Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202333
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1711202333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: A.. A.
Z., E.. XX.XX.XXXX, I. P. X, I., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., so sídlom
Brančská 7, Bratislava, proti žalovanému: X. D., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXXX/XX, Z., zast. SODOMA
VULGAN, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, o zaplatenie 26.400
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.
februára 2017, č.k. 8C/75/2011-212 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. marca 2017, č.k.
8C/75/2011-238, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03
eur od 01.08.2010 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.945,64
eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a 5,75 % ročne

zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 62 %. Opravným uznesením č.k. 8C/75/2011-238 zo dňa 27.03.2017
opravil výrok rozsudku o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 52 %. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2017.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 25.02.2011,
od žalovaného domáhal zaplatenia 12.000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 7.800 eur od

01.08.2010 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu, a to rodinného domu S.. Č.. XXX, Z. na Z. Z.. Č.. XXX, W. Z. Z. Č.. XXX F. K. XXX
A.X, D.. Ú.. Z., F. Z., F. Z., E. S. na Q. S. XX K. Z. (ďalej len „nehnuteľnosti“), za obdobie 20 mesiacov
od júla 2009 do februára 2011. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.02.2014 pripustil rozšírenie
žaloby na základe návrhu žalobcu, doručeného na súd dňa 29.04.2013, o sumu 14.400 eur za ďalšie
obdobie neoprávneného užívania nehnuteľností žalovaným, za dva roky dozadu od podania návrhu na
rozšírenie žaloby, teda za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov). Zmenenou žalobou

sa žalobca od žalovaného potom domáhal zaplatenia 26.400 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
14.400eurod01.05.2013dozaplatenia.Žalobcaargumentovaltým,ženehnuteľnostinadobudolkúpnou
zmluvou od žalovaného s právoplatne povoleným vkladom dňa 22.06.2009 pod č. V 144/2009, avšakžalovanýtietonehnuteľnostibezjehosúhlasuatedabezprávnehodôvoduužívalceléžalovanéobdobie.
Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného ustálil na 600 eur mesačne a preukazoval ju priemernou
hodnotou nájmu v danej lokalite bez služieb spojených s nájmom. Žalovaného vyzval listom zo dňa

19.07.2010 na zaplatenie 7.800 eur predstavujúcich bezdôvodné obohatenie za obdobie od júla 2009
do júla 2010, avšak žalovaný mu odmietol uhradiť akúkoľvek náhradu za užívanie jeho nehnuteľností.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel, že sporné nehnuteľnosti užíva, poukázal však na to, že pri ich
predaji došlo k spáchaniu trestného činu, o čom je vedené trestné konanie. V konaní namietol aktívnu
legitimáciu žalobcu, argumentujúc tým, že tento nehnuteľnosti už v r. 2009 predal Z. Y.. Namietol tiež

premlčanie nároku žalobcu ako i cenu určenú počas konania v znaleckom posudku, považujúc ju za
neadekvátnu.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca nadobudol od žalovaného nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou a jeho vlastnícke právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností dňom 22.06.2009
pod Č.. K. XXX/XXXX. Za nespornú vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti žalobcovi

nevydal, čo žalovaný v konaní ani nenamietal, keď len poukazoval na to, že pri ich predaji došlo
k spáchaniu trestného činu. Ustálil, že žalovaný toto tvrdenie nepreukázal, keďže uznesením ORPZ
Pezinok, odbor kriminálnej polície Č.. F.-Z.-XXXX zo dňa 17.02.2013 bolo trestné konanie v tejto veci
právoplatne zastavené dňom 05.03.2013. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný, pretože nehnuteľnosti predal Z.. Y., vyhodnotil, že túto skutočnosť, žalovaný v konaní

nepreukázal a nenavrhol vykonať ani žiadny dôkaz. Vysvetlil, že ak by došlo k predaju nehnuteľností,
tak dôkazom by mohla byť jedine kúpna alebo iná zmluva, ktorá by musela byť zavkladovaná v katastri
nehnuteľností, a takúto skutočnosť by nemohol potvrdiť ani Z.. Y., ktorého žalovaný navrhol v priebehu
konania vypočuť. Dôvodil, že k platnému prevodu nehnuteľností by nestačilo iba podpísať kúpnu zmluvu,
keďže vecnoprávny charakter by táto zmluva nadobudla až vkladom do katastra nehnuteľností, a teda

