Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/566/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230023
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115230023.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: C. H., T. XX.X.XXXX, H. H. XXX, v konaní

zastúpená procesným opatrovníkom: V.. C. H., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXX, žalobkyňa zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému:
Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, o
náhradu straty na zárobku, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd

uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrazovú rentu za obdobie od 13.5.2010 do 31.12.2015
v sume 27 177,67 eur a zároveň povinnosť platiť žalobkyni pravidelne mesačne úrazovú rentu v sume
424,55 eur počnúc od 1.1.2016 vždy do 15. dňa mesiaca, spolu s úrokom s omeškania vo výške 5,05
% ročne od 16. dňa toho ktorého mesiaca do zaplatenia. Uvedeného sa žalobkyňa domáhala na tom
skutkovom základe, že dňa 26.1.2009 na ceste č. IM/5046 v smere Trnava - Zvončín viedol S. Y.,
motorové vozidlo Ford Transit, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, na ktorej
bola námraza a sneh, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivou zákrutou dostal šmyk, prešiel do

protismeru, kde prednou časťou narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. BMW, ktoré
viedla žalobkyňa. Žalobkyňa v dôsledku zrážky utrpela škodu na zdraví. Vodič motorového vozidla Ford
Transit, bol za tento skutok uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/4/2010 zo
dňa 29.1.2010. V zmysle § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je daná zodpovednosť
za škodu vodiča motorového vozidla Ford Transit. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. V prípade vozidla Ford Transit, nebola ku dňu dopravnej nehody

26.1.2009 uzatvorená platná poistná zmluva pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
tohto motorového vozidla. V takomto prípade poskytuje poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Slovenská kancelária poisťovateľov z garančného fondu
v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Pritom v zmysle § 24 ods. 3 tohto zákona
má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za
rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa
tohto zákona. S prihliadnutím na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je

poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, je v prípade
nárokov žalobkyne na náhradu škody daná pasívna legitimácia žalovanej.
Žalobkyňa sa v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode zo dňa 26.1.2009 stala invalidnou,
pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípadebola Sociálnou poisťovňou stanovená vo výške 75 %. Pred dopravnou nehodou bola žalobkyňa
samostatne zárobkovo činnou osobou so živnosťou na predmet podnikania kaderníctvo, vizážistické
služby a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. V dôsledku poškodenia zdravia a

trvalých následkov po dopravnej nehode stratila možnosť dosahovať zárobok v pracovných činnostiach,
ktoré predtým vykonávala. V rozsahu, v akom stratila možnosť v súčasnosti a do budúcnosti dosahovať
zárobok jej teda vznikla a bude vznikať škoda spočívajúca v strate na zárobku.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví sa
uhradzuje peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý

pred poškodením dosahoval. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa
určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Občiansky
zákonník v prípade straty na zárobku stanovuje právo poškodeného na náhradu tejto škody formou
peňažného dôchodku, pričom ohľadne jeho určenia a sumy odkazuje na právnu úpravu úrazovej renty
vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v

znení neskorších predpisov. Podľa § 89 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma úrazovej renty sa určí
ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného
akoeficientuurčenéhoakopodielčíslazodpovedajúcehopercentuálnemupoklesupracovnejschopnosti
a čísla 100. Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená
podľa odseku l o sumu tohto dôchodku. V zmysle uvedeného ustanovenia je teda pre účely výpočtu

úrazovejrentypotrebnéurčiťalebopoznaťdennývymeriavacízákladpoškodeného,percentuálnypokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť a sumu vyplácaného invalidného dôchodku.
Denný vymeriavací základ sa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. určuje v zmysle § 84 ods. 1 zo súčtu
vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období tak, že tento súčet sa vydelí počtom
dní rozhodujúceho obdobia. Vymeriavací základ sa v zásade určuje z príjmov osoby dosahovaných

zo zárobkovej činnosti (§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.) pričom rozhodujúcim obdobím je obdobie
kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, kedy došlo k úrazu, od ktorého sa odvíja
nárok poškodeného na úrazovú rentu (vyplýva to z ustanovenia § 84 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Nakoľko žalobkyňa dosahovala zárobok z činnosti, ktorú vykonávala ako samostatne zárobkovo činná
osoba, je potrebné vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. použiť analogicky, nakoľko

uvedený zákon neupravuje pri každej dávke sociálneho poistenia vymeriavací základ a rozhodujúce
obdobie v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu straty
na zárobku v prípadoch, kedy nie je exaktne známy príjem poškodeného zo zárobkovej činnosti do
budúcnosti, súdna prax uprednostnila pri rozhodovaní o tomto nároku poškodeného posudzovanie
budúcich zárobkových možností poškodeného v čo možno najreálnejšej rovine. Takýto prístup k výkladu

ustanovenia § 445 bol uprednostnený pred jeho doslovným výkladom odvolávajúcim sa výlučne na
posudzovanie nároku podľa priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred poškodením
zdravia. Súdna prax tým mala zrejme na zreteli najmä účel zákonného ustanovenia § 445 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zabezpečenie náhrady straty na zárobku, ktorý by poškodený v budúcom priebehu
života dosahoval, a ktorého možnosť dosahovania je zmarená len v dôsledku škodnej udalosti. Preto

napr. v prípadoch, kedy osoba poškodeného nedosahovala v čase škodnej udalosti zárobok, ale bol
predpoklad, že v budúcnosti by takýto zárobok dosahovala, súdna prax vychádzala pri rozhodovaní
z pravdepodobného zárobku poškodeného, ktorý by bol v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou
dosahoval. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/32/2002 zo dňa 10.9.2001, ktoré
bolo uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 29/2004 uviedol právny názor: "Nárok na

náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má poškodený aj v prípade, ak v
čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem, nahradzujúci
zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti. Pri určení výšky nároku na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti treba vychádzať z pravdepodobného zárobku, ktorý by
poškodený dosiahol, nebyť poškodenia jeho zdravia." Z uvedeného je zrejmý zámer čo najviac zreálniť

zárobkové možnosti poškodeného, aby nebol pri rozhodovaní o náhrade straty na zárobku ukrátený a
aby sa dosiahlo čo možno najspravodlivejšie uspokojenie jeho oprávnených nárokov. Vyššie uvedený
princíp zisťovania pravdepodobného zárobku za účelom stanovenia denného vymeriavacieho základu
potrebného pre výpočet úrazovej renty, je potrebné použiť aj v prípade žalobkyne a to s prihliadnutím na
existujúce dôvody. Žalobkyňa bola v čase úrazu samostatne zárobkovo činnou osobou vykonávajúcou

živnosť. Ako podstatná je v tomto prípade skutočnosť, že žalobkyňa túto samostatnú zárobkovú činnosť,
ktorou bolo podnikanie na základe živnosti, len rozbiehala, nakoľko živnostenské oprávnenie získala dňa
22.11.2005. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pri vzniku živnostenského oprávnenia a následne
počas prvých rokov podnikateľskej činnosti nevykazujú osoby dostatočné zárobky, nakoľko v prvotnomobdobí vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti musia investovať väčšie množstvo výdavkov do
materiálového vybavenia, aby mohli svoju samostatnú zárobkovú činnosť ďalej rozvíjať. Taktiež v
prvotnom období je táto samostatná zárobková činnosť spojená s hľadaním a budovaním klientskej

základne a tak výška zárobkov kulminuje až v neskoršom období. Ak by sa malo vychádzať za týchto
okolností len z faktických zárobkov osoby dosahovaných pri začiatku samostatnej zárobkovej činnosti,
viedlo by do k značnému skresleniu reálnych zárobkových možností osoby poškodeného smerom do
budúcnosti, čím by bol popretý základný účel nároku poškodeného na náhradu straty na zárobku,
ktorým je nahradiť príjmy poškodenému zo zárobkovej činnosti, ktoré nemôže dosahovať v dôsledku

spôsobenej škody na zdraví. Nemožno klásť na ťarchu poškodeného, že ku vzniku škody došlo bez
jeho zavinenia práve v čase, keď ešte len začínal samostatnú zárobkovú činnosť, ktorú pre vznik škody
nemohol naplno rozvinúť. Žalobkyňa mala obdobne živnostenské oprávnenie len obdobie troch rokov,
kedy ešte nemohla plne rozvinúť samostatnú zárobkovú činnosť kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam,
čo sa následne prejavilo aj vo výsledku daňových priznaní žalobkyne v období pred vznikom škody.
Žalobkyňa mala všetky predpoklady, aby v budúcnosti úspešne vykonávala činnosti definované v jej

