Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236628
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115236628.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej , v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ing. Petra Štofková, so sídlom
kancelárie Podzámska 32, Nové Zámky, správca konkurznej podstaty úpadcu: RAMIRO s.r.o., so sídlom
Krátka 7, Levice, IČO: 36 559 202, proti žalovanému: BC Support s.r.o., so sídlom Mlynská 1, Levice,
IČO: 46 038 990, zastúpený advokátskou kanceláriou ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o.,
so sídlom SNP 56/2130, Levice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/34/2015-205 zo dňa 21. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/34/2015 - 205 zo dňa 21. mája 2018 p o t
v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s
tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 18. 12.
2015 sa žalobkyňa domáhala vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva zo dňa
28. 03. 2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam, je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní neúčinná, zároveň sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty sumu 25.000,- eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby uviedla, že na obchodnú
spoločnosť RAMIRO s.r.o. bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 06.
2015. Úpadca ako predávajúci uzavrel dňa 28. 03. 2013 kúpnu zmluvu so žalovaným ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam vo vlastníctve úpadcu. Jednalo
sa o súbor hnuteľných vecí - zariadenie prevádzky bowlingu, ktoré boli určené v prílohe č.1 kúpnej
zmluvy nasledovne: kávovar, mlynček na kávu, klimatizačné jednotky, vzduchotechnické zariadenie,
bowlingové dráhy a vzduchotechnické zariadenie. Kúpna cena bola určená vo výške 100,- eur bez DPH.
Vychádzajúc z trhovej ceny porovnateľných hnuteľných vecí bola žalobkyňa toho názoru, že trhová
hodnota prevádzaného majetku predstavovala v čase prevodu minimálne 25.000,- eur. Pri stanovení
ceny vychádzala z cien, za ktoré sa obdobné zariadenia predávali na internete. V čase prevodu
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam úpadca evidoval viaceré záväzky voči svojim veriteľom. K 31.
12. 2012 mal dlžník záväzky v hodnote 75.309,- eur, pričom hodnota jeho majetku bola k 31. 12. 2012
1.600,- eur, teda úpadca bol v čase napadnutého právneho úkonu v úpadku. Konkurzné konanie vo
veci začalo dňa 21. 04. 2015, napadnutá kúpna zmluva bola podpísaná dňa 28. 03. 2013, teda menej

ako 3 roky pred začatím konkurzného konania. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným
spoločníkom je bývalý spoločník úpadcu S. S., ktorý bol zároveň aj spoločníkom úpadcu. V zmysle §
9 ods.1 písm. e) ZoKR sa jedná o spriaznené osoby. Z účtovnej závierky úpadcu vyplýva, že k 31. 12.
2012 mal dlžník záväzky v hodnote 75.309,- eur, pričom hodnota jeho majetku bola 70.935,- eur. Úmysel
úpadcu ukrátiť veriteľov je preukázaný tým, že napadnutým právnym úkonom sa úpadca zbavil všetkého
majetku, ktorý vlastnil a od tohto predaja už neuhradil žiaden záväzok svojim veriteľom. V prípade, ak by
úpadca postupoval s odbornou starostlivosťou a majetok previedol za primeranú trhovú cenu, dosiahol
by oveľa vyššiu mieru uspokojenia. Nadobúdateľ mal vedomosť o obchodnej situácii úpadcu, nakoľko
išlo o osobu spriaznenú s úpadcom. Ku dňu 31. 12. 2011, kedy bol konateľ žalovaného spoločníkom
úpadcu, vyplýva, že majetok úpadcu v danom účtovnom období predstavoval sumu 146.225,- eur,
pričom záväzky predstavovali sumu 455.300,- eur, teda mal vedomosť o úpadku spoločnosti.

