Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225072
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117225072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
AndreaCvikovás.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,protižalovanej:M.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
N. XXX/X, N., za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej: občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o
zaplatenie 1.385,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 10Csp/260/2017-55 zo dňa 18.10. 2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku III. o trovách konania strán sporu.

M e n í rozsudok v ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku I. iba čo do splatnosti dlhu tak, že žalovaná j
e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 846,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 846,26
Eur od 02.07.2018 do zaplatenia v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto
rozsudku vždy do 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 846,26
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 846,26 Eur od 07.07.2018 do zaplatenia a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 22 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, IV. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania voči
osobitnému subjektu.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9
ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (teda zrejme k 16.12.2014 prípadne 18.12.2014), § 40 ods. 3, § 43a ods. 1, § 43c od. 1, § 44
ods. 1 a 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6 a 9, § 54 ods. 1 a 2 a § 565 Občianskeho zákonníka.

3. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca na základe

zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.260,- Eur, od ktorého
odrátal poplatok 126,- Eur, teda žalovaná reálne čerpala 1.134,-Eur. Žalovaná doposiaľ zaplatila 287,14
Eur. Žalovaná uvedené nerozporovala.4. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je nesporne zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Povinné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť
uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a

to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy
boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalovanou a na
ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané
oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín

konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane
spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto
jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o
splatnostimesačnejsplátkyaotermínekonečnejsplatnostiúveru.Pokiaľtietonáležitostižalobcauviedol
v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalovaná tento nový návrh
žalobcu ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania

zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. So zreteľom na to, že písomná akceptácia žalovanej vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu
konečnej splatnosti úveru nebola v konaní preukázaná, možno konštatovať, že nedošlo k písomnej
dohodestránotýchtonáležitostiachzmluvy.Vzmluveorevolvingovomúveretotižabsentujejasnýodkaz
na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovanej ako spotrebiteľke ešte pred

uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo
byť (z časového hľadiska) naplnené.
6. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia,
ak sa vychádza zo skutočne poskytnutého úveru v sume 1.134,- Eur, pričom v zmluve sa vychádzalo
zo sumy 1.260,- Eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že obdobnou vecou sa zaoberal aj súdny

dvor vo veci Emst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., kde Súdny dvor ustálil
výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. 1) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48
nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného
úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej

výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Súd
sa stotožnil s tým, že článok 3 písm. 1) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1
tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne

vyplatené. (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011). Z uvedeného teda vyplýva,
že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa.
7. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluve je nesprávne uvedená aj hodnota
priemernej RPMN. Konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa
18.12.2014, pričom údaje o priemernej RPMN za príslušný tretí štvrťrok 2014 boli zverejnené MFSR dňa

31.10.2014. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že sa jedná o úver so zabezpečením, lebo súčasťou
zmluvy je dohoda o zmluvnej pokute v bode 1.1 zmluvy. Priemerná hodnota RPMN za tretí štvrťrok
2014 pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo leasing vo výške do 5.000,- Eur vrátane so
zmluvnou povinnosťou od 1 do 54 rokov mal stanovené priemerné RPMN 23,71%. Žalobca v zmluve
uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 36,30%, čo je zjavne údaj nesprávny. V zmluve bolo nesprávne

uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý je úver potrebné považovať za
bezúročnýabezpoplatkovvzmysleustanovenia§11ods.1písm.d/zákonaospotrebiteľskýchúveroch.
Následne súd prvej inštancie konštatoval, že pri závere o absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ a k/ ZoSÚ (termín splátky a termínu konečnej splatnosti úveru), ako aj o uvedení nesprávnej RPMN
a priemernej RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere majúcej za následok bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru, je treba vychádzať z toho, že žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len sumu
skutočne poskytnutého úveru t.j. 1.134,- Eur (1.260,- Eur po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru
vo výške 126,- Eur). Keďže žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi 287,74 Eur, súd prvej inštancie ju
zaviazal na zaplatenie sumy 846,26 Eur (1.134 Eur - 287,74 Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

8.Zároveňsúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcavychádzalzozáveru,žeúverpredčasnezosplatnil
ku dňu 05.07.2015 Súd prvej inštancie sa však s týmto názorom nestotožnil. Je síce pravdou, že v
zmluve o úvere (v bode 13.1 zmluvných dojednaní) si účastníci zmluvy dohodli túto možnosť v prípade
omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru o viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti,avšak s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné uviesť, že k zosplatneniu úveru
žalobcom nemohlo dôjsť ku dňu 05.07.2015, pretože žalovaná v tom čase ešte v omeškaní nebola. K
omeškaniu žalovanej došlo až nezaplatením 11. splátky splatnej dňa 01.12.2015. Žalovaná totiž dovtedy

splatila celkovo sumu 287,74 Eur, čo predstavuje 10,66 splátok po 27,- Eur (1.134,- Eur/42 splátok=
27,- Eur). Až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky mohol žalobca ako
dodávateľ v zmysle § 53 ods. 9 OZ uplatniť právo podľa § 565, samozrejme za situácie, že súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9. S ohľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, úroky z

omeškania by mali patriť žalobcovi až odo dňa nasledujúceho po dátume konečnej splatnosti úveru.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (02.07.2018)
bola 0,00 %. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne z priznanej istiny a to od 02.07.2018 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej
sa úrokov z omeškania nad 5 % a od 05.07.2015 do 01.07.2018 žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1, 2, § 257, 262 ods.