živnostenskom oprávnení a dosahovala minimálne zárobky v priemernej rovine zárobkov dosahovaných
vrámciSlovenskejrepubliky.Poukazujenato,žežalobkyňamalaukončenéstrednéodbornévzdelaniev
odbore kaderník, ako aj stredné odborné vzdelanie s maturitou v odbore vlasová kozmetika, kozmetička
a vizážistka. Prax v uvedených odboroch nadobudla jednak počas praktického vyučovania na strednej
odbornej škole a následne v Salóne ADRIANA, Čachtická 17, Bratislava. Následne začala prevádzkovať

samostatnú zárobkovú činnosť v predmetných odboroch a za tým účelom mala prenajatý nebytový
priestor na adrese R. XX, U.. Ďalej sa zúčastňovala rôznych školení, čím dosahovala zvyšovanie svojej
kvalifikácie a zlepšovanie zručností. Predpoklady riadneho uplatnenia sa žalobkyne búdu napokon
predmetom ďalšieho dokazovania v samotnom konaní.
Žalobkyňa mala všetky predpoklady, aby sa v budúcnosti riadne uplatnila vo svojom odbore a

dosahovala zárobky minimálne v priemernej rovine zárobkov dosahovaných v rámci Slovenskej
republiky. Z dôvodu obtiažneho zisťovania zárobkov dosahovaných osobami vykonávajúcimi
samostatnú zárobkovú činnosť v obdobných odboroch ako žalobkyňa, ako aj s prihliadnutím na
hore uvedené skutočnosti, považuje za spravodlivé vziať do úvahy ako pravdepodobný zárobok
dosahovaný v budúcnosti žalobkyňou priemernú mzdu dosahovanú v hospodárstve Slovenskej

republiky. Rozhodujúcim obdobím v danom období je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom došlo k úrazu, teda rok 2008. V roku 2008 bola podľa údajov Štatistického úradu
SR priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve SR v sume 21 782 Sk (zdroj: http://
archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid= 12553.html). Vzhľadom na uvedené v zmysle § 84 ods. 1
Zákona 461/2003 Z. z. je potrebné pre účely výpočtu denného vymeriavacieho základu uvažovať s

priemerným ročným príjmom dosahovaným v národnom hospodárstve SR, teda s príjmom 261 384,00
Sk (12 mesiacov x 21 782,00 Sk) a tento vydeliť počtom dní rozhodujúceho obdobia roku 2008, teda
počtom 366 dní. Denný vymeriavací základ pri analogickom použití ustanovení § 84 ods. 1 a § 138 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. je suma 714,1640 Sk (261384,00 Sk : 366 dní) čo sa po prepočte na menu
eur rovná sume 23,7060 eur.

Ďalšou rozhodujúcou veličinou pre stanovenie výšky úrazovej renty je v zmysle § 89 ods.1 zákona č.
461/2003 Z. z. percentuálny pokles pracovnej schopnosti. Tento percentuálny pokles sa v zmysle §
88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. určuje ako percentuálny pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť a v zmysle § 88 ods. 3 tohto zákona sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh. Teda
predovšetkým úloh vyplývajúcich z plnenia pracovných povinností (uvedené v ustanovení § 8 ods. 4

zákona č. 461/2003 Z. z., na ktorý odkazuje ustanovenie § 88 ods. 3 tohto zákona). Pri analogickom
použití uvedených ustanovení sa v prípade žalobkyne musí posudzovať miera poklesu vykonávať
doterajšiu činnosť v súvislosti s jej možnosťou ďalej vykonávať činnosti spadajúce do práce kaderníka
a vizážistu. S prihliadnutím na zdravotné postihnutie žalobkyne je zrejmé, že vzhľadom na jej zdravotný
stav nemôže tieto činnosti ani čiastočne vykonávať. Teda miera poklesu schopnosti vykonávať jej

doterajšiu činnosť kaderníka a vizážistu je v rozsahu 100%.
Pri výpočte úrazovej renty je napokon potrebné v zmysle § 89 ods. 2 zákona č. 461/2002 Z. z. vziať
do úvahy invalidný dôchodok, ktorý bol žalobkyni vyplácaný ku dňu vzniku nároku na úrazovú rentu.
Podľa § 89 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži
sa suma úrazovej renty určená podľa odseku o sumu tohto dôchodku. Na zníženie úrazovej renty podľa

odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty.
Žalobkyni bol odo dňa 13.5.2010 priznaný invalidný dôchodok mesačne v sume 200,60 eur.
Žalobkyňa má v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu stratu na zárobku pri invalidite
odo dňa, keď bola uznaná za invalidnú. Obdobne v zmysle § 109 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. nárokna úrazovú dávku (v tomto prípade úrazovú rentu) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených
týmto zákonom. Žalobkyňa tieto podmienky splnila dňom 13.5.2010, kedy bola uznaná za invalidnú.
Pri zohľadnení denného vymeriavacieho základu vo výške 23,7060 eur, percentuálnej miery poklesu

schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť vo výške 100 % a invalidného dôchodku v sume 200,60 eur
mesačne, možno spôsob určenia sumy úrazovej renty v zmysle § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
vyjadriť matematicky nasledovne: suma úrazovej renty = [30,4167 x (0,8 x 23,7060 EUR) x (100 / 100)]
- 200,60 eur = 376,25 eur.
Žalobkyňa mala ku dňu 13.5.2010 nárok na mesačnú úrazovú rentu v sume 376,25 eur. Uvedená

úrazová renta sa následne zvyšuje v zmysle ustanovení § 89 ods. 8 až 10 Zákona č. 461/2003 Z. z.
Výpočet kapitalizovanej časti úrazovej renty za obdobie od vzniku tohto nároku 13.5.2010 do 31.12.2015
je nasledovný:

rok mesiac Zvýšenie úrazovej renty Suma mesačnej úrazovej renty Suma úrazovej
renty za daný rok

2010 13. - 31.5. (19 dní) 230,60 eur (pomerná časť) 230,60 eur
2010 6. - 12. mesiac 376,25 eur 2.633,75 eur
2011 1. - 12. mesiac 1,8% (404/2010 Z.z.) 383,02 eur 4.596,24 eur
2012 1. - 12. mesiac 3,3% (344/2011 Z.z.) 395,66 eur 4.747,92 eur
2013 1. - 12. mesiac 3,05% (329/2012 Z.z.) 407,72 eur 4.892,64 eur

2014 1. - 12. mesiac 2,3% (329/2013 Z.z.) 417,10 eur 5.005,20 eur
2015 1. - 12. mesiac 1,32% (295/2014 Z.z.) 422,61 eur 5.071,32 eur
2016 0,46% (283/2015 Z.z.) 424,55 eur
Spolu 27.177,67 eur

