Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118332494
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118332494.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Mesto Hlohovec, so sídlom M.R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová,
advokátka s.r.o., so sídlom Slnečná 33, 044 24 Poproč, IČO: 472 368 84, proti žalovanému: PRETOLOG
s.r.o., so sídlom M. Rázusa 5, 010 01 Žilina, IČO: 449 869 71, právne zastúpený: JUDr. Mária
Cabadajová, advokátka so sídlom Uhoľná 9, 010 01 Žilina, za účasti intervenienta na strane žalovaného:

Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 001 517 00,
o zaplatenie 455,17 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 253,76 € z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumuj 201,41 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 455,17 € od 5.5.2018 do 26.11.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 201,41 €

od 27.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 15.9.2018 sa žalobca domáhal
proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa Zák. č. 307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 455,17 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 455,17 € od 5.5.2018
do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že dňa 12.9.2016 o 9.45 hod. spôsobil žalovaný ako držiteľ vozidla
dopravnú nehodu motorovým vozidlom s ev. č. ZA XXX I., ktoré viedol P. X. Z.ým, že pri vjazde
do pešej zóny na ulici M. R. Štefánika v B. narazil do stĺpa a svietidla verejného osvetlenia, čím
došlo k jeho poškodeniu. Žalovaný svojím konaním spôsobil pri vyššie popísanej dopravnej nehode

žalobcovi škodu na jeho majetku vo výške 1.723,99 €. Žalobca vykonal opravu škody spôsobenej
žalovaným prostredníctvom dodávateľa spoločnosti O.S.V.O. comp. a.s., ktorý žalobcovi vyfakturoval
práce pri výmene stĺpa a svietidla verejného osvetlenia poškodeného pri dopravnej nehode faktúrou č.
XXXXXXXXX v celkovej výške 1.723,99 €. Uvedenú sumu žalobca uhradil dodávateľovi dňa 6.12.2016.
Žalobca nahlásil uvedenú udalosť poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., ktorá v rámci poistného
plnenia z uvedenej škody žalobcovi priznala a zaplatila dňa 2.3.2017 sumu vo výške 1.268,82 €. Zvyšnú

časť škody vo výške 455,17 € poisťovňa žalobcovi neuhradila z dôvodu amortizácie, ktorú však bol
žalobca povinný uhradiť spoločnosti O.S.V.O. comp., a.s. zabezpečujúcej opravu poškodeného majetku
žalobcu v zmysle vystavenej faktúry z vlastných prostriedkov. Žalovaný teda svojím konaním spôsobil
žalobcovi škodu, ktorej časť uhradila poisťovňa a to v sume 1.268,82 €, zvyšnú časť škody ktorú bol
žalobca povinný uhradiť spoločnosti O.S.V.O. comp., a.s za opravu stĺpa a svietidla verejného osvetlenia
z vlastných zdrojov v sume 455,17 € si žalobca v súlade s § 9 ods. 6 Cestného zákona uplatňuje voči

žalovanému v tomto konaní. Pred podaním žalobného návrhu žalobca vyzval písomne žalovaného k
zaplateniu dlžnej sumy v dodatočne stanovenej lehote a to listom zo dňa 23.4.2018, ktorý si žalovanýprevzal dňa 27.4.2018. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 9.5.2018, pričom neuznal a spochybnil
nárok žalobcu na náhradu zvyšnej časti škody s tým, že všetky nároky žalobcu boli podľa jeho názoru
vysporiadané z povinného zmluvného poistenia žalovaného. Žalobca sa však s poukazom na citované

zákonné ustanovenia a rozhodovaciu prax súdov s tvrdením žalovaného nestotožňuje. Žalobca si
zároveňuplatňujeajnároknazaplatenieúrokovzomeškaniapodľapredpisovobčianskehopráva.Výzva
na plnenie zo dňa 23.4.2018 doručená žalovanému dňa 27.4.2018 s dodatočnou lehotou na plnenie 7
dní, t.j. posledným dňom na plnenie v lehote 4.5.2018. Odo dňa nasledujúceho, t.j. 5.5.2018 sa dostal
žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spisová zn. 35UP
406/2018 zo dňa 18.9.2018.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu
odpor, ktorý odôvodňoval tým, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že v rámci poistného plnenia
boli všetky nároky žalobcu titulom škodovej udalosti vysporiadané. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym
záverom žalobcu, t.j. že mesto B. má titulom škodovej udalosti nárok na ďalšie plnenie vo výške 455,17