1 a 2 CSP. Konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 61% a neúspešný v rozsahu 39%, preto
mu podľa zásady pomeru úspechu v spore súd priznal nárok voči žalovanej voči žalovanej rozsahu
22%, teda 61% - 39%. Vo vzťahu k osobitnému subjektu rozhodol súd prvej inštancie podľa článku 4
C.sp. v spojení s ustanovením § 258 ods. 1 a § 259 C.s.p. Konštatoval, že v priebehu konania bol do
konania na stranu žalovanej pribratý osobitný subjekt, ktorý mal vystupovať na ochranu práv žalovanej.

S ohľadom na skutočnosť, že osobitný subjekt na strane žalovanej nebol v spore žiadnym spôsobom
aktívny, nevyjadril sa k žalobe, ani sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, nebolo by spravodlivé,
aby súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči tomuto subjektu, preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že nemôže zaplatiť sumu 846,26
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že dňa 16.04.2018 jej náhle zomrel manžel Š. Y.
a má ešte neplnoletého syna K.. Spláca pohreb, na ktorý si musela požičať od ľudí, ktorí jej dôverujú.
Nemá taký príjem, aby bola schopná splatiť takú sumu naraz. Je invalidná dôchodkyňa a jej dôchodok
je teraz 388,07 Eur lebo má zrážky z dôchodku 40,23 Eur. Bude splácať svoj dlh v sume 846,26 Eur

voči žalovanému, ale až po vyplatení pohrebu. Prosí preto, aby odvolací súd zohľadnil jej stav a umožnil
jej splatiť pohreb nebohého manžela. Zároveň pripojila faktúry od Glória Komplexné pohrebné služby
vo výške 378,- Eur, od dodávateľa S. H.Í., L. XXXX/XX, O. I. na 248,02 Eur a Verejnoprospešné služby,
spol. s.r.o. Sabinov, Hollého 35, prevádzka Hollého 26, Sabinov na sumu 82,46 Eur. Z obsahu odvolania
žalobkyne vyplýva, že podáva odvolanie, čo do splatnosti pohľadávky.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výrokom II. a III. podal včas odvolanie aj žalobca.
Namietal, že záver súdu prvej inštancie, čo do nesprávnej hodnoty priemernej RPMN a že zmluva
neobsahuje termín konečnej splatnosti je nesprávny. Poukázal na bod 7 Vyhlášky Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. 289/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že zabezpečením sa rozumie dohoda na ktorej

základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde
k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho
prevodu práva. Preto na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nebol poskytnutý
úver so zabezpečením. V zmluve nebola žiadna dohoda na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť
svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky

výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Zmluva bol uzavretá dňa
30.12.2014, čiže v zmysle zákona č. 289/2010 Z.z., boli rozhodujúce údaje naposledy zverejnené pred
jej uzavretím, teda za tretí štvrťrok 2014. Priemerná hodnota RPMN bola 36, 30%. Súd prvej inštancie
použil nesprávnu hodnotu priemernej RPMN, pretože sa v rozpore s ustanoveniami vyhlášky nesprávne
domnieval, že zabezpečením sa rozumie aj zmluvná pokuta. Ako druhý dôvod svojho rozhodnutia súd

prvej inštancie uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný pre
absenciu konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal žalobca, že táto náležitosť nemôže a
nikdy nemala byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ bod 58 vo veci C-42/15. Zároveň na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017. Zároveň, že náležitosť konečná splatnosť úveru nepozná únijné právo,

čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z., a táto náležitosť právo z dôvodu
dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti toto
znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti,
pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnostia ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku
spotrebiteľa. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k
nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti

úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z
článku 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v
oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zároveň podal žalobca odvolanie
čo do výroku o trovách konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania nedáva žiadnu odpoveď na to,

prečo by žalovaní mali uhradiť buď pomernú časť trov konania alebo ich uhradiť v splátkach. Preto
žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a vo veci samej rozhodol tak, že žalobe vyhovie v
celom rozsahu, teda aj v rozsahu zamietnutia a žalobcovi prizná právo na plnú náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného
odvolania.

13. Vyjadrenie zo strany žalovanej a ani zo strany osobitného subjektu vo vzťahu k odvolaniu do spisu
predložené nebolo.

14. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 27.11.2019 a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné a odvolanie žalobcu v napadnutej
časti dôvodné nie je.

15. Súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver aj keď sa podľa názoru odvolacieho súdu zaoberala aj
otázkami, ktorými už nebolo potrebné sa zaoberať a to otázkou, či priemerná RPMN je uvedená správne
s ohľadom na to, či ide o úver zabezpečený alebo nezabezpečený.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne zistil, že žalobca na základe
zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.260,- Eur, od ktorého
odrátal poplatok 126,- Eur, teda žalovaná reálne čerpala 1.134,- Eur. Žalovaná doposiaľ zaplatila
287,14 Eur. Žalovaná uvedené nerozporovala. Skutočne zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou

spotrebiteľskou. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako to správne uvádza súd prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia
musia byť uvedené v zmluve, čo znamená že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej
účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré
náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané

žalovanou a na ktoré písomne nereagovala akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je
odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej
splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná
forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese

kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je
ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti
žalobca uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalovaná tento
nový návrh žalobcu ohľadom týchto náležitostí písomne akceptovala. Musí byť totiž dodržaný proces
uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd súhlasí s názorom sudu prvej inštancie tak, ako ho uviedol v bode 34 svojho
rozhodnutia, že písomná akceptácia žalovanej vo vzťahu k termínom mesačnej splátky a termínu
konečnej splatnosti úveru nebola v konaní preukázaná. Teda možno konštatovať, že nedošlo k písomnej
dohode strán o týchto náležitostiach. V zmluve o revolvingovom úvere absentuje odkaz na konkrétny

dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalovanej ako spotrebiteľke ešte pred uzavretím
zmluvy, čo v prípade oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť z časového hľadiska
naplnené. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že hodnote RPMN, bola v skutočnosti
vyššia ako vychádza zo skutočne poskytnutého úveru vo výške 1.134,- eur po odpočítaní poplatku zaposkytnutie úveru. Zároveň správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že obdobnou vecou sa
zaoberal aj súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., kde
Súdny dvor ustálil výklad tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. 1) a článku 10 ods.

2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z
dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Za takéto zahrnutie súm tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej
výšky úveru. Aj odvolací súd sa stotožňuje s tým, že článok 3 písm. 1) a článok 10 ods. 2 Smernice

2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru
a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

18. Súd prvej inštancie správne zistil, že v zmluve absentujú náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2

písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase keď malo dôjsť k
uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že súd
prvej inštancie právne nevyhodnotil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá ani písomnú formu podľa
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase, keď
mala byť zmluva uzavretá aj keď zo zisteného skutkového stavu a odôvodnenia rozsudku v bode 32,

33 a 34 tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
nemala vplyv ani skutočnosť, že sa zaoberal aj ďalšími otázkami, ktoré už nemali vplyv na skutočnosť,
že je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy (dňa 18.12.2014) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a/zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b/zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c/zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d/v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e/veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Zmluva o spotrebiteľskom úvere skutočne v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a zároveň odvolací súd
konštatuje, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá ani písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

21. Preto súd prvej inštancie správne zistil, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

22. Je preto nerozhodné, či zmluva obsahuje správnu priemernú výšku RPMN, tak ako o tom pochyboval
súd prvej inštancie, pričom uvedenú skutočnosť namietal aj žalovaný vo svojom odvolaní. Dôležitá
nie je ani skutočnosť, či náležitosť uvedenia konečnej splatnosti úveru môže alebo nemôže spôsobiť
bezúročnosť úveru. V danom prípade konečná splatnosť, teda dátum splatnosti poslednej splátky úveru

je riadne uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX a to dňa 01.07.2018. Toto oznámenie však ako správne zistil súd prvej inštancie
nebolo podpísané žalovanou, bolo jej iba doručené. Žalovaná podpísala dňa 16.12.2014 a žalobca dňa
18.12.2014 listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere č. Zmluvy je XXXXXXXXXX táto v bode 5 hovorí o údajoch o požadovanom revolvingovom úvere

v eur, a v bode 6 o údajoch o schválenom revolvingovom úvere v eur. Uvedené sa však nezhoduje s
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.12.2014 vyplývajú rovnaké údaje ako z bodu
6 formulára Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, avšak naviac je tu uvedená splatnosť prvej
splátky úveru (01.02.2015), splatnosť poslednej splátky úveru (01.07.2018) a dátum splatnosť splátky v
priebehu periódy splácania 1. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX predložil žalobca ako dôkaz k žalobe, pričom tvrdil, že poskytol žalovanej úver
vo výške 1.260,- Eur.
23. Z histórie platieb predložených žalobcom vyplýva, že dňa 18.12.2014 bola na účet žalovanej
pripísaná čiastka 1.134,- Eur.24. Žalovaná titulom poskytnutého úveru žalobcovi zaplatila celkovo 287,74 Eur.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaná má vrátiť žalobcovi
len skutočne poskytnutý úver vo výške 1.134,- Eur. Doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 287,74 Eur. Preto

