Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111206340
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4111206340.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BPT
LEASING, a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 34, IČO: 31 357 814, zastúpená Mgr. Vladimírom
Šárnikom, advokátom so sídlom Bratislava, Západný rad 39, proti žalovaným: 1. F. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XXX, 2. L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, o

trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. mája 2018, č. k.
12C/55/2011-346, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í takto:

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % o výške, ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

II. Odvolací súd žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % o výške, ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, § 257
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 04. 03. 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že
kúpna zmluva uzavretá medzi T. L. a F. L. a žalovanými v 1. a 2. rade je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalobu odôvodnil tým, že má voči T. L. pohľadávky, ktoré T. L. nesplnil ani len čiastočne, a previedol

darovacou zmluvou na žalovaných v 1. a 2. rade vlastníctvo pozemkov parc. č. 190/20, parc. č. 190/28 a
domu súp. č. 191 zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. F. a zbavil sa tak jediného majetku, prostredníctvom
ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku. V priebehu konania súd na pojednávaní dňa 26.
09. 2011 pripustil zmenu žaloby tak, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 02. 06. 2008 v znení dodatku
uzatvoreného dňa 01. 10. 2008 medzi T. L. a F. L., rod. U. ako darcami a žalovanými v 1. a 2. rade ako
obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat.

územieF.,obecF.,okresM.,parc.č.XXX/XXovýmere650m2zast.plochyanádvoria,parc.č.XXX/XXo
výmere 473 m2 záhrada, s domom súp. č. XXX postaveným na parc. č. XXX/XX, ktorej vklad bol Správou
katastra Nitra povolený pod č. V 3889/08 dňa 13. 10. 2008, je voči žalobcovi právne neúčinná. Okresný
súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12C55/2011-150 zo dňa 05.12. 2011 tak, že návrh žalobcu
zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 820,76
eura. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co

38/2012-172 zo dňa 06. 12. 2012 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.OkresnýsúdNitra,podoplnenídokazovaniavintenciáchrozhodnutiaKrajskéhosúdu,rozhodolvo veci rozsudkom č. k. 12C/55/2011-224 zo dňa 04. 12. 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu Nitra č. k. 8Co/142/2014-251 zo dňa 29. 01. 2015, tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a
o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Uznesením č. k. 12C/55/2011-287

zo dňa 20. 07. 2015 Okresný súd Nitra nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1, § 150 ods. OSP. Proti uzneseniu súdu prvej
inštancie podal včas odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/464/2016-302 zo dňa
31.07.2017zrušilnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Súdprvej
inštancie skúmal, či v zmysle § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu

trovkonaniaúspešnémužalobcovinepriznal,resp.byznížil.Popreskúmaníobsahuspisovéhomateriálu
súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom konaní je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania
aplikovať ustanovenie § 257 CSP, nakoľko v danom prípade vzhliadol existenciu výnimočných okolností,
napriek skutočnosti, že sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalobcovi.
Za dôvody hodného osobitného zreteľa súd prvej inštancie považuje v prvom rade skutočnosť, že
žalovanínedalipríčinunazačatietohtokonania.Akopôvodnívlastnícinehnuteľnosti,ktorájepredmetom

darovacej zmluvy, túto previedli do bezpodielového spoluvlastníctva svojej dcére a zaťovi, ktorí sa tu
hodlaliusadiť,nokeďžektomunedošlo,zaťsdcéroupreviedlinehnuteľnostiodporcomspäťpredmetnou
darovacou zmluvou. Žalovaní sú ľudia so základným vzdelaním, ktorí vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a
spôsob života nevyvinuli náležitú starostlivosť, ktorú sú v zmysle zákona povinní vynaložiť, aby predišli
úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, o tieto skutočnosti sa nikdy nezaujímali, v dôsledku čoho v konaní

neuniesli dôkazné bremeno. Súd tiež prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
sporových strán. Na strane žalovaných sa jedná o starobných dôchodcov s vyšším vekom, ktorí spolu
poberajústarobnýdôchodokvovýške792,20euramajúmesačnénákladyvovýške260,11eur(elektrina
59,40 eur, plyn 126,11 eur, telefón 10,00 eur, iné 9,60 eur, lieky 55 eur). Na strane žalobcu vystupuje
fungujúca spoločnosť, ktorá v roku 2016 vykázala hospodársky zisk vo výške 1 391 393 eur. Súd prvej

