Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Biedniková

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010659
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2513010659.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov
JUDr. Jána Mihala a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci odsúdeného V. B. , pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany
zo dňa 25. júna 2014 sp. zn. 1Nt/124/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. B., nar. X.X.XXXX, sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného V.
B. na povolenie obnovy konania vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
1T/171/2011, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v zmysle § 394 Tr. por.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Skutočnosti
uvádzané odsúdeným o práve na obhajobu ako i otázku právnej kvalifikácie súd nemôže v konaní o
povolenie obnovy konania posudzovať, tieto skutočnosti nemôžu byť ani dôvodom obnovy konania.
Navyše otázkou právnej kvalifikácie skutku sa zaoberal i dovolací súd, ktorý uviedol, že skutok bol
správne kvalifikovaný ako zločin lúpeže. Otázkou práva na obhajobu obvineného sa súd v predmetnom
konaní zaoberať nemôže. Ani výpoveď odsúdeného ako svedka v inej trestnej veci nemôže byť dôvodom
pre povolenie obnovy konania, nakoľko nie je zrejmé ani čo bolo obsahom výpovede odsúdeného a
nebolo ani zrejmé, či má takáto výpoveď význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 ods.
1 Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie
písomne neodôvodnil.
Krajský súd z podnetu riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal v zmysle § 192 ods. 1
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, i správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil v celom
rozsahu ako zodpovedajúce stavu veci a zákonu a v podrobnostiach naň poukazuje.
Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený V. B. bol rozsudkom OS Piešťany sp. zn.
1T/171/2011 zo dňa 12.3.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 17.5.2012 sp. zn.
6To/60/2012 uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 písm. e/ Tr. zák., a bol mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38
ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, so zaradením na jeho
výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Zo spisového materiálu krajský súd ďalej zistil, že uznesením sp. zn. 5Tdo 32/2013 zo dňa 20.6.2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie odsúdeného V. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Okrem iného bolo v odôvodnení rozhodnutia dovolacím súdom uvedené, že skutok, tak ako bol súdom

prvého stupňa zistený bol aj správne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm.
d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. e/ Tr. zák. Odsúdený sa domáhal obnovy konania s
poukazom na to, že skutok nebol správne kvalifikovaný, i s poukazom na to, že boli porušené jeho práva
na povinnú obhajobu.
Ako na to správne poukázal prvostupňový súd, otázkou kvalifikácie sa zaoberal už dovolací súd vo
vzťahu k porušeniu práva na obhajobu, ide o otázku, ktorú nie je možné riešiť v konaní o povolení
obnovy konania. Rovnako odsúdeným uvádzaná svedecká výpoveď v inej trestnej veci, o ktorej nič
bližšie neuviedol, a nie je zrejmé k čomu sa táto výpoveď vzťahovala, nie sú novými skutočnosťami súdu
skôr neznámymi, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie vo veci návrhu na povolenie obnovy konania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd si napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil
v celom rozsahu ako zodpovedajúce stavu veci a zákonu a v podrobnostiach naň poukazuje.
Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v žiadnom smere, sťažnosť
odsúdeného V. B. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.