Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200779
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5419200779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka - W. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. I., C. O. XXXX/XX a otec - Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 8P/41/2019-62 zo dňa 6. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že

- otec je povinný prispievať na výživu maloletej U., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 4.6.2019 do
31.7.2019 sumou 120 eur mesačne a od 1.8.2019 sumou 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletej;
- vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta;
- zameškané výživné na maloletú U. za obdobie od 4.6.2019 do 31.8.2019 vo výške 148 eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných spolu s bežným výživným, pričom

prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade
neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastáva splatnosť celého zostatku dlhu na výživnom;
- tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/74/2017-57 zo dňa 7.11.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 11CoP/2/2018-95 zo dňa 30.1.2018, v časti o výživnom na
maloletú U..

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zvýšil vyživovaciu

povinnosť (otca) Y. S. k maloletej U. S., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 4.6.2019 do 31.7.2019 na sumu
150 eur mesačne a od 1.8.2019 do budúcna na čiastku 120 eur mesačne s povinnosťou úhrady vždy
do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

2.Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo výživné k maloletej upravené rozsudkom
tamojšieho súdu č.k. 8P/74/2017-57 zo dňa 7.11.2017 v spojení rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k.
11CoP/2/2018-95 zo dňa 30.1.2018, v rámci ktorej úpravy bola mal. U. zverená do osobnej starostlivosti

matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej vo výške 60 eur mesačne od 1.9.2017 a
doplatiť vyčíslené zameškané výživné. V čase predmetného rozhodnutia malo dieťa jeden rok, bolo v
starostlivosti matky, ktorá poberala rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur mesačne, prídavok na
dieťa 23,52 eur mesačne, ako i peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétnestravovanie vo výške 18,52 eur mesačne. Matka mala s dieťaťom zabezpečené bývanie v rodinnom
dome sestry. Hradila zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom, nakoľko je diabetička
(doplatky za liečbu inzulínom) ale aj so zhoršeným zdravotným stavom maloletej. U. bola liečená na

detskej imunológii, bola jej zistená alergia na bielkovinu kravského mlieka, v dôsledku čoho užívala
špeciálne mlieko a tiež jej bola diagnostikovaná kožná seborea.
3.Otec bol v čase uvedeného rozsudku dobrovoľne nezamestnaný, živil sa príležitostnými brigádnickým
prácami. V čase spolužitie s matkou v období od 1/2017 do 8/2017 bol zamestnaný s priemerným čistý
mesačným príjmom vo výške 361 eur, pracovný pomer ukončil dohodou. Bol poberateľom invalidného

dôchodku vo výške 119,60 eur mesačne a peňažného príspevku na kompenzáciu výdavkov na diétne
stravovanie vo výške 18,52 eur mesačne. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola pre účely posúdenia invalidity určená 60%. Býval v rodinnom dome spolu s rodičmi, pričom ďalšie
vyživovacie povinnosti nemal. Uplatňoval zvýšené finančné výdavky v súvislosti so svojim zdravotným
stavom a to najmä na doplatky za inzulín, za kupovania batérii do načúvacieho zariadenia. Hoci otec bol
uznaný za invalidného, miera jeho invalidity mu neznemožňovala výkon akýchkoľvek prác, otec si pri

svojom zdravotnom stave dokázal nájsť za spolužitia s matkou v Q. I. prácu (pracovný pomer trval od
09/2016-08/2017) aj v neskoršom období si dokázal zabezpečiť príjem výkonom prác príležitostného
charakteru. Po strate zamestnania sa nezaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím
by sa jeho možnosti získať prácu trvalého charakteru zvýšili a tým by aj preukázal, že má záujem o
stále zamestnanie. Súd preto konštatoval, že otcovi zrejme vyhovuje takýto spôsob obživy výkonom

brigádnických prác, z ktorých nie je možné preukázať dosahované príjmy. Napokon zohľadnil aj to, že
otec mal zabezpečené bývanie pri rodičoch, v dôsledku čoho nemá také pravidelné výdavky, aké by mu
vznikli pri zabezpečení samostatného bývania.