inštanciedospelkzáveru,žežalobcasasmajetkovoustratouvysporiadaoveľaľahšieakožalovaní,ktorí
by sa v dôsledku úhrady trov konania žalobcovi, museli zbavovať svojho majetku, ba dokonca by mohli
prísť o bývanie, čo súd považuje za neprimerane tvrdé. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol, že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti vyššie citovanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že rozdiel medzi mesačnými príjmami a výdavkami
žalovaných je 532,09 eura. Žalovaným teda ich majetková situácia umožňuje zaplatiť náhradu trov
konania bez toho, aby sa museli zbavovať majetku. Uviedol, že schopnosť znášať náklady súdneho
sporu žalovaní dokázali aj tým, že v zastúpením advokátom vedú na Okresnom súde Nitra pod sp.

zn. 19C/140/2016 súdny spor o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čím sa snažia zvrátiť úspešnú
odporovaciu žalobu žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie tak, že mu prizná náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súdny spor, ktorý trvá od roku 2011 a do ktorého sa

dostali nie vlastnou vinou ich vyčerpáva fyzicky aj finančne, boli však nútení brániť vlastný majetok.
Týmto odmietajú hradiť akékoľvek súdne trovy a preto žiadajú súd, aby prihliadol na ich sociálnu situáciu,
vek, zhoršujúci sa zdravotný stav a potvrdil napadnuté uznesenie v plnom rozsahu.

4. Žalobca v duplike dal do pozornosti nález ÚS ČR zo dňa 22. 05. 2018, sp. zn. IV.ÚS 1374/17. Uviedol,

že žalovaní síce tvrdia, že spor ich psychicky aj finančne vyčerpáva, napriek tomu fakticky pokračujú
žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/140/2016.
Majetok, ktorého darovanie žalobca úspešne odporoval, pritom poskytujú jedinú možnosť uspokojenia
pohľadávky žalobcu, keďže hlavný dlžník NOVA MARKET s.r.o. bol už vymazaný z Obchodného registra
a na majetok ručiteľa T. L. bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. 04. 2018, sp. zn.

38OdK/101/2018 vyhlásený konkurz a súčasne bol oddlžený.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaných odvolaní podľa § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia súdu

prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).6. Predmetom odvolacieho je preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie (v poradí druhé), ktorým
rozhodol o trovách celého konania, tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, aplikujúc § 255
ods. 1, § 257 CSP. Konanie vo veci samej bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa

04. 12. 2013, č. k. 12C/55/2011-224 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 29. 01. 2015, č. k. 8Co/142/2014-251. Predmetom konania vo veci samej bola žaloba o určenie,
že darovacia zmluva uzatvorená dňa 02. 06. 2008 v znení dodatku zo dňa 01. 10. 2008 medzi T. L. a
F. L., rod. U. ako darcami a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod
vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie F., okres M., parc. č. 190/20 o

výmere 650 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 473 m2 záhrada s domom súp.
č. XXX postaveným na parc. č. XXX/XX, ktorej vklad bol SK povolený pod V 3889/08 dňa 13. 10. 2008,
je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe tak, že určil, že
darovacia zmluva uzatvorená dňa 02. 06. 2008 v znení dodatku zo dňa 01. 10. 2008 medzi T. L. a F.
L., rod. U. ako darcami a žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod
vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie F., okres M., parc. č. XXX/XX o

výmere 650 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 473 m2 záhrada s domom súp.
č. XXX postaveným na parc. č. XXX/XX, ktorej vklad bol SK povolený pod V 3889/08 dňa 13. 10. 2008,
je voči žalobcovi právne neúčinná. Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. O trovách
celého konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. 07. 2015, č. k. 12C/55/2011-287
(v poradí prvé), tak že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku žalobcovho odvolania

Krajský súd v Nitre predmetné uznesenie ako nepreskúmateľné zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že má skúmať pomery nie len toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá, tiež má prihliadať na celkový pomer strán sporu, na ich postoj v konaní, prípadne na iné
okolnosti a až následne zvážiť použitie § 257 CSP. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho

súdu súd prvej inštancie zisťoval majetkové pomery oboch strán. Za uvedeným účelom vyzval právneho
zástupcu žalobcu, aby predložili doklady o finančnej situácii spoločnosti, pretože majetkové a osobné
pomery žalovaných súd prvej inštancie skúmal už v predchádzajúcom konaní.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa
jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutej strany.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane alebo subjektu, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy spojené s jej

účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je
v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto výsledku
vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné
nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy, treba odlíšiťpovinnosť hradiť trovy konania, založenej na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy
konania, spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania buď celkom
alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Úspech vo veci,

ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky
z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (predtým § 150 OSP).

13. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho
sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,
vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok
na ich náhradu.

14. Odvolací súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného

sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách
konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

15. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov

konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu

trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie

odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania
povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u
čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

17. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a

prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

18. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda

potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.19. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok

i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je
teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane

sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

20. Žalobca v odvolaní namietal to, že v rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovaných je 532,09
eura, teda majetková situácia im umožňuje zaplatiť náhradu trov konania bez toho, aby sa museli
zbavovať majetku, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 19 napadnutého uznesenia. Poukázal na to,

že schopnosť znášať náklady súdneho sporu pritom žalovaní dokázali ak tým, že v zastúpení advokátom
vedú na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/140/2016, ktorého predmetom je určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorej žalobca úspešne odporoval.

21. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania, dôvodiac existenciou dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 257 CSP), ktoré videl najmä v tom, že žalovaní nedali príčinu na začatie konania, že sa
jedná o ľudí so základným vzdelaním, ktorí vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a spôsob života nevyvinuli
náležitú starostlivosť, aby predišli úmyslu dlžníka krátiť veriteľa. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na to
že sa jedná o starobných dôchodcov s vyšším vekom, ktorí spolu poberajú dôchodok vo výške 792,20

eura a majú mesačné náklady vo výške 260,11 eura (elektrina 59,40 eura, plyn 126,11 eura, telefón
10 eur, iné 9,60 eura a lieky 55 eur). Pre porovnanie uviedol, že na strane žalobcu stojí fungujúca
spoločnosť, ktorá v roku 2016 vykázala hospodársky zisk vo výške 1 391 393 eur, pričom on by sa
lepšie vysporiadal s majetkovou stratou ako žalovaní, ktorí by sa v dôsledku úhrady trov konania museli
zbavovať svojho majetku, ba dokonca by mohli dôjsť o bývanie, čo súd prvej inštancie považoval za

neprimerane tvrdé. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej
veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu, nie sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257
CSP a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak
úspešnej strane sporu - žalobcovi, ktorí mal v konaní plný úspech a existencia výnimočnosti daného
prípadu. V danej právnej veci nemožno vzhliadnuť výnimočnosť prípadu v okolnostiach danej veci, ani

v okolnostiach strán sporu a to z nižšie uvedených dôvodov. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že
žalobca sa zmenenou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzatvorená
dňa 02. 06. 2008 v znení dodatku zo dňa 01. 10. 2008 medzi T. L. a F. L. rod. U. ako darcami a
žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie F., okres M., parc. č. XXX/XX o výmere 650 m2 zastavané

plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 473 m2 záhrada s domom súp. č. XXX postaveným
na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol SK povolený pod V 3889/08 dňa 13. 10. 2008, je voči žalobcovi
právne neúčinná. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v plnom rozsahu, pričom rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil aj Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, a teda žalobca bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu. Súd prvej inštancie uvádza ako dôvod hodný osobitného zreteľa, skutočnosť, že žalovaní

nedali príčinu na začatie tohto konania. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca sa môže
odporovateľnosti právneho úkonu domáhať voči tomu, kto mak z odporovateľného úkonu prospech.
Keďže práve žalovaní nadobudli z odporovateľného konania dlžníka žalobcu prospech, žalobca nemal
inú možnosť ako domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu práve voči nim. Odvolací súd ďalej
dospel k záveru, že výnimočnosť daného prípadu pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nevzhliadol ani v