€. Vozidlo ktoré dopravnú nehodu spôsobilo bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené
v Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Škodová udalosť bola riešená v súčinnosti so žalovaným a všetky
nároky žalobcu ako poškodeného boli vysporiadané z povinného zmluvného poistenia žalovaného v
súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu žalobca nemá voči žalovanému nárok
na žiadne ďalšie plnenie titulom uvedenej škodovej udalosti, ktorá skutočnosť bola žalovaným potvrdená

aj spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa a.s. a žalovaný nárok je nedôvodný.
5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhoval pokračovanie v konaní
podľa ust. § 14 ods. 1 Zák. č. 307/2016 na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP t.j. na
Okresnom súde Žilina.
6. V samotnom vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že v celom rozsah trvá na podanom návrhu a

pridržiava sa skutkového ako aj právneho zdôvodnenia nároku v zmysle podaného žalobného návrhu.
Žalobca má za to, že na danú vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Zák. č. 135/1961 Zb.
o cestných komunikáciách, na ktoré poukázal v žalobnom návrhu, pričom poukázal zároveň aj na
rozhodnutiasúdovktorérozhodovalivobdobnýchprípadoch.Žalobcakonštatuje,žepoisťovňoumubola
v rámci riešenia škodovej udalosti nahradená len časť spôsobenej škody vo výške 1.228,82 €, pričom

žalobca bol nútený vynaložiť na opravu poškodených vecí a uvedenie veci do pôvodného stavu sumu vo
výške 1.723,99 € čo preukázal dôkazmi predloženými spolu so žalobným návrhom. Žalobca zdôrazňuje,
že poškodené veci bol povinný uviesť do pôvodného stavu, nakoľko táto povinnosť mu ako správcovi
komunikácie vyplýva z príslušných právnych predpisov.
7. Poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. listom zo dňa 23.11.2018 doručenom na OS Banská

Bystrica a opätovne doručenom na OS Žilina dňa 8.8.2019 oznámila, že vstupuje do konania ako
intervenient na strane žalovaného. Právny záujem na výsledku konania odôvodnil tým, že Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. a žalovaný spolu uzavreli písomnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným v súvislosti s prevádzkou

motorového vozidla, preto rozhodnutím súdu v tejto právnej veci bude dotknuté právne postavenie
spoločnosti,tedajejprávaapovinnostivyplývajúcezhmotnéhopráva(poistnejzmluvy).Žalovanýdoručil
poisťovni oficiálne oznámenie o spore v zmysle § 86 ods. 1 CSP spolu so žalobou.
8. V samotnom vyjadrení intervenient uviedol, že je pravdou že dňa 12.9.2016 o 9.40 hod. spôsobil
žalovaný motorovým vozidlom ev. č. ZA XXX I., ktoré bolo v čase poistnej udalosti poistené u

intervenienta škodu na stĺpe verejného osvetlenia. Žalovaný poistnú udalosť nahlásil intervenientovi
dňa 14.9.2016 a je evidovaná pod č. PU 168 001 8954. Žalobca dňa 1.12.2016 zaslal intervenientovi
list k škodovej udalosti, ktorého súčasťou mali byť faktúra za opravu poškodeného stĺpu verejného
osvetlenia a LED svietidla, súpis vykonaných prác na sumu vo výške 1.436,66 €, čestné prehlásenie.
Prílohy obsahovali súpis vykonaných prác a čestné prehlásenie, faktúra absentovala. Intervenient

pri posudzovaní výšky skutočnej škody vychádzal z dokladov predložených žalobcom a dňa 1.3.2017
žalobcovi poukázal skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 a § 443 Obč. zákonníka vo výške 1.268,82 €. Pri
plnení vychádzal zo sumy uvedenej v súpise vykonaných prác vo výške 1.436,66 €, toto plnenie ponížil
o amortizáciu svietidla vo výške 69,- € a amortizáciu stožiara vo výške 99,84 €. Intervenient mal za to, že
suma vo výške 1.436,66 € je z DPH, nakoľko v doklade nebolo uvedené, či sa jedná o sumu s DPH alebo

bez DPH, intervenient teda uhradil sumu 1.268,82 €. Žalobca v žalobe poukazuje na sumu vo výške
1.723,99 €, pričom sa odvoláva na faktúru č. XXXXXXXXX, ktorá intervenientovi v rámci mimosúdneho
konania nebola predložená. Túto žalobca predložil až v rámci súdneho konania a to až dňa 22.11.2018
poniekoľkýchurgenciáchintervenientazaslanýchžalobcovi.Predmetnáfaktúrabolavystavenánasumuvo výške 1.723,99 € s DPH. Po predložení citovanej faktúry došlo zo strany intervenienta k prepočtu
pôvodnej výšky skutočnej škody, keďže intervenient až dňa 22.11.2018 nadobudol vedomosť o tom,
že suma 1.436,66 € bola bez DPH. S poukazom na uvedené intervenient oznámil súdu, že z jeho