Kapitalizovaná časť nároku na úrazovú rentu žalobkyne za obdobie od 13.5.2010 do 31.12.2015
predstavuje sumu 27.177,67 eur. Do budúcna počnúc 1.1.2016 si žalobkyňa uplatňuje mesačnú úrazovú
rentu vo výške 424,55 eur.
V právnej veci žalobkyne proti žalovanej o náhradu škody z ublíženia na zdraví vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37C/138/2013 bol vypracovaný znalecký posudok č. 38/2014

I.. I. G., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Podľa záverov znaleckého posudku
žalobkyňa z psychiatrického hľadiska od 26.1.2009 do 9.4.2013, resp. do dňa vypracovania znaleckého
posudku trpí duševnou poruchou, a to stredne ťažkým až ťažkým organickým psychosyndrómom po
kraniocerebrálnej traume. Nie je z hľadiska psychiatrického schopná vykonávať žiadne právne úkony
od dátumu úrazu až ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Zdravotný stav žalobkyne v období

od 26.1.2009 a následne do 9.4.2013, resp. ku dňu vypracovania znaleckého posudku, vylučuje, aby
bola schopná vykonať akýkoľvek právny úkon v tomto období slobodne a vážne. Jej stav vylučuje aby
porozumela akémukoľvek právnemu úkonu a vedela posúdiť jeho následky. Následne bol v tom istom
konaní vypracovaný znalecký posudok č. 6/2015 Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, znaleckej
organizácie z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Závery znaleckého posudku potvrdili závery

predchádzajúceho znaleckého posudku I.. I.Á.V.Z. G. v tom smere, že stav žalobkyne v období od
26.1.2009 do 4.9.2011 vylučuje, aby bola spôsobilá vykonávať právne úkony. Samostatne vykonávať
právne úkony nebolo spôsobilá ani po októbri 2012 a ani v súčasnosti nemá túto spôsobilosť. Z
uvedených záverov podaných znaleckých posudkov je zrejmé, že žalobkyňa doteraz a ani v súčasnosti
nie je spôsobilá samostatne vykonávať právne úkony v dôsledku duševnej poruchy. Podľa § 113

Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva
proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Nakoľko z podaných
znaleckých posudkov vyplýva, že žalobkyňa nie je schopná samostatne uskutočňovať právne úkony,
musí mať v zmysle vyššie citovaných ustanovení ustanoveného zákonného zástupcu. Nakoľko jej
doteraz tento zákonný zástupca nebol ustanovený, nemôže začať plynutie premlčacej doby ohľadne jej

nárokov na náhradu škody odvíjajúcej sa od dopravnej nehody zo dňa 26.1.2009.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.7.2016 doručenom súdu dňa 28.7.2016 uviedol,
že vo veci vznáša námietku premlčania na všetky nároky, ktoré boli splatné od 13.05.2010 do
17.12.2013 (žaloba doručená súdu 17.12.2015), nakoľko všetky sa premlčujú v dvojročnej premlčacej

dobe. Premlčanie tejto časti nároku je zjavné. Nie je možné akceptovať argumentáciu žalobkyne resp.
právneho zástupcu žalobkyne, ktorý v tejto súvislosti uvádza, že premlčanie nemohlo začať plynúť,
nakoľko žalobkyňa nie je schopná vykonávať žiadne právne úkony, keďže to bolo konštatované v
psychiatrických posudkoch v iných konaniach. Žalobkyňa nebola súdom pozbavená spôsobilosti naprávne úkony a teda svoju nespôsobilosť by mala preukazovať v podstate v každom súdnom konaní
osobitne.Vtejtosúvislostipoukazujenanedostatokudeleniaplnomocenstvanazastupovaniežalobkyne
v konaní. Ak by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného na premlčanie nároku, poukazuje na to,

že žalobný návrh stojí absolútne na hlinených nohách a je sprevádzaný nezlučiteľnými analógiami a
dokonca svojvoľne pozmeneným vzorcom na výpočet straty na zárobku, keď napriek skutočnosti, že
zákon ukladá počítať pri výpočte s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v našom
prípade 75 %), zástupca žalobkyne tento výpočet zmenil a svojvoľne počítal so 100 % mierou poklesu.
Najpodstatnejším bodom žalobného návrhu je skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase úrazu samostatne

zárobkovo činnou osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia t.j. podnikajúca fyzická
osoba. Z uvedeného vyplýva zásadný záver, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu straty na zárobku
(táto sa v zmysle §§ 16 a 17 zákona č. 361/2003 Z.z. vzťahuje len na zamestnancov a ďalšie tam
uvedené osoby) ale môže si uplatňovať jedine ušlý zisk. Dá sa konštatovať, že žalobkyňa resp. jej
právny zástupca neprispeli k vierohodnosti žaloby konštovaniami typu: nie je známy príjem poškodenej
do budúcnosti; žalobkyňa vo štvrtom roku podnikania toto len rozbiehala a je všeobecne známe, že

neskôr by zarábala viac; doložením rozhodnutia NS SR 2Cdo/32/2002, ktorý sa na danú situáciu vôbec
nevzťahuje - žalobkyňa predsa nepoberala podporu v nezamestnanosti ale bola podnikajúca fyzická
osoba. Za zásadnú skutočnosť považuje to, že žalobkyňa ako podnikajúca fyzická osoba má nárok na
ušlý zisk, ktorý je reálne zistiteľný, nakoľko z daňového priznania za rok 2008 (ucelený rok pred nehodou
z 26.01.2009) vyplýva, že základom dane bola suma 39.086,-Sk z čoho žalobkyňa zaplatila daň 7.426,-

Sk. Zisk teda zodpovedal sume 31.660,-Sk t.j. 1.050,92 eur ročne a 2.638,- Sk t.j. 87,57 eur mesačne. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa podnikala s týmto objektívnym výsledkom a keďže dávky sociálneho
poistenia prevyšujú výšku zisku, je zrejmé, že nárok na ušlý zisk nie je daný. Takýto nárok (ušlý zisk) si
ale žalobkyňa ani neuplatnila a preto sa obmedzí na konštatovanie, že nárok na stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti nie je nárokom, ktorý by sa vzťahoval na žalobkyňu, ktorá v čase úrazu

nebola zamestnancom ale aktívnym živnostníkom.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu zamietol z dôvodu neexistencie nároku žalobkyne na
stratu na zárobku.

3. Zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2016 doručenému súdu dňa 4.11.2016 k

vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaná v podanom vyjadrení vzniesla námietku premlčania na
všetky nároky splatné od 13.5.2010 do 17.12.2013 vzhľadom na ich premlčanie v dvojročnej premlčacej
dobe. Žalovaná odmietla akceptovať argumentáciu žalobkyne v podanej žalobe o nezačatí plynutia
premlčacej doby z dôvodu jej nespôsobilosti na právne úkony, ktorú by mala žalobkyňa preukazovať
v každom súdnom konaní osobitne vzhľadom ku skutočnosti, že nebola doteraz súdom pozbavená

spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ ide o samotnú námietku premlčania, žalobkyňa poukazuje na
argumentáciu v podanej žalobe. Žalobkyňa v období, za ktoré malo podľa žalovanej dôjsť k premlčaniu
jej nárokov, nebola spôsobilá na právne úkony, ako vyplýva z predložených znaleckých posudkov č.
38/2014 znalca I.. I. G. a č. 6/2015 znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela,
Pezinok. Predložené znalecké posudky sú riadnym dôkazom v tomto konaní, ktoré preukazujú tvrdenú