4.Aktuálne má maloletá 2,5 roka. Podľa výpovede matky, ktorú otec nespochybňoval mal. U. v júni 2019

nastúpila do súkromnej ZŠ s MŠ W. v Q. I., čo potvrdzujú aj matkou predložené príjmové pokladničné
doklady z ktorých vyplýva, že matka uhradila v uvedenej MŠ na maloletú stravné za mesiac 6/2019,
7/2019aškolné,pričomtietomesačnépoplatkyhradilavmesiacijúli2019vovýške94,02euravauguste
2019 vo výške 97,22 eur. Zdravotný stav dieťaťa je nezmenený, naďalej je liečená na imunoalergológii
na alergiu na mliečnu bielkovinu a sezónnu alergiu na pele a tiež problémy s exémom, s čím má matka

zvýšené výdavky na doplatky liekov a prípravkov na exém. Matka žije s maloletou a bratom v trojizbovom
byte, ktorý má jej brat v nájme a tomuto prispieva na nájomné v súčasnosti podľa výpovede vo výške
200 eur mesačne. Matka mala do nástupu do zamestnania mesačný príjem len vo výške rodičovského
príspevku,t.j.220,70eurmesačne,kčomupoberalaprídavoknadieťa24,34eurapríspevoknazvýšenie
výdavkov na diétne stravovanie vo výške 19,04 eur. Po nástupe maloletej do MŠ, matka od 1.7.2019

uzavrela pracovný pomer na dobu určitú do 30.6.2020 so zamestnávateľom Emil Krajčík, s.r.o.. Pracuje
ako predavačka s dojednanou základnou mzdou 624 eur brutto. Za prvý mesiac júl 2019 mala príjem
zo zamestnania vo výške 550 eur v čistom. O výšku príjmu zo zamestnania matke teda stúpol príjem,
ktorý dosahovala do augusta 2019, kedy jej bola vyplatená prvá výplata zo zamestnania.
5.Otec je v súčasnosti nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚP.

Bolo zistené, že po rozhodnutí súdu o výživnom v konaní 8P/74/2017 sa otec zamestnal a to od
18.06.2018 ako skladník u zamestnávateľa Slovenská pošta, a. s. a tento pracovný pomer bol ukončený
k 31.05.2019 uplynutím dojednanej doby. Otec nepoprel, že u (tohto) zamestnávateľa mohol pracovať aj
naďalej po uplynutí dojednanej doby a výslovne uviedol, že s prácou skončil lebo „Život nie je len o práci
a zamestnaní“. Z otcom predložených výplatných pások bolo zistené, že u zamestnávateľa Slovenská

pošta, a. s. dosiahol za posledné 4 mesiace trvania pracovného pomeru priemerný čistý mesačný
príjem 695 eur (mesiace 2/2019-5/2019). Z lustrácie v SP bolo ďalej zistené, že následne sa otec
ešte krátkodobo zamestnal v spoločnosti FOREVER LIVING PRODUCTS SLOVAK REPUBLIC, s. r. o.,
pričom pracovný pomer trval od 20.06.2019 do 30.6.2019. Otec príjem u tohto zamestnávateľa nedoložil,
podľa jeho výpovede išlo o pracovný pomer na dohodu, kde za čas trvania pracovného pomeru zarobil

200 eur (pracovný pomer trval desať dní, t.j. v plne odpracovanom mesiaci v trvaní 30 kalendárnych
dní vychádza predpokladaná čistá mzda 600 eur). Uviedol, že prácu u tohto zamestnávateľa skončil,
lebo „si chcel oddýchnuť“. Otec je dlhodobo poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného v roku
2019 vo výške 127,19 eur a je poberateľom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne
stravovanie vo výške 19,04 eur mesačne. Okrem opísaných zistení boli súdu z úradnej činnosti známe

aj pomery otca vyplývajúce z iného prebiehajúceho konania (na tamojšom súde) a to pod sp. zn.
8P/140/2018, ktorého predmetom je zmena úpravy styku otca s mal. U.. Styk otca bol posledne upravený
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/58/2018 z 21.6.2018 a to v rozsahu každý týždeň v sobotu v čase
od 8:30 do 18:00 hod., zároveň súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou počassviatkov - každý rok v období Vianoc od 25.12. od 10:00 hod do 18:00 hod a v rovnakom rozsahu aj
26.12., počas veľkonočného pondelka od 10:00 do 18:00 hod. Taktiež bol upravený styk každý párny rok
v deň narodenín dcéry a každý nepárny rok v deň jej menín. Aktuálne sa vedie konanie o návrhu otca

na rozšírenie styku, v ktorom súd vydal neodkladné opatrenie č.k. 8P/140/2018-87 zo dňa 21.6.2019,
ktorým dočasne zakázal styk otca s maloletou, vec je v štádiu konania o odvolaní otca voči uvedenému
neodkladnému opatreniu. V konaní vedenom pod sp. zn. 8P/140/2018 na pojednávaní 30.5.2019 otec
uviedol, že jeho celkový príjem je 800 eur mesačne. Pri prešetrení pomerov otca prostredníctvom
opatrovníka v uvedenom konaní, z ktorého podal správu dňa 23.5.2019, otec uvádzal, že je poberateľom