strany bude zrealizovaný doplatok vo výške 253,76 €, ktorý predstavuje doplatenú DPH poníženú o
amortizáciu. Zo sumy 1.723,99 bola vypočítaná skutočná škoda - vypočítaná amortizácia materiálu.
Svietidlo: svietidlo bolo nadobudnuté v roku 2016 preto bolo v zmysle Vyhl. č. 492/2004 Z.z. stanovené
opotrebenie 8% vo výške 81,60 €. Stĺp: predmetný stĺp mal 12 rokov, pri životnosti 40 rokov za stavu,
že vyhláška stanovuje opotrebenie 2,5 % ročne bolo stanovené opotrebenie 30 % vo výške 119,81

€. 1.723,99 € - 81,60 € - 119,81 € = 1.522,58 € (skutočná škoda) - 1.268,82 € (plnená pôvodná a
skutočná škoda) = 253,76 €. Ďalej uviedol, že žalobca svoju argumentáciu podporuje ust. § 9 ods. 6
Cestnéhozákonaarozhodnutiamiokresnéhoakrajskéhosúdu,naktorépoukazuje,ktorévšaknemožno
považovať za judikáty. Nejedná sa o rozhodnutie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,
resp. veľkého senátu NS SR. Navyše obidve rozhodnutia uvádzajú uvedenie poškodenia do pôvodného
stavu, čím sa nemá na mysli stav nový, ale stav pôvodný, t.j. so zohľadnením amortizácie. Z uvedeného

vyplýva, že aj samotný Zákon č. 135/1961 ako zákon lex specialis upravuje skutočnú škodu v súlade s
ustanovením § 442 Obč. zákonníka ako lex generalis, to znamená, že pri stanovení výšky škody treba
vychádza z ceny v čase, keď bola poškodená alebo zničená s prihliadnutím na jej opotrebenie, zníženie
funkčnosti, vek, amortizáciu atď. Výška skutočnej škody bola stanovená na základe Vyhl. č. 492/2004
Z.z., ktorá ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom.

9. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 Zák. č. 307/2016 k zrušeniu platobného
rozkazu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1, Zák. č. 307/2016 Z.z.
pokračovanievkonanínasúdepríslušnomnaprejednanievecipodľaCSP,OkresnýsúdBanskáBystrica
postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej
prejednanie podľa CSP.

10. Žalovaný sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalobcu k odporu písomne nevyjadril.
11. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.9.2019 zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie
istiny vo výške 253,76 € späť. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu bol po podaní žaloby v
tejto časti uhradený dňa 27.11.2018. V časti uplatneného nároku na zaplatenie istiny vo výške 201,41
€ s prísl., ako aj v časti uplatňovaného príslušenstva s dodatočne zaplatenej istiny pohľadávky, ktorú

žalobca týmto podaním zobral späť, žalobca na podanom návrhu zotrval. K vyjadreniu intervenienta
žalobca zároveň uviedol, že jeho tvrdenia, že o faktúre č. XXXXXXXXX na sumu 1.723,99 € nadobudol
vedomosť až 22.11.2018 a táto mu nebola predložená v rámci mimosúdneho konania sa nezakladá
na pravde, nakoľko žalobca uvedenú faktúru zaslal intervenientovi ako prílohu spolu s listom zo dňa
1.11.2016 na základe výzvy intervenienta na doplnenie dokladov zo dňa 14.11.2016 a to mailom zo

dňa 2.12.2016 od Miroslava Hudáčka (zamestnanec žalobcu). Predmetnou mailovou správou žalobca
požiadal intervenienta o potvrdenie, či sú doklady postačujúce a či je potrebné ich zaslať poštou -
žalobca neeviduje žiadnu reakciu na uvedený mail a ani žiadnu ďalšiu výzvu zo strany intervenienta
adresovanú žalobcovi na predloženie akýchkoľvek ďalších dokladov, preto považoval doklady zaslané
intervenientovi potrebné pre výpočet škody za kompletné. Žalobca ďalej uvádza, že pred podaním