3. Advokát žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 28. 03.
2013 došlo v rámci bežnej obchodnej činnosti. Predmetom zmluvy boli hnuteľné veci účtovne odpísané.
Tvrdenia žalobkyne o reálnej trhovej cene sú nepodložené. Vzhľadom na to, že hnuteľné veci nie sú
bližšie označené, nie je možné ustáliť ich reálnu trhovú cenu v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný v
čase uzatvorenia zmluvy nemal kvalifikovanú účasť v právnickej osobe, úpadcovi a ani úpadca nemal
kvalifikovanú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorá je žalovaná. Úpadca ako nadobúdateľ uzatvoril dňa
23. 04. 2012 zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti RAMIRO s.r.o. s S. S. ako predávajúcim.
Dňa 23. 04. 2012 bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorej úpadca
ako nadobúdateľ nadobudol obchodný podiel. S. S. skončila funkcia konateľa v spoločnosti úpadcu
dňa 14.05.2012. Žalovaný ako nadobúdateľ uzatvoril dňa 23. 04. 2012 zmluvu o prevode obchodného
podielu s S. D. ako prevádzajúcim. Žalovaný ako nadobúdateľ uzatvoril zmluvu o prevode obchodného
podielu v spoločnosti žalovaného s E. P. ako predávajúcim. Predávajúcim zanikla funkcia konateľa
v spoločnosti žalovaného dňa 23.04.2012. Keďže nie je naplnená zákonná podmienka žalovateľnosti
žalovaného ako spriaznenej osoby, nemožno aplikovať § 58 ods. 3 ZoKR. Majetok úpadcu sa prevodom
vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy nezmenšil, žalovaný uhradil sumu, na ktorú sa zaviazal ako
kupujúci z titulu kúpnej zmluvy, čo preukazuje výpis z účtu žalovaného. Predaj za ekvivalentnú cenu nie
je zmenšením majetku, ale len zmenou štruktúry majetku. Žalovaný v čase účtovnej závierky úpadcu
k 31. 12. 2012 nemal kvalifikovanú účasť v obchodnej spoločnosti úpadcu a úpadca nemal takúto účasť v
obchodnej spoločnosti - žalovanom. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po viac ako roku od uzavretia zmlúv
o prevode obchodných podielov. Žalobkyňa nepreukázala úmysel úpadcu alebo vedomosť žalovaného
o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľa. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mu neboli známi veritelia úpadcu.
Advokát žalovaného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom sa v rámci rozhodovania o podanej žalobe zaoberal
otázkou, či sú v tomto prípade naplnené zákonom požadované predpoklady pre určenie neúčinnosti
právneho úkonu. Prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v § 57
ods. 4 ZoKR, ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Zo strany žalobcu tak v konaní
musí byť preukázané, že v čase, kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka
niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnom úkonom mohla byť ukrátená. Okrem
toho si takúto pohľadávku musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. Veriteľ však musí mať
takúto prihlásenú pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Odporovateľnosti právneho
úkonu dlžníka sa tak možno domáhať len vtedy, ak určitá osoba bola v čase vykonania právneho úkonu
veriteľom dlžníka. Ak by takáto pohľadávka neexistovala alebo by nevznikla, nemohla byť ani ukrátená.
V tomto prípade žalobkyňa do súdneho spisu nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že
si veritelia do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásili pohľadávky, ktoré boli splatné už v čase
uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, teda v čase uzatvorenia zmluvy 28. 03. 2013 a nenavrhla
takýto dôkaz ani vykonať. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že úpadca mal v čase uskutočnenia
odporovateľného právneho úkonu viacero veriteľov, ktorí si v konkurze svoje pohľadávky prihlásili.
Žalobkyňa nepreukázala ani to, koľko veriteľov si v konkurze vedenom na úpadcu prihlásilo pohľadávky
a v akej výške. Možno preto konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienky podľa § 3 ods.
2 ZoKR, a to, že v čase ,kedy došlo k predmetnému právnemu úkonu, mal úpadca viac ako jedného
veriteľa (nebola splnená podmienka plurality veriteľov) s pohľadávkou po lehote splatnosti viac ako 30
dní, teda existenciu neuspokojených, splatných pohľadávok ďalších veriteľov, ktorí svoje pohľadávky
riadne do konkurzného konania prihlásili.