inv. dôchodku vo výške 120 eur mesačne a privyrába si rôznymi brigádami, chodí skladať a sťahovať
nábytok. Uvádzal, že vie zarobiť aj 2000 - 3000 eur, ale priemerom je to asi 350 eur mesačne. Otec žije
spolu s rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Nad rámec výživného na mal.
U. prispieval príležitostne v čase sviatkov a pri stretnutiach s dcérou. S dcérou sa stretával pravidelne
podľa súdnej úpravy styku určenej v konaní sp. zn. 8P/58/2018 až do rozhodnutia súdu o nariadení
neodkladného opatrenia o dočasnom zákaze styku otca s maloletou.

6.Nadväzne okresný súd vymedzil, že úprava obsiahnutá v § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZoR (obe
citované v napadnutom rozsudku) umožňuje zmeniť výšku výživného za splnenia podmienky, že dôjde
k zmene pomerov, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí však
ísť o výraznú zmenu pomerov, či už na strane oprávneného dieťaťa, alebo povinného rodiča. Súd

pritom zisťuje, či zmena pomerov u povinného nenastala v dôsledku jeho subjektívneho správania,
t.j. či nedošlo k zníženiu príjmu alebo k strate príjmu z dôvodu, že povinný sa vzdal bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. ukončil pracovný pomer bez zistených objektívnych dôvodov.
Vtedy sa uplatňuje princíp potencionality príjmov, ktorý ochraňuje záujmy oprávneného. Použitie tohto
princípu umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú u povinného reálne dané ale

aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere
výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. Pri uplatnení
princípupotencionalitysúdpriurčovanívýživnéhovychádzazpotencionálnehopríjmu,t.j.zvýškupríjmu,
ktorý povinný dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z výšky príjmu, ktorý dosahoval
pred zmenou zamestnania.

7.V okolnostiach súdenej veci sa podľa súdu prvej inštancie podstatne zmenili pomery u maloletej aj
oboch rodičov. Mal. U. je o necelé dva roky staršia a matke sa zvýšili výdavky na dcéru predovšetkým
od mesiaca júna 2019, v ktorom maloletá začala navštevovať súkromnú MŠ, za ktorú matka uhrádza
poplatky vo výške presahujúcej 90 eur mesačne. Umiestnenie dieťaťa v súkromnej škôlke, kde sú vyššie
poplatky ako v štátnom zariadení je odôvodnené výkonom práce matky aj počas poobedňajších hodín,

pričom škôlka, ktorú maloletá navštevuje má oproti štátnym škôlkam dlhšiu pracovnú dobu, čo umožňuje
matke aby pracovala u súčasného zamestnávateľa a z výpovede matky vyplýva, že otec bol s výberom
súkromnej škôlky vopred oboznámený. U matky došlo k zmene pomerov od mesiaca august 2019 v
dôsledku toho, že sa zamestnala, t.j. od uvedeného mesiaca sa jej príjem zvýšil o výšku zárobku, ktorý
presahuje 500 eur. Naďalej je poberateľkou rodičovského príspevku a pokiaľ poukazovala na to, že jej

nárok na tento príspevok bude končiť, tak súd vychádzal pri hodnotení pomerov matky zo stavu, ktorý
je v čase vydania rozhodnutia. Matka má nárok na rodičovský príspevok do 3 rokov veku dieťaťa a v
prípade nepriaznivého stavu dieťaťa aj dlhšie. Budúci stav je neznámy a neistý.
8.Otec je síce v súčasnosti dobrovoľne nezamestnaný, ale dokazovaným bolo zistené, že rok pracoval
u zamestnávateľa Slovenská pošta, a.s., kde posledné mesiace trvania pracovného pomeru dosahoval

priemerný mesačný čistý príjem 695 eur k čomu poberal invalidný dôchodok 127,90 eur mesačne a z
jeho výpovede vyplýva, že nemal záujem o pokračovanie tohto pomeru aj po uplynutí dojednanej doby
a aj následný pracovný pomer uzavretý od 20.6.2019, v ktorom dosiahol za desať dní zárobok 200 eur
v čistom, ukončil bez zistenia vážnych dôvodov pre ktoré v zamestnaní nemohol pokračovať. Otec teda
bez zistenia objektívnych dôvodov ukončil zamestnanie u dvoch zamestnávateľov bez toho, že by mal