žalobného návrhu listom zo dňa 23.8.2018 vyzval intervenienta na zaplatenie zvyšnej časti škody vo
výške 455,17 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnymi nákladmi na odstránenie škody vo výške
1.723,99 € a vyplateným plnením zo strany intervenienta vo výške 1.268,82 €. Prílohou uvedeného
listu bola opätovne aj faktúra č. XXXXXXXXX spolu so súpisom vykonaných prác. Intervenient zaslal
žalobcovi odpoveď listom zo dňa 8.10.2018, v ktorom žalobcu informoval, že pri určení výšky škody

sa vychádza z ceny v čase poškodenia s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z veku amortizácie a
pod. s tým, že na základe uvedeného intervenient zotrval na správnosti poskytnutej výšky poistného
plnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa snažil vyriešiť spornú vec niekoľkokrát mimosúdnou cestou
ako so žalovaným, tak aj s intervenientom, predložil opakovane všetky doklady potrebné pre výpočet
škody, no k náhrade jemu spôsobenej škody nedošlo. Žalobca naďalej zotrváva na názore, že na

danú vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Zák. č. 135/1961 o cestných komunikáciách, na
ktoré poukázal v žalobnom návrhu, pričom poukázal zároveň aj na rozhodnutia súdov ktoré rozhodovali
v obdobných prípadoch. Žalobca uvádza, že v prejednávanej veci nejde o bežnú škodu, ale o typ
škody, na ktorú sa vzťahuje cestný zákon z ktorého ustanovenia § 9 ods. 5 (do 19.5.2018 ust. §
9 ods. 6 Cestného zákona) vyplýva povinnosť škodcu nahradiť správcovi komunikácie - žalobcovi

náhradu škody vo výške vynaložených nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca opravou poškodeného stĺpa a
svietidla verejného osvetlenia a s plnením povinnosti uviesť predmetné veci do pôvodného stavu nijako
nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok. Z ust. § 9 ods. 5 Cestného zák. vyplýva jednoznačne povinnosťškodcu uhradiť správcovi komunikácie na náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložení nákladov bez
akéhokoľvek obmedzenia s tým, že cestný zákon predstavuje lex specialis vo vzťahu k obč. zákonníku.
Žalobca má za to, že odstránenie poškodenia a uvedenia poškodených vecí do pôvodného stavu bolo

prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti spôsobenej žalovaným
a preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov spojených s odstránením z
poškodenia a vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho
tak znevýhodňovať. Ustanovenie § 9 ods. 5 Cestného zákona priznáva poškodenému právo na náhradu
škody, ktorým je zaistiť aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v

peniazoch musí pritom zohľadňovať výšku všetkých žalobcom vynaložených prostriedkov nevyhnutných
na obnovenie poškodených vecí, teda na uvedenie poškodených vecí do pôvodného stavu. V danom
prípade bolo potrebné uviesť poškodený stĺp a svietidlo verejného osvetlenia do stavu, aby boli
prevádzky schopné. Ustanovenie § 9 ods. 6 Cestného zákona pre prípad poškodenia komunikácie a ich
súčasti zabezpečuje, aby správca komunikácie, ktorý zo svojich prostriedkov zabezpečuje ich zjazdnosť
a funkčnosť, teda ich vynaložením sa pri odstraňovaní závad zmenšuje jeho majetok nedoplácal na

nehody spôsobené účastníkmi cestnej dopravy. Záverom žalobca zdôraznil, že poškodené veci bol
povinný uviesť do pôvodného stavu, nakoľko táto povinnosť mu ako správcovi komunikácie vyplýva z
príslušných právnych predpisov.
12. Na pojednávanie vytýčené súdom na deň 16.9.2019 sa sporové strany a ich právni zástupcovia
nedostavili, doručenie predvolania na pojednávania mali riadne vykázané, svoju neprítomnosť písomne

neospravedlnili, ani z dôležitého dôvodu nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto pojednával aj
v neprítomnosti sporových strán a ich práv. zástupcov.
13. Intervenient prítomný na pojednávaní v zásade zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v jeho písomnom vyjadrení. Poukázal na to, že samotná existencia cestného zákona ako
špeciálnej právnej úpravy vo svojich ustanoveniach nikde neuvádza, žeby sa náklady mali hradiť bez

akéhokoľvek obmedzenia, podľa názoru intervenienta sama osebe nevylučuje uplatnenie amortizácie
pri určení výšky náhrady škody. Intervenient tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca neuviedol
poškodenú vec do pôvodného stavu, ale do stavu pred poškodením, ale uviedol ju do nového stavu
a žalobca teda nemá nárok na úplne nové verejné osvetlenie, ale na takú náhradu, ktorá zodpovedá
hodnote veci pred škodovou udalosťou.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 12.9.2016 došlo pri prevádzke motorového vozidla
vo vlastníctve žalovaného k dopravnej nehode a to tak, že vodič predmetného motorového vozidla pri
vjazde do pešej zóny na ulici M. R. Štefánika v Hlohovci narazil do stĺpa a svietidla verejného osvetlenia,
čím došlo k jeho poškodeniu.

