečnej splatnosti
úveru bol dojednaný na 20.03.2017. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 16,9 % ročne. RPMN bola
21,21 % a priemerná RPMN 19,53 %. Celková výška nákladov spojených s úverom predstavovala podľa
zmluvy 1 534,15 eur. Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver (ďalej len OP), písané drobným

písmom a splývajúcim textom.

5.2. Podľa článku 7, bod 7.1. OP, dlžník sa zaväzuje splácať pohľadávku banky, ktorá sa skladá s istiny a
príslušenstva (najmä úroky, poplatky a iné náklady spojené s úverom uvedené v sadzobníku poplatkov,
ako aj iné prípadné úroky z omeškania a zmluvné pokuty) pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami

v periodicite a vo výške dohodnutej v zmluve o úvere.

5.3. Podľa článku 7, bod 7.3 OP, veta prvá, platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítajú
bez ohľadu a to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: 1. Na poplatky podľa
sadzobníka poplatkov, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru. 4. splátky istiny úveru.

5.4. Podľa článku 9, bod 9.2. OP, ak dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky
pohľadávky banky a /alebo porušil ktorékoľvek z ustanovení zmluvy o úvere, OP alebo VOP je banka
oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úvervrátane príslušenstva stane predčasne splatný. V takom prípade je banka oprávnená úročiť nesplatenú
pohľadávku a to až do jej úplného splatenia zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania,
ktorého výška je stanovená v oznámení.

5.5. Podľa bodu 5.1 VOP (č.l. 35) uzatvorením každého bankového obchodu sa má za to, že medzi
klientom a bankou bola dojednaná odplata za uzatvorenie takého obchodu resp. za poskytnutie služby
alebo inej činnosti, ktorú je klient povinný uhradiť banke vo výške a spôsobom upraveným v sadzobníku
poplatkov, osobitných ustanoveniach obchodných podmienok alebo zmluvy.

5.6. Podľa bodu 5.2. VOP (č.l. 35) banka má právo zmeniť výšku poplatkov a odplát za poskytované
produkty a služby v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP upravujúcimi zmeny zmluvnej
dokumentácie.
5.7. Písomným podaním zo dňa 06.07.2015 (č.l. 62) žalobca upozornil žalovanú, že pohľadávka z
predmetnej zmluvy o úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a zároveň žalovanú vyzval, aby

dlžnú sumu 618,63 eur zaplatila v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy.

5.8. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu ani po vyššie uvedenej výzve nezaplatila, žalobca písomným
podaním zo dňa 23.07.2015 (č.l. 63 rub) vyhlásil predčasnú splatnosť predmetného úveru, a to ku
dňu 23.07.2015. Zároveň žalovanú vyzval, aby dlžnú sumu, ktorá bola v tomto predčasnom zosplatnení

vyčíslená na 3 133,92 eur zaplatila v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Poštová
zásielka obsahujúca vyhlásenie predčasnej splatnosti

5.9. Z podanej žaloby ako aj písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.05.2018 (č.l. 57) vyplýva, že
žalobca predmetný úver úročil aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, s tým, že suma zmluvných

úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti predstavuje sumu 1 225,50 eur a suma úrokov z omeškania
je 373,45 eur, čo spolu predstavuje 1 598,95 eur. Žalobca zároveň v uvedenom vyjadrení uviedol, že
žalovaná celkovo na predmetný úver splatila sumu 1 664,94 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy v spojení s
OP započítaná nasledovne: suma 52,42 eur na poplatky, suma 1 079,77 eur na zmluvné úroky a úroky
z omeškania a suma 532,75 eur na istinu.

6. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

6.2. .Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

6.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.6.4. Podľa § 2 písm. a), b), d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v
čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,(d)zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľzaväzujeposkytnúťspotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

6.5. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru

6.6. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

7. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že v
prípade predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 12.03.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou sa jedná

o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrela predmetná spoločnosť (banka) v rámci svojej podnikateľskej
resp. obchodnej činnosti a žalovaná, v postavení spotrebiteľa, keďže pri jej uzatváraní nevystupovala
v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Z obsahu a formy zmluvy je zároveň zrejmé,
že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára vrátane VOP a OP mal veriteľ
vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba údaje o osobe dlžníka a výške poskytnutého úveru

a s tým súvisiaceho splácania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná obsah zmluvy a VOP, resp. OP
nemohla reálne ovplyvniť ani neovplyvnila, čo vyplýva už z ich formy. Vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, má
prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi

účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným
výkladom smernice 93/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa t.j. povinnosť štátnych
orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd)
vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych

spoločenstiev, tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou.

8. Je zrejmé, že žalobca odvádza započítanie jednotlivých splátok žalovanej v celkovej sume 1 664,94
eur od bodu 7.3. obchodných podmienok banky (č.l. 50 rub), ktoré ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi
písmenami a splývajúcom textom, neboli so žalovanou individuálne dohodnuté a žalovaná nemala

reálnu možnosť túto časť zmluvných „dojednaní“ reálne ovplyvniť, keďže na zmluve sa mohli meniť
resp. dopĺňať údaje iba pod bodmi 1. -3. zmluvy (č.l. 49-50), čo vyplýva už z formulárového vyhotovenia
(predtlače) zmluvy.