skutočnosť zo strany žalobkyne, že v období, za ktoré malo podľa žalovanej dôjsť k premlčaniu jej
nárokov, nebola
spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ teda žalovaná žiada od žalobkyne preukazovať svoju nespôsobilosť
na právne úkony v každom súdnom konaní osobitne, potom práve predložené znalecké posudky sú
riadnym dôkazom predloženým žalobkyňou na preukázanie tejto tvrdenej skutočnosti. Ak žalovaná túto

tvrdenú skutočnosť a dôkazy na jej preukázanie spochybňuje, musí sama produkovať dôkaz spôsobilý
poprieť či spochybniť tvrdenie žalobkyne a predložené dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia.
Žalovaná v podanom vyjadrení namieta aj samotnú dôvodnosť uplatneného nároku, pričom ako prvú
uvádza námietku svojvoľne pozmeneného vzorca na výpočet straty na zárobku, pričom poukazuje na to,
že žalobkyni bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 75 %. V tomto

smere došlo zo strany žalovanej k zjavnej nepresnosti, nakoľko zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 461/2003 Z. z.") rozlišuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá sa určuje na účely výpočtu invalidného dôchodku a
mieru poklesu pracovnej schopnosti, ktorá sa určuje na účely výpočtu úrazovej renty. Sociálna poisťovňa
doteraz v prípade žalobkyne stanovila len mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú v zmysle § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. na účely výpočtu invalidného dôchodku, ktorú
stanovila vo výške 75 %, ako na to poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení. Avšak pri výpočte úrazovej
renty sa musí vychádzať z miery poklesu pracovnej schopnosti definovanej v § 88 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. a nie z miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť definovanej v § 71 ods. 3 zákonaČ. 461/2003 Z. z. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa nemôže použiť pri výpočte úrazovej
renty, nakoľko je odlišná od miery poklesu pracovnej schopnosti a výška týchto dvoch rozhodných
ukazovateľov sa nemusí zhodovať. Tieto ukazovatele sú odlišné, čo je zrejmé už z ich pojmového

označenia, kedy ich zákon č. 461/2003 Z. z. označuje odlišnými pojmami (pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a pokles pracovnej schopnosti). Každý z týchto ukazovateľov je určený pre výpočet
iného nároku (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidného dôchodku a
miera poklesu pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty). Rozhodujúce je však najmä to, že zákon
č. 461/2003 Z. z. tieto dve veličiny definuje úplne odlišným spôsobom, čo je zrejmé z ustanovenia § 71

ods. 3 (definovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a § 88 ods. 3 (definovanie poklesu
pracovnej schopnosti). Rozdielnosť oboch ukazovateľov je okrem vyššie uvedených skutočností zrejmá
aj z ustanovenia § 153 zákona č. 461/2003 Z. z., kde sú posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti upravené ako dve samostatné
lekárske posudkové činnosti. Kým prvá je lekárskou posudkovou činnosťou dôchodkového poistenia (§
153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.), druhá je lekárskou posudkovou činnosťou úrazového

poistenia (§ 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak by tieto dve veličiny neboli rozdielne,
ich osobitná úprava v zákone č. 461/2003 Z. z. a ich osobitné a oddelené posudzovanie by boli úplne
zbytočné. Najpodstatnejší rozdiel medzi oboma ukazovateľmi je ten, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (rozhodná pre stanovenie výšky invalidného dôchodku) sa určuje s
prihliadnutím na obmedzenie schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Naproti tomu miera

poklesu pracovnej schopnosti sa v zmysle § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. posudzuje s ohľadom
na možnosť plnenia pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4. Teda s ohľadom na možnosť plnenia
konkrétnych pracovných úloh, ktoré mala dotknutá osoba plniť v konkrétnom pracovnom pomere, resp.
štátnozamestnaneckom pomere či v služobnom pomere. Teda zohľadňuje sa konkrétna pracovná náplň,
ktorú mal poškodený v poslednom zamestnaní.

Žalobkynidoterazmierapoklesupracovnejschopnostipotrebnejpreúčelyvýpočtuúrazovejrentynebola
stanovená. Žalobkyňa však v podanej žalobe uvažovala s mierou tohto poklesu vo výške 100%, nakoľko
doteraz vykonávala prácu kaderníčky a vizážistky. S prihliadnutím na zdravotné postihnutia žalobkyne
je zrejmé, že uvedené činnosti nemôže po úraze ani čiastočne vykonávať, preto vychádzala zo straty
pracovnej schopnosti v plnej miere 100 %.

Žalovaná taktiež namieta, že žalobkyňa bola v čase úrazu samostatne zárobkovo činnou osobou
podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia, t. j. podnikajúcou fyzickou osobou. Podľa
žalovanej z toho vyplýva zásadný záver, že žalobkyňa nemá nárok na stratu na zárobku, nakoľko táto
sa vzťahuje len na zamestnancov ale môže si uplatňovať jedine ušlý zisk, ktorý podľa žalovanej vyplýva
z daňového priznania žalobkyne. V tomto smere žalobkyňa uvádza, že strata na zárobku je širší pojem

ako len strata na mzde, resp. inom príjme z pracovnoprávneho vzťahu. Tento názor vychádza z toho,
že Občiansky zákonník neviaže poskytnutie náhrady za stratu na zárobku na existenciu pracovného
pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu v čase, keď došlo k poškodeniu zdravia. Právna úprava
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví žiadnym zákonným ustanovením nepodmieňuje
nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 445 Občianskeho zákonníka pracovnou činnosťou

vykonávanou iba v zamestnaneckom pomere.
Obdobný právny záver konštatoval aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 15Cdo/3947/2008 zo
dňa 27.4.2011, v ktorom uviedol: "Právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví
žiadnym zákonným ustanovením nepodmieňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 445
Občianskeho zákonníka pracovnou činnosťou vykonávanou len v zamestnaneckom pomere. Strata

príjmu podnikateľa zo zárobkovej činnosti v dobe po skončení jeho pracovnej neschopnosti odpovedá
ujme, ktorá vzniká osobe, ktorá pre poškodenie zdravia nie je schopná vykonávať svoje doterajšie
zamestnanie. Náhrada ušlého zisku podnikateľa, pokiaľ nahrádza príjem z jeho podnikateľskej činnosti
vykonávanej pred poškodením, sa hradí formou peňažného dôchodku."
Aj z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ žalobkyňa vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, táto

skutočnosť nie je v žiadnom prípade prekážkou možnosti domáhať sa náhrady straty na zárobku podľa
ustanovenia § 445 Občianskeho zákonníka vo forme vyplácania pravidelného mesačného dôchodku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2016 doručenom súdu dňa 30.12.2016 k vyjadreniu
zástupcu žalobkyne uviedol, že pri výpočte úrazovej renty sa musí vychádzať z miery poklesu pracovnej

schopnosti definovanej v § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie z miery poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť definovanú v § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej uvádza, že potvrdenie Sociálnej
poisťovne o miere poklesu pracovnej schopnosti žalobkyňa nemá k dispozícii ale vlastnou úvahou
dospeli k záveru, že to bude 100 %. Nie je zrejmé z akého dôvodu právny zástupca žalobkyne nahrádzaSociálnu poisťovňu, ktorá je jediná oprávnená posúdiť a určiť mieru poklesu pracovnej schopnosti. Z
daného stavu musí vyvodiť záver, že mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100 % žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala a táto miera je určená len úvahou jej právneho zástupcu. Pokiaľ ide