16. Žalobca zabezpečil opravu poškodeného verejného osvetlenia prostredníctvom dodávateľa
spoločnosti O.S.V.O. comp. a.s., ktorý žalobcovi vyfakturoval práce pri výmene stĺpa a svietidla
verejného osvetlenia poškodeného pri dopravnej nehode faktúrou č. 360111248 v celkovej výške
1.723,99 € (dôkaz nachádzajúci sa v spise na č.l. 38). Fakturovanú sumu žalobca uhradil dodávateľovi
dňa 6.12.2016 (výpis z účtu žalobcu o poukázaní uvedenej sumy na č.l. 39).

17. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca nahlásil uvedenú udalosť poisťovni Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
prevádzke dopravného prostriedku žalovaného žalobcovi priznala a uhradila dňa 2.3.2017 sumu vo
výške 1.268,82 €. Zvyšnú časť fakturovanej sumy poisťovňa žalobcovi neuhradila z dôvodu amortizácie.
18. Žalobca listom zo dňa 23.4.2018, ktorý žalovaný prevzal dňa 27.4.2018 vyzval žalovaného na

zaplatenie dlžnej sumy vo výške 455,17 € najneskôr v lehote do 7 dní od doručenia výzvy s poukázaním
na to, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu majetku žalobcu a to stĺpu a svietidla verejného
osvetlenia v celkovej výške 1.723,99 €. V rámci poistného plnenia bola z uvedenej škody poisťovňou
priznaná a zaplatená suma vo výške 1.268,82 € a zvyšná časť škody vo výške 455,17 € zo strany
poisťovne nebola uhradená. Žalobca v predmetnom liste poukázal na ust. § 1 ods. 4, § 9 ods. 6 Cestného

zákona.
19. Na uvedený list žalovaný reagoval listom zo dňa 9.5.2018, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s
právnym názorom žalobcu, t.j. že mesto Hlohovec má titulom škodovej udalosti nárok na ďalšie plnenie
vo výške 455,17 €. Vozidlo ktoré dopravnú nehodu spôsobilo bolo v čase škodovej udalosti povinne
zmluvne poistené v Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., škodová udalosť bola riešená v súčinnosti

so spoločnosťou žalovaného a všetky nároky mesta Hlohovec ako poškodeného boli vysporiadané z
povinného zmluvného poistenia žalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami obč. zákonníka. Z
uvedeného dôvodu mesto Hlohovec nemá voči žalovanému nárok na žiadne ďalšie plnenie titulomuvedenej škodovej udalosti, ktorá skutočnosť bola spoločnosti žalovaného potvrdená aj spoločnosťou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
20. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

21.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky
24. Podľa § 1 ods. 1 Zák.č. 135/1961 Zb. ( ďalej len „cestný zákon“) tento zákon upravuje výstavbu,
užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných
komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho
odborného dozoru ( § 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

25. Podľa § 1 ods. 4 veta prvá Cestného zákona súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a
ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej
premávky na nich.
26. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona účinného do 12.4.2018 miestne komunikácie sú vo vlastníctve

obcí.
27. Podľa § 3d ods.5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
28. Podľa § 3d ods. 6 Cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní

pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
29. Podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych komunikácií.
30. Podľa § 4b ods. 6 Cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní

pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
31. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Cestného zákona účinného do 12.4.2018 závady v zjazdnosti diaľníc,
ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.
32. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá Cestného zákona účinného do 12.4.2018 závady v schodnosti priechodov
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v

schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia
miestnych komunikácií.
33. Podľa § 9 ods. 6 Cestného zákona účinného do 12.4.2018 pri poškodení diaľnice, cesty alebo
miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto
poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a

s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že
poškodenie odstráni sám.
34. Podľa § 9 ods. 7 Cestného zákona účinného do 12.4.2018 ustanovenie odsekov 5 a 6 platí aj
pri poškodení alebo znečistení, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v schodnosti priechodov
pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych

komunikácií určených výlučne pre chodcov a chodníkov.
35. Podľa § 9 ods. 5 Cestného zákona v súčasnom znení pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie
spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie

odstráni sám.
36. Podľa §9 ods. 5 Cestného zákona v súčasnom znení ustanovenie odsekov 4 a 5 platí aj pri poškodení
alebo znečistení, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v schodnosti miestnych komunikácií
určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov.
37. Podľa § 517 ods. 1 Veta I., ods. 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní.

Akideomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyz
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.38. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
39. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu doručeného súdu pred otvorením pojednávania
konanie v časti o zaplatenie istiny 253,76 Eur pri aplikácii cit. zákonných ustanovení §§ 144, 145 ods.
2, 146 ods. 1 CSP zastavil.
40. So zreteľom na ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu, je zrejmé, že v danej veci

považoval za podstatné, že v súvislosti s dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá žalovaný , ako
vlastník a správca miestnej komunikácie vynaložil náklady spojené s odstránením poškodenia verejného
osvetlenia miestnej komunikácie a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu a svojou žalobou
uplatňuje rozdiel medzi sumou, ktorú vynaložil a plnením, ktoré mu bolo vyplatené od poisťovne.
41. Súd uplatnený nárok posudzoval v zmysle cit. ust. § 427 OZ a cit. ust. Cestného zákona.
42. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo

sporné to, že žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla EČV K. XXX I. dňa 12.9.2016 pri
prevádzke motorového vozidla pri vjazde do pešej zóny na ul. M.R. Štefánika v B. poškodil stĺp a
svietidlo verejného osvetlenia, čím došlo k závade v zjazdnosti ako aj závade v schodnosti predmetnej
miestnej komunikácie. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že vlastníkom a správcom miestnej
komunikácie je žalobca, čo nakoniec vyplýva aj z ust. §3d ods. 3 a ods. 5 písm d) Cestného zákona.

Medzi sporovými stranami bola sporná výlučne okolnosť týkajúca výšky škody, na náhradu ktorej má
žalobca nárok.
43. V tomto prípade sa jedná o osobitný druh zodpovednosti, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle cit. ust. § 427 OZ. Táto zodpovednosť je založená
na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Zodpovedným podľa tohto

ustanovenia je prevádzateľ, ktorý má faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom,
prípadne s jeho vodičom. V tomto prípade je tak zodpovedným subjektom žalovaný, ktorý bol
prevádzateľom predmetného motorového vozidla , v dôsledku prevádzky ktorého došlo k poškodeniu
verejného osvetlenia miestnej komunikácie , čím došlo k závade v zjazdnosti ako aj závade v
schodnosti predmetnej miestnej komunikácie. Poškodenie verejného osvetlenia miestnej komunikácie

bez pochybností predstavuje závadu v zjazdnosti a schodnosti predmetnej komunikácie. Bez funkčného
osvetlenia miestnej komunikácie je ohrozená bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky ,
t.j.užívateľov miestnej komunikácie, vodičov vozidiel a chodcov.
44. Žalobcovi ako správcovi miestnej komunikácie ukladá Cestný zákon v ust. § 9 ods. 1 a 2 v znení
účinnom do 12.4.2018, t.j. v čase dopravnej nehody , povinnosť bez prieťahov odstraňovať závady v

zjazdnosti a schodnosti miestnych komunikácií . Žalobca postupoval v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením a zákonom uloženú povinnosť si splnil a odstránil závadu v zjazdnosti a schodnosti
predmetnej miestnej komunikácie, uvedením verejného osvetlenia do stavu funkčnosti, čím zároveň
uviedol miestnu komunikáciu do pôvodného stavu tak, aby bez ohrozenia jej užívateľov plnila svoj
účel. Žalobca pri výkone svojich povinností, ako správca komunikácie vyplývajúcich z ust. § 9 ods.

1,2 jednoznačne sledoval i verejný záujem. Žalobca predmetnú závadu odstránil prostredníctvom
svojho dodávateľa spol. O.S.V.O.comp., a.s., ktorý fa č. XXXXXXXXX zo dňa 24.11.2016 vyfakturoval
žalobcovi práce pri výmene stĺpa a svietidla verejného osvetlenia v celkovej výške 1723,99 Eur. Žalobca
fakturovanú sumu uhradil dňa 6.12.2016.
45. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že intervenient - poisťovňa, v ktorej bolo vozidlo žalovaného povinne

