Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204583
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814204583.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcov 1/ Š.R. N., H..

XX. XX. XXXX, R. C. C., B. XXX, 2/ Z. N., H.. XX. XX. XXXX, R. C. C., B. XXX, 3/ M. N., H.. XX. XX.
XXXX, R. C. C., B. XXX, 4/ Z. N., H.. XX. XX. XXXX, R. C. C., B. XXX a 5/ U. N., H.. XX. XX. XXXX, R.
C. C., B. XXX, zastúpení JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, so sídlom Čučmianska dlhá 45, Rožňava,
proti žalovaným 1/ N. E., H.. XX. XX. XXXX, R. C. O. S. a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
235.000,- Eura, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zaväzuje žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade 3.000,- Eur, žalobcovi v 2. rade 3.000,-

Eur, žalobcovi v 3. rade 1.500,- Eur, žalobcovi v 4. rade 1.500,- Eur a žalobcovi v 5. rade 1.000,- Eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podanou žalobou sa domáhali zaplatenia sumy 235.000,- Eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obete usmrtenej pri dopravnej nehode zavinenej

žalovaným v 1. rade od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

2. Žalobu odôvodnili nasledovne:

3. Dňa 23. 06. 2012 v čase okolo 03.35 hod. žalovaný v 1. rade bez vodičského oprávnenia pod vplyvom
alkoholu s hodnotou 1,19 promile v krvi, rýchlosťou 122 km/hod. viedol po ceste č. I/67 v obci Betliar,
okres Rožňava osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia e.č. Q. XXX B., kde v kilometri 20,9 v

obci Betliar nezvládol riadenie motorového vozidla a pravou bočnou stranou narazil do stĺpa verejného
osvetlenia, v dôsledku čoho sa vozidlo rozlomilo na 2 časti a skončilo mimo vozovky v pravo, pričom
spolujazdec ako syn a súrodenec žalobcov, Š. N., H.. XX. XX. XXXX utrpel vážne poranenia nezlučiteľné
so životom, na následky ktorých po prevoze do nemocnice v Rožňave toho istého dňa zomrel. Na
základe uvedeného bol žalovaný v 1. rade rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 1T/201/2012
zo dňa 14. 01. 2013 uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), ods. 4
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 s poukazom na § 138 písm. h) Trestného

zákona. Zosnulý Š. bol prvorodeným synom žalobcov v 1. a 2. rade a zomrel ako 16- ročný študent
Strednej odbornej školy v Rožňave na odbore kuchár, čašník. Zosnulý bol komunikatívny, šikovný,
inteligentný chlapec, ktorý nemal problém sa adaptovať v novom prostredí a nájsť si nových kamarátov.
Bol bezproblémový študent, mal rád matematiku, bol vždy upravený a dobre tancoval, nakoľko vyhral 1.miesto v tanečnej súťaži. Mal veľmi pozitívny vzťah k zvieratám. Zosnulý bol vždy zodpovedný a nikdy
by si nesadol do motorového vozidla keby vedel o tom, že vodič nemá vodičské oprávnenie a nie je
spôsobilý na jazdu. Mal veľmi blízky vzťah s rodičmi ale aj so súrodencami (žalobcami), s ktorými žili

v spoločnej domácnosti. Rodičom pomáhal pri prácach okolo domu. O mladších súrodencov sa vždy
vedel postarať, postrážiť ich, pomôcť im s učením, pohrať sa s nimi. Mali spoločnú izbu. Zosnulý bol
pre mladších súrodencov veľký brat, ktorý ich vždy ochránil a postaral sa o nich. Po osudovej udalosti
sa všetci členovia rodiny nevedeli vôbec spamätať zo smrti jedného člena rodiny. Stále tomu nevedeli
uveriť, vôbec si to nevedeli predstaviť, že už nepríde domov a nevojde do dverí domu. Žalobca v 1. rade

mal pred udalosťou vycestovať za prácou do zahraničia, nakoľko bol nezamestnaný, avšak po takejto
závažnej udalosti musel byť nablízku žalobkyni v 2. rade, nakoľko tá bola v zlom psychickom stave,
odmietala brať lieky a preto musel byť ako opora na blízku jej ale aj deťom. Matka zosnulého každý
deň myslí na svojho syna, pričom najťažšie prežíva obdobia sviatkov. Zabúda veci, stále niečo hľadá,
čo nevie kde uložila, je bojazlivejšia o svoje ostatné deti. Žalobcovia 3, 4 a 5 ako súrodenci zosnulého
neustále postrádajú a najmladší sa stále pýta, či Š. spí.

4. Protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb
medzi rodičmi a synom a medzi súrodencami, ktoré tvorili základ a rámec súkromného života žalobcov,
a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život.

5. Žalovaný v 1. rade sa do dnešného dňa rodine nijakým spôsobom neospravedlnil napriek tomu, že mal
k tomu veľa príležitostí, či už počas priebehu trestného stíhania alebo po vykonaní samotného trestu,
nakoľko boli so zosnulým známy.

6. Žalovaný v 1. rade dopravnú nehodu spôsobil motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia e. č. Q.

XXX B., ktoré bolo v tom čase poistené u žalovaného v 2. rade poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pod číslom poistnej zmluvy 6561952121, v zmysle zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, preto žalobcovia žalobou uplatnený nárok si uplatnili aj voči žalovanému v 2. rade
vychádzajúc z Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-22/12 v prípade E. D. proti Q. S., C. D.

zo dňa 24. 10. 2013, podľa ktorého článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok
1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005,
a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

7.Žalobcoviauviedli,ževýškuuplatnenéhonároku odôvodňuje nielennadmiernyzásahdosúkromného
ale aj rodinného života rodičov a maloletých súrodencov, ktorí stratili brata, ktorý im mohol byť dlhé

roky oporou a vzorom, ale aj okolnosti za akých k udalosti došlo. Ide o trvalé a neodvrátiteľné následky
spôsobené mimoriadne nebezpečným porušením pravidiel cestnej premávky žalovaným v 1. rade.
Okolnosti za ktorých ku neoprávnenému zásahu došlo možno považovať len za nezodpovedné nakoľko
žalovaný v 1. rade nielen že nemal pri sebe vodičské oprávnenie a bol pod vplyvom alkoholu ale aj
rýchlosť, ktorou riadil motorové vozidlo bola taká, že za daných okolností aj keby vynaložil akékoľvek

veľké úsilie je veľká pravdepodobnosť, že by jazdu nezvládol bez ujmy. Aj v prípade, že by sa žalovaný
v 1. rade žalobcom ospravedlnil, ospravedlnenie a súdom vymeraný trest za jeho konanie, následkom
ktorého žalobcovia prišli o syna a súrodenca, nie je primeraným zadosťučinením za zásah žalovaného
v 1. rade do osobnostných práv žalobcov, a to práva na súkromie.

8. Žalovaný v 1. rade k doručenej žalobe sa nevyjadril. Na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný,
avšak na pojednávanie sa nedostavil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, vychádzajúc z
obsahu listinných dôkazov.9. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť.

10. Nesúhlasil s názorom žalobcov, podľa ktorého ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

voči žalovanému zakladá európska právna úprava poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako aj judikatúra Európskeho súdneho dvora, čo podľa žalobcov
potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD") sp. zn. C-22/12 zo dňa
24.10.2013, v ktorom ESD zaujal stanovisko k prejudiciálnej otázke Krajského súdu v Prešove vo
veci D., D., ohľadne výkladu čl. 3 ods. 1 smernice č. 72/166/EHS a čl. 1 ods. 1 smernice č. 90/232/

EHS, podľa ktorého článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice
Rady 84/5/EHS z 30.9.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a čl. 1 ods. 1 tretej smernice Rady 90/232/EHS

zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci

samej.