jediným dôkazom, ako by bolo možné preukázať prevod nehnuteľností zo žalobcu na Z.. Y., by bolo
oboznámenie sa s vkladovým spisom katastra, avšak takýto návrh žalovaný nepodal. Ďalej poukázal
na to, že žalobca zaplatil za nehnuteľnosti v rokoch 2009, 2010 a 2011 daň z nehnuteľnosti, čo
vyhodnotil za nepravdepodobné v prípade, že by ich predal. Konštatoval, že skutočnosť, že žalovaný
v nehnuteľnostiach podnikal a mal tu zapísané miesto podnikania, vyplýva z výpisu zo živnostenského

registra, v ktorom mal zapísané miesto podnikania a prevádzku na Q.. S. XX, Z., až do 19.06.2014, a
žalovaný ju ani nenamietal. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že čiastočne uznal námietku žalovaného,
ževýškabezdôvodnéhoobohateniavsume600eurzamesiacjezrejmeneprimeranáanariadilznalecké
dokazovanie. Znalec Ing. Marcel Michta v znaleckom posudku č. 131/2016 ustálil všeobecnú hodnotu
nájmu nehnuteľností na sumu 5.439,74 eur, čo mesačne predstavuje sumu 453,31 eur.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563, § 45 ods. 1,
§ 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vyhodnotil, že
žalovaný užíval nehnuteľnosti, na ktoré nemal žiadne právo, keďže ich predal žalobcovi, a toto užívanie
posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Výšku bezdôvodného obohatenia ustálil vychádzajúc zo súdnej

praxe ako všeobecnú hodnotu nájmu, za ktorú by si takúto nehnuteľnosť mohol prenajať, pričom výšku
všeobecného nájmu predmetných nehnuteľností v sume 453,31 eur za mesiac mal za preukázanú
znaleckým posudkom. Keďže bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo na úkor žalobcu
ako vlastníka nehnuteľností, zaviazal žalovaného na poskytnutie peňažnej náhrady celkovo v sume
19.945,64 eur, pozostávajúcej z ceny za užívanie nehnuteľností 453,31 eur za mesiac za obdobie od júla

2009 do februára 2011 (za 20 mesiacov) a za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov).
Celkovo tak priznal peňažnú náhradu za užívanie 44 mesiacov (44 x 453,31 eur = 19857,64 eur). Vo
zvyšku žalovanej peňažnej náhrady žalobu zamietol.

5. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 vysvetlil,

že plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia je splatné na druhý deň po tom, čo je dlžník na plnenie
vyzvaný.Malzapreukázané,žežalobcavyzvalžalovanéhonaplneniejednostrannýmprávnymúkonom,
a to listom zo dňa 19.07.2010, ktorý doručoval na adresu prevádzky žalovaného na Q. S. XX, ktorú v tom
čase užíval. Konštatoval, že pošta bola doručovaná na uvedenú adresu žalovanému dňa 21.07.2010 a
dňom 12.08.2010 bola uložená na pošte. Mal potom za preukázané, že výzva sa dostala do sféry vplyvu

žalovaného dňom 21.07.2010, kedy mu bola poštou doručovaná na jeho adresu a týmto nadobudol
právny úkon účinnosť. Vyhodnotil, že skutočnosť, že žalovaný si výzvu neprevzal, nemá vplyv na
účinnosť tohto právneho úkonu, ktorý mal za následok splatnosť sumy, ktorú bol dlžný za obdobie od
júla 2009 do júla 2010 vrátane, teda za obdobie 13 mesiacov, čo predstavuje sumu 5.867,03 eur. Pretožalobcovi priznal úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995
Z.z. vo výške 9 % zo sumy 5.867,03 eur od 01.08.2010. Konštatoval, že žalobca žiadal priznať aj
úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 01.05.2013 do zaplatenia zo sumy 14.400 eur, teda zo

sumy, ktorá bola splatná titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013.
Uviedol, že skúmal, kedy žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy, pričom zo spisu mal
za preukázané, že táto výzva bola doručená až 27.02.2014, kedy bolo právnej zástupkyni žalovaného
doručené doplnenie a rozšírenie žalobného návrhu. Preto priznal úrok z omeškania od 01.03.2014 zo
sumy 10.831,44 eur (453,31 x 24 mesiacov). Nad rámec takto priznaného úroku z omeškania žalobu v