zmluvne poistené, poskytol žalobcovi čiastočné plnenie vo výške 1522,58 Eur ( sumu 1268,82 pred
podaním žaloby, sumu 253,76 Eur po podaní žaloby ). Rozdiel vo výške 201,41 Eur ( po čiastočnom
späťvzatí žaloby ) predstavuje uplatnený nárok žalobcu.
46. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikol žalobcovi ,
ako správcovi komunikácie, ktorý bol v zmysle cit. zák.ustanovení Cestného zákona povinný

odstraňovať závady v zjazdnosti a schodnosti komunikácii, v zmysle ust. § 9 ods. 6 Cestného zákona
účinného v čase dopravnej nehody, v súčasnosti ods. 5, nárok na náhradu nákladov, ktoré musel
vynaložiť v súvislosti o odstraňovaním závady v zjazdnosti a schodnosti miestnej komunikácie a s jej
uvedením do pôvodného stavu. Predmetné ustanovenie predstavuje lex specialis k ust. § 442 a 443
OZ. Ako už bolo uvedené vyššie, v dôsledku škodovej udalosti žalobca vynaložil náklady s úmyslom

opätovne uviesť verejné osvetlenie do pôvodného stavu tak, aby bolo funkčné a odstránil tak závadu
v zjazdnosti a schodnosti miestnej komunikácie, tak, aby bez ohrozenia jej užívateľov plnila svoj účel
ako pred vznikom škodovej udalosti. Z týchto nákladov mu bola uhradená len časť v podobe poistného
plnenia prijatého od intervenienta na strane žalovaného. Toto poistné plnenie však nepokrylo nákladyvynaložené žalobcom . Tým na strane žalobcu zároveň možno konštatovať zmenšenie jeho majetkovej
sféry, a teda vznik škody na strane žalobcu. Súd je toho názoru, že citované zákonné ustanovenia je
potrebné vykladať tak, aby žalobcovi bola kompenzovaná majetková ujma, ktorá mu vznikla v dôsledku

škodovej udalosti a úhrady nákladov vynaložených na opravu poškodeného osvetlenia a odstránenie
závady v zjazdnosti a schodnosti miestnej komunikácie.
47. Ohľadom výšky škody sa žalovaný a intervenient na jeho strane bránili predovšetkým argumentom,
že samotný Cestný zákon ako lex specialis upravuje skutočnú škodu súladne s ust. § 442 OZ ako lex
generalis. To znamená, že pri stanovení výšky škody treba vychádzať z ceny veci v čase, keď bola

poškodená alebo zničená s priphliadnutím na jej opotrebenie, zníženie funkčnosti, vek, amortizáciu atď.
48. Súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou, ktorá z ust. § 9 ods. 6 Cestného zákona nevyplýva.
Predmetné ustanovenie ukladá škodcovi povinnosť uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy
spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie
do pôvodného stavu, teda bez akéhokoľvek obmedzenia. Pri zohľadnení amortizácie by bola povinnosť
úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu neodôvodnenie prenášaná na samotného

žalobcu a neprípustne by ho tým voči žalovanému ako škodcovi znevýhodňovala.
49. Prijatie uvedenej argumentácie by však zároveň bolo aj v rozpore so zásadou zakotvenou v
Občianskom zákonníku, že poškodenému sa uhrádza celá škoda. Ako už bolo uvedené vyššie v
dôsledku škodovej udalosti žalobca vynaložil náklady s úmyslom odstrániť závadu v zjazdnosti a
schodnosti miestnej komunikácie a opätovne uviesť verejné osvetlenie do pôvodného stavu, tak aby

bolo funkčné a mohlo sa ďalej užívať spôsobom na čo bolo určené pred vznikom škodovej udalosti,
na osvetlenie miestnej komunikácie. Oprava verejného osvetlenia, ktorú žalobca musel uskutočniť po
škodovej udalosti, bola opravou, ktorá bola škodovou udalosťou žalobcovi vnútená. Ak je za škodu
považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi
majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť

výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného
majetkového stavu, v danom prípade na opravu osvetlenia, tak, aby bolo z technického hľadiska
rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ pôvodný majetkový stav nie je možné
obnoviť inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k
odstráneniu škodovej udalosti, nemožno prenášať povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci do

pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. V konečnom
dôsledku v zmysle platnej právnej úpravy ani nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobca, ktorý
bol poškodený, zabezpečoval opravu osvetlenia iným spôsobom než použitím nových náhradných
dielov, ktoré smerujú len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Za škodu tak možno v danej veci
považovať tie náklady, ktoré boli žalobcom nevyhnutne vynaložené na odstránenie následkov škodovej