zabezpečený príjem minimálne vo výške dosahovanej v uvedených zamestnaniach. Následky takéhoto
jeho nezodpovedného konania spočívajúce v strate stáleho príjmu nemožno zohľadniť v neprospech
maloletej výživou na neho odkázanej.
9.Z opísaných dôvodov okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal (§ 75 ods. 1 ZoR) z
výšky potencionálneho mesačného príjmu, ktorý mohol otec dosahovať u zistených predchádzajúcich

zamestnávateľov u ktorých skončil pracovný pomer v mesiaci máj a jún 2019. Vzhľadom na takto zistené
pomery (dieťaťa a jeho rodičov) potom zvýšil výživné na maloletú od podania návrhu, t.j. od 4.6.2019 do
31.7.2019 na sumu 150, eur mesačne, keď v mesiaci jún 2019 už výrazne stúpli náklady na maloletú, jej
nástupom do MŠ a matka v uvedenom období mala nízky príjem len vo výške rodičovského príspevku.Od 1.8.2019 došlo k zmene pomerov u matky, ktorej sa zvýšil príjem v dôsledku nástupu do zamestnania
a to o sumu presahujúcu 500 eur, čím má matka možnosť podieľať sa na zabezpečovaní potrieb dieťaťa
nie len osobnou starostlivosťou ale vo vyššom rozsahu aj finančne. Preto súd od 1.8.2019 do budúcna

zvýšil výživné na sumu 120 eur mesačne, čo považuje za primeranú výšku súčasným pomerom na
strane dieťaťa ako aj na strane oboch rodičov. Určené výživné zohľadňuje aj pretrvávajúce zvýšené
výdavky otca spojené s jeho nepriaznivým zdravotným stavom (doplatky liekov, batérií a príslušenstva
načúvacieho zariadenia, cestovné výdavky za vyšetrenia). Vo zvyšnej časti súd návrh matky z dôvodu
neprimeranosti k zisteným pomerom zamietol.

10.Otcovi vzniklo za obdobie od zvýšenia výživného t.j. od 4.6.2019 do vyhlásenia rozsudku na mal.
U. zameškané výživné predstavujúce rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným
k celkovej sume 231 eur. S ohľadom na súčasné pomery otca mu povolil splácať zameškané výživné
v mesačných splátkach vo výške 50 eur, tak aby doba splácania zameškaného výživného podstatne
neprevyšovala dĺžku obdobia za ktoré zameškané výživné vzniklo a to pod stratou výhody splátok v

prípade porušenia splátkovej povinnosti.
11.Samostaným výrokom súd prvej inštancie konštatoval zmenu doterajšej úpravy vyživovacej
povinnosti - rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/74/2017-57 zo dňa 07.11.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Žilina 11CoP/2/2018-95 zo dňa 30.01.2018.

12.O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

13.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s určenou výškou výživného,
nakoľko mu to jeho súčasná situácia nedovoľuje. Poukázal na výšku poberaného invalidného príjmu

127,90 eur a zdôraznil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav si nevie zarobiť viac. Pre uvedené okolnosti
je schopný a ochotný momentálne platiť 40 eur mesačne.

14.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojom
predchádzajúcom vyjadrení a „pripája sa v celom rozsahu k uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. 8P/41/2019 zo dňa 6.9.2019“.

15.Matka maloletej sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote
(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2
ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Súd prvej inštancie východiskovo náležite vymedzil relevantnou právnou úpravou vyžadované
podmienky (bod 12 jeho odôvodnenia), za splnenia ktorých môže dôjsť k zmene skoršej súdnej úpravy
vyživovacej povinnosti.
18.Následne v okolnostiach/konkrétnostiach súdenej veci (okresný súd) správne vyhodnotil a označil

skutočnosti - na strane dieťaťa (nárast výdavkov od júna 2019) i rodičov (body 7 a 8 tohto odôvodnenia)
- ktoré považoval z pohľadu použitých noriem za kvalifikovanú zmenu pomerov.
19.Opodstatnene tiež súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii inštitútu potencionality príjmu výživou
povinnej osoby - otca, keď svoj postup presvedčivo a v súlade so zákonodarcom predvídaným zámerom
(uplatnenia predmetného inštitútu) vysvetlil/odôvodnil (bod 8 tohto odôvodnenia), pričom odvolací súd

sa s jeho argumentáciou stotožnil.