okolnostiach strán sporu - žalovaných v 1.a 2. rade (sociálny aspekt), keď z obsahu spisu nevyplýva tá
skutočnosť, že žalovaní v 1.a 2. rade nemôžu uhradiť trovy konania žalobcu s poukazom na ich osobné,
zdravotné, majetkové pomery, teda nebola preukázaná taká skutočnosť, že celkové pomery žalobcov
to neumožňujú. Žalovaní v konaní vo veci samej nepoukazovali na ich zlú sociálnu situáciu, resp. na zlémajetkovépomery,ajnapriektomusúdprvejinštancievýzvouzodňa05.05.2015vyzvalžalovanýchv1.
a 2. rade, aby ozrejmili svoje osobné, majetkové a finančné pomery a zaslal im tlačivo pre dokladovanie
pomerov účastníkov konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalovaní následne súdu prvej inštancie zaslali vyplnené tlačivá. Žalovaní v 1. rade uviedol, že je
poberateľom starobného dôchodku vo výške 461,80 eura, je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného
domu, je vlastníkom motorového vozidla - škoda favorit r. v. 1990). Žalovaná v 2. rade uviedla, že je
poberateľkou starobného dôchodku vo výške 330,40 eura, je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného
domu. Mesačné výdavky oboch žalovaných súhrnne predstavujú sumu 260,11 eura (elektrina 59,40

eura, plyn 126,11 eura, telefón 10 eur, lieky 55 eur, iné 9,60 eura). K tlačivám pripojili rozhodnutia
Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodkovej dávky od 1. januára 2015 žalovanej v 2. rade na 330,40 eura
a žalovanému v 1. rade na sumu 461,80 eura. Ďalej predložili dohodu o preddavkových platbách ZSE
na sumu 56,40 eura mesačne, vyúčtovanie za plyn za obdobie od 19. 07. 2013 do 18. 07. 2014, kde bola
dohodnutá suma preddavku vo výške 126,11 eura, faktúru zo dňa 12. 06. 2015 za služby DIGI Slovakia
v sume 9,60 eura mesačne a potvrdenky zo dňa 15. 01. 2015 za vodné a stočné v sume 23,20 eura a

zo dňa 08. 04. 2015 za daň z pozemkov a stavby vo výške 62,33 eura. Výdavky na lieky žalovaní ničím
nepreukázali. Z obsahu spisu vyplýva, že obaja žalobcovia v konaní vo veci samej preukázali súdu,
že sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, v okrese M., obec F., katastrálne
územie F., rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX/XX o výmere 650 m2 a
záhrady par. č. XXX/XX o výmere 650 m2 a preukázali výšku svojich mesačných príjmov a výdavkov, z

ktorých vyplýva, že žalovaným po odpočítaní výdavkov zostáva suma 531,09 eur. Žalovaní sa v konaní
nedomáhali oslobodenia od súdnych poplatkov, nežiadali o pomoc Centrum právnej pomoci, boli v
konaní zastúpení advokátom. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd dospel k záveru,
že v danej právnej veci vzhľadom na druh sporu, okolnosti, ktoré viedli žalobcu k súdnemu uplatneniu
nároku s prihliadnutím na postoj žalovaných v spore, keď naviac za daných osobných, majetkových

pomerov boli obaja žalovaní schopní znášať trovy vlastného advokáta, nie je daný dôvod na to, aby
nehradili trovy konania protistrany v prípade neúspechu. Odvolací súd zdôrazňuje s poukazom na vyššie
uvedené celkové pomery žalovaných v 1. a 2. rade, keď obaja majú pravidelný mesačný príjem (starobný
dôchodok), keď výška starobného dôchodku žalovaného v 1. rade prekračuje minimálnu mzdu, ktorá
bola v roku 2015 vo výške 380 eur, obaja majú bežné náklady na domácnosť, na ktorých sa podieľajú

spoločne,zvýšenévýdavkyspojenésozdravotnýmstavomnijakýmspôsobomnepreukázali,jepotrebné
prijať ten záver, že celkové pomery žalovaných v 1.a 2. rade ako povinných strán sporu k náhrade trov
konania preukazujú, že títo môžu uhradiť náhradu trov konania žalobcovi. Vzhľadom k výdavkom, ktoré
musel žalobca vynaložiť vo vecnej súvislosti s uplatňovaním jeho nároku, je potrebné prijať záver, že
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi rade podľa ustanovenia § 257 CSP by bolo

neprimerané tvrdé, pretože žalobca nemal inú možnosť ako sa domôcť svojho nároku. S poukazom na
vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 2,

§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonania.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).