časti požadovaného úroku z omeškania zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu vo výške 52 %, vychádzajúc z porovnania úspechu a neúspechu v spore.

7. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku a proti rozhodnutiu o trovách konania podal žalovaný včas

odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a celú žalobu zamietnuť a
priznať mu 100 % nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Zdôraznil, že v konaní
pred súdom prvej inštancie namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore s poukazom na to, že
nehnuteľnosti, za užívanie ktorých od neho žalobca žiadal bezdôvodné obohatenie, žalobca previedol v
r. 2009 na Z.. Y.. V tejto súvislosti k odvolaniu priložil kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzavretú

dňa26.10.2009medzižalobcomaA.Y.anávrhnajejvkladdokatastranehnuteľnostízodňa27.10.2009.
Poukázal tiež na to, že ku dňu spísania odvolania boli nehnuteľnosti následne prevedené aspoň trikrát
na osoby odlišné od žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že si napriek judikatúre najvyšších súdnych
autorít nesplnil svoju povinnosť skúmať ex offo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za týmto účelom
neskúmal prevody nehnuteľností v katastrálnom spise, hoci mal k týmto publikovaným informáciám

prístup v katastri nehnuteľností, a teda tieto skutočnosti on ani nie je povinný preukazovať, keďže sú
známe. Namietal tiež, že súd prvej inštancie ním tvrdené skutočnosti nevyhodnotil ako pravdivé, hoci ich
žalobcanikdyvzmysleust.§151C.s.p.nepoprelaaninevyvrátil,apretosamalipovažovaťzanesporné.
Za neakceptovateľný považoval súdom prvej inštancie prezentovaný názor k ním navrhnutému dôkazu
výsluchom Z.. Y., keď sa nestotožnil s tým, že jeho výpoveďou by nemohli byť potvrdené jeho tvrdenia

o prevode nehnuteľností. I keď sa prevod nehnuteľností skladá z právneho titulu (zmluvy) a z modusu,
ktorým je zavkladovanie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, neznamená to, že výpoveďou
daného svedka pred súdom by tieto skutočnosti nemohli byť potvrdené alebo objasnené. Nevykonanie
tohto ním navrhovaného dôkazu považoval za jeden z odvolacích dôvodov. Skutkové zistenie súdu prvej
inštancie o platení dane za predmetné nehnuteľnosti považoval len za nepriamy dôkaz, svedčiaci o tom

kto platil za nehnuteľnosti daň, tento však nemôže byť dostatočným dôkazom na overenie vlastníka
nehnuteľností. Zopakoval, že žalobca nebol od novembra 2009 aktívne vecne legitimovaný, nakoľko
nebol vlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých mu bol priznaný nárok z bezdôvodného obohatenia.
Mal za to, že nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia bolo možné žalobcovi prisúdiť len za obdobie
od júla 2009 do októbra 2009, teda za 4 mesiace, v celkovej výške 1.813,24 eur (4 x 453,31 eur). Zvyšok

nároku žalobcu mal byť z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie, ktorú mal súd prvej inštancie
skúmať z úradnej povinnosti, zamietnutý. Zotrval tiež na názore, že rozšírený nárok zo dňa 17.02.2014
je premlčaný, keďže tento nárok si žalobca uplatnil až v r. 2014 po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

8. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne
vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o uložení

povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo
zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho prieskumu je
výlučne vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie (a závislý výrok o trovách konania), pretože proti
jeho zamietajúcej časti nebolo odvolanie žiadnou zo strán sporu podané, a teda v zamietajúcej časti
nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.11. Z predloženého spisu ako i z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou,
doručenou súdu dňa 25.02.2011, od žalovaného domáhal zaplatenia 12.000 eur spolu s 9 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia, odôvodňujúc uplatnený nárok
tým, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože od júla 2009 do februára 2011 užíval
bez právneho dôvodu vyššie špecifikované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Žalobou si od žalovaného
uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie 20 mesiacov v celkovej výške 12.000
eur (s príslušenstvom), keď výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného ustálil na 600 eur mesačne.