11. Smernice uvedené v rozhodnutí ESD boli v roku 2009 konsolidované smernicou 2009/2013.

12. V zmysle judikatúry ESD z predmetu prvej, druhej a tretej smernice, ako aj z ich znenia vyplýva,

že ich cieľom nie je harmonizácia zodpovednosti za škodu členských štátov a že podľa súčasného
práva Spoločenstva samotné členské štáty môžu voľne upraviť zodpovednosť za škodu pri nehodách
spôsobených prevádzkou motorových vozidiel.

13. ESD vo svojom rozsudku Farrell C-356/05 uviedol, že povinnosť poistného krytia cestujúcich je

definovanáprávnymipredpismiSpoločenstva,rozsahodškodneniaupravujepredovšetkýmvnútroštátne
právo.

14. Uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že určenie rozsahu odškodnenia obetí pri
dopravných nehodách je vyhradené pre členské štáty EÚ. Zastával názor, že európske motorové

smernice nemajú priamy účinok. Smernica je vždy adresovaná členským štátom. Nezaväzuje a
nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžaduje si transpozíciu do
vnútroštátneho práva formou aktu členského štátu.

15. Bez ohľadu na to, či je smernici v konkrétnom prípade priznaný priamy účinok, účastník súdneho

konania môže žiadať, aby sa prihliadalo na nepriamy účinok smerníc, t. j. aby sa vnútroštátne
právo vykladalo eurokonformne. Európsky súdny výklad má však svoje hranice, ktoré boli postupne
vymedzené rozhodovacou činnosťou ESD tak, že zásada konformného výkladu nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva, pričom je tiež obmedzený všeobecnými právnymi
zásadami, akými sú predovšetkým zásada právnej istoty a zákaz retroaktivity.

16. Uviedol, že naša právna úprava definuje rozsah poistného krytia povinného zmluvného poistenia
(ďalej len „PZP") tak, že doň nezahŕňa nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv pozostalých
blízkych osôb po obetiach dopravnej nehody. Tento záver potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach
sp. zn. 4 Cdo 168/2009 zo dňa 20.4.2011 a sp. zn. 4 Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012, a preto prípadný

eurokonformný výklad pojmu „škoda na zdraví" podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP v tom zmysle,
že by mal zahŕňať aj náhradu nemajetkovej ujmy blízkych osôb obetí dopravnej nehody, by bol v rozpore
so slovenským právom (contra legem), a preto by nemal byť prípustný. Takýto eurokonformný výklad
by tiež odporoval princípom právnej istoty, pričom by zároveň aj retroaktívne zasahoval do existujúcich
vzťahov povinného zmluvného poistenia, čo by odporovalo princípom právneho štátu v zmysle 51. 1

ods. 1 Ústavy SR.17. Na základe uvedeného zastával názor, že k zahrnutiu práva pozostalých blízkych osôb po obetiach
dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy do existujúcej úpravy PZP nemožno dospieť ani
eurokonformným výkladom zákona o PZP (nepriamym účinkom smerníc).

18. ESD vo svojom rozhodnutí C-22/12, o ktoré žalobcovia opierajú svoju argumentáciu, nevyslovil
nesprávnu transpozíciu tzv. motorových smerníc, ale výslovne rozhodol, že povinné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu

na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej. Slovenská právna úprava nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy pri porušení tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné uplatniť z PZP.

19. Poukázal na to, že je potrebné vziať do úvahy aj skutkové okolnosti prípadu posudzovaného ESD
v konaní C-22/12. Z predmetného rozsudku ESD vo veci D., D., prejednávanej na Krajskom súde v

Prešove je zrejmé, že ide o prípad dopravnej nehody, ktorá sa stala na území Českej republiky. V zmysle
Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, uzavretého 4.5.1971 v Haagu, ktorý ratifikovala
SR, ČR, ako aj ďalšie krajiny: „Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého
došlo k nehode." To znamená, že právom uplatniteľným v konkrétnom prípade, je právo české, ktoré
upravuje nemajetkovú ujmu ako náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu. Uvedené

však nie je možné aplikovať v tomto konaní, nakoľko slovenská právna úprava pod pojmom škoda
nerozumie nemajetkovú ujmu, teda ujmu, ktorú je povinná uhradiť osoba, ktorá zásah do osobnostných
práv spôsobila, ak iný spôsob nápravy nie je možný, naopak, tieto pojmy striktne odlišuje.

20. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a náklady pri usmrtení. V prípade usmrtenia poškodeného majú rodinní príslušníci poškodeného nárok
na náhradu nákladov na výživu a nákladov spojených s pohrebom, a to vychádzajúc z ustanovení OZ.
Nemajetková ujma nespadá pod rozsah poistenia, upravený v § 4 zákona o PZP, a preto žalobcovia
nemajú nárok vymáhať túto náhradu od žalovaného, a to ani po vydaní rozhodnutia ESD C-22/12,

nakoľko uvedené rozhodnutie je záväzné len inter partes a vzhľadom na odlišné rozhodné právo, ktoré
je aplikovateľné v danej veci, ho nemožno použiť ako argumentáciu v tejto prejednávanej veci. Podľa
informácií žalovaného nie je nemajetková ujma predmetom PZP ani v Rakúsku, či Nemecku, preto nie
je právna úprava v slovenskom práve v rámci EÚ ojedinelá.

21. Uviedol, že § 4 ods. 2 zákona o PZP uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Nemajetková ujma však nie je škoda,
čo je zrejmé i zo samotnej systematiky OZ, kde ochrana osobnosti a nemajetková ujma je upravená
v prvej časti OZ - Všeobecné ustanovenia a zodpovednosť za škodu je upravená v šiestej časti OZ -
Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie. Ide teda o dva úplne odlišné právne nároky.

22. Právo na ochranu osobnosti je svojbytným a samostatným nárokom, ktorému Občiansky zákonník
poskytuje osobitnú ochranu, a preto uplatnenie práva na náhradu škody nedoplňuje, nerozširuje, ani
nenahrádza uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti.

23. Pokiaľ ide o rozsah nárokov, ktoré majú byť poistnou zmluvou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla pokryté, uviedol, že zo zmluvy o povinnom zmluvnou poistení, ktorú mal
škodca so žalovaným 2) uzatvorenú a ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol stanovený rozsah poistenia
výlučne za škodu, nie však za ujmu na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie

ujmy na súkromí a rodinnom živote (Uznesenie Ústavného súdu ČR č. k.: III. US 8/06).

24. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z ustanovení §
11 a 13 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje predovšetkým na Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 168/2009 zo dňa 20.4.2011, v zmysle ktorého pri neoprávnenom zásahu do

osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a
povinnou osobnou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu sa viažu výhradne
na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je teda subjektívne spätá s tým,
kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu,ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. OZ nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod
tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených
úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných

práv, je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený
zásah do osobnostných práv spôsobil, teda výlučne škodca, ktorým je v zmysle predloženého Rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1 T/201/2012 zo dňa 14.1.2013 žalovaný v 1. rade - N. E.. Žalovaný
ako poisťovateľ, ktorý je len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,žiadnymspôsobomnezasiaholdoosobnostnýchprávžalobcov,apreto

v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, a teda nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

25. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu 1T/201/2012 Okresného súdu Rožňava, rozsudkom
Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. 01. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. 01. 2013, z ktorého
vyplýva, že žalovaný v 1. rade - v trestnom konaní obvinený, bol uznaný vinným, že dňa 23. 06. 2012 v

čase okolo 03.35 hod. žalovaný v 1. rade bez vodičského oprávnenia pod vplyvom alkoholu s hodnotou
1,19 promile v krvi, rýchlosťou 122 km/hod. viedol po ceste č. I/67 v obci Betliar, okres Rožňava osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Felicia e.č. Q. XXX B., kde v kilometri 20,9 v obci Betliar nezvládol riadenie
motorového vozidla a pravou bočnou stranou narazil do stĺpa verejného osvetlenia, v dôsledku čoho sa
vozidlo rozlomilo na 2 časti a skončilo mimo vozovky v pravo, pričom spolujazdec Š. N., H.. XX. XX.