20.Predostretý opravný prostriedok otca nie je spôsobilý spochybniť konzistentne vystavané závery
okresného súdu. Odvolateľ sa fakticky obmedzil len na odkaz na výšku ním poberaného invalidného
dôchodku (ktorá výška/okolnosť však nie je sporná). Bez akejkoľvek „odozvy“ však/pritom ponechal

určujúcu právnu úvahu okresného súdu, založenú na zákonom predvídanej konštrukcii/fikcii, a to, že sa
bezdôvodne vzdal dosahovaného/poberaného príjmu. Predmetná skutočnosť nemôže byť (ako dôvodne
uviedol okresný súd) vykladaná/hodnotená v neprospech výživou oprávnenej osoby - maloletého
dieťaťa, preto je súd, za zistenia takejto okolnosti (bezdôvodného vzdania sa príjmu), oprávnenývychádzať pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti nie len z reálne dosahovaného príjmu (tu z
poberaného invalidného dôchodku), ale práve z príjmu, ktorý by výživou povinná osoba, pri riadnom
(dôvodne/legitímne očakávateľnom) prístupe k svojim povinnostiam dosahovala (ako to učinil okresný

súd).
21.Obsah spisu pritom nedáva možnosť ani na základe vyšetrovacieho princípu ovládajúceho
mimosporové súdne konanie (čl. 6 CMP) dospieť k inému, než súdom prvej inštancie konštatovanému
záveru o neakceptovateľnom prístupe otca k udržaniu pracovného pomeru a príjmu z neho. Odhliadnuc
od celkovo neprimeraného (v úradnom styku), základným pravidlám slušnosti sa vymykajúceho,

až dehonestujúceho vystupovania otca na súdnom pojednávaní (zvukový záznam z pojednávania
konaného dňa 15.8.2019) vo vzťahu ku konajúcej zákonnej sudkyni, je totiž plne ilustrujúcou jeho
odpoveď, ktorou odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru, a to že „Život nie je len o práci a
zamestnaní“. Nie je úlohou súdu posudzovať mierku sarkazmu vo vyjadreniach účastníkov konania, z
určujúceho hľadiska je relevantný zistený/skutočný stav, ktorý súd vyvodzuje aj (resp. predovšetkým) z
vyjadrení/prednesov účastníkov konania, ktorý musia znášať procesné dôsledky svojho vystupovania.

Platí teda, že v konaní nebol zistený (tobôž tvrdený) objektívny dôvod ospravedlňujúci stratu skorších
zamestnaní na strane otca, na základe čoho okresný súd opodstatnene vychádzal z príjmov (otca) tam
dosahovaných. Možno tiež dodať, že otec žiadnym spôsobom nevysvetlil ani vlastné tvrdenia (resp.
rozpor v nich) o príjme 2- 3 tisíc eur mesačne, prezentované v paralelnom súdnom konaní (o úprave
styku s maloletou).

22.Následne sa odvolací súd, pri nezmenených/akceptovaných skutkových záveroch okresného súdu
o kvalifikovaných okolnostiach zmeny pomerov, čiastočne odchýlil od jeho právneho záveru, keď
za zvýšenie výživného reflektujúce ustálené skutkové okolnosti ako i relevantné zákonné kritériá
(schopnosti/možnosti povinného a odôvodené potreby oprávneného) považoval čiastku 120 eur

mesačne za obdobie od 4.6.2019 do 31.7.2019 a následne od 1.8.2019 sumu 100 eur mesačne.
Uvedené čiastky podľa krajského súdu primeranejšie zohľadňujú celkovú výšku preukázaných
odôvodnených výdavkov na strane maloletej, ako i nárast príjmu na strane matky od 1.8.2019, ktorá
okolnosť nepochybne zvyšuje mieru (ktorá bola podielovo nižšia v čase, keď príjem zo zamestnania
nemala) podieľania sa matky na (finančných) výdavkoch dieťaťa.

23. Vo zvyšnej časti (do požadovaných 250 eur) odvolací súd návrh matky na zvýšenie výživného ako
nedôvodný zamietol. Aplikovaný princíp potencionality príjmu na strane výživou povinnej osoby totiž
nepredstavuje bezbrehé „nastavenie“ potencionálnych možností/schopností výživou povinnej osoby, ale
len také, aké reálne mohol/mal dosahovať (viď údaje v rámci bodu 8 tohto odôvodnenia).
24.Súčasne krajský súd osobitným výrokom deklaroval zmenu poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

otca k mal. U.

25.Pokiaľ ide o zameškané výživné otca, toto za obdobie od 4.6.2019 do 31.8.2019 spolu predstavuje
148 eur (mesiac 08/2019: novourčených 100 eur - uhradených 60 eur = 40 eur, mesiac 07/2019:
novourčených 120 eur - uhradených 60 eur = 60 eur, alikvótna časť za mesiac 06/2019: 27 dní z

novourčených 120 eur = 108 eur - uhradených 60 eur = 48 eur), ktorú čiastku je otec oprávnený uhradiť v
mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

26.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP.

27.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.