Dňa 29.04.2013 doručil žalobca súdu rozšírenie žaloby o sumu 14.400 eur (s príslušenstvom) za
ďalšie obdobie neoprávneného užívania nehnuteľností žalovaným, a to za obdobie od 29.04.2011 do
29.04.2013 (za 24 mesiacov). Zmenenou žalobou sa žalobca od žalovaného potom domáhal zaplatenia
26.400 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.800 eur od 01.08.2010 do zaplatenia
a spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.400 eur od 01.05.2013 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie žalobe žalobcu v zásade vyhovel, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že

žalobca nadobudol dňa 22.06.2009 vkladom do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, a že žalovaný tieto žalobcove nehnuteľnosti v žalovanom období (teda od júla 2009
do februára 2011 a od 29.04.2011 do 29.04.2013) neoprávnene užíval, keď užívanie nehnuteľností
žalovaným bolo preukázané listinnými dôkazmi a nebolo ani sporné. Užívanie nehnuteľností žalovaným
bez právneho dôvodu právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktorého výšku určil znaleckým

posudkom na sumu 453,31 eur mesačne. Žalovanému potom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
19.945,64 eur (ako bezdôvodné obohatenie za užívanie žalobcových nehnuteľností za obdobie 44
mesiacov vychádzajúc z výšky bezdôvodného obohatenia 453,31 eur mesačne, stanovenej znaleckým
posudkom) spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia a
5,75 % ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, keď omeškanie žalovaného ustálil a

zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je potom namieste vyvodiť, že súd prvej inštancie mal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú. Vo zvyšku, teda nad rámec priznanej istiny a
úroku z omeškania, žalobu zamietol (ako už bolo uvedené vyššie, v tejto zamietajúcej časti je rozsudok
súdu prvej inštancie právoplatný).

12. Z odvolania žalovaného vyplýva, že namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keď poukázal
na to, že túto námietku vzniesol už v základnom konaní, zároveň nesúhlasil s jej posúdením súdom prvej
inštancie, pričom zotrval na tvrdení, že žalobca nebol od novembra 2009 aktívne vecne legitimovaný,
nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľností, keďže tieto predal Z.. Y.. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom A. Y.. Vo vzťahu k rozšírenému nároku, uplatnenému

žalobcom dňa 17.02.2014, namietal premlčanie. Iné odvolacie námietky žalovaný nevzniesol a žiadne
ďalšie závery súdu prvej inštancie nenamietal. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, potom
nepovažoval za sporný skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný bez právneho dôvodu
užíval predmetné nehnuteľnosti od júla 2009 do februára 2011 a od 29.04.2011 do 29.04.2013, ani
právny záver, že žalovaný sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia, ani z vykonania znaleckého
dokazovania prijatý záver, že výška bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac neoprávneného
užívania nehnuteľností predstavuje 453,31 eur (žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobcovi bolo možné
prisúdiť nárok len za obdobie od júla 2009 do októbra 2009 v celkovej výške 1.813,24 eur, teda 4 x
453,31 eur, z čoho je zrejmé, že s mesačnou výškou bezdôvodného obohatenia ustálenou súdom prvej

inštancie súhlasí - poznámka odvolacieho súdu).