o ďalšie zložky výpočtu úrazovej renty (napr. denný vymeriavací základ) uvádza, že sú rovnako ako
miera poklesu pracovnej schopnosti založené len na úvahách a neakceptovateľných analógiách, ktoré
nemajú podklad v právnej úprave. V zmysle § 445 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že strata na
zárobku má zohľadňovať skutočný priemerný zárobok poškodeného spred úrazu. Tomuto ustanoveniu
priamo odporuje úvaha právneho zástupcu žalobkyne, ktorý napriek tomu, že žalobkyňa dosiahla v

rozhodujúcom období (rok 2008) ročný zárobok 31.660,-Sk po zdanení (pred zdanením 39.086,-Sk),
úvahou a analógiou sa právny zástupca žalobkyne dostal k ročnému zárobku 261.384,-Sk, čo je viac ako
8-násobok reálneho príjmu žalobkyne. Úvahy o tom, že žalobkyňa bola len v treťom roku podnikania
a že zisk by v neskoršom období rástol sú iba špekuláciami. Pokiaľ by čisto teoreticky prijal filozofiu
výpočtu právneho zástupcu žalobkyne, tak by výsledok mal vyzerať nasledovne: 31.660,-Sk : 366 dní
= 86,50 Sk = 2,8713 € (denný vymeriavací základ) 30,4167 x (0,8 x 2,8713) x 100/100 = 69,87 €. Z

vykonaného výpočtu, ktorý aspoň teoreticky akceptuje filozofiu právneho zástupcu žalobkyne vyplýva,
že reálny ušlý zisk by bol pre účely výpočtu renty 69,87 € mesačne. Pri uhrádzaní invalidného dôchodku
vo výške viac ako 200,00 € mesačne je zrejmé, že žalobkyňa nemá nárok na žiadny ďalší dôchodok
resp. rentu, ktorá by mala vyrovnávať jej príjem spred úrazu, nakoľko invalidný dôchodok predstavuje
cca 3-násobok toho čo reálne ako zisk uviedla v daňovom priznaní. Vo vyjadrení citované rozhodnutie

NS ČR č.k. 15Cdo/3947/2008 opätovne neprináša žiadne zistenia, ktoré by boli sporné. Žalovaný
predsa nerozporuje, že ušlý zisk by sa hradil v mesačných dávkach formou peňažného dôchodku.
Sporné naopak je to, že v danom prípade ide o ušlý zisk, ktorý je jednoznačne objektívne zistiteľný z
daňového priznania za rok 2008 a nie je žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by sa mal zárobok spred úrazu
"analogicky" a úvahou odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ktorý reálny príjem

žalobkyne zvýšil na viac ako 8-násobok.

5. Vzhľadomnazistenie,že žalobkyňavzhľadomnasvojduševnýstavniejeschopnásamostatnekonať
pred súdom, uznesením č.k. 19C/566/2015-104 zo dňa 4.9.2017 súd ustanovil žalobkyni procesného
opatrovníka v predmetnom konaní.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Živnostenským listom č. OŽP - Z/2005/05167-2 CR1 zo dňa 24.11.2005; Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne ústredie Bratislava č. 835 828 6090 zo dňa 22.7.2010; Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
ústredie Bratislava č. 835 828 6090 zo dňa 9.12.2010; Znaleckým posudkom číslo 06/2015 zo dňa

2.9.2015; Daňovým priznaním žalobkyne za rok 2008 a zistil nasledovný skutkový stav :

7.Splnomocnenýzástupcažalobkyneuviedol,žesavcelomrozsahupridržiavapísomnepodanejžaloby
a písomných vyjadrení k vyjadreniam žalovaného. Poukazuje na to, že na tunajšom súde prebieha
konanie pod sp. zn. 37C/138/2013, ktorého predmetom sú iné nároky titulom náhrady škody, ktorá

vznikla žalobkyni, súd v tejto veci rozhodol medzitímnym rozsudkom, ktorým vyslovil, že základ nároku
je daný, v tomto rozhodnutí sa súd zaoberal i námietkami, ktoré vzniesol žalovaný i v tomto konaní a to
i čo sa týka premlčania, čo sa týka podania žaloby žalobkyňou a podobne. Na základe odvolania proti
tomuto rozhodnutiu už rozhodol aj odvolací súd, ktorý potvrdil toto rozhodnutie, preto čo sa týka takýchto
istých námietok vznesených žalovaným i v tomto konaní v celom rozsahu poukazuje na názor vyslovený

prvostupňovým a odvolacím súdom v predmetnej veci. V danej veci poukazuje na, že pri výpočte nároku
na náhradu straty na zárobku je potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku dosahovaného v
budúcnosti, za ktorý stanovili mzdu dosahovanú v hospodárstve SR v rozhodnom období, ktorým je
kalendárny rok 2008 teda je toho názoru, že v danom prípade nie je možné vychádzať z daňového
priznania žalobkyne za rok 2008, poukazuje na to, že žalobkyňa vložila investície do podnikania. V tejto

súvislosti poukazuje na právny záver NS ČR, ktorý vyslovil názor, že pri výpočte pravdepodobného
zárobkuniejemožnévychádzaťlenzdaňovéhopriznaniapoškodeného.Vprípade,žesasúdnestotožní
s týmto názorom, navrhne súdu dokazovanie za účelom zistenia takéhoto predpokladaného zárobku
žalobkyne v odbore, v ktorom vykonávala svoje živnostenské oprávnenie. Čo sa týka skutočnosti, že
doposiaľ nebola určená miera poklesu vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť žalobkyňou poukazuje

na to, že takýto posudok je oprávnený vypracovať iba Sociálna poisťovňa, ktorá jediná je oprávnená
stanoviť mieru poklesu doterajšej pracovnej činnosti, Sociálna poisťovňa na základe ich žiadosti odmieta
vykonať takéto posúdenie, preto žiada súd, aby požiadal Sociálnu poisťovňu v prípade ak uvedené bude
sporné o takéto posúdenie.8. Procesný opatrovník žalobkyne V.. C. H. uviedol, že žalobkyňa je jeho sestrou, vyučila sa ako
kaderníčka, následne si urobila dvojročnú nadstavbu v odbore kozmetička vizážistka, naposledy

pracovala v Trnave ako živnostníčka, iba začala s podnikaním, nevie sa vyjadriť, kedy skutočne začala
s podnikaním ako živnostníčka, v rokoch 2005 alebo 2006 kedy začala podnikať boli jej prevádzkové
nákladyvyššieakojejpríjmy,žalobkyňasinakúpilazariadenie,keďplánovalasiotvoriťsvojsalónvdome
svojho snúbenca v Lošonci, pretože za priestory v Trnave platila nemalú sumu nájomného. K tomuto,
aby začala podnikať v Lošonci, však už nedošlo. V roku 2008 teda pracovala ešte v Trnave v prenajatých

priestoroch. Čo sa týka súčasného zdravotného stavu žalobkyne, táto nie je schopná vykonávať túto
prácu, nakoľko je odkázaná na inú osobu, ktorá sa o ňu musí starať.
Na otázku zástupcu žalobkyne, popíšte podrobnejšie zdravotný stav žalobkyne, ako vyzerá jej mobilita?
Opatrovník uviedol: ,,Čo sa týka mobility je to obmedzené, v domácom prostredí , kde to pozná sa
pohybuje pomocou paličky, využíva invalidný vozík, chodí aj na dlhšie prechádzky, používa vozík, ktorý
pred sebou tlačí, jej fyzická výdrž nie je stavaná na dlhé činnosti, čo sa týka hygieny tohto je schopná