5. Súd uviedol, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym
úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. K
zmenšeniu majetku úpadcu dochádza bezpochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch,
pri ktorých úpadca poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Ukracujúcimi
právnymi úkonmi sú tiež úkony, ktoré sú síce odplatné, avšak protiplnenie druhej strany právneho úkonu
nie je ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. V takýchto prípadoch môže
byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá
by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Pre odporovateľnosť právneho úkonu je nevyhnutné
preukázať, že dotknutým právnym úkonom sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa a teda, že v
dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tento predpoklad v tomto prípade splnený
a preukázaný nebol. Žalobkyňa v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedla, ani nepreukázala, aká
bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania
tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr
prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku
do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania
právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok a v dôsledku tohto právneho
úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobkyňa je v tomto konaní
nositeľom dôkazného bremena (nakoľko úpadca a žalovaný nie sú spriaznenými osobami), je povinná
súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny
úkon spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k
zmenšeniu majetku úpadcu. Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že žaloba
podaná žalobkyňou nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by napadnutý právny úkon bol
ukracujúcim právnym úkonom, ktorým došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.

6. Žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie základnej podmienky zakotvenej v ustanovení § 57 ods.
4 ZoKR, teda preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o
úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov
v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemôže sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako
ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 ZoKR, a preto aj z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

7. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 9 ods. 1 písm. e), § 57 ods. 1, 4, § 58 ods. 1, 2, 3 a §
60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR).

8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Má za to, že v konaní bolo preukázané
ukrátenie veriteľov úpadcu. Tieto skutočnosti žalobkyňa osobitne nepreukazovala, nakoľko tieto
vyplývajú z konkurzného spisu. Je nepochybné, že úpadca previedol prakticky všetok svoj hnuteľný
majetok na tretiu osobu za sumu 120,- eur, t. j. za sumu zjavne neprimeranú. Súdy by nemali
prísne formálnym spôsobom vyhľadávať dôvody na zamietnutie žaloby, ale posudzovať vec v širších
súvislostiach. Naviac úpadca a žalovaný v krátkej dobe pred realizáciou napadnutého právneho úkonu
boli aj formálne spriaznenými osobami. Žalobkyňa ďalej namietala procesný postup súdu, keď tento
nepostupoval v súlade s ust. § 181 CSP, čo spôsobilo vydanie prekvapivého rozhodnutia súdu vo veci.
Žiadala preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
a ani nenavrhla vykonať dôkazy spôsobilé preukázať jej tvrdenia. Nepreukázala, ktorý konkrétny veriteľ,
ktorý bol veriteľom aj v čase uskutočnenia právneho úkonu a zároveň si prihlásil svoju pohľadávku
prihláškou do konkurzu, bol uzavretím kúpnej zmluvy ukrátený. Žalobkyňa nepreukázala výšku obvyklej
ceny v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. V zmysle ust. § 9 ZoKR žalovaného nemožno považovať za
osobu spriaznenú s úpadcom, keďže v čase uzatvorenia tejto zmluvy konateľ žalovaného už nebol
spoločníkom úpadcu, a preto ani nebol informovaný o hospodárskych výsledkoch úpadcu po uzavretí
zmlúv o prevodoch obchodných podieloch zo dňa 23. 04. 2012. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok
potvrdiť.

11. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava stanovísk a dôvodov odvolania a v
tomto štádiu konania k veci viac neuvádza.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2018 rovnako naďalej trval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

13. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j.
predo dňom 01. 07. 2016 (konanie vo veci začaté dňa 18. 12. 2015).

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobkyňa ako správca
musí prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu,
nestačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. V tomto smere sa odvolací
súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktoré ostatne kopíruje
rozhodovaciu činnosť súdov (viď napr. rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa
01. 07. 2014). Odvolací súd nevidel dôvod na odklon od tejto rozhodovacej praxe.

19. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému ich priznal voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.