13. S poukazom na odvolacie námietky žalovaného preskúmal odvolací súd vyhovujúce rozhodnutie
súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že jeho rozsudok je v časti o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalobcovi vydať za

užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu po dobu 20 mesiacov od júla 2009
do februára 2011 (vo výške 20 x 453,31 eur) spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03
eur (teda zo sumy bezdôvodného obohatenia za 13 mesiacov, 13 x 453,31 eur) od 01.08.2010 do
zaplatenia,vecnesprávny,apretohovtejtočastipotvrdil,keďodvolacienámietkyžalovanéhovyhodnotil
za nedôvodné.

14. V prvom rade sa zaoberal námietkou žalovaného, ktorý tvrdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu s odôvodnením, že žalobca nehnuteľnosti predal v roku 2009 A. Y.. Na vysvetlenie problematiky
odvolací súd uvádza, že vecnou legitimáciou treba vo všeobecnosti rozumieť stav vyplývajúci zhmotného práva, podľa ktorého fyzická, či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré
sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto

oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Na to, aby sa niekto
stal žalobcom netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak
podá žalobu. Či však bude v spore úspešný, závisí od toho, či je v spore aktívne vecne legitimovaný,
teda či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V
posudzovanej veci bolo potom povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho

vzťahu, z ktorého vyvodzoval žalobou uplatnený nárok, a teda dokázať, že na jeho úkor bolo žalovaným
získané bezdôvodné obohatenie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu (súladným s právnym názorom
súdu prvej inštancie) si žalobca v časti žalobou uplatneného nároku proti žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011 svoju dôkaznú
povinnosť splnil.

15. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.
Podľa ust. § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 45 ods. 1 Obč. zák., prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je konštruované ako
záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať
(§ 451 ods. 1), pričom bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu (§ 451 ods. 2). Právo domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia
odôvodňoval žalobca v tejto časti posudzovanej veci tým, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré
žalovaný užíval po dobu 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011 bez právneho dôvodu (čo
vyplýva z jeho žaloby doručenej súdu dňa 25.02.2011). Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za
potrebné vysvetliť, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho,

kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe
povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy
potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom,
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, a majetkovou ujmou

druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodne obohatenie získané, teda v posudzovanej veci žalobca. Aktívna legitimácia pre uplatnenie
práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zák.. Toto ustanovenie
totiž určuje, kto je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie oprávneným.
Je ním ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, teda ten, u koho došlo v majetkovej

sfére k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

17. V danom prípade sa žalobca práva na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhal ako vlastník
nehnuteľností, ktoré žalovaný užíval od júla 2009 do februára 2011 bez právneho dôvodu, a tým sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Svoje vlastníctvo nehnuteľností v žalobe jednak tvrdil, a zároveň

preukazoval listinnými dôkazmi, keď k žalobe pripojil list vlastníctva č. 807 zo dňa 22.02.2011 (z ktorého
vyplýva, že vlastnícke právo nadobudol vkladom dňa 22.06.2009), a počas konania aj kúpnu zmluvu zo
dňa 04.06.2009 o kúpe predmetných nehnuteľností od žalovaného a návrh na vklad jeho vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostízodňa04.06.2009.Následnevkonanípredložilajpotvrdenieozaplatenídane z nehnuteľnosti za predmetné nehnuteľnosti za roky 2009, 2010 a 2011. Súd prvej inštancie
mal z týchto žalobcom produkovaných dôkazov za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, a že je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd so záverom o preukázaní

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní proti žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré na jeho úkor získal užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu od júla
2009 do februára 2011 súhlasí. I keď žalovaný aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu spochybňoval s tým,
že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, pretože ich predal A. Y., neprodukoval žiadny relevantný
dôkaz, ktorým by aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, riadne preukázanú listom vlastníctva č. 807 zo

dňa 22.02.2011 vyvrátil. Len samotné jeho tvrdenie, prípadne výsluch A. Y. (ktorý navrhol, ale súd prvej
inštancie ho nevykonal), nie sú procesnými prostriedkami, spôsobilými preukázať vlastníctvo A. Y. k
nehnuteľnostiam, pretože vlastníctvo sa nadobúda jeho vkladom do katastra nehnuteľností a preukazuje
sa listom vlastníctva (ako správne uviedol súd prvej inštancie). Z listu vlastníctva Č.. XXX zo dňa
22.02.2011 jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v žalovanom období od júla 2009 do februára 2011
vlastníkom nehnuteľností.

18. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v tejto časti
odvolací súd uvádza, že z predloženého spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k návrhu na prerušenie
konania sám uvádza, že sa po neúspešnej snahe žalovaného vypratať rozhodol dňa 26.11.2009
nehnuteľnosti predať (č.l. 31), a z uznesenia OR PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície, č. F. XX/OJP-

Z.-XXXX zo dňa 17.02.2013 vyplýva, že žalobca sa stal dňom 22.06.2009 vlastníkom nehnuteľností,
že nehnuteľnosti síce ďalej predal A. Y., avšak vzhľadom na plombu na LV v katastri nehnuteľností pre
podozrenie z trestného činu, nebolo možné s nehnuteľnosťami právne nakladať, a teda zostal de jure
ich vlastníkom. Z uznesenia polície ďalej vyplýva, že A. Y. potvrdil, že nehnuteľnosti od žalobcu kúpil,
ale nič z nich nemá, pretože v nich žalovaný ďalej podniká. Tieto skutočnosti korešpondujú so žalobcom

predloženým listom vlastníctva Č.. XXX zo dňa 22.02.2011, na ktorom je žalobca uvedený ako vlastník
nehnuteľností, sú však na ňom vyznačené dve plomby (na základe X-3/2011 a V-3014/2009, tu ide o
neukončené vkladové konanie v prospech A. Y. - poznámka odvolacieho súdu). Možno potom zhrnúť,
že niet pochýb o tom, že žalobca nehnuteľnosti A.F. Y. predal, avšak zároveň niet ani žiadnych pochýb o
tom, že vlastnícke právo A. Y. nebolo minimálne do 22.02.2011 vložené do katastra nehnuteľností, a ich

vlastníkom v čase podania žaloby bol stále žalobca. Keďže túto preukázanú skutočnosť nie je možné
vyvrátiť výsluchom A. Y., súd prvej inštancie nepochybil, keď ho napriek návrhu žalovaného nevypočul,
pričom nevykonanie dôkazu jeho výsluchom aj riadne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Odvolacie námietky žalovaného z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

19. Vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré neboli
žalovaným v odvolaní nijak spochybnené, dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvej
inštancie, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu po dobu 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011
nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol v tom čase žalobca, na úkor ktorého sa tým bezdôvodne obohatil,
a je preto povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Výška bezdôvodného obohatenia, ktorú

je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, predstavuje celkovú sumu 9.066,20 eur (453,31 eur za mesiac
užívania nehnuteľností x 20 mesiacov). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.893,03
eur od 01.08.2010 do zaplatenia, vecne správne, založené na správnom hodnotení dôkazov, dostatočne
zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci. Keďže žalovaný v odvolaní okrem

námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žiadne výhrady voči záverom súdu prvej inštancie v tejto
časti nemal, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie prisúdenej istiny a súvisiaceho úroku
z omeškania v tejto časti, ktoré považuje za správne a vyčerpávajúce, a so závermi v ňom uvedenými
sa stotožňuje.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o
uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

21. Ohľadom zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti dospel odvolací súd po preskúmaní predloženého
spisu a napadnutého rozsudku k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti, ktorou
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10,879,44 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, v odvolacom konaní nepreskúmateľné,keď ani jeho odôvodnenie nedáva žiadnu odpoveď na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní o rozšírenej žalobe. Je potrebné si uvedomiť, že i keď žalobca k
žalobe pripojeným listom vlastníctva Č.. XXX zo dňa 22.02.2011 preukázal svoju aktívnu legitimáciu

v konaní ohľadne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní
nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu za „prvé“ žalované obdobie od júla 2009 do februára
2011, pretože týmto listom vlastníctva preukázal jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam ku dňu podaniu
žaloby (25.02.2011), z tohto listu vlastníctva zo dňa 22.02.2011 nie je možné v žiadnom prípade
odvodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o rozšírenej žalobe, teda o zaplatenie bezdôvodného