iba za pomoci asistencie, na toaletu museli byť prirobené madlá, aby sa mohla zachytiť, nedokáže si
uvariť ani jednoduché jedlo, ľavá ruka je statická, ochrnutá, používa iba jednu ruku, max. si ňou naleje
vodu, zjesť to čo jej pripraví otec. Čo sa týka mentálneho zdravia, je veľmi náladová, je to veľmi zlé,
býva nervózna, keď sa jej niečo povie, až agresívna, krátkodobá pamäť vôbec neslúži, keď dá nejaký
sľub, tak ho nedodržiava, lebo si ho nepamätá, pamätá si kto čo bol, ale že mala nehodu, to si nepamätá

vôbec, zázemie dlhodobejšieho charakteru má, ale čo sa týka nových vecí nie.“
Na otázku zástupcu žalobkyne môžete sa vyjadriť k možnému rozvoju podnikateľskej činnosti za
obdobie pred úrazom, a aké mala snahy do budúcna vo vzťahu k podnikateľskej činnosti? Opatrovník
uviedol: ,,Jej klientela sa rozširovala, pracovala na sebe, absolvovala rôzne kurzy, robila si certifikáty,
mala veľmi dobrú známu, kde pracovala na vedľajšom kresle, vykonávali kadernícku činnosť, táto

by vedela opísať aké veci vykonávali, teda nielen kadernícke ale aj vizáž. Mám vedomosti od svojej
partnerky, že v súčasnosti i za malý jednoduchý úkon a to pristrihnutie vlasov je cena 40,-eur.“
Žalobkyňa podnikala v roku 2008 už štvrtý rok s tým, že predchádzajúce roky bola so živnostenským
listom, ale ako zamestnanec, v roku 2008 boli prvé preukázateľné náklady, kedy už aj vykazovala nejaké
náklady v daňovom priznaní.

9. Zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení k žalobe. Je pravdou, že na
tunajšom súde sa vedú i iné konania, z konania o ktorom hovorila protistrana je zrejmé, a bolo v ňom
zistené, že žalobkyňa nie je spôsobilá na právne úkony k dátumu september 2015, nebola spôsobilá na
právne úkony v tomto období a netuší, či jej nespôsobilosť naďalej trvá. Pokiaľ ide o výšku požadovanej

sumy nároku, ktorý si uplatňuje, ide o ušlý zisk, ktorý je objektívne zistiteľný, keď za smerodajný sa
považuje rok 2008, ide o posledný ucelený rok, kedy jej podnikateľské výsledky možno objektivizovať z
daňového priznania. Neobstojí námietka žalobkyne, že išlo iba o štvrtý rok podnikania, vníma to tak, že
keby šlo i o desiaty rok, zlepšenie by malo nastať v jedenástom roku.
Pokiaľ by išlo o prvý rok podnikania bolo by možné prihliadnuť iba na to, že sa podnikanie iba rozbiehalo,

v danom prípade išlo o štvrtý rok podnikania, preto nemožno prihliadať na argumenty protistrany. Všetky
úvahy protistrany považuje za špekulácie, teda úvahy, že by sa presťahovala do Lošonca, klientela by
za ňou dochádzala 20 km, živnosť by prosperovala, napredovala, vníma to ako špekuláciu do tej miery,
že by sa dalo nejako kvantifikovať ako by podnikanie vyzeralo, nakoľko jedna vec je podnikateľská vízia
a druhá je reálny výsledok. Toto vie objektivizovať iba daňové priznanie. Pokiaľ ide o návrh zástupcu

na vyžiadanie potvrdenia Sociálnej poisťovne na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať pracovnú
činnosť doterajšieho zamestnania, toto považuje za nadbytočné, nakoľko ušlý zisk sa neurčuje podľa
zákonaosociálnompoisteníaleurčujesaakorozdielmedzipríjmamianákladmiaodpočítasazaplatená
daň.

10. Zo Živnostenského listu č. OŽP - Z/2005/05167-2 CR1 vydaného Obvodným úradom v Pezinku
dňa 24.11.2005 súd zistil, že žalobkyni C. H. vzniklo živnostenské oprávnenie pre podnikateľa: Petra
Bukovičová - PETRA s miestom podnikania Budmerice 749, 900 86 Budmerice, IČO: 41 725 972,
na vykonávanie ohlasovacej živnosti kaderníctvo, vizážistické služby, kúpa tovaru na účely jeho
predajakonečnémuspotrebiteľovi(maloobchod)vrozsahuvoľnýchživností,sovznikomživnostenského

oprávnenia dňa 22.11.2005. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2005.

11. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 835 828 6090 zo dňa 22.7.2010 súd zistil,
že žalobkyni C. H. bol od 13.5.2010 priznaný invalidný dôchodok vo výške 200,60 eur mesačne.12. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 835 828 6090 zo dňa 9.12.2010 súd zistil,
že žalobkyni C. H. bol od 1.1.2011 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 204,30 eur mesačne.

13. Zo Znaleckého posudku číslo 06/2015 vypracovaného znalcom - Psychiatrická nemocnica Philippa
Pinela, Pezinok dňa 2.9.2015 pre zadávateľa: Okresný súd Trnava sp.zn. 37C/138/2013 (vo veci C. H. c/
a Slovenská kancelária poisťovateľov, o náhradu škody z ublíženia na zdraví) vyplýva záver: ,,Zdravotný
stav C. H.B. v období od 26.1.2009 do 9.4.2011 a následne do presne neurčitého obdobia r. 2012

bol ovplyvnený duševnou poruchou, pre ktorú nebola spôsobilá vykonávať právne úkony. V čase od
9.4.2013 bol a je jej psychický stav zlepšený do takej miery, že bola a je schopná chápať podstatu
súdneho konania, v jej chápaní ide o odškodnenie za následky úrazu, ale nie je schopná chápať detaily
konania a jeho priebehu, ani možných následkov bez trvalej asistencie opatrovníka. C. H. nie je toho
času spôsobilá pred súdom konať samostatne ako účastníčka konania ani priebežne správne vnímať a
chápať, zapamätať a znovu si vybaviť jeho zmysel bez asistencie opatrovníka.“

14. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby daňovníka - C. H. za rok 2008 súd zistil, že
príjem zo živnosti bol vo výške 173.805,-Sk, výdavky boli vo výške 134.719,-Sk, základ dane bol vo
výške 39.086,-Sk, daň na úhradu 0,-Sk.

15. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej
renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti

vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len
"poklespracovnejschopnosti")anedovŕšildôchodkovývekalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

Podľa § 89 ods. 1,2 Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, suma úrazovej renty sa určí ako

súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a
koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti
a čísla 100. (ods. 1) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty
určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej
vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. (ods. 2)

Podľa§84ods.3Zákonač.461/2003osociálnompoistení,akvzniknenároknaúrazovúdávkuuvedenú
v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený
utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval
za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku

1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny
rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku,
a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v
ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania
pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta nahor.

16.Vdanejvecisažalobkyňadomáhalanáhradystratynazárobkupriinvalidite.Vkonanínebolosporné,
že žalobkyňa utrpela zranenia z ktorých si odvodzuje svoj nárok pri dopravnej nehode dňa 26.1.2009
kedy došlo k stretu s motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič S. Y.. Sporná nebola ani pasívna legitimácia

žalovaného, keď na vozidlo Ford Transit, nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorená platná poistná
zmluva pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V takomto
prípade poskytuje poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla Slovenská kancelária poisťovateľov z garančného fondu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona
č. 381/2001 Z.z.

17. V konaní žalovaný namietal procesný nedostatok a to absenciu platného plnomocenstva na
zastupovanie žalobkyne v predmetnom konaní a to z dôvodu jej nespôsobilosti na právne úkony; ďalej
žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobkyňou a napokon žalovaný spochybnil
existenciu nároku žalobkyne na stratu na zárobku.