XXXX utrpel vážne poranenia nezlučiteľné so životom, na následky ktorých po prevoze do nemocnice v
Rožňave toho istého dňa zomrel, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ ods. 4
trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 s poukazom na § 138 písm. h) trestného
zákona, bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov nepodmienečne a bol mu uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov.

26. Z obsahu trestného spisu 1T/201/2012 Okresného súdu Rožňava, zo správy o nastúpení trestu
vyplýva, že žalovaný v 1. rade dňa 07. 03. 2013 nastúpil trest a uznesením Okresného súdu Martin sp.
zn. 23PP/131/2013 zo dňa 19. 12. 2013 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody
na slobodu s určením 2 ročnej skúšobnej doby.

27. Ochrane osobnostných práv, z ktorých jedným je právo na súkromie, právny štát poskytuje ochranu.

28. V zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

29. V zmysle článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

30. V zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený

v oznámení FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.

31. V zmysle § 11 Zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení - Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj

súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

32. V zmysle § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka:
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané

primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.33. Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, ktorého súčasťou
je právo na rodinný život. Zahŕňa právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými
bytosťami, hlavne v oblasti citovej, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.

Úprava ochrany súkromia vrátane rodinného života vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby
utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťah medzi členmi rodiny, založený na silných citových väzbách. Ak medzi
fyzickými osobami existujú sociálne, morálne a citové vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a
rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva

na súkromie druhých z týchto osôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp.
práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne
alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma, ku ktorej nepochybne patrí aj
citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenského vzťahu
s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej

osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní v 1. rade spôsobil dňa 23. 06. 2012
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu syna a brata žalobcov, čím došlo k neoprávnenému zásahu

do ich osobnostných práv, do práva na súkromie, konkrétne na právo na rodinný život, na udržiavanie
a rozvoj osobných vzťahov v rámci rodiny a udržiavanie vzťahov s rodinnými príslušníkmi. Smrťou syna
a brata žalobcov toto právo pre žalobcov definitívne zaniklo, bez možnosti nápravy. Zosnulý v čase
dopravnej nehody mal 16 rokov, bol v mladom veku, kedy aktívne prežíval svoj život, bola zdravý. Otázka
možného zániku vzájomného vzťahu s členmi jeho rodiny v deň, kedy došlo k dopravnej nehode, nebola

vôbec aktuálna a nikto nemal dôvod sa s ňou zaoberať. O to viac bola pre žalobcov tragická skutočnosť,
že nečakane a navždy stratili svojho syna a brata. Zásah bol neoprávnený, bol objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení osobnostného práva žalobcov, práva na súkromie a
rodinný život.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sú dané predpoklady pre uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako jedného z prostriedkov ochrany práva na ochranu
osobnosti.

36. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka súd priznal náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie vzniknutej
ujmy. Pri stanovení jej výšky súd vychádzal zo závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých
k porušenie práva došlo. Porušením právnej povinnosti žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú
nehodu, v dôsledku ktorej došlo k usmrteniu syna a brata žalobcov. K tomuto neoprávnenému zásahu
došlo neúmyselne. Žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia a v trestnom konaní

bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý s časti vykonal a po
podmienečnom prepustení z výkonu trestu v skúšobnej dobe sa osvedčil. Z výpovede žalovaného v
1. rade v prípravnom konaní dňa 23. 11. 2012 vyplýva, že príbuzným obete dopravnej nehody sa
ospravedlňuje, avšak nebolo preukázané, že by sa osobne ospravedlnil žalobcom, resp. ospravedlnenie
a ľútosť za usmrtenie syna a brata žalobcov žalovaný v 1. rade vyslovil za prítomnosti žalobcov.

37. Zásahom do práva žalobcov na udržiavanie a rozvoj rodinných vzťahov so synom a bratom však
došlo k tak intenzívnemu zásahu do práv žalobcov, že ako satisfakcia nestačí zadosťučinenie vo forme
ospravedlnení a prichádza v úvahu náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

38.Žalobcoviav1.a2.radebolirodičiazomrelého,pričomsmrťdieťaťajