Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/291/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210979
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114210979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:

JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO:
26 429 705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, proti žalovanému: T. Q., nar. X.X.XXXX, bytom
M. XXXX/XX, M., o zaplatenie 331 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 23CbZm/10/2014-72 zo dňa 26.8.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej potvrdzuje.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovaný

má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

III. Žalovaný má nárok na náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na tlačive A (vzor je prílohou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.1.2007) domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 331 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 351 eur od
14.2.2011 do 24.4.2012, zo sumy 331 eur od 25.4.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 351 eur
od 2.5.2011 do 24.4.2012, zo sumy 331 eur od 25.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3

% zmenkovej sumy a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 23CbZm/10/2014-55
zo dňa 7.1.2016 konanie v časti zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 351 eur od 14.2.2011 do
24.4.2012, zo sumy 331 eur od 25.4.2012 do zaplatenia podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zastavil, keďže žalobca vzal žalobu v uvedenej časti späť. Napadnutým rozsudkom
súd návrh (akt. žalobu) žalobu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania (druhý výrok).

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavilžalovanýdňa26.5.2010nazmenkovúsumu351eur,pričomsazaviazalajkúhradezmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 14.2.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 14.2.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 20 eur na zmenkovú sumu a

0 eur na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.3. Súd prvej inštancie mal za to, že v tejto veci sú splnené podmienky pre aplikáciu Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, súd prvej inštancie doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu
s tlačivom „C“ na odpoveď, ale tento súdu odpoveď nedoručil. V danom prípade súd prvej inštancie
rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle s čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

len na základe predložených listinných dôkazov. Oboznámil sa s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn.
9Er/28/2012, a to najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou,
rozhodcovským rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ako i s ďalším obsahom spisového materiálu.

4. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne aplikáciou ust. Čl. 2 ods. 1, Čl. 19 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 3 ods. 1, §
39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný dňa 26.5.2010 vystavil na rad
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, do ktorej zmenky bola vpísaná suma 351 eur a zmenkový úrok 0,25%
denne od 14.2.2011. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového
veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo
zmluvy 204700244. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala
na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané
údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková

suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Zo spisu tamojšieho súdu sp. zn. 9Er/28/2012 súd
prvej inštancie zistil, že vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému T. Q. o vymoženie
istiny 331 eur a príslušenstva, sa pohľadávka vymáha na základe exekučného titulu, a to Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR-05340/11 zo dňa 08.07.2011, ktorým bol povinný zaviazaný

na zaplatenie sumy vo výške 351 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 351
eur od 14.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 351 eur od 02.05.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dňa 26.05.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzatvorená zmluva o úvere
č. 204700244, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300 eur a ktorý mal žalovaný

zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 49 eur, to je celkom sumu 588 eur. V zmluve o úvere nie sú
uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná PRMN. Žalovaný podpisom potvrdil prevzatie peňažnej
hotovosti uvedenej v zmluve o úvere dňa 26.5.2010. Ďalej zmluva o úvere obsahuje predtlačený text o
tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere,
ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať
a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy)
a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení
zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej

zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním

bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný
záväzkovývzťah,ktorýmbolaZmluvaoúvereč.204700244uzatvorenádňa26.5.2010medzižalovanýma spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom, ktorá zmluva o úvere bola uzatváraná na formulári
veriteľa, teda mala predtlačený text vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa
dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka,

výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy o úvere tvorili
predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane čl. 14 o Dohode o vyplnení zmenky
a čl. 17., kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy

uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka a jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. V
zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej hodnote
RPMN, termín konečnej splatnosti a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo
boli v čase uzatvárania tejto zmluvy o úvere povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch a ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. Žalobcom

predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takto dojednaný zmenkový úrok je v rozpore
so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je
teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní celej
zmluvyoúverevrátanevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverudospelďalejsúdprvejinštanciesúdk

záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú
takmer vo všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a
uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 96 %
z celého objemu úveru, sa zmluva prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z

uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo ma vyplnenie
blankozmenky podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola,
nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Takáto zmenka
na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a
nemožnonajejzákladeuplatňovaťakékoľveknároky.Dohodaovyplňovacomprávezmenkyuvedenávo

všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, napr.
pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy. Ak je neplatná dohoda o vyplnení zmenky,
neplatná je aj samotná zmenka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe

nie je možné vyhovieť, a preto žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému ako procesne úspešnej
strane priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancii podal písomne žalobca prostredníctvom jeho
splnomocnenca z dôvodu, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); b) v konaní došlo k vadám
uvedenýmv§365ods.1písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadku-súdnesprávnymprocesnýmpostupom

znemožnil starne, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). K odvolaniu pripojil uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo

3/2008 zo dňa 22.10.2008. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie i oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 Občianskeho
súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že

súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Vočiforme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov

účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve
na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie

originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo
žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal charakter
žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd prvej

inštancie nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej
pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu
nepreukázal žiadny záujem. Súd prvej inštancie teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez
jej vôle. Uvedené správanie súdu prvej inštancie je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj

článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie navyše pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu pre neho nesporných skutočností. Súd prvej inštancie za
nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného

zúčastníkovkonania.Súdprvejinštancietietoúdajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktoré
si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd prvej inštancie mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a

práva európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o
platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
aplikácioupríslušnýchustanoveníozmenkeupravenýchvzákoneč.191/1950Sb.(ďalejaj„ZŠZ“)vôbec

nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí.
Súd prvej inštancie však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd prvej inštancie porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie

porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prvej inštancie prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo
dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č.
59/2004), podľa ktorého: „Směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného

závazku,kterýbylpůvodemjehovzniku.“Vzhľadomnato,žeNajvyššísúdČRprirozhodovanívychádzal
z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na
prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku,
nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, teda

ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008 podľa ktorého: „Z povahy zmenky ako
abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu,
prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007

zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej
úverovejzmluvynemohlovzniknúťprávonavyplnenieblankozmenky.Ohľadneuvádzanéhorozhodnutia
NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanieo vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky tak, ako je to
vo vyššie uvedenej veci. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona zmenkového a šekového. Na
základe tohto nie je možno v tomto prípade vzhliadať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007.

Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu prvej inštancie o tom, že
dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v

čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase
vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil
vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Potom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného

sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo

výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
zmluvy o úvere. Obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola i dohoda o vyplnení
zmenky. K žalobe bola doložená zmenka, z ktorej zmenky si žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej

veci. Z pripojenej zmenky súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 26.5.2010 vystavil vlastnú
zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 351 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 14.2.2011.
Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného

zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové
tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

22. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie,ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie,
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na

úvahu súdu. Postupom súdu prvej inštancie nebola stranám odňatá možnosť konať pred súdom, keď
rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku.

23. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v čl.

1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu,súzrýchlenie,zjednodušeniekonaniavoveciach
s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší
prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať
postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako
aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z čl. 19 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu,bymalsúdrešpektovaťprávonaspravodlivýprocesazásadukontradiktórnehoprocesu
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom

sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle čl. 12 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ
ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z

odôvodnenia čl. 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

24. V odvolaní odvolateľ poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,

že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Preto aj poukazuje, že podľa § 120
Občianskehosúdnehoporiadkudokazovanie(aktuálne§185Civilnéhosporovéhoporiadku)vsporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených

účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ak v tej súvislosti preto žalobca predložil
súduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

25. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy
prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany (dôraz na dispozitívnosť a
kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky

vydávaliexekučnétitulyvychádzajúceibazformálnychnáležitostípodkladovrozhodnutia.Takýtoprístup
by bol v príkrom rozpore so statusovým zákonom sudcov, s § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je zakotvené právo aj
povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo.

Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je
vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z
hodnotových základov spoločnosti.

26. V prípade Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je to jednoduchý odkaz na
spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly. Nebolo by možné
považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnympochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý
sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v
procese podľa tohto nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením žalobe a bol oprávnený aj

na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

27. Odvolací súd v konaní nezistil, že by pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pri posudzovaní procesných otázok v priebehu
konania. Od 1.7.2016 účinný Civilný sporový poriadok v spotrebiteľských sporoch totiž umožňuje v
zmysle ustanovenia § 295 súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci s tým, že súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký dôkaz. Toto ustanovenie
dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli strany za účelom zistenia skutkového
stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore, keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou

mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Ide vlastne
o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, ktorej stranou je spotrebiteľ. Tento postup
je možné využiť vtedy, keď vykonanie nenavrhnutých dôkazov je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu bez návrhu strán podľa ustanovenia § 295

Civilného sporového poriadku a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového
stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa Čl. 9 Civilného
sporového poriadku.

28. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom

zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavil žalovaný zmenku, na líci ktorej
sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, pretože vznikli pochybnosti, či
zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

29. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré
sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
Simmeathal II, z 29.3.1978, 106/77, pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je
v medziach svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z

tohto právneho systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru Európskeho súdneho dvora by účinnosť
komunitárneho práva bola „oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať
komunitárneprávovsúladesrozhodnutím,čiustálenoujudikatúrouEurópskehosúdnehodvora.Vtomto
kontexte je potom možné považovať vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú
úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu Spoločenstva.

30. Súd prvej inštancie konal v súlade so Spoločným stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v

intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).

Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a

zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by opozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať
všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného

smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy
osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo
najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok
stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov

hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

31. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej

zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Európsky súdny
dvor vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-243/08 Pannon

GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08 VB Pénzűgyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo
(C-618/10 Banco Espanol de Crédito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
alimine (t. j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné
procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

32. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oboznámením
mimo iného i s exekučným spisom tamojšieho súdu sp. zn. 9Er/28/2012 súd prvej inštancie neporušil
koncentračnú zásadu, ani rovnosť strán. Vychádzajúc pritom z judikatúry Európskeho súdneho dvora,

ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej
vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a
túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok
(porov. C-240 až C-244/98). Európsky súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky.

Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách indikatívnym spôsobom vypočítava,
čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných
zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu
a pod.).

33. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový nevyplýva zákaz skúmania
kauzálnych námietok ex offo. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých

zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd
žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič
nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto

zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Európsky súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na
ochranuprednečestnýmiklauzulamiprištandardnýchproduktochobdobneakotovyžadujúvnútroštátne
pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o.
c/a Korčkovská, bod 50, 51). Proces Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nie je vylúčený

z pôsobnosti judikátov Európskeho súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných
podmienok.34. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo
neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva natoľko
právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej.

Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj
na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o
zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občianskyzákonník(§54ods.1).Zmenkyindosovanénažalobcumajúpriamyodkaznazmluvyoúvere.

35. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu

prvej inštancie, ktorý ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne (0,25 % denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

36. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
05340/11 zo dňa 8.7.2011, avšak všeobecný súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. 9Er/28/2012 nepovolil, resp. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting, s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa

tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky,
a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Plnenie v uvedenej výške správne
súd prvej inštancie považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť
podľa § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom práve zmenky

vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú
a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov (strán) v
neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo

korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku dňa 6.5.2008 pod
sp. zn. 4Obo/161/2007.

37. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj so
skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom

úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov. Zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než je prípustné, pretože daný
spotrebiteľský úver treba považovať v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov pre absenciu podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Takýto zmenkový úrok je
v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že bol úrok vo výške 0,25 % denne
na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu. Kvalifikačným kritériom pre

záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).38. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku prijať, ani zmenku vyplniť. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo
na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne

domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dopadajú na neho dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať
s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým
úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri
žalobách, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

39. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka (strany), ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(strán);
porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

40. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol
vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo veci samej potvrdil.

41. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku vo veci samej žalobu zamietol (v celom
rozsahu) a zásadne tak žalovanému vznikol nárok na tzv. plnú náhradu trov vzniknutých v tomto konaní
pred súdom prvej inštancie.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že
žalovaný, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešnou stranou, má nárok na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade
trov konania vecne zdôvodnil tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Úprava náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1.7.2016

upustila od doterajšej koncepcie v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016 uplatňovania
si nároku na náhradu trov konania, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej
inštancie aj bez návrhu, a to sudca v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie a o konkrétnej výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Ustanovenie § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku sú kogentné a

nepripúšťajú výnimky. Súd prvej inštancie sa pri formulácii výroku o náhrade trov konania dôsledne týmto
zákonným ustanovením neriadil, keď žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. V
prejednávanej veci bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom
výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutý) v zmysle ustanovenia § 388 Civilného
sporového poriadku zmenil procesne akceptovateľným spôsobom tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto

rozsudku, keďže podľa ustanovenia správne použitého súdom prvej inštancie (§ 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) sa rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania.46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).