ju správne zaviazal na zaplatenie sumy 846,26 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou
sumou 1.134,- Eur a zaplatenou sumou 287,74 Eur. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti bolo plne
dôvodné. Otázkou zamietnutia žaloby čo do úroku z omeškania sa odvolací súd nezaoberal z dôvodu,
že žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo má za to, že žaloba bola v tejto časti zamietnutá
nedôvodne. Súd prvej inštancie v súlade s pravidlami formálnej logiky uvažoval, že k zosplatneniu úveru

žalobcom nemohlo dôjsť ku dňu 05.07.2015, pretože žalovaná v tom čase ešte v omeškaní nebola. K
omeškaniužalovanejdošloažkzaplateniu11splátkysplatnejdňa01.12.2015.Žalovanádovtedysplatila
287,74 Eur, čo predstavuje 10,66 splátok po 27,- Eur. Súd počítal 42 splátok pri sume 1.134,- Eur, tu
vychádza 27,- eurová splátka mesačne. Naozaj až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
tejto splátky mal žalobca ako dodávateľ v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Riadne odôvodnil súd prvej inštancie aj skutočnosť, prečo priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradutrovkonaniavočižalovanejvrozsahu22%.Úspechžalobcupredstavoval61%,neúspech39%,
teda rozdiel činí 22 %. Žalobca ani v dôvodoch svojho odvolania neuvádza, že by došlo k nesprávnemu

číselnému výpočtu rozdielu úspechu a neúspechu v spore.

27. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci nesprávne vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku III. o trovách konania strán sporu. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

28. Žalovaná vo svojom odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku I., iba čo do
splatnosti dlhu z dôvodu, že jej zomrel manžel a musí splácať náklady pohrebu. Manžel jej zomrel dňa
16.04.2018, pričom je invalidná dôchodkyňa, jej dôchodok je 388,07 Eur, lebo má zrážky z dôchodku
40,23 Eur. Zároveň predložila faktúry na sumu 708,48 Eur, ktoré z dôvodu úmrtia manžela vyplatila za

jeho pohreb. Zároveň žalovaná uviedla, že má ešte jedného neplnoletého syna K.. Žiadala, aby mohla
splatiť pohreb nebohého manžela a až následne v splátkach splatiť dlh voči žalobcovi.

29. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehote. Teda lehota stanovená na plnenie je trojdňová.

V odôvodnených prípadoch však súd môže určiť aj dlhšiu lehotu a v odseku 4 ustanovenia § 232 ods.
4 C.s.p. sa hovorí dokonca o dávkach a splátkach, ak je uložená povinnosť. Z ustálených pravidiel
rozhodovacejpraxesúdovSlovenskejrepublikyvyplýva,žekzaplateniuceléhodlhuivoformesplátokby
malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla.

30. Odvolací súd vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, keď zohľadnil, že v priebehu konania
zomrel manžel žalovanej a výdavky na pohreb predstavovali 708,48 Eur. Tieto žalovaná preukázala
dokladmi, pričom žalobca je spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a podľa názoru odvolacieho súdu
povolenie splácať dlh v splátkach nezasiahne do majetkových pomerov žalobcu zásadným spôsobom.
Odvolací súd určil lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania. Manžel

žalovanej zomrel dňa 16.04.2018. Deň vystavenia faktúr korešponduje s pohrebnými službami, ktoré
boli poskytnuté manželovi žalovanej, teda dňa 19.04.2018, dňa 17.04.2018, dňa 19.04.2018. Žalovaná
žiadala, aby mohla zaplatiť prednostne výdavky za pohreb. Do rozhodnutia odvolacieho súdu bol časový
úsek 18 mesiacov dostatočný na to, aby žalovaná náklady na pohreb manžela splatila tak ako žiadala.
Preto odvolací súd zmenil rozsudok v ostatnej napadnutej časti, teda vo výroku I., iba čo do splatnosti

dlhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 846,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 846,26 Eur od 02.07.2018 do zaplatenia v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne počnúc
od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody
splátok, podľa ustanovenia § 388 C.s.p.

31. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/05 z ktorého
vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.32. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, naopak plne úspešná bola žalovaná, ktorej v zásade
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. Zo spisu žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú,

zároveň si tieto trovy ani neuplatnila. Preto odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov
C.s.p. zakotvujúcich procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nie len nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania. Preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.