udalosti tak, aby bolo poškodená vec v stave obdobnom stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný
a intervenient na jeho strane ani nepreukázali, že vykonaním opravy verejného osvetlenia, použitím
nových náhradných dielov sa zvýšila jeho majetková hodnota. Správanie žalobcu ako poškodeného
len viedlo k tomu, aby obnovil stav, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takéhoto
správania a konania mu vznikli náklady na vykonanú opravu v rovine škody, majetkového úbytku,

tak úlohou súdu bolo zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako
strany konania, poškodeného subjektu, ktorému sa má práve súdnym rozhodnutím zabezpečiť náhrada
vzniknutej škody, k vynaloženiu ktorej bol žalobca donútený škodovou udalosťou.
50. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 1. júla 2008, č. III. ÚS 341/07-38
vyslovil, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných

právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej
normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci
ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy
by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu
právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné

vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu)
odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo
požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle

(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch
nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac
verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom.
51. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup,

aby sa žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so
spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil
vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu
poškodenej veci, aby sa táto dostala do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp

riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, tak, aby rozhodnutie nebolo v rozpore s princípom spravodlivosti,
či ako arbitrárne s formalistickým prístupom k výkladu zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
154/2008, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. Ns 242/2007).
52. Zákonný postup je ten, ktorým sa sleduje dosiahnutie účelu v tom smere, že žalobcovi musí byť
kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti, za súčasného stavu, že žalovaný a ani

inervenient na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na
opravuosvetleniabolipoužiténovédiely,ktorénesmerovalikobnoveniuprevádzkyschopnostiverejného
osvetlenia,resp.žebynovédielysjehoopravou nesúviseli.Pokiaľopravaverejnéhoosvetleniamiestnej
komunikácie , aj v použití nových náhradných dielov, smerovala k jeho uvedeniu do pôvodného stavu
pred škodovou udalosťou , tak aby skutočne bol poškodený v majetkovom úbytku kompenzovaný,

nemohol mať vplyv na povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi takto vzniknutú škodu len argument o
nezohľadneníamortizácieprinovýchnáhradnýchdieloch.Uplatnenie„amortizácie“jeporušenímzásady
„neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať.
53. Súd zobral do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona, ktorý v zmysle
vyššie uvedených dôvodov vyložil tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku škodovej udalosti,

vykonanej opravy verejného osvetlenia miestnej komunikácie, predstavuje hodnotu vynaložených
nákladov na jeho opravu , bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli
zamontované ako nové.
54. Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
skutkovo a právne dôvodná. Žalobca preukázal, že na jeho strane vznikla škoda pri odstraňovaní

zjazdnosti a schodnosti miestnej komunikácie predstavujúca rozdiel medzi žalobcom vynaloženými
nákladmi na opravu poškodeného verejného osvetlenia miestnej komunikácie a prijatým poistným
plnením. Súd preto žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 201,41 Eur vyhovel.
55. Žalobca žiadal zaplatiť aj špecifikovaný úrok z omeškania, vzhľadom na čiastočné plnenie zo
strany intervenienta po podaní žaloby. Čo sa týka splatnosti záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi

náhradu škody, súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keďže pri uvedenom nároku čas
plnenia nebol dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí. Povinnosťou
žalovaného bolo zaplatiť náhradu škody žalobcovi prvého dňa po tom, čo bol o plnenie požiadaný.
Žalobca preukázal, že vyzval žalovaného na náhradu škody v pôvodne žalovanej výške 455,17 Eur
výzvou zo dňa 23.4.2018, v ktorej mu poskytol lehotu na plnenie 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola

žalovanému doručená dňa 27.4.2018. Povinnosťou žalovaného bolo preto zaplatiť náhradu škody vo
výške 455,17,- Eur v zmysle výzvy do 4.5.2018. Žalovaný prostredníctvom intervenienta čiastočne plnil
vo výške 253,76 Eur dňa 26.11.2018, zvyšok škody však neuhradil. Žalovaný bol teda ku dňu 5.5.2018
v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 455,17,- Eur a po čiastočnom plnení zo dňa 26.11.2018
od 27.11.2018 v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 201,41 Eur, preto je povinný zaplatiť

žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Výška uplatneného úroku z omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády č.
87/95 Z.z. Z uvedených dôvodov súd žalobe j v časti uplatnených úrokov z omeškania ako skutkovo a
právne dôvodnej vyhovel.
56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1CSP, Žalobca bol v konaní úspešný ( k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe plnenia po
podaní žaloby ), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému
v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).