18. Vzhľadom na uvedené súd sa prioritne zaoberal namietaným procesným nedostatkom - absenciou
platne udeleného plnomocenstva žalobkyňou jej právnemu zástupcovi - JUDr. Petrovi Harakálymu na
podanie predmetnej žaloby/zastupovanie v predmetnom konaní.
V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa minimálne ku dňu 2.9.2015, kedy bol vypracovaný znalecký
posudok v konaní 37C/138/2013 nebola spôsobilá pred súdom konať samostatne ako účastníčka
konania ani správne vnímať a chápať jeho zmysel a ani následne nebolo v konaní preukázané,

že by sa zdravotný stav žalobkyne zmenil, preto súd, vzhľadom na duševný stav žalobkyne, ktorá
nie je schopná samostatne konať pred súdom, uznesením č.k. 19C/566/2015-104 zo dňa 4.9.2017
jej ustanovil procesného opatrovníka v predmetnom konaní, ktorý pred začatím pojednávania dňa
14.2.2018 do zápisnice udelil JUDr. Petrovi Harakálymu plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne
v predmetnom konaní v zmysle písomného splnomocnenia zo dňa 9.12.2015, ktoré bolo podpísané

samotnou žalobkyňou. Týmto úkonom procesného opatrovníka súd mal nedostatok platne udeleného
plnomocenstva za odstránený, keďže uvedený nedostatok tejto procesnej podmienky bol odstrániteľný
nedostatok(§161ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku).Týmtoúkonombolischválenéajúkonyurobené
JUDr. Petrom Harakálym ako zástupcom žalobkyne ku ktorým došlo pred podpisom plnomocenstva dňa
14.2.2018, keď opatrovník žalobkyne bol oprávnený splnomocniť inú osobu (uvedeného advokáta) na

zastupovanie žalobkyne v tom rozsahu, v akom je sám oprávnený konať za žalobkyňu.

19. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným voči uplatnenému nároku
a dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná, keď podľa § 106 ods. 1 a 2 občianskeho
zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode

a o tom, kto za ňu zodpovedá. (ods. 1) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.(ods. 2)
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o

protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj
nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode
sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o
tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny

vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. V prípade škody na zdraví
zákon objektívnu premlčaciu dobu vôbec neurčuje. Pri skúmaní kedy sa poškodený dozvedel o škode
a o tom kto za ňu zodpovedá, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného; nemusí
však ísť o zistenie (rozumie sa istotu v bežnom slova zmysle), ale stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými
poškodený disponuje, boli oprávnené takýto záver o možnom vzniku škody a možnej zodpovednosti

škodcu urobiť (porovnaj napr. rozsudok NS ČR z 13.11.2008 sp. zn. 21Cdo 2958/2007)
Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. (§
106 ods. 2 OZ)

Podľa § 113 Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo

o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté
premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám
ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.

Citované ustanovenie (§ 113 OZ) definuje predpoklady pre odklad začatia plynutia premlčacej doby

resp. pre odklad skončenia premlčacej doby. Upravuje kedy premlčacia doba nezačne vôbec plynúť
a ak už začala plynúť, kedy sa skončí. Ak totiž ide o nároky osôb, ktoré musia mať opatrovníka,
nezapočítava sa do plynutia lehoty určenej pre uplatnenie nároku doba, počas ktorej opatrovník nebol
ustanovený, premlčanie nároku sa dovtedy nezačne a prípadne už začaté premlčanie sa neskončí skôr,ako je takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo takejto osobe už z iných dôvodov ustanovenie
zákonného zástupcu nie je potrebné. Podľa prvej vety tohto ustanovenia premlčacia doba nezačne
plynúť, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám,

kým im nie je ustanovený zástupca. To znamená, že premlčacia doba určitý čas nezačne plynúť bez
ohľadu na to, ako je pre daný prípad upravený začiatok plynutia premlčacej doby, hoci by na to inak
boli splnené podmienky. Ak už začala plynúť premlčacia doba pri práve, ktoré patrí osobe, alebo proti
osobe,ktorámusímaťzákonnéhozástupcu,aleboakzákonnéhozástupcustratí,začatépremlčaniesíce
plynie ďalej, ale neskončí sa dovtedy, kým neuplynie rok po tom, čo bol zákonný zástupca ustanovený

alebo kým prekážka nepominula iným spôsobom, napríklad dosiahnutím plnoletosti (§ 113 druhá veta).
Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady, keď fyzická osoba v priebehu plynutia premlčacej doby
bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť bola obmedzená. Premlčacia doba
sa predlžuje o jeden rok s cieľom poskytnúť ustanovenému zákonnému zástupcovi alebo fyzickej
osobe, ktorý pôvodne potreboval zákonného zástupcu, ale ho už nepotrebuje, pretože sa mu navrátila
spôsobilosť na právne úkony alebo dosiahol plnoletosť, dostatok času na riadne uplatnenie práva,

ktorému hrozí premlčanie. (Prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami,
IURA EDITION)
Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2015 súdom ustanovenej znaleckej organizácie- Psychiatrickej
nemocnice Philippa Pinela zo dňa 2.9.2015, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
37C/133/2013 v ktorom sa žalobkyňa C. H. domáha náhrady škody z ublíženia na zdraví jednoznačne

vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne v období od 26.1.2009 do 9.4.2011 a následne do presne
neurčiteľnéhoobdobiar.2012bolovplyvnenýduševnouporuchou,prektorúnebolaspôsobilávykonávať
právne úkony, jej zdravotný stav vylučuje, že by do októbra 2012 ev. krátkemu, presne neurčiteľnému
obdobiu predtým, právnemu úkonu ňou vykonanému rozumela, bol by pre ňu zrozumiteľný, že by
vedela posúdiť jeho následky, samostatne vykonávať právne úkony ani po októbri 2012 nebola a

nie je spôsobilá, v čase od 9.4.2013 bol a je jej psychický stav zlepšený do tej miery, že bola a je
schopná chápať podstatu súdneho konania (v jej chápaní ide o odškodnenie za následky úrazu), ale
nie je schopná chápať detaily konania a jeho priebehu, ani možných následkov bez trvalej asistencie
opatrovníka, a ani aktuálne (posudok vypracovaný k 2.9.2015) nie je spôsobilá pred súdom konať
samostatne ako účastníčka konania ani priebežne správne vnímať a chápať, zapamätať a znovu si

vybaviťjehozmyselbezasistencieopatrovníka,keďpodľanázoruznaleckejorganizácieboloindikované
zaoberať sa otázkou spôsobilosti na právne úkony žalobkyne vzhľadom na jej zdravotnú anamnézu už
v minulosti.
Žalobkyňa doposiaľ nebola formálne pozbavená či obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a ako už
súd vyššie uviedol, vzhľadom na to, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou a nie je schopná vykonávať