obohatenia vo výške 14.400 eur s príslušenstvom za ďalšie obdobie 24 mesiacov neoprávneného
užívania nehnuteľností žalovaným (od 29.04.2011 do 29.04.2013), ktorú súdu doručil dňa 29.04.2013
bez aktuálneho listu vlastníctva. Ak súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za dôvodnú s poukazom na list vlastníctva zo dňa 22.02.2011
a na skutočnosť, že žalobca preukázal platenie dane z nehnuteľností za uvedené nehnuteľnosti v
rokoch 2009, 2010 a 2011, odvolací súd sa s jeho závermi nemohol stotožniť a ani ich preskúmať.

Ak totiž napriek skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu, uvedeným v bode 18. tohto rozhodnutia (prevod
vlastníctva k nehnuteľnostiam na A. Y.) a za stavu, keď žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz
preukazujúci, že bol od 29.04.2011 do 29.04.2013 vlastníkom predmetných nehnuteľností, a teda
aktívne legitimovaný na uplatnenie si nároku z bezdôvodného obohatenia voči žalovaného, ktorý tieto
nehnuteľnosti v uvedenom období užíval, neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, je odvolacia

námietka žalovaného dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné a
predčasné. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie bol povinný sa zaoberať vecnou legitimáciou
sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania, a súd vecnú legitimáciu skúma vždy, teda aj bez návrhu, a aj
v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (pričom v posudzovanej veci naviac žalovaný

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu namietal). Prihliadnuc ku skutočnosti, že vlastníctvo nehnuteľností
mal preukazovať žalobca a súd prvej inštancie bol sám povinný ex offo skúmať jeho aktívnu vecnú
legitimáciu, vyhodnotil odvolací súd jeho v napadnutom rozsudku uvedený záver, že žalovaný žiadnymi
dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, za absurdný. Súd
prvej inštancie totiž úplne neprípustne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, hoci v konaní ešte

ani neboli dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu. Ak potom súd prvej inštancie žalobe aj v tejto
časti vyhovel, rozhodol predčasne. Bude preto jeho povinnosťou vysporiadať sa s aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu v spore a o „druhom“ žalovanom období, za ktoré si žalobca uplatňuje žalované
nároky, opätovne rozhodnúť.

22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že námietka premlčania, vznesená žalovaným v odvolaní, nie je
dôvodná. Podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Ak žalovaný tvrdil, že rozšírený nárok zo dňa 17.02.2014 je premlčaný, pretože bol
uplatnený až v r. 2014 po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, tieto tvrdenia nie sú správne. Žalobca si

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013 (za 24 mesiacov)
na súde uplatnil podaním, doručeným súdu dňa 29.04.2013, teda včas. Týmto podaním si uplatnil nárok
za dva roky priamo predchádzajúce jeho podaniu, a teda jeho nárok premlčaný nie je.

23. S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd konštatuje, že zo strany súdu prvej

inštancie došlo vo vyhovujúcej časti rozsudku, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
10,879,44 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.052,61 eur od 01.03.2014
do zaplatenia, k vydaniu arbitrárneho a nepreskúmateľného rozhodnutia, a tým k porušeniu práva
žalovaného na spravodlivý proces, keďže mu bola odňatá možnosť skutkovo a právne argumentovať
proti (absentujúcim) záverom súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu vo vzťahu k

nároku uplatnenému za obdobie od 29.04.2011 do 29.04.2013.

24. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti (teda v
časti nad rámec povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.066,20 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 5.893,03 eur od 01.08.2010 do zaplatenia) a v závislej časti o trovách konania podľa ust.

§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto
časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.25. O trovách konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262
ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.), v ktorom bude tiež povinný rozhodnúť o trovách štátu, čo v napadnutom
rozsudku opomenul. Odvolací súd zároveň pripomína, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol ani

o zaplatení znaleckej odmeny, ktorú znalcovi priznal v zmysle uznesenia č.k. 8C 75/2011-196 zo dňa
16.09.2016 (pozri bod 21. predmetného uznesenia).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).