Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707208945
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8707208945.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému:
neb. K. N.. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. naposl. bytom R. C. XXX/X, XXX XX T., o vymoženie
16,60 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12Er/336/2007

- 15 zo dňa 05.03.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.
Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
zastavil exekúciu a vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému,

pričom o výške náhrady exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že povinný v priebehu vykonávania exekúcie zomrel, pričom
dedičské konanie bolo zastavené pre majetok nepatrnej povahy. Vychádzal z právneho záveru s
odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2MCdo 10/2012) v zmysle ktorého, ak v
priebehuexekučnéhokonaniadôjdeúmrtiupovinnéhoadedičskékonaniesaskončizastavenímkonania

z dôvodu nemajetnosti. súd má zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O
trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného, a
to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. V odvolaní navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie namietajúc nesprávne právne posúdenie. Súhlasil so zastavením

exekúcie, ale z iného dôvodu a to podľa § 57 ods. 1 písm.b) straty účinnosti exekučného titulu. Je toho
názoru, že súd nemôže zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti dlžníka, nakoľko tá bola už zastavená
na základe inej skutočnosti (preklúzia). Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo
vydané v čase účinnosti § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Trojročná prekluzívna
lehota na vykonanie exekúcie začala plynúť dňa 05.04.2006 a uplynula dňa 05.04.2009. Predmetné
ustanovovanie § 88 ods.l Zákona o priestupkoch bolo novelou tohto zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené

z jeho textu a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. V prípade ak sa zmení právna úprava
preklúzie v čase, kedy už prekluzívna začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté
plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo je to účastníka výhodnejšie.
Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty, ktorému bola
uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o
uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Uviedol, že ani jeden z dôvodov

prelomenia zásadnej povinnosti povinného hradiť trovy konania v zmysle § 203 ods. 2 Exekučnéhoporiadku nie je v tomto prípade daný. Navrhol zastaviť predmetnú exekúciu ku dňu 05.04.2009 a
účastníkom exekučného konania trovy exekučného konania nepriznať.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP")preskúmalnapadnutérozhodnutiespolus
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
6. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 88 ods. 1 priestupkového zákona účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.08.2007
domáhalvymoženiasumy500,-Sk(16,60eura)spríslušenstvomnapodkladerozkazuouloženísankcie
za priestupok vydaného Obvodným úradom v Poprade, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa
23.02.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.03.2006 a vykonateľnosť 05.04.2006.
10. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 21.09.2007.

11. Dňa 15.01.2018 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný dňa 21.03.2011 zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť.
Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. 6D/90/2011, Dnot 80/2011 z 21.01.2015 zastavil dedičské
konanie v zmysle § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď majetok nepatrnej povahy vydal
tomu. kto sa postaral o pohreb.

12. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku 1. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,žededičskékonaniepopovinnombolozastavenéprejehonemajetnosť,
pričom povinný zanechal len majetok nepatrnej povahy.
13. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch., pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie

prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Ak nový zákon neobsahuje prechodné
ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č.
298/2008 Z. z., ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula, skončenie prekluzívnej doby sa spravuje
zákonom platným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do

ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať (ako vlastnosť exekučného titulu) posudzovať podľa právnej
úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
14. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení
v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie
lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup

by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej
v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
15. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon

rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia,
lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave
účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o
uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť
podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov
sa preto musia podľa nich aj skončiť.16. Lehota na vykonanie exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok začala v zmysle
vyššie uvedeného plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, t. j. od vykonateľnosti rozhodnutia,
čo je v tomto prípade od 05.04.2006 a uplynula dňa 05.04.2009.

17. Nakoľko rozkaz o uložení sankcie za priestupok na mieste Obvodného úradu v Poprade, odboru
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.02.2006 nebol v trojročnej prekluzívnej lehote, t. j. do dňa
05.04.2009 vykonaný (exekúcia nebola ukončená), exekučný titul stratil účinnosť, čo by zakladalo dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku.

18. V danej veci tak došlo k dvom právnym skutočnostiam zakladajúcim dôvod pre zastavenie exekúcie,
a to preklúzia práva vykonať exekučný titul a nemajetnosť povinného. V konaní bolo sporné, ktorý dôvod
je rozhodujúci pre zastavenie exekúcie a s tým spojená otázka náhrady trov exekúcie.
19. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5M Cdo/15/2011 zo dňa
19.01.2012 alebo sp. zn. 3 M Cdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011) vyplýva, žc súdny exekútor nenesie riziko
znášaniavlastnýchtrovvzniknutýchprivýkoneexekučnejčinnosti,aksazistí,žesajednáonemajetného

povinného, a to bez ohľadu na to, či následne povinný zomrel, resp. ako právnická osoba zanikol. V
takýchto prípadoch oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie. V opačnom prípade by trovy exekúcie
znášal exekútor, pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie.
Exekútor by tak bol sankciovaný za výkon svojho povolania
20. V zmysle súdnej praxe je potrebné skúmať skutočný dôvod zániku povinného, ktorý predchádzal

jeho výmazu z obchodného registra. Ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z
obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie,
resp. konkurz na povinného je zrušený pre nedostatok majetku, alebo došlo k zastaveniu konania o
dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),
skutočným dôvodom zastavenia exekúcie by malo byť ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,

podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(uznesenie Najvyšší súdu SR zo dňa 15. augusta 2012. sp. zn. 6 M Cdo 13/2012). Podľa odvolacieho
súdu je potrebné analogicky tieto závery aplikovať aj na prípad súbehu preklúzie exekučného titulu a
nemajetnosti povinného.
21. Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom súdny exekútor oznámil súdu, že

na základe vykonaných šetrení v rámci exekučného konania zistil, že povinný je nemajetný a jeho
majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má len deklaratómy charakter, nekonštituuje právny stav.
Zároveň však vzhľadom na postavenie súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci je toto oznámenie
dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Súd dodáva, že prípadný názor
oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením

exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadkuvspojenís§58ods.1Exekučnéhoporiadkujepovinnýzastaviťexekúciu,aknastalaobjektívna
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie: na to. vzhľadom na znenie §
57 ods. 1 písm. h). Podľa odvolacieho súdu napriek tomu, že exekúcia začala dôvodne, povinný bol
nemajetný, a preto musí oprávnený výnimočne znášať náhradu trov exekúcie namiesto povinného, a nič

na tom nemení ani fakt, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistila
až po preklúzii práva vykonať exekučný titul.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. i Civilného sporového

poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 255 ods. 1 CSP. keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania
úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v
spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).