žiadne právne úkony, uznesením č.k. 19C/566/2015-104 zo dňa 4.9.2017 jej bol v predmetnom konaní
(sp.zn. 19C/566/2015) ustanovený procesný opatrovník, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.10.2017.
Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 113 vety prvej Občianskeho zákonníka sa tak odvíja
od okamihu ustanovenia zákonného zástupcu - opatrovníka žalobkyni (keď o priznaní invalidného

dôchodku žalobkyni bolo rozhodnuté dňa 13.5.2010, t.j. ešte skôr ako jej bol ustanovený opatrovník),
preto 2-ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr od 27.10.2017. Žaloba bola podaná
už 17.12.2015. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že námietka premlčania nie je dôvodná.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Z citovaného ustanovenia § 445 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom náhrady takej
škody je, že skutočne došlo ku strate na zárobku a nie len k zníženiu pracovnej spôsobilosti. V
súvislosti s vplyvom poškodenia zdravia sa v rámci náhrady za stratu na zárobku odškodňuje zníženie
zárobku. Za stratu na zárobku treba považovať rozdiel medzi príjmami, ktoré poškodený dosahoval
pred poškodením, a príjmami, ktoré má alebo môže dosahovať po poškodení zdravia. Zárobkom

poškodeného, ktorý nie je zamestnancom, ale na svoje živobytie si zarába vlastnou podnikateľskou
činnosťou, sú jeho príjmy z podnikania, spravidla také príjmy a v takej výške, ako uvádza vo svojom
daňovom priznaní. (JUDr. Imrich Fekete, CSc., "Občiansky zákonník Veľký komentár", Eurokódex, s.r.o.)
Z citovaného ustanovenia § 447 Občianskeho zákonníka a § 89 ods. 1,2 Zákona č. 461/2003 o
sociálnom poistení vyplýva, že strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri

invalidite predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vyplýva z rozdielu medzi zárobkom poškodeného pred
vznikom škody a zárobkom po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného
invalidného dôchodku. Týmto spôsobom je vyjadrené zníženie (obmedzenia) alebo strata spôsobilosti
poškodeného a jeho neschopnosť dosahovať v dôsledku poškodenia zdravia rovnaký zárobok akopred poškodením. Samotné „zhoršenie zdravotného stavu“ poškodeného (zníženie jeho pracovnej
spôsobilosti) teda ešte neznamená vznik škody, pretože samo osebe nie je „majetkovou škodou“.
Až vtedy, keď sa dôsledky zhoršenia zdravotného stavu prejavia v majetkovej sfére poškodeného

(znížením príjmov po poškodení oproti predchádzajúcemu stavu), dochádza ku vzniku škody. Zákon
teda vychádza z toho, že po skončení pracovnej neschopnosti vzniká poškodenému ujma vtedy, keď
jeho pracovná spôsobilosť je v dôsledku poškodenia zdravia natoľko znížená, že nemôže vykonávať
buď žiadnu prácu, alebo len takú prácu, ktorá je menej finančne ohodnotená, takže sa oproti stavu
pred poškodením zníži jeho zárobok. Meradlom tejto ujmy je porovnanie priemerného zárobku pred

poškodenímsnovodosahovanýmpríjmom,ktorýjezávislýajodtoho,čiavakejvýškepoškodenýpoberá
(čiastočný) invalidný dôchodok. Dávky invalidného dôchodku slúžia na kompenzáciu straty pracovnej
spôsobilosti, nahrádzajú trvalo (ak nedôjde k zmene zdravotného stavu), úplne alebo čiastočne príjem
poškodeného, ktorý nie je schopný zaobstarať si prostriedky z vlastnej pracovnej činnosti, pri určovaní
straty na zárobku sa k nim v zmysle uvedeného prihliada okrem prípadného príjmu zo zamestnania
alebo inej zárobkovej činnosti po skončení pracovnej neschopnosti. Náhrada za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite, ak zmena pracovnej schopnosti
poškodeného je nezvratná alebo miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť klesla pod hranicu
tak, že poškodeného je možné uznať za invalidného, posúdi a určí ako úrazová renta podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 447
OZ ). (JUDr. Imrich Fekete, CSc.,

"Občiansky zákonník Veľký komentár", Eurokódex, s.r.o.)

21. V danej veci žalobkyňa bola v čase úrazu samostatne zárobkovo činnou osobou vykonávajúcou
živnosť, živnostenské oprávnenie získala dňa 22.11.2005. Príjem žalobkyne zo živnosti za rok 2008,
ktorý bol rozhodným obdobím pre posúdenie nároku a výšky úrazovej renty, bol vo výške 173.805,-

Sk, výdavky boli vo výške 134.719,-Sk, základ dane bol vo výške 39.086,-Sk, daň na úhradu 0,-Sk; t.j.
mesačný príjem bol 2.638,- Sk/87,57 eur. Žalobkyni bol s účinnosťou od 13.5.2010 priznaný invalidný
dôchodok vo výške 200,60 eur mesačne a s účinnosťou od 1.1.2011 poberá invalidný dôchodok vo
výške 204,30 eur.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, za stratu na zárobku treba považovať rozdiel medzi príjmami, ktoré

poškodený dosahoval pred poškodením, a príjmami, ktoré má alebo môže dosahovať po poškodení
zdravia, zárobkom poškodeného, ktorý nie je zamestnancom, ale na svoje živobytie si zarába vlastnou
podnikateľskou činnosťou, sú jeho príjmy z podnikania, spravidla také príjmy a v takej výške, ako uvádza
vo svojom daňovom priznaní. Preto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v danom prípade
žalobkyňa nemá nárok na stratu na zárobku, ale na ušlý zisk, keď ako argumentoval žalovaný ušlý

zárobok je treba chápať širšie, zahŕňa v podstate každý príjem poškodeného.
Zástupcažalobkynevychádzalprivýpočteuplatnenéhonárokuzpriemernejmesačnejmzdyvnárodnom
hospodárstve SR v sume 21.782,- Sk ako pravdepodobného zárobku dosahovaného v budúcnosti
žalobkyňou čo považoval za spravodlivé, keď žalobkyňa mala všetky predpoklady, aby sa v budúcnosti
riadne uplatnila vo svojom odbore a dosahovala zárobky minimálne v priemernej rovine zárobkov

dosahovaných v rámci Slovenskej republiky.
Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade je zárobok žalobkyne v rozhodujúcom
období, t.j. v roku 2008 objektívne zistiteľný z daňového priznania za rok 2008. Podľa názoru súdu
v danom prípade nebol dôvod, aby súd vychádzal z predpokladaného príjmu žalobkyne v budúcnosti,
keď sa nemožno stotožniť s argumentáciou zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa v roku 2008 samostatnú

zárobkovú činnosť - podnikanie na základe živnosti len rozbiehala a musela vložiť investície.
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa živnostenské oprávnenie získala dňa 22.11.2005, ku škode
na jej zdraví došlo pri nehode dňa 26.1.2009, to znamená, že živnostenské oprávnenie mala už viac ako
3 roky. Pre posúdenie predmetného nároku je podľa názoru súdu irelevantné, kedy žalobkyňa reálne
začala s podnikaním, keď v konaní neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že na strane

žalobkyne existovali objektívne prekážky, ktoré jej bránili, aby s podnikaním začala už v čase keď jej
vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 22.11.2005.
Vzhľadom na uvedené, keďže žalobkyni je priznaný invalidný dôchodok od 13.5.2010 vo výške 200,60
eur a od 1.1.2011 poberá invalidný dôchodok vo výške 204,30 eur, t.j. cca 3-násobok toho čo reálne ako
zisk uviedla v daňovom priznaní za rok 2008, podľa názoru súdu žalobkyňa nemá nárok na stratu na

zárobku, ktorá (strata) jej nevznikla, resp. rentu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, súd nepripustil dokazovanie navrhované zástupcom
žalobkyne - vyžiadanie potvrdenia od Sociálnej poisťovne o poklese pracovnej schopnosti žalobkyneza účelom preukázania 100%-tného poklesu pracovnej schopnosti, nakoľko takýto dôkaz nemal žiadny
vplyv na rozhodnutie vo veci.

23. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

24. Žalovaný bol v konaní plne úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.