9. Súd má za to, že uvedené ustanovenie zmluvy, ktoré nebolo so žalovanou ako spotrebiteľom

dojednané individuálne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v dôsledku toho je neplatné v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie totiž dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť
splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to prioritne na poplatky, ktoré tiež neboli so spotrebiteľom
individuálne dojednané (keďže ich výška je uvedená s Sadzobníku jednostranne vydávanom resp.
vyhlasovanom veriteľom) a preto sú rovnako neplatné; ďalej na úroky a úroky z omeškania, a až v

poslednom rade na istinu; a to všetko bez ohľadu na vôľu žalovanej, ktorý nemal nijakú možnosť túto
zmluvnú podmienku ovplyvniť. Použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ môže tak pre bežného
spotrebiteľa mať za následok, že v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje a to všetko
bez toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Uvedené ustanovenia zmluvy má za následok založenienevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Tento vždy prítomný
záujem ochrany slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 aj v § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka aký účel platby sa má rešpektovať je pritom kľúčová, pretože od

jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola splnená. Preto mal súd za to, že pokiaľ žalovaný
plnil peňažný záväzok čiastočnými úhradami, mal veriteľ jeho jednotlivé čiastočné úhrady započítať na
istinu,nakoľkožalovanýpriichplneníneurčilinak.Predmetnázmluvnápodmienka,vosvojejpodstatena
škodu spotrebiteľa, na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených
záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v

zmluvnom vzťahu, čím zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§
53 ods. 1 OZ).

10. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Citované ustanovenie zakotvuje prednosť ustanovení
Občianskeho zákonníka pred takými dojednaniami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by postavenie
spotrebiteľa upravovali nevýhodnejšie v jeho neprospech. Ustanovenie tým obmedzuje zmluvnú voľnosť
v spotrebiteľských zmluvách za účelom ochrany spotrebiteľa pred takými zmluvnými podmienkami, ktoré
by jeho postavenie upravovali odchylne od Občianskeho zákonníka v jeho neprospech.

11. Zároveň je zrejmé, že žalobca poskytnutý úver úročil úrokovou sadzbou v zmysle zmluvy (16,9
% ročne) aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ku ktorému došlo ku dňu 23.07.2015 (č.l.
63 rub), pričom suma vyčíslených úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti predstavuje 1 225,50
eur. Uvedený postup však súd považuje za neprípustný. Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí

v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia

jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky

zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za

stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané
inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by
sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával ajv čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl., alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne
ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna

2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

12. Zároveň je súd, na základe vykonaného dokazovania, aj tohto názoru, že žalobca pri poskytovaní
predmetného úveru žalovanej nekonal s odbornou starostlivosťou, keď žalobkyni, ktorá už v tom čase
splácala dva úvery (ako to vyplývaj aj z údajov uvedených na č.l. 49), ktorých výsledná mesačná splátka

prestavovala sumu 72,76 eur, poskytol prakticky tretí úver v poradí, s mesačnou splátkou 104,50 eur,
a to všetko pri žalovanou deklarovanom čistom mesačnom zárobku 400 eur. Ak žalobca ako dodávateľ
úverov pre spotrebiteľov poskytol žalovanej úver a náležite nezisťoval rozsah jej záväzkov a žalovaná
pritom brala tzv. „úver na úver“, výkon jeho práv odporuje dobrým mravom. Poskytovať peniaze za
odplatu osobám v tiesni, ktoré zjavne nedokážu úver splatiť, je v rozpore s požiadavkou odbornej
starostlivosti a je konaním v rozpore s dobrými mravmi, a súd takýto postup veriteľa (žalobcu) považuje

zahrubéporušeniepovinnostíuvedenýchv§7zák.č.129/2010Z.z.,následkomčohojepotom vzmysle
§ 11 ods. 2 citovaného zákona skutočnosť že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery tak súd nemohol prihliadať na veriteľom realizované

započítanie splátok žalovanej aj na úroky a poplatky, a preto celú doposiaľ žalovanou splatenú sumu 1
664,94 eur započítal na istinu poskytnutého úveru. Podanej žalobe tak súd vyhovel iba v časti rozdielu
medzi poskytnutou istinou úveru (3 500 eur) a celkovo doposiaľ splatenou sumou (1 664,94 eur), ktorý
rozdiel predstavuje sumu 1 835,06 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom určenej výške od od
24.07.2015 t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na záver

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru súd potom nemohol priznať žalobcovi ani vyčíslené
úroky a úroky z úveru, (aj pokiaľ ide o dobu do splatnosti úveru).

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 967,25 eur s príslušenstvom.
Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1 835,06 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že úspech žalobcu v spore (po odpočítaní úspechu
žalovanej) predstavuje 23,68 %, a v tomto rozsahu mu súd aj v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.