Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Co/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202467
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202467.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Milana
Ďuricu, PhD., členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves,
IČO: 42 185 190, proti žalovanej: O. P., narodená XX. XXXX,, bytom E. N., XXX, štátna občianka SR, o
zaplatenie 528 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k.
4Csp/59/2019 - 47 zo dňa 19. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 4Csp/59/2019 - 47 zo dňa 19. septembra
2019 potvrdzuje.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec rozsudkom 4Csp/59/2019 - 47 zo dňa 19. septembra 2019 (ďalej len
„ napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu o zaplatenie 528 Eur z titulu nevráteného úveru, odplaty za
poskytnutie úveru vo výške 392 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, poplatkov za upomienky vo výške
210 Eur a príslušenstva zo súm a za obdobie tak, ako sú uvedené v žalobe. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepripojil žiadne listiny, z ktorých by vyplývalo, že sporové strany
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ani dôkazy o tom, že úver bol v skutočnosti žalovanému
poskytnutý. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných
povinností strán sporu. Bremeno tvrdenia, tak ako aj bremeno dôkazné, zaťažuje stranu sporu. Žalobca
napriek tomu, že opísal rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti svojho nároku, nepreukázal
ich pravdivosť pripojenými dôkazmi.

2. Pokiaľ ide trovy konania súd prvej inštancie uviedol, že právo na ich náhradu by mala žalovaná, ktorá
bol v konaní úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej v spore preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd
rozhodol tak, že náhradu trov konania jej neprizná.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca
konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobca v odvolaní zopakoval skutočnosti, ktoré sa týkali obsahu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 614609047 zo dňa 28. mája 2015 a pohľadávok z tejto zmluvy vyplývajúcej. Žalobca v odvolaní
poukazuje ďalej na to, že pokiaľ sa žalovaná domnievala, že zmluva je nevýhodná, mala právo od zmluvy
odstúpiť bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní. Súčasne konštatuje, že súd prvej inštancie

nevyzval žalobcu na opravu vád podania. K odvolaniu pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa
28. mája 2015.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379, § 380 CSP a napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 CSP.

6. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Predmetom sporu
a predmetom odvolacieho konania je zaplatenie pohľadávok z úverovej zmluvy č. 614609047 zo dňa
28. mája 2015. V žalobe si žalobca uplatnil zaplatenie istiny vo výške 528 Eur, odplaty za poskytnutie
úveru vo výške 392 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, poplatkov za upomienky vo výške 210 Eur,
zmluvného úroku vo výške 58,86% ročne zo sumy a za obdobie tak, ako je uvedené v žalobe a úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 920 Eur od 29. mája 2016 až do zaplatenia.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver, zaplatiť odplatu za
poskytnutie finančných prostriedkov a úrok spojený s úverom vo výške 1 216 Eur a teda zaplatiť celkovú
čiastku vo výške 2 616 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok podľa
podmienok dohodnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere, stratil výhodu splátok a žalobca ho vyzval
na úhradu jeho záväzku. Žalovaný zaplatil do podania žaloby len sumu 872 Eur.

8. Toto konanie je konaním sporovým, ktoré je medziiným ovládané zásadou kontradiktórnosti
vyjadrenou v článku 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu. Žalobca, ktorý si ako veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy, musí
primárne preukázať, že zmluva vznikla, čo v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal. Žalobca k
žalobe pripojil len všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a nie konkrétnu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v žalobe odvolával a z ktorej práva uplatňoval. Rovnako veriteľa
zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že žalovanej ako dlžníkovi poskytol úver vo výške tak, ako uvádza
v úverovej zmluve. Dôkazy o týchto právne relevantných skutočnostiach pre uplatnenie práva neboli k
žalobe pripojené.

9. Žalobca ospravedlnil svoje neprítomnosť na pojednávaní a navrhol, aby súd rozhodol bez jeho účasti.
Týmto procesným postupom si zmaril možnosť preukázať všetky relevantné skutočnosti pre uplatnenie
práva na pojednávaní do skončenia dokazovania.

10. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal ním
tvrdený skutkový stav a neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako súd prvej inštancie správne konštatoval,
že žalobca v podanej žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti svojho nároku,
avšak nepreukázal ich pravdivosť a úplnosť pripojenými dôkazmi, hoci povaha týchto dôkazov pripúšťa
ich pripojenie k žalobe. Z týchto dôvodov žalobca nedôvodne uvádzal v odvolaní, že súd prvej inštancie
mal žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby. Podaná žaloba má všetky náležitosti stanovené v § 132 CSP,
a preto nebol dôvod na to, aby súd prvej inštancie vyzýval žalobcu na opravu alebo doplnenie žaloby. Aj
z § 132 ods. 3 CSP vyplýva, že žalobca je k žalobe povinný pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa.

11. Žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere až k odvolaniu, čo odvolací súd nemohol akceptovať
a nemohol prihliadnuť na tento dôkaz vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania vyjadrenú v §
154 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere totiž nepredstavuje novotu v zmysle § 366 CSP, ktorú by mohol žalobca použiť až v odvolaní.

12. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila a na pojednávaní uviedla, že vec ponecháva na
rozhodnutie súdu.

13. Pokiaľ by žalobca preukázal uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poskytnutie tohto úveru,
bolo by na žalovanej, aby preukázala dôkaz opaku. Vzhľadom na to, že žalobca tieto skutočnosti

nepreukázal, nebola žalovaná nútená uplatniť prostriedky procesnej obrany. Žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila a na pojednávaní uviedla, že vec ponecháva na rozhodnutie súdu.

14. Na základe týchto zistení a právneho posúdenia odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne podľa § 387 CSP.

15. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, právo na ich náhradu by mala žalovaná, ktorá bola v konaní
úspešná, a to podľa § 255 CSP za použitia § 396 CSP. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal žalovanej právo na ich náhradu.

16. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.