Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203494
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416203494.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: MESAROLI

TRANSPORTS, a.s, Bratislava, Kopčianska 8-10, IČO: 36 735 086, zastúpená SMA Advokátska
kancelária s.r.o., Bratislava, Michalská 7, IČO: 36 867 837, proti žalovanému: N. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Petrou Hromádkovou, so sídlom Štúrovo, Széchényiho
č. 6, IČO: 50 704 150, o 10.135,47 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to v lehote 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré
súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a to v lehote 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho
konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.02.2016, ktorá bola súdu doručená dňa 02.03.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 10 135,47 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.06.2015 do

zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný so žalobcom uzavreli pracovnú zmluvu dňa
XX.XX.XXXX, na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu vykonávať prácu ako vodič nákladného
motorového vozidla vo vnútroštátnej medzinárodnej kamiónovej doprave, pričom k tomu istému dňu
uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný s kolegom G. C.
počas výkonu svojej práce (medzinárodnej prepravy) dňa XX.XX.XXXX napriek výslovnému zákazu
žalobcu svojvoľne odstavili nákladné motorové vozidlo EČV BA XXX ZT na mieste ktoré pre tento
účel nebolo podľa pokynov žalobcu určené, pričom žalovaný bol riadne oboznámený s vnútornými

predpismi žalobcu ako zamestnávateľa a s manuálom pre vodičov vydaným žalobcom. F., že žalovaný
bol zo strany svojho priameho nadriadeného riadne inštruovaný ohľadom miest, na ktorých je možné
odstaviť nákladné motorové vozidlo pri vykonávaní medzinárodnej prepravy a ohľadom miest, na
ktorých je zakázané odstaviť nákladné motorové vozidlo. Napriek tomu žalovaný s kolegom C. vozidlo
odstavili na nezabezpečenom mieste v blízkosti mesta Rely vo Francúzsku, pričom toto miesto nebolo
žalobcom určené ako miesto kde je možné vozidlo odstaviť. Toto konanie malo za následok vniknutie
neoprávnenýchosôbdonákladnéhopriestoruvozidla,čímdošlokúplnémuznehodnoteniuprevážaného

nákladu v celkovej hodnote 22 929,24 eur a keďže v nákladnom priestore vozidla boli nájdené
neoprávnené osoby, prevážaný náklad bol zo strany zmluvného partnera úplne odmietnutý. Ďalej
uviedol, že žalovaný sa dopustil zavineného konania v rozpore s povinnosťami podľa § 81 Zákonníka
práce, keďže sa neriadil pokynmi nadriadeného, nedodržal bezpečnostné opatrenia vyplývajúce zvnútorných predpisov zamestnávateľa a z manuálu pre vodičov. V žalobe poukázal na ustanovenie
článku 17, dohovoru č. 11/1975 Zb. (CMV) podľa ktorého dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú
stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do

okamihujejvydaniaakoajzaprekročeniedodacejlehotyatedažalobcazodpovednásvojmuzmluvnému
partnerovi za škodu spôsobenú na prevážanom tovare v sume 22 928,24 eur. Zároveň žalobca poukázal
na ustanovenie § 179 odsek 1 Zákonníka práce a na ustanovenie § 187 odsek 2 Zákonníka práce.
Uviedol, že podľa § 187 odsek 2 si žalobca uplatňuje nárok na náhradu pomernej časti škody, t.j. jednej
polovicezospôsobenejškody,teda11464,12eur.Vžalobežalobcaďalejuviedol,žesúčasťoupracovnej

zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v článku 10 pracovnej zmluvy, v ktorej sa uvádza
„zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ je oprávnený v súlade s ustanovením § 131 Zákonníka
práce vykonať zrážky zo mzdy ako aj ostatných zložiek príjmu zamestnanca (náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady a pod.) v prípade nároku zamestnávateľa na náhradu škody, resp. iných
peňažných náhrad a to až do uhradenia celkovej výšky peňažnej náhrady, s čím zamestnanec vyslovene
súhlasí“. Uviedol, že na základe uvedeného ustanovenia žalobca vykonal zrážky zo mzdy žalovaného

v sume 1 328,65 eur a teda zostávajúca výška škody, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť,
predstavuje sumu 10 135,47 eur. Taktiež žalobca uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyzval žalovaného listom zo dňa 01.06.2015 na úhradu škody avšak žalovaný doposiaľ žalobcovi
škodu neuhradil a na dohodu o uznaní dlhu a zaplatení dlžnej sumy nepristúpil. Napokon uviedol, že
žiada priznať úroky z omeškania od 29.06.2016, keďže žalovaný na uvedenú výzvu na náhradu škody,

ktorá mu bola doručená dňa 18.06.2015 v lehote 10 dní škodu neuhradil a teda 29.06.2015 sa dostal
do omeškania. K žalobe žalobca pripojil pracovnú zmluvu uzavretú účastníkmi zo dňa 22.01.2015,
dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 22.01.2015, oznámenie o dlhu pre spoločnosť MESAROLI
Logistica S.P.A. doručené dňa 31.03.2015, oznámenie o dlhu pre MESAROLI TRANSPORTS, a.s., zo
dňa 01.05.2015, výzvu na náhradu škody a dohodu o uznaní dlhu a zaplatení dlžnej sumy, ktoré boli

doručené 18.06.2015 a tiež kópiu správy o ceste z lokalizačného systému NAVTEQ.

2. K žalobe sa vyjadrila podaním zo dňa 02.05.2016 právna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval od 23.01.2015 do 09.04.2015, keďže skončenie
pracovného pomeru došlo zo strany žalobcu skončením v skúšobnej dobe. Uviedla, že žalovaný s

kolegom G. Klenkom prevážali tovar z Talianska do Anglicka, kde ich v mieste určenia zadržali policajti
keďže pri plánovanej vykládke tovaru sa v nákladnom priestore vozidla nachádzali neoprávnené osoby a
príslušníci imigračného oddelenia policajného zboru Veľkej Británie po ukončení výsluchov žalovaného
s kolegom prepustili a obaja sa vrátili späť do Talianska spolu s pôvodne prepravovaným nákladom.
Išlo o ovocie, ktoré v dôsledku vniknutia migrantov do priestoru kamiónu zmluvný partner v Anglicku

odmietol prevziať z hygienických dôvodov a nie z dôvodu jeho poškodenia, keďže z prepracovaného
ovocia chýbalo len nepatrné množstvo, ktoré zrejme skonzumovali migranti. Uviedla, že po príchode do
Talianska žalovaný s kolegom odstavili kamión, v ktorom sa nachádzal tovar, ktorý prepravovali a išli
plniť ďalšie pracovné povinnosti pričom podľa informácií, ktoré má žalovaný tento prepravovaný tovar
zamestnanci žalobcu vyložili a uložili do chladiacich boxov pričom z prepravovaného tovaru, t.j. jabĺk,

chýbalo množstvo zodpovedajúce jednej debničke. Ostatný tovar bol v úplnom poriadku a nepoškodený.
Uviedla, že žalovaný počas prepravy si nevšimol, že do zadného priestoru nákladného vozidla vnikli
neoprávnené osoby a teda nemal ani žiadnu vedomosť o tom, kedy a ako sa tak stalo pričom k tomu
došlo v dôsledku poškodeného zámku na kamióne keďže v čase nakládky žalovaný upozornil strážnika
nasklade,žemápodozrenie,žezámoknakamióneniejeúplnevporiadkuavšakinapriektomustrážnik,

ktorý zodpovedá za to, že sklad môžu opustiť len riadne uzamknuté vozidlá, nákladné vozidlo pustil na
prepravu pričom však skladník je povinný pri opustení kamiónu kompletne skontrolovať vozidlo vrátane
jeho technického stavu a riadneho uzamknutia. Ďalej tiež uviedla, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
žalovaný odstavil motorové vozidlo na mieste, ktoré na to nebolo zamestnávateľom určené avšak len z
dôvodu, že mu uplynula povolená 9 - hodinová doba šoférovania a teda ak by pokračoval ďalej v jazde,

porušil by predpisy týkajúce sa maximálne povoleného času vedenia motorového vozidla pričom v dobe
od 24.03.2015 v čase od 22:00 do 25.03.2015 do 18:00 hod. Žalovaný vyjazdil 9 hodín a 5 minút, čím
prekročil o 5 minút maximálny denný čas vedenia motorového vozidla a kolega žalovaného Nikolas C.
mal odjazdených 8 hod. a 56 minút, t.j. 4 minúty chýbali do maximálneho povoleného denného času
vedenia motorového vozidla a preto z uvedených dôvodov žalovaný odstavil nákladné vozidlo. Uvedené

skutočnosti potvrdzujú údaje z digitálnej karty vodiča za obdobie do 24.03.2015 do 27.03.2015. Uviedla,
že toto konanie žalovaného je možné kvalifikovať len ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
a nie ako konanie, ktoré viedlo k vzniku škody a žalobca ani nepreukázal, že neoprávnené osoby vnikli
do nákladného priestoru vodiča v čase, keď bolo vozidlo odstavené na mieste, ktoré na to nebolo určenépričom migranti mohli do nákladného vozidla vniknúť kedykoľvek počas niektorej prestávky na ceste
pričom žalovaný s kolegom museli zastaviť počas cesty na viacerých miestach a mali viacero prestávok
pričom zastávku mali aj v Anglicku, kde vyberali peniaze z bankomatu pre účely úhrady mýta a ostatných

poplatkov súvisiacich s prepravou. Uviedla tiež, že do Anglicka je možné z dôvodov protimigračných
opatrení vstúpiť len po kontrole nákladného vozidla a v Calais sa nákladné vozidlo podrobilo migračnej
kontrole, colníci spolu so špeciálne vycvičeným psom podrobne skontrolovali celý kamión a v priestoroch
kamióna nenašli žiadne neoprávnené osoby, odporca v Calais zastavil až po odpočinku v Rely keď
v tom čase sa mali neoprávnené osoby dostať do nákladného vozidla. Taktiež uviedla, že na daný

prípad sa nevzťahuje dohoda o hmotnej zodpovednosti, na ktorú sa žalobca odvoláva keďže predmetom
dohody o hmotnej zodpovednosti nie je prevážaný tovar, nakoľko v nej nie je uvedené, že žalovaný
prevzal hmotnú zodpovednosť za prepravovaný tovar pričom predmetom dohody môžu byť len hodnoty
určené na obeh alebo obrat, s ktorými má zamestnanec možnosť nakladať po celý čas pokiaľ sú mu
zverené. Poukázala na to, že ak by sa aj na daný prípad vzťahovala dohoda o hmotnej zodpovednosti,
v tomto prípade hodnoty nechýbajú ale nachádzajú sa u zamestnávateľa. Za schodok teda nemožno

považovať škodu, ktorá vznikla poškodením alebo úplným znehodnotením zverených hodnôt a teda je
daná všeobecná zodpovednosť za škodu žalovaného podľa § 179 Zákonníka práce a je preto potrebné
aby žalobca preukázal zavinenie žalovaného ako i príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym
konaním žalovaného. Z uvedených preto žiadala, aby súd žalobu zamietol. K uvedenému podaniu
pripojila rozpis aktivít vodiča.

3. Vo veci sa vyjadril podaním zo dňa 23.05.2016 právny zástupca žalobcu, v ktorom uviedol, že
oznámením 01.05.2015 bolo žalobcovi odkomunikované, že zmluvnému partnerovi vznikla škoda
v dôsledku poškodenia prepravovaného tovaru, ktorý zmluvný partner odmietol prevziať pričom
tvrdenie žalovaného o hygienických dôvodoch ako aj ním odhadované množstvo chýbajúceho tovaru

je iba subjektívnou domnienkou žalovaného. Uviedol, že do oblasti Calais, ktoré je z pohľadu
emigrantskejkrízyrizikovouoblasťou,súvodičižalobcumedzinárodnejkamiónovejprepravevysielanév
dvojosádkach aby sa znížil počet zastávok za účelom zabezpečenia minimálnej doby odpočinku vodiča
a zníženia pravdepodobnosti hrozby vniknutia neoprávnených osôb do nákladných priestorov vozidla.
Žalovaný s kolegom vyrazili na cestu dňa 24.03.2016 z miesta Trevenzuolo v Taliansku pričom prvý

úsek bola trasa Travenzuolo (Taliansko) až Calais (Francúzsko), kde sú vodiči povinní bez výnimky
vykonať sériu špeciálnych bezpečnostných kontrol a nalodiť sa vozidlom na trajekt do Veľkej Británie
a následne pokračovať na miesto určenia. Uviedol, že trasa Travenzuolo - Calais je dlhá 1 290 km a
túto vzdialenosť je možné bez problémov odjazdiť dvomi vodičmi bez potreby výnimočných prerušení
jazdy pričom manuál vodiča v bode 4.5 uvádza: „Vodič si musí naprogramovať čas odchodu tak, aby

náklad dorazil na miesto určenia v čo najkratšom čase.“ V danom prípade vodiči vyrazili na trasu s
čistými hodinami, t.j. mali k dispozícii 18 hodín šoférovania a konanie žalovaného smerujúce k údajnému
vyčerpaniu povolenej 9 hodinovej doby šoférovania ako úmyselné tendenčné a účelové konanie
porušujúce interné predpisy žalobcu pričom manuál vodiča v bode 4.3 uvádza: „všetkým vozidlám
vypraveným na nebezpečné úseky ciest sa zakazuje stáť na nestrážených odstavných plochách a

parkoviskách pozdĺž diaľnic.“ V bode 4.5 manuálu sa uvádza: „v prípade zastavenia treba zaparkovať
vozidlo výlučne v bezpečných a strážených zónach. Ďalej uviedol, že žalovaný bol zo strany svojho
priameho nadriadeného inštruovaný ohľadom miest, na ktorých je možné odstaviť nákladné motorové
vozidlo a miest na ktorých je vyslovene zakázané odstaviť nákladné motorové vozidlo. Zároveň poukázal
na článok 11 Európskej dohody o práci osádok vozidiel medzinárodnej cestnej doprave a teda odporcovo

tvrdenie, že platné predpisy mu neumožňovali pokračovať v ceste, je s prihliadnutím na uvedený článok
11 snahou o zbavenie sa zodpovednosti za svoje zavinené konanie. Žalobca taktiež poukázal na bod
4.1 manuálu vodiča, kde sa uvádza že „na začiatku služby musí vodič skontrolovať funkčnosť vozidla
tak ako je uvedené nižšie: skontrolovať či je technické a bezpečnostné vybavenie vozidla na svojom
mieste a či je prevádzkyschopné a keď pri kontrole vodič zistí škody, ktoré mu znemožňujú bezpečne

začaťjazdu,musíokamžiteinformovaťsvojhodisponenta,ktorýmudáinštrukciepodľadanéhoprípadu“.
Preto považoval za účelové tvrdenie žalovaného, že oboznámil skladníka, že zámok na kamióne nie je
úplne v poriadku keďže žalovaný mal informovať svojho disponenta čo však neučinil a teda žalovaný
porušil pracovnú disciplínu. Taktiež uviedol, že do Veľkej Británie je možný vstup len po predchádzajúcej
kontrole nákladného vozidla a manuál vodiča v bode 4.10 uložil vodičovi povinnosť na rizikových

hraniciach ako je Francúzsko/Anglicko vykonať nasledovnú kontrolu. Skontrolovať dvere prívesu či
neboli násilne odstránené plomby alebo zámky aj vnútro prívesu, skontrolovať vnútro paletových košov
a všetkých skríň, skontrolovať priestor medzi nápravami a pod návesom, skontrolovať náhradné kolesá
a rôzne výklenky pod návesom, skontrolovať priestor medzi spojlermi a kabínami a priestor medziťahačom a návesom, skontrolovať ak je to možné strechu návesu. Poukázal na to, že žalovaný
prešiel iba vizuálnou kontrolou zo strany colníkov so služobnými psami čo nevylučuje prítomnosť
emigrantov v nákladnom vozidle. Keďže žalovaný zvolil najjednoduchší spôsob kontroly, závažne

porušil opakovane a úmyselne vnútorné predpisy žalobcu. Napokon poukázal na to, že žalovaný
nenahlásil kompetentným osobám údaje na poškodenie technického a bezpečnostného vybavenia
nákladného vozidla, že zastavil na nebezpečných kritických miestach aj napriek výslovným zákazom
priameho nadriadeného nepodstúpil kontrolu, ktorá zabezpečuje predpísanú úroveň možnosti odhalenia
prítomnosti neoprávnených osôb v nákladom vozidle s tým, že zo strany žalovaného ide o úmyselné

zamaskovanieprítomnostiemigrantovvnákladnompriestorevozidla,taktiežspochybniltvrdenieprávnej
zástupkyne žalovaného o neexistencii schodku keďže hmotná zodpovednosť zamestnanca sa uplatní
v prípade straty zverených hodnôt.

4. Na pojednávaní dňa 18.07.2016 zástupca právneho zástupcu žalovaného zopakoval dôvody žaloby
ako i tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.05.2016. Uviedol že

škoda predstavovala celú zásielku tovaru, keďže došlo k porušeniu zásielky podľa predpisu CMR, podľa
ktorého ak dôjde k porušeniu zásielky, má právo prijímateľ zásielku odmietnuť. Uviedol, že zásielka bola
celá odmietnutá a žalobca uhradil celú hodnotu zásielky. Nevedel uviesť či došlo k likvidácii tovaru.
Uviedol, že odosielateľom tovaru bola spoločnosť FOOD TRADE a prijímateľom spoločnosť LIDL v
Británii.

5. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísal. Ďalej
uviedol, že tankovali v meste Remsy 260 - 300 km od Calais, potom museli ísť ďalej ale mal najazdených
9 h 5 min. kolega 8 hod. 45 minút a cítil sa unavený tak zastali na parkovisku pri čerpacej stanici Shell
kde boli aj kamery, bolo to osvetlené a v manuáli to nebolo vyznačené ako nebezpečné miesto, bolo

to pri meste Rely. Nevedel uviesť či je vôbec pravdou že sa do vnútra do uzavretého priestoru kde bol
chladiaci priestor, kde bolo 2 až 5 stupňov dostal niekto cudzí, nevedel či tam vôbec niekto bol ani koľkí
by tam mali byť. Z uvedeného miesta odchádzali o 2 hodine nad ránom 26ho. Na hranici ich Francúzi
nekontrolovali, nikto tam nebol, posunuli sa na anglickú hranicu, tam ich skontrolovali, nijakú závadu
nezistili. Uviedol, že zámok nefungoval na kamióne kde bol tovar, ktorý bol plne naložený, ani noha

by tam nevošla, hlásil dispečerovi, že je pokazený zámok a takto ho aj zamestnávateľ pustil na cestu .
S takýmto pokazeným zámkom išli na cestu. Kontrola na hraniciach nič nezistila avšak na vykládke v
Bristole sa stalo, keď bol v kancelárii a pribehol jeho kolega a povedal, že zvnútra niekto búcha tak otvoril
a vybehlo niekoľko migrantov. Nevedel, ako sa tam dostali ani to, či colníci na hraniciach otvorili priestor
kde bol tovar keďže musel sedieť v kabíne. Následne v Bristole odmietli tovar prevziať z hygienických

dôvodov, a tovar zaviezli späť do Talianska na príkaz našej firmy a tam, keď sa vykladal tovar, bol pri
vykládke a videl že v priestore kde bol tovar t.j. jablká, kiwi sa nachádzajú svetre aj mobily.

6. Uviedol, že jeho kolega bol tiež vodičom, s ktorým sa striedali pri uvedenej jazde, a ten mal tak isto
podpísanú pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti. Aj on vedel že uvedený zámok na

vozidle je nefunkčný. Uviedol, že bez zámku vie nákladný priestor kamióna otvoriť každý. Uviedol,
že dispečerom, ktorému hlásil že vozidlo sa nedá zamknúť bol Chorvát, jeho meno nevedel uviesť. V
Chorvátsku bola špedícia, komunikovali s nimi po telefóne ale nakladali v Taliansku. Vedel o tom že
prišiel príkaz z kancelárie talianskeho šéfa že žiadne vozidlo nesme opustiť firmu bez zámku, ale jeho
pustili, nevie prečo. Uviedol, že vo firme pracoval už mesiac aj pol avšak tri týždne predtým ako sa stala

uvedená vec nemal oddych 24 hodín. Uviedol, že kolega ktorý s ním bol na uvedenej ceste sa volá G.
C., bytom K.. Predtým vždy keď išli na cestu tovar bol zabezpečený zámkom, v danom prípade ho pustili
bez zámku. Keď tovar vrátili, zistil, že škoda predstavovala chýbajúcu bedničku jabĺk pričom z rôznych
bedničiek chýbalo pár kusov. Uviedol, že nevie čo sa stalo s tovarom keďže ho vrátili späť do chladničiek.
Potom bol dva mesiace na cestách a domov prišiel po 2 mesiacoch, o vec sa už nezaujímal.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že konanie žalovaného tým, že stál na parkovisku, je príčinou toho, že žalobcovi vznikla
škoda. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom že tovar bol odmietnutý, o tom že škoda vznikla a
o vyčíslení škody predložil len doklad v talianskom jazyku, ktorému nerozumie teda škoda nebola

preukázaná. Uviedla, že dohodu o hmotnej zodpovednosti o ktorú strany uzavreli, nie je možné aplikovať
na tovar prepravený v kamióne. Poukázala na rozsudok najvyššieho súdu z roku 1992, podľa ktorého
za schodok nie je možné považovať škodu, ktorá vznikla poškodením alebo znehodnotením zverených
hodnôt a zamestnanec by mal zodpovedať za škodu len podľa § 179 Zákonníka práce s tým, žezodpovednosť zamestnanca za škodu by mal preukázať zamestnávateľ pričom žalobca v tomto prípade
nepreukázal ani zavinenie ani príčinnú súvislosť pričom žalobca nepreukázal, že škoda vznikla ako
dôsledok toho že žalovaný zastal pri meste Rely v rozpore s manuálom. Uviedla, že neoprávnené osoby

mohli do vozidla vniknúť v Anglicku aj vo Francúzsku.

8. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že výšku škody ako i v čom spočíva súdu
dodatočne preukáže. Uviedol, že žalobca vynakladá veľké prostriedky na to aby tovar bol zabezpečený,
aby boli vozidlá uzamknuté a preto sa zdá absurdné že by žalobca umožnil žalovanému odísť s

neuzamknutým kamiónom. Poukázal na manuál vodiča kde je uvedené že ak sú závady na vozidle
vrátanezabezpečeniatovarumalskutočnosťoznámiťdispečeroviauviedol,žejeotázne,komužalovaný
oznámil že náklad nie je uzamknuteľný, či to bol dispečer alebo skladník keďže to nie je jasné z textu
vyjadrenia jeho právnej zástupkyne. Uviedol, že spoluvodič žalovaného C. G. uzavrel so žalobcom
dohodu o oznaní dlhu a dlh riadne spláca, ide o tú istú sumu ktorá je predmetom tohto konania. Zároveň
založil do spisu notársku zápisnicu uzavretú medzi žalobcom a C. G. a výpis z manuálu vodiča.

9. Na pojednávaní dňa 06.09.2016 na základe návrhu právnej zástupkyne žalovaného bol vypočutý
svedok G. C. ktorý uviedol, že pozná žalovaného, keďže sú kolegami z práce, nakoľko spolu jazdili
na kamióne. Uviedol, že vie, že ich spolu so žalovaným vrátili s tovarom späť, nevie presne kedy to
bolo. Uviedol, že vo vozidle, ktoré sa vrátilo do Talianska, viezli jablká, kivi a cesnak pričom chýbali asi

dve kartónové krabice avšak ich rozmery ani váhu nevedel uviesť pričom tovar, s ktorým sa vrátili do
Talianska, sa dal do chladiarenských boxov. Nevedel uviesť, či ďalšie krabice boli poškodené. Uviedol,
že manuál vodiča na č.l. 84 spisu v čase cesty nemali k dispozícii. Konajúcemu súdu predložil manuál,
na ktorom je dátum 25.07.2014 a mal k dispozícii aj nový manuál s dátumom 08.03.2016 ktorý bol
vystavený pre neho a pre jeho otca a tento dostal v marci 2016. Uviedol, že v Anglicku ich vyšetrovali, t.j.

ich mobilné telefóny, mobilnú komunikáciu, navigáciu, a nevedel či im vnikli do vozidla migranti. Zisťovalo
sa, či boli spojení s migrantmi, nič však nezistili pričom dva mesiace im zadržiavali mobilné telefóny a
potom ich vyzvali aby sa vrátili do Anglicka. Menší súd prebehol len s ním, keďže žalovaný tam nebol
a výsledok bol, že sme nevinní a nemajú teda koho potrestať. Uviedol, že zámok na kamióne sa už v
Taliansku keď odchádzali do Anglicka zasekával. Preto zobrali zámok do servisu, že dobre nefunguje

avšak im ho vrátili. V servise povedali, že zámok opravili alebo vymenili a povedali, že môžu ísť kľudne
na cestu, na cestu odchádzali v noci, na vrátnici ich vrátnik kontroloval aj zámok aj doklady a keď pred
ním išiel nasadiť zámok, ktorý nefungoval a vrátnik to videl, ten potom na tlačive vyixoval niečo a
povedal že môžu ísť pričom zámok nevedeli nasadiť na dvere nákladu. Uviedol, že v manuáli z roku
2014 nebolo napísané kde môžu a nemôžu stáť. Uviedol, že tovar, ktorý bol vrátený späť do Talianska,

bol odovzdaný do chladiarenského boxu a jeden robotník mu povedal že tovar ktorý bol vrátený o tri
dni bol znova poslaný do Anglicka. Uviedol, že v manuáli, ktorý mali k dispozícii v roku 2015 nemali
uvedené žiadne povinnosti ohľadne zastavovania vozidiel ani ohľadne prevencie migrantov. Uviedol, že
sineuvedomovalrizikostretusmigrantmivoblastiCalaisavšaknatoaninebolzostranyzamestnávateľa
upozornený. Uviedol, že na mieste kde stáli, mali povolené stáť, disponent im to nezakázal, bolo to

parkovisko strážené kamerou.

10. Právny zástupca žalobcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že škoda vznikla tým, že príjemca
zásielky odmietol tovar a talianska spoločnosť MESAROLI zaslala faktúru žalobcovi na 22 928,24 eur a
to na základe faktúry, ktorá bola vystavená zo strany jej klienta. Bola to firma, ktorá vlastnila jablká, ktoré

boli predmetom prepravy. Predložil súdu faktúru č.XXX/VE/SE/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX stým, že je
pripojený aj slovenský preklad pričom je uvedené že ide o účtovanie spôsobenej škody za poškodený
tovar - utečenci na palube dňa 24.03.2015. Uvedená faktúra bola vystavená na základe faktúry, ktorú
talianskej firme MESAROLI vyúčtovala spoločnosť OGL FOOD TRADE. Uviedol, že sklady do ktorých
bolvrátenýtovarpatrilitalianskejfirmeMESAROLIapredložilkonajúcemusúduzapočítanievzájomných

pohľadávok medzi žalobcom a MESAROLI Logistica Spa. Uviedol, že doklad o tom, že vrátený tovar bol
zlikvidovaný, nemá. Uviedol, že tovar nebol vo vlastníctve žalobcu. Zároveň uviedol, že škoda vznikla
tým, že tovar bol hygienicky znehodnotený a stratil schopnosť byť ďalej použiteľný čo bolo spôsobené
vniknutím neoprávnených osôb do nákladnej plochy vozidla kde bol uložený tovar.

11. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že celá cesta od odchodu do Bristolu ako i späť do
Talianska trvala 36 hodín. Náklad bol chladený a teda nemožno konštatovať, že by uvedený náklad bol
nepoužiteľný a nepredajný. Práv. zást. žalobcu udáva, že škoda vznikla. Súd založil do spisu faktúru od
OGL FOOD TRADE, fakturovanú talianskej firme MESAROLI Logistica. Doklad o zaplatení fakturovanejsumy, faktúru MESAROLI Logistica adresovanú žalobcovi, započítanie vzájomných pohľadávok medzi
žalobcom a MESAROLI Logistica zo dňa 30.6.2015 a do prílohovej obálky zakladá manuál vodiča
predložený svedkom zo dňa 25.07.2014. Právny zástupca žalobcu trvá na svojich doterajších ústnych

aj písomných prednesoch a uviedol, že škoda bola spôsobená tým, že tovar bol nespôsobilý na ďalší
predaj a použitie a bol fakturovaný zo strany klienta.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ktoré na ňom spočíva, žalobca nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného,

vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Poukázala na to, že
povinnosti vodiča uvedené v manuáli z roku 2016 neboli uvedené v manuáli, ktorý mal k dispozícii
žalovaný a svedok v marci 2015 keď sa udalosť stala pričom manuál, ktorý mali žalovaný a svedok k
dispozícii, obsahoval len mapy trás. Žiadala preto žalobu zamietnuť.

13. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konajúci súd žalobu žalobcu zamietol a žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním
napadol žalobca a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa
30.4.2018 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V odôvodnení uvedeného uznesenia odvolací súdu uviedol, že súd prvého stupňa bude posudzovať

zodpovednosť žalovaného a opätovne vyhodnotí dôkazy v konaní vykonané, napr. výpoveď G. C. a
zaoberať sa manuálom vodiča predloženým žalobcom a vyhodnotiť, ktorý dôkaz je správny. Zároveň
v odôvodnení uvedeného uznesenia odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom
výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnuté komplexne vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného

princípu voľného hodnotenia dôkazov a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie
argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení,
pričom v odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem,
vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú
argumentáciu pri ich výklade s tým, že rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť. Napokon odvolací

súd uviedol, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa znovu rozhodne o náhrade trov konania ako
i o náhrade trov odvolacieho konania. Napokon uviedol, že v danom prípade nejde o zodpovednosť
žalovaného podľa § 182 Zákonníka práce ale je potrebné vznik škody a jej rozsah posudzovať podľa §
186 ods. 2, resp. § 186 ods. 3 Zákonníka práce.

15. Na pojednávaní 27.7.2018 zástupca právneho zástupcu žalobcu uviedol, že škoda, ktorá žalobcovi
vznikla spočívala v tom, že žalobca preplatil faktúru dodávateľa tovaru jabĺk pričom tým, že nepovolané
osoby vnikli do vozidla, kde sa jablká nachádzali, zásielka stratila spôsobilosť byť predateľnou a žalobca
z tohto dôvodu žaluje náhradu škody keďže zásielku odmietol prevziať či už prijímateľ zásielky v
Anglickualeajsamotnýodosielateľkeďžedošlokjejporušeniunepovolanýmiosobami.Zároveňuviedol,

že nevie akým spôsobom žalobca zásielku zlikvidoval a nemá žiadny doklad o tom kedy a akým
spôsobom bola zlikvidovaná. Zároveň uviedol, že s predpisu CMR vyplýva, že prijímateľovi zásielky
vzniklo právo zásielku ak bola poškodená, odmietnuť. Uviedol, že bola narušená celistvosť zásielky
a z tohto dôvodu nebola zásielka schopná predaja, bola odmietnutá. Uviedol, že v čase uvedenej
škodovej udalosti bol účinný a platný manuál vodiča, ktorý je založený na čl. 84 spisu. Uviedol, že

žalovaný porušil povinnosť uvedenú v bode 4.1. manuálu kde sa uvádza, že vodič musí skontrolovať či
je technické a bezpečnostné vybavenia vozidla na svojom mieste a či je prevádzkyschopné. Súčasne
poukazuje na povinnosť uvedenú v bode 4.1. manuálu vodiča na str. 5 kde sa uvádza „keď pri kontrole
vodič zistí škody, ktoré mu neumožňujú bezpečne začať jazdu, musí okamžite informovať disponenta,
ktorý mu dá inštrukcie podľa daného prípadu“. Uviedol, že žalovaný neskontroloval bezpečnostné

vybavenia vozidla, t.j. zámok. Uviedol, že žalovaný zastavil na nebezpečných kritických miestach, v
oblasti Calais v severnom Francúzsku čo vyplýva z manuálu vodiča v bode 4.10. a vyplýva to i z
všeobecne známych skutočností. Uviedol, že mesto Calais je na hraniciach s Francúskom, keďže v
tomto mieste sa už nastupuje na trajekt. Uviedol, že žalovaný zastavil 150 km pred Calais keďže toto
miesto nebolo určené ako bezpečné, išlo o oblasť mesta Rely. Nevedel uviesť ako dlho na tomto mieste

žalovaný bol ale bola tam dlhá prestávka, pričom žalovaný nevykonal kontrolu vozidla, či vo vozidle sa
nenachádzajú nepovolené osoby podľa bodu 4.10. manuálu a teda žalovaný porušil povinnosť uvedenú
na str. 14 manuálu pre vozidlá smerujúce do Anglicka bez ohľadu na prepravovaný tovar, akonáhle
dorazia na terminál Calais, vodič je povinný vyžiadať „pre vozidlá smerujúce do Anglicka bez ohľaduna prepravovaný tovar, vodič je povinný vyžiadať si kontrolu utečencov CO2 a dať si opečiatkovať
CMR a „potvrdenie o vykonanej kontrole“. Povinnosť nezastavovať na neurčených miestach vyplýva
nielen z manuálu ale aj z pracovnej zmluvy a Zákonníka práce kde je uvedené že zamestnanec je

povinný vykonať svoju prácu riadne a podľa pokynov zamestnávateľa. Uviedol, že ak by žalovaný splnil
povinnosť a to že by nestál na nepovolenom mieste, resp. že by kontroloval vozidlo, nestalo by sa že
by nepovolané osoby vznikli do vozidla s tým, že uvedené povinnosti manuálu ako i interných predpisov
žalobcu sú nastavené tak aby nedochádzalo k uvedeným situáciám a aby sa eliminovala možnosť
vniknutia nepovolaných osôb do vozidla.

16. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že popiera existenciu škody,
poukázala na to, že žalobca svoj nárok na náhradu škody opiera o ust. čl 17 dohovoru o CMR v zmysle
ktorého dopravca zodpovedá za celú alebo čiastočnú stratu zásielku alebo za jej poškodenie, pričom
odsek 2 dohovoru uvádza, že dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti ak strata zásielky alebo
jej poškodenie boli spôsobené okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odvrátiť

nie je v jeho moci. Uvedený dohovor aj v článku 25 ustanovuje akým spôsobom by sa mala vypočítať
škoda v prípade poškodenia zásielky a v článku 25 sa uvádza, že pri poškodení zásielky uhrádza
dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila, nie o celú sumu ako je v tomto prípade. Právny zástupca
žalobcu žiadal zaprotokolovať to, že príjemca využil svoje právo odmietnuť zásielku v zmysle dohovoru
o CMR. Článok 15 dohovoru uvádza, že ak príjemca zásielku odmietne, má odosielateľ so zásielkou

právo disponovať. Právna zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že zo svedeckej
výpovede G. C. vyplynulo, že tovar bol po niekoľkých dňoch opätovne zaslaný do Anglicka a teda že
nárok na náhradu škody nie je preukázaný, pričom žalobca od samého začiatku konania nepredložil
súdu dôkaz o škode. Uviedla, že v čase incidentu, t.j. 24.3.2015 až 27.3.2015 platil manuál, ktorý bol
vydaný dňa 25.7.2014, ktorý založil do spisu svedok G. C. a tento obsahoval len mapy trás, údaje o

teplote tovaru a zoznam čerpacích staníc a neobsahoval interné inštrukcie, na ktorých porušenia sa
žalobca odvoláva a na ktorých porušení zakladá zodpovednosť za protiprávne konanie žalovaného.
Túto skutočnosť potvrdil žalovaný a tak isto aj vo svojej svedeckej výpovedi svedok G. C., ktorý uviedol,
že v čase vykonania cesty nemali k dispozícii vodiči manuál na čl. 84 spisu, ktorý bol vydaný až dňa
8.3.2016, ktorý bol vydaný pre neho a jeho otca, t.j. rok po incidente a teda v manuáli z roku 2014,

ktorý bol platný v čase incidentu, nebolo napísané kde môžu a kde nemôžu stáť, pričom v manuáli
neboli žiadne povinnosti ohľadne zastavovania vozidiel, prevencie migrantov, kontroly CO2, na ktoré
sa právny zástupca žalobcu odvolával. Uviedla, že žalovaný zastavil na nezabezpečenom mieste, bolo
to z dôvodu, že žalovanému aj spoluvodičovi uplynul max. možný čas vedenia vozidla, čo je možné
ozrejmiť z kariet vodičov, ktoré boli súdu predložené. Uviedla, že žalovaní ako i G. C. vozidlo odstavili

na benzínovej pumpe, ktorá bola osvetlená, vybavená kamerovým systémom, ktorá podľa nich nebola
nebezpečným miestom kde by podľa predpisov nemali stáť. K príčinnej súvislosti uviedla, že nebola
dokázaná nakoľko nikde nebolo dokázané že migranti nastúpili v tom čase keď vodiči stáli na zastávke
primesteRely,migrantimohlinastúpiťkedykoľvekpočascestykeďmaliviacerozastávok,vodičizastavili
okrem iného aj vo Francúzsku kde si vyberali peniaze a aj na viacerých miestach, čo je zrejmé z karty

vodičov. Vodiči prešli hranicou bez toho aby si colníci všimli že v kamióne sa nachádzajú nepovolené
osoby takže to mohli byť len dohady. Následne ako neoprávnené osoby opustili priestory kamiónu, G.
C. sa podrobil výsluchu migračných orgánov v Anglicku a z jeho výpovede vyplýva, že dva mesiace
polícia v Anglicku im zadržiavala telefóny, proti G. Klenkovi sa viedol menší súd, podľa ktorého bol
výsledok taký, že vodiči sú nevinní. Z uvedeného dôvodu mala za to, že nebola spôsobená ani škoda,

žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z interných predpisov žalobcu a v žiadnom prípade
nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného. Poukázala na to,
že podľa stanoviska obsiahnutého v uznesení Krajského súdu v Nitre ak sa na daný prípad aplikuje
všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu v zmysle § 179 Zákonníka práce, zamestnávateľ je
povinný toto zavinenie zamestnanca preukázať. Avšak toto nepreukázal.

17. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že v danom prípade bola obidvom vodičom určená
iná trasa prepravy ako boli zvyknutí, keďže predtým chodievali z Trevenzzuolo cez Mont Blanc do
Francúzska a odtiaľ na hranice, avšak v danom prípade im určili inú trasu a to z Talianska do Rakúska,
z Rakúska do Nemecka a z Nemecka do Francúzska a odtiaľ na hranicu a preto vzniklo hodinové

meškanie, ktoré spôsobilo to, že museli zastať v meste Rely keďže uplynula lehota, ktorú mohli viesť
vozidlo. Uviedol, že po 9 hodinách jazdy je povinný odpočinok 9 hodín. Po nahliadnutí do manuálu
na čl. 84 uviedol, že tento manuál po prelistovaní a oboznámení sa s ním nemali k dispozícii keďže
mali k dispozícii manuál na ktorom bola mapa a ten manuál, ktorý mali k dispozícii, bol oveľa tenší.Ohľadne zámku na zadných dverách návesu uviedol, že zámok nebol v poriadku, nedal sa zavrieť,
túto skutočnosť oznámil vrátnikovi, ktorý to zaznamenal a kontroloval tankovacie karty, papiere od auta,
technický preukaz, CMR, a ktorý ich zaevidoval avšak nemal žiadne námietky a pustil ich. Uviedol, že

uvedenú závadu oznámil aj v servise u žalobcu, pričom vedúci mu oznámil že s tým nemôže nič robiť.
Toto môže potvrdiť aj svedok pán C.. Uviedol, že zmluvu o uznaní dlhu, ktorú mu predkladal žalobca na
podpis nepodpísal, uviedol, že si myslí, že G. C. túto zmluvu o uznaní dlhu podpísal preto lebo sa mu
asi vyhrážali, že prepustia z práce jeho aj jeho otca. Uviedol, že žalobca ho prepustil v skúšobnej dobe,
pričom žalobcu mu tiež poslal návrh dohody na uznanie dlhu písomne avšak tento návrhu nepodpísal

a preto ho žalobca prepustil v skúšobnej dobe. Uviedol, že domov z práce prišiel koncom marca 2015
a 4.4.2015 dostal výpoveď ale potom až v júni 2015 dostal návrh dohody o uznaní dlhu, podľa ktorej
mal zaplatiť polovicu. Uviedol, že v čase uvedeného incidentu pracoval u žalobcu 2 mesiace a jeho
mzda predstavovala min. mzdu 340,- eur. Uviedol, že mu boli vykonané zrážky zo mzdy tak ako to
žalobca aj v žalobe uviedol. Uviedol, že vozidlo ešte na francúzskom území kontrolovali colníci so psom
avšak nijakú závadu nezistili, pričom migranti v počte 12 alebo 14 z vozidla vyskákali v Anglicku pri

otvorení nákladného priestoru vozidla a teda migranti mohli nastúpiť aj v Anglicku lebo v Anglicku ich
zastavili raz a potom ich zastavili aj na vykládke v prístave v Anglicku. Uviedol, že ešte pred odchodom
z Rely kontroloval náklad zozadu, po otvorení zistil, že bedničky sú neposunuté a preto pokračovali v
ceste. Nevedel uviesť kde nastúpili migranti do vozidla, ktorí vyskákali z vozidla až pri vykládke vozidla.
Uviedol, že náklad prekontroloval preto lebo vedel že zámok nie je funkčný. Uviedol, že pri kontrole

žiadne závady nezistil, papierové bedničky neboli vôbec poškodené a uviedol, že nevie prečo žalobca
tvrdí, že utečenci museli nastúpiť vo Francúzsku, pričom colníci na hranici kontrolovali náklad a tiež
nezistili žiadnu závadu, pričom z vozidla nemohol vystúpiť. Uviedol, že kontrolu CO2 nerobil lebo žiadne
zariadenie na takúto kontrolu nemal. Uviedol, že CO kontrola sa vykonáva spravidla v plachtovaných
vozidlách, v ktorých je náklad oplachtovaný, a túto kontrolu robia colníci. V danom prípade išlo o skriňový

náves z plechu, teplota v tomto návese bola od +2 do +5 st. Uviedol, že mali v uvedenom vozidle 34
paliet, v prevažnej miere išlo o jablká, jedna paleta bola kivi. Išlo o asi 23 ton tovaru keďže jedna paleta
predstavovala asi 800 kg. Uviedol, že nevedel že Rely je riziková oblasť. Ďalej uviedol, že jablká po ich
vrátení boli konzumácie schopné až na pár bedničiek boli jablká v riadnom stave a po ich vrátení sa
vykladali do chladiaceho boxu u žalobcu. Uviedol, že príjemca dodávky v Anglicku odmietol prevziať

tovar z hygienických dôvodov. Poukázal na to, že žalobca mal byť poistený keďže každá zásielka tovaru
bymalabyťpoistená.Uviedol,žeexistujezáznamoteplotechladeniaaztohtozáznamujemožnévyčítať
že bola dodržaná teplota pri preprave, pričom teplota sa automaticky udržiava tak ako je nastavená.

18. Na pojednávaní dňa 18.9.2018 svedok G. C. po nahliadnutí do manuálu ktorý sa nachádza na čl. 84

spisu uviedol, že k dispozícii spolu so žalovaným mali manuál, ktorý je datovaný dňom 25.7.2014, ktorý
sa nachádza v prílohe k spisu a teda manuál, ktorý sa nachádza na čl. 84 spisu, nemali k dispozícii. K
okolnostiam uzavretia dohody o uznaní dlhu a splácaní škody, ktorú uzavrel spolu so žalobcom uviedol,
že sa cítil nevinný keďže u žalobcu ako zamestnávateľa pracoval on sám so svojim otcom. Uviedol, že
mu povedali, že musí ísť do Bratislavy do firmy zamestnávateľa a musí tam niečo podpísať. Uviedol,

že keď tam prišiel povedali mu aby podpísal dohodu o uznaní dlhu lebo keď je nepodpíše tak jeho aj
jeho otca vyhodia z práce s tým aby sa dohodol lebo keď to nevyplatí tak pošlú na neho exekútora a
nevedel v podstate ani o čo išlo lebo nevie dobre po slovensky. Zľakol sa a podpísal dohodu. Uviedol,
že na základe dohody o uznaní dlhu zaplatil žalobcovi 10.500,- eur avšak u žalobcu v súčasnosti už
nepracuje. Uviedol, že nevie ako sa do vozidla dostali migranti. Ohľadne rozsahu poškodenia zásielky

uviedol, že v zásielky chýbali asi 2 kartóny, celkom asi 8 kg jabĺk. ďalej uviedol, že uvedenú dohodu
o uznaní dlhu podpísal pod nátlakom s tým, že ak túto nepodpíše, vyhodia z práce jeho ako aj jeho
otca. Uviedol, že nedostal ani výpoveď ani neskončil inak pracovný pomer, avšak asi 2 mesiace práce
nedostával a po 2 mesiacoch povedali jeho otcovi, že znova môže ísť na prepravu na kamióne. Uviedol,
že keď tovar v Anglicku odmietli prevziať, tak bol vrátený späť do Talianska pričom jablká boli naďalej

chladené keďže bolo zapnuté chladiace zariadenie. Jablká neboli poškodené, keďže boli zabalené vo
vákuovej fólii a nechápal prečo v takomto prípade mohol byť hygienický problém s jablkami. Uviedol, že
manuál na čl. 84 spisu bol vypracovaný žalobcom až následne ako reakcia na to, čo sa stalo s ním a so
žalovaným a manuál, ktorý je na čl. 84 sa používal v roku 2016 keď pracoval spolu s otcom. Uviedol,
že nikto mu nepovedal, že nemá ísť s nezabezpečeným nákladom avšak v danom prípade vedel, že

zámok na náklade nie je funkčný a na to upozornili nočného vrátnika, ktorý tieto veci kontroloval aj
skontroloval, keďže úradníci nefungovali keďže mali ísť na cestu v noci a vrátnik im povedal, že kľudne
môžu ísť na cestu. Uviedol, že deň pred cestou išli do servisu u žalobcu a upozornili na to, že zámok nie
je funkčný, avšak tam ho prevzali, pozreli, naolejovali a povedali, že je v poriadku a vrátili ho. O tomtosa však žiadny záznam neurobil. V servise bol spolu so žalovaným. Uviedol, že on na cestu išiel lebo
firma povedala, že musí ísť na cestu tak išiel aj s poškodeným zámkom a na cestu ich vyslal vrátnik,
nie nadriadený keďže v noci im bol nadriadený vrátnik, ktorého povinnosťou je kontrolovať všetko čo

príde do firmy a odchádza z firmy, či je všetko zabezpečené. O tom, že zámok bol vadný, vedel každý.
Uviedol, že aj v kancelárii upozornil na to, že zámok nefunguje, pozreli ho a povedali mu že je to v
poriadku, že môže ísť. Toto sa stalo v noci so spomínaným vrátnikom pričom vrátnik prezrel vozidlo a
zámok a povedal, že môžeme ísť. Uviedol, že musel podpísať papier, že opúšťa firmu. Uviedol, že pred
odchodom z parkoviska nákladný priestor vozidla kontrolovali. Kamión bol plne naložený, palety boli tak

vysoko uložené že boli asi meter od strechy návesu. V náklade nevideli žiadne stopy po vode alebo po
blate pričom pršalo, na každej palete bola hrubá lepenka kartón, po uvedených paletách sa vzhľadom
na to nedalo vôbec chodiť, maximálne plaziť. Z parkoviska odišli do Calais a takúto kontrolu vykonávali
po každom spánku s tým, že kontrola sa týka pneumatík, svetiel. Uviedol, že podal výpoveď lebo nemal
z čoho žiť keďže mu zrážali 500,- eur. Uviedol, že keď odchádzal na cestu, papiere, ktoré podpisoval a
ktoré odovzdával vrátnikovi pri odchode boli písaní v talianskom jazyku. Uviedol, že nevie čo podpisoval.

Uviedol, že náves bol uzamykateľný avšak zámok bol vadný. Zároveň uviedol, že dispečer vedel, že
zastavili na parkovisku v Relly keďže každý kamión je vybavený satelitom, takže dispečer vedel, kde
sa nachádzajú. Čo sa týka jabĺk, ktoré sa vrátili späť do Trevense uviedol, že neskôr sa dozvedel od
pracovníka, ktorý pracoval na vysokozdvižnom vozíku, že jablká boli tri dni na to ako boli vrátené do
Trevense, zaslané späť do Anglicka a preto sa dotyčný čudoval, prečo platí za tie jablká. O uvedenej

udalosti vedeli všetci vo firme takže vedel o tom aj uvedený zamestnanec, ktorý sa smial, že prečo
platím za jablká, ktoré sa poslali znovu do Anglicka. Uviedol, že vrátnik mal takú právomoc, že bez jeho
súhlasu by nemohli odísť. Uviedol, že migranti z nákladného priestoru vozidla vyskákali na parkovisku
v Bristole. Uviedol, že anglickí policajti ho zadržali lebo mali za to, že oni mali s migrantmi niečo do
činenia, pričom Výsledok toho bolo, že policajti skonštatovali, že nemajú žiadnu spojitosť s migrantmi.

Uviedol, že telefóny im zobrali kvôli tomu aby zistili či nemajú čísla na migrantov a či s nimi nemajú
nejaké spojenie. Uviedol, že spolu so žalovaným boli pri tom keď sa jablká vrátené z Anglicka vykladali
v Trevense. Uviedol, že o tom, čo mu povedal pracovník pracujúci na vysokozdvižnom vozíku, že jablká
boli vrátené späť do Anglicka sa dozvedel asi dva alebo tri mesiace potom ako sa udalosť stala, keďže
dva-tri mesiaci nepracoval u žalobcu ako to už uviedol. Nechcel uviesť meno dotyčnej osoby, ktorá mu

to povedala ohľadne jabĺk, že boli poslané späť do Anglicka.

19. Na základe požiadavky konajúceho súdu konajúcemu súdu bolo zo strany žalobcu zaslané
potvrdenie o príjme žalovaného za mesiace január až apríl 2015, z ktorého vyplýva, že jeho čistá mzda
za uvedené obdobie predstavovala sumu 860,37 eur.

20. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 pred otvorením pojednávania zástupca právneho zástupcu žalobcu
založil do spisu faktúru o likvidácii tovaru zo dňa 30.4.2015 v talianskom jazyku spolu s prekladom do
slovenského jazyka a tiež objednávku o uvedenej likvidácii tovaru zo dňa 24.4.2015.

21. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 5.11.2018 konajúcemu súdu predložil
poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a predmetnou poisťovňou v talianskom jazyku spolu s časťou
jej prekladu do slovenského jazyka, ktorý sa týka článkov 19, 2, a 4 uvedenej poistnej zmluvy.

22. Na pojednávaní dňa 13.11.2018 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na faktúre, ktorú žalobca

predložil na minulom pojednávaní je dátum z roku 2016 pričom v danom prípade išlo o z roku 2015
a teda z uvedenej faktúry nie je zrejmé o akú likvidáciu tovaru sa jednalo keďže nie je zrejmé o aký
druh tovaru išlo. Uviedla, že aj hmotnosť likvidovaného tovaru nezodpovedá skutočnosti, keďže tovar,
ktorý mal byť likvidovaný podľa faktúry, mal hmotnosť 30.000,- kg. a spochybnila preto uvedené doklady.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že fotodokumentáciu o priebehu likvidácie nemá k dispozícii.

23. Na uvedenom pojednávaní zástupca právneho zástupcu žalobcu uviedol, že správne na uvedenej
faktúre o likvidácii má byť uvedený rok 2015, pričom nesprávny dátum je dole 2016 avšak na celej
faktúre aj na objednávke ako i posledné dátumy v článku 3 uvedenej faktúry ako i dátum a čas prepravy
je uvedený dátum 24.4.2015. Uviedol, že má za to, že škoda bola preukázaná ako dôsledok využitia

oprávnenia príjemcu tovaru, tento tovar odmietnuť a to z dôvodu narušenia celistvosti zásielky a jej
následného znehodnotenia, nastúpenia neoprávnených osôb do nákladného priestoru vozidla, pričom
táto skutočnosť bola počas konania viackrát preukázaná a vznikla ako dôsledok porušenia povinnosti
žalovaného ktorý porušil pracovnoprávne povinnosti vyplývajúce z interných predpisov zamestnávateľa.Poukázal na to, že sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že opúšťa
prekladisko s neuzamknutým kamiónom tak isto uviedol, že ako skúsený vodič mal vedomosť o tom,
že vyráža na cestu do rizikovej oblasti kde hrozí riziko narušenia prepravy zo strany tretích osôb.

Žalobca vynakladal vysoké úsilie a extrémne finančné náklady na zabezpečenie svojich vozidiel z
dôvodu bezpečnosti prepravovaného tovaru ako aj na nastavenie interných predpisov a usmernení tak
aby nedochádzalo k predmetným situáciám a aby bola zabezpečená ochrana prepravovaného tovaru a
osôb. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade ak by žalovaný postupoval v súlade s internými predpismi a
pokým by zamestnávateľa žalobcu tak by k predmetnej situácii nemohlo dôjsť. Vzhľadom na uvedené

mal za to že bola preukázaná škoda, zodpovednosť žalovaného, jeho zavinenie a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a zavinením žalovaného. Žiadal preto aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

24. Právna zástupkyňa žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré zo zákona na ňom spočíva, predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle §
179 ods. 1 Zákonníka práce je vznik škody pri plnení pracovných úloh, existencia protiprávneho úkonu,

príčinná súvislosť a zavinenie zamestnanca. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne
ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, zamestnanec za škodu nezodpovedá. Ku vzniku
škody uviedla, že žalobca celý čas argumentuje tým, že príjemca využil svoje právo zásielku odmietnuť
v zmysle dohovoru o CMR. Nikdy žalobca už nešpecifikoval z čoho vyplývalo právo príjemcu zásielku
odmietnuť.Podľačlánku15dohovoruoCMRakpríjemcazásielkuodmietne,máodosielateľsozásielkou

disponovať,pričomdohovoroCMRnikdeďalejnešpecifikuje,zaakýchokolnostímôžepríjemcazásielku
odmietnuť. Podľa tohto dohovoru je každý dopravca povinný mať pri preprave uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu. Žalobca vyčísluje škodu na 22.920,- eur, nikde nepredložil dôkaz, že túto sumu
žalobca objednávateľovi prepravy skutočne zaplatil a nepredložil súdu žiaden výpis z účtu z banky ani
iný doklad ktorý by preukazoval, že žalobca skutočne zaplatil nim požadovanú sumu. Uviedla, že faktúru

nie je možné samo o sebe považovať za dôkaz o tom, že žalobca skutočne uhradil nim požadovanú
sumu. Uviedla, že protiprávny úkon je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, žalovaný neporušil
žiadne pracovnoprávne predpisy a interné predpisy žalobcu keďže bolo preukázané že v čase keď k
udalosti došlo, platil manuál z roku 2014, ktorý neobsahoval žiadne povinnosti, na porušenie ktorých
sa žalobca počas celého konania odvoláva vo svojich vyjadreniach. K príčinnej súvislosti uviedla,

že je to súvislosť medzi dvoma javmi spočívajúci v tom že jeden jav je takej povahy, že druhý jav
by bez nej nebol vznikol. Protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody a nemôže
byť len vedľajšou príčinou, ak by ku škode došlo aj bez porušenia právnej povinnosti, pričom podľa
rozsudku NSSR N28/1980 nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale sa vyžaduje dôkaz o jej
existencii. Uviedla, že počas konania nebolo preukázané, že neoprávnené osoby vnikli do priestorov

nákladného vozidla v čase keď mali vodiči prestávku, pričom ide o špekulácie lebo ilegálne osoby tam
mohli vniknúť počas jazdy a poukázala na to, že Zákonník práce zavinenie zamestnanca konštruuje na
princípeprezumpcieneviny,atedazamestnávateľmusípreukázaťzavineniezamestnanca.Uviedla,žez
výpovede svedka Nikolasa C. bolo preukázané, že v Anglicku sa konal „menší súd“ kde vodičom zhabali
mobilné telefóny a po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania migračné úrady v Anglicku dospeli k záveru,

že obaja šoféri sú nevinní. Spochybnila v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť predloženého
listinného dôkazu o likvidácii tovaru a vierohodnosť faktúr. Poukázala na to, že žalobca vo svojich
predchádzajúcich písomných vyjadreniach opieral svoj nárok na náhradu škody údajným porušením
povinnosti zakotvených v manuále, ktorého ustanovenia aj citoval a o znenie tohto manuálu opieral
svoj nárok na náhradu škody pričom bolo svedeckou výpoveďou svedka G. Klenka ako aj výsluchom

žalovaného preukázané, že v čase incidentu platil iný manuál, pričom manuál, o ktorý žalobca opieral
svoj nárok, bol vydaný až ako reakcia na to, čo je predmetom tohto konania. Uviedla, že žalobca
zavádzajúco opieral svoj nárok na náhradu škody v tom čase o neexistujúci manuál. Z tohto dôvodu
spochybnila aj vierohodnosť ostatných listinných dôkazov, ktoré sú preložené v talianskom jazyku bez
úradného prekladu do slovenského jazyka. Žiadala preto aby súd žalobu zamietol.

25. V článku 2 základných zásad Zákonníka práce sa uvádza, že výkon práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa článku 2 veta tretia základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 178 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 179 odsek 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedený v § 182 a 185.

Podľa § 182 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti, zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Dohoda o

hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanca zbaví zodpovednosti
celkom alebo z časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

Podľa § 186 odsek 1,2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 a 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití

omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 188 Zákonníka práce, pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa článku 15 ods. 1 a 2 Dohovoru CMR (vyhláška č. 11/1975 Zb.), ak sa po tom, čo zásielka došla na

miesto dodania, vyskytnú prekážky v dodaní, vyžiada si dopravca pokyny od odosielateľa. Ak príjemca
zásielku odmietne, má odosielateľ právo so zásielkou disponovať bez toho, že by sa musel preukázať
prvým vyhotovením nákladného listu. Aj keď príjemca zásielku odmietol, môže žiadať o jej vydanie do
tých čias, kým dopravca nedostane od odosielateľa opačné pokyny.

Podľa článku 17 ods. 1 a 2 Dohovoru CMR(vyhláška č. 11/1975 Zb.), dopravca zodpovedá za úplnú
alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky
na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Dopravca je oslobodený
od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil
oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky

alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Podľa článku 23 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru CMR (vyhláška č. 11/1975 Zb.), ak dopravca má podľa
ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta
sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Hodnota zásielky sa určuje

podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani
bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Náhrada škody nesmie
presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti.

27. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, výpovede svedka G., na základe dokladov

založených v spise, na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení ako i na základe ustanovení
Dohovoru CMR, zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení
§ 179 Zákonníka práce o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu keďže v danom prípade,
podľa odôvodnenia obsiahnutého v uznesení Krajského súdu v Nitre č. XCoPr/X/XXXX-XXX nemožno
vychádzať z ustanovení § 182 Zákonníka práce o osobitnej zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú

škodu.

28. Súd mal za preukázané, že medzi stranami bola dňa 22.01.2015 uzavretá pracovná zmluva, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal pracovať pre žalobcu ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravytak ako to vyplýva z bodu 3.1 uvedenej pracovnej zmluvy, pričom deň nástupu do práce bol dohodnutý
dňa 23.01.2015 Súd mal taktiež za preukázané, že medzi stranami bola 22.01.2015 uzavretá dohoda o
hmotnej zodpovednosti, z ktorej v zmysle bodu 3.1. vyplýva, že odporca prevzal hmotnú zodpovednosť

za zverené hodnoty, ktoré prevzal v súvislosti s výkonom svojej práce za peňažné a platobné prostriedky
zamestnávateľa ako aj pohonné hmoty, ktoré mu boli zverené na vyúčtovanie, pričom podľa bodu 3.2.
zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť aj za ďalšie hodnoty, ktoré mu budú v rámci tejto dohody
postupne zverované, pričom z bodu 4.1. uvedenej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že odporca
sa zaväzuje vykonať všetky potrebné opatrenia, aby zabránil strate alebo poškodeniu zverených hodnôt

a peňažnej hotovosti alebo platobných prostriedkov či pohonných hmôt a ak hrozí vznik škody, je povinný
na ňu upozorniť neodkladne svojho nadriadeného.

29. Z výpovedí žalovaného ako i svedka G. C. mal súd za preukázané, že žalovaný so svojím kolegom
G. C. ako vodiči nákladného motorového vozidla dňa XX.XX.XXXX prepravovali z Talianska tovar -
ovocie v množstve 23 ton podľa predpisov CMR do Anglicka pričom došlo k porušeniu zásielky a

táto zásielka bola vrátená späť do Talianska. Zo zásielky podľa tvrdení žalovaného a svedka G. C.
chýbala bednička jabĺk a z ďalších bedničiek chýbalo niekoľko kusov, pričom išlo asi o 8 kg ovocia
a zvyšok nákladu bol nepoškodený a tento bol vrátený späť do Talianska, pričom motorové vozidlo,
v ktorom sa nachádzal tovar, bolo vybavené chladiarenským zariadením. Žalobca nepreukázal, žeby
mu na zásielke tovaru vznikla nejaká ďalšia škoda, pričom žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla tým,

že firme MESAROLI Logistica Spa zaplatil sumu 22 928,24 eur na základe faktúry zo dňa 11.04.2015.
Fakturovaná suma podľa popisu predstavovala „účtovanie spôsobenej škody za poškodený tovar -
utečenci na palube“. Z uvedenej faktúry nie je zrejmé, z čoho suma 22 928,24 eur pozostáva, ako sa
k nej dospelo, nebolo z nej ani zrejmé, o aký tovar išlo, jeho druh a množstvo. Žalobca počas celého
konania neuviedol, prečo uvedenú faktúru uhradil i napriek tomu, že tovar ktorý bol predmetom prepravy,

bol vrátený takmer nepoškodený s výnimkou chýbajúcich bedničiek jabĺk a úbytku niekoľkých kusov
ovocia z iných bedničiek. Nepreukázal ani to čo sa ďalej stalo s vráteným tovarom, t.j. či zostal vo
vlastníctve alebo v dispozícii MESAROLI Logistica Spa., vo vlastníctve, alebo v dispozícii OGL FOOD
TRADE alebo vo vlastníctve a v dispozícii žalobcu a to i napriek tomu, že predložil súdu doklad o
likvidácii uvedeného tovaru zo dňa 30.4.2015 (čl. 215 spisu), z ktorého nie je zrejmé čo bolo predmetom

likvidácie, pričom na uvedenom doklade je uvedené množstvo 30 ton avšak tovar, ktorý viezol žalovaný,
mal hmotnosť 23 ton. Ak teda žalobcovi vznikla škoda, tak len tým, že bez ďalšieho uhradil spoločnosti
MESAROLI Logistica Spa faktúru, ktorou bola fakturovaná suma 22 928,24 eur, hoci na to nebol žiadny
právny dôvod keďže zásielka tovaru, t.j. jabĺk sa vrátila len nepatrne poškodená, pričom žalobca s týmto
tovarom mohol ďalej disponovať. Ak teda žalobcovi vznikla škoda, spôsobil si ju žalobca sám tým, že

zaplatil bez akéhokoľvek právneho dôvodu sumu 22 928,24 eur. Napokon žalobca ani nepreukázal
zodpovednosť žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 179 a nasl. Zákonníka práce pričom toto
ustanoveniepredpokladápreukázanievznikuškodyapríčinnejsúvislostimedzizavinenýmprotiprávnym
konaním alebo opomenutím žalovaného a vznikom škody. Pod pojmom škody vo všeobecnosti je
potrebné rozumieť ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi ako všeobecným ekvivalentom pričom škodu rozoznávame ako skutočnú škodu a ako ušlý
zisk. Skutočnou škodou je zmenšeniu majetku poškodeného a skutočnou škodou sú aj rôzne náklady
spojené so vznikom a zisťovaním škody, prípadne zárobok ktorý poškodenému ušiel pri odstraňovaní
následkov škody. Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniknutej škody.
Požiadavku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie škody preto súd s prihliadnutím na uvedené

považovalzaúčelové,neodôvodnené,vrozporesustanovenímčlánkom2ZákladnýchzásadZákonníka
práce.

30. Z výpovedí žalovaného ako i svedka G. C. mal súd za preukázané, že manuál vodiča, ktorý mali k
dispozícii žalovaný a svedok G. C. ku dňu XX.X.XXXX bol datovaný dátumom 25.7.2014 (čl. 106 spisu)

pričom tento obsahoval len trasy prepravy, technické údaje, povinnosti vodiča ohľadne výšky teploty
pri preprave potravín, návod na použitie internej čerpacej stanice, návod na stiahnutie údajov z karty
vodiča avšak neobsahoval žiadne povinnosti ohľadne zastavovania vozidiel na povolených miestach a
neobsahoval ani zákaz zastavovania na nepovolených miestach. Z uvedeného dôvodu preto súd mal za
to, že žalovaný povinnosť ohľadne zastavovania na zakázanom mieste neporušil a porušenie v tomto

smere žalobca ani žalovanému nepreukázal. Konajúci súd mal teda za to, že zo strany žalovaného
nedošlo k protiprávnemu konaniu ani opomenutiu podľa manuálu vodiča. Naopak, súd mal z výpovede
žalovaného ako i svedka G. C. za preukázané, že manuál vodiča, ktorý je založený na čl. 84 spisu aktorý je nedatovaný a na ktorý sa žalobca odvoláva, žalovaný ani svedok G. C. nemali k dispozícii a
tento bol zrejme vyhotovený až po tom, ako došlo k vráteniu zásielky tovaru dňa 24.3.2015.

31. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že žalobca vykonal zrážky zo mzdy žalovaného v sume 1.328,65
eur, pričom z potvrdenia o príjme žalovaného, ktoré vystavil žalobca dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že
čistá mzda žalovaného v mesiacoch január, február, marec a apríl 2015 predstavovala sumu 87,28
eur, 319,87 eur, 319,88 eur a 133,34 eur čiže v uvedenom období čistá mzda žalobcu predstavovala
860,37 eur. Z ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti,

ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinností, ktorým
spôsobil škodu. Z výpovede svedka G. C. na pojednávaní dňa 18.9.2018 mal súd preukázané, že svedok
G. C. uhradil na základe dohody o uznaní dlhu žalobcovi sumu 10.500,- eur ako náhradu škody za
uvedenú vrátenú dodávku tovaru pričom uvedený svedok uviedol, že uvedenú dohodu o uznaní dlhu
uzavrel a podpísal pod nátlakom keďže žalobca mu hrozil tým, že s ním ako i s jeho otcom rozviaže

pracovný pomer ak takúto dohodu o uznaní dlhu nepodpíše. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ak
žalobcovi aj škoda vznikla, bola už v rozsahu 11.828,65 eur uhradená a to jednak žalovaným v sume
1.328,65 eur ako i G. C. v sume 10.500,- eur. Rozsah náhrady škody ak by aj bola daná zodpovednosť
žalovaného ako i G. C. za škodu, bolo v rozpore s ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce keďže žalobca by
mohol požadovať maximálne štvornásobok priemerného zárobku žalovaného ako i G. C.. Ak žalobcovi

vznikla škoda, tak len v rozsahu niekoľkých bedničiek ovocia, cca 8 kg tak ako to uviedol svedok G. C. na
pojednávaní dňa 18.9.2018 pričom v danom prípade žalobca nepostupoval podľa ustanovenia článku
17 a článku 23 bod 3. Dohovoru CMR keďže výška náhrady škody nesmie presahovať 8,33 číselných
jednotiek za kg chýbajúcej hrubej hmotnosti.

32. Z vyššie uvedeného teda mal súd preukázané, že zodpovednosť žalovaného za škodu nie je daná
keďže žalovaný žiadnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z právneho predpisu neporušil nakoľko žalobcom
vytýkaná povinnosť obsiahnutá v manuáli predloženým žalobcom pre žalovaného nevyplývala, keďže
žalovaný postupoval podľa manuálu, ktorý je datovaný dátumom 25.7.2014. Ak žalobcovi vznikla škoda
v sume 22.928,24 eur, tak len tým, že preplatil vyššie uvedenú faktúru v sume 22.928,24 eur bez

akéhokoľvek právneho dôvodu a v rozpore s článkom 23 bod 3 Dohovoru CMR. Súd mal za to, že zo
strany žalovaného nedošlo ani k protiprávnemu konaniu alebo opomenutiu žalovaného a nedošlo ani
ku škode, za ktorú by žalovaný zodpovedal.

33. Z dokladu predloženého žalobcom dňa 5.11.2018 (čl. 231, 232 spisu) je zrejmé, že žalobca mal

uzavretú v súvislosti s vykonaním prepravy poistnú zmluvu s poisťovňou REALE MUTUA, pričom v
danom prípade žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, či si uplatňoval voči uvedenej poisťovni
právo na poistné plnenie v súvislosti s uvedenou poistnou udalosťou. Nevierohodné je taktiež potvrdenie
o likvidácii uvedeného tovaru, ktoré predložil súdu právny zástupca žalobcu keďže z tohto nie je zrejmé
čo bolo predmetom likvidácie. Konajúci súd mal za to, že ak aj došlo k likvidácii uvedeného tovaru, tak len

vinou žalobcu, ktorý na to nemal žiadny dôvod keďže dodávka jabĺk s výnimkou poškodených bedničiek
ovocia bola naďalej spôsobilá na to aby bola dodaná ďalšiemu odberateľovi keďže tak ako to vyplýva z
výpovedí žalovaného a svedka G. C., tovar t.j. jablká a iné ovocie boli zabalené vo fólii.

34. V neposlednom rade súd prihliadal aj na to, že z výpovede G. C. na pojednávaní dňa 18.9.2018

vyplynulo, že predmetný tovar, ktorý bol nepoškodený, bol opätovne predaný. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti ako i na to, že z celkovej žalobcom tvrdenej škody 22.928,24 eur bola zo strany
žalovaného ako i svedka G. C. poskytnutá náhrada v sume 11.828,65 eur a teda na poskytnutie ďalšej
náhrady škody žalobcovi s prihliadnutím na ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce, za predpokladu že by
bola daná zodpovednosť žalovaného ako i G. C. za škodu, žalobca nemá žiadny nárok. Konajúci súd

žalobu ako nedôvodnú, účelovú a podanú v rozpore s platným právom, najmä článkom 2 základných
zásad Zákonníka práce z uvedených dôvodov zamietol, keďže zo strany žalobcu nebolo preukázané
zavinené protiprávne konanie alebo opomenutie žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so
žalobcom tvrdenou škodou v rozsahu 22.928,24 eur na prepravovanom tovare. Žalobca si uvedenú
škodu spôsobil sám tým, že bez právneho dôvodu faktúru na sumu 22.928,24 eur uhradil spoločnosti

MESAROLI LOGISTICA Spa, pričom žalobca nepostupoval v súlade s článkom 17 a 23 Dohovoru CMR
keďže došlo len k poškodeniu zásielky a nedošlo ani k jej strate ani zničeniu ani znehodnoteniu. Žalobca
mal právo len na náhradu škody, ktorá predstavovala rozsah poškodenia prepravovaného tovaru podľačlánku 17 a 23 Dohovoru CMR. V danom prípade však nebolo preukázané, že by aj za túto škodu
žalovaný zodpovedal.

35. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, súd mu priznal
náhradu trov konania.

36. Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom zároveň o trovách odvolacieho konania rozhodol aj s poukazom na ust. § 396
ods. 1 a 3 CSP, podľa ktorého ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie a ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Podľa ustanovenia §

262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v
konaní úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol, súd mu priznal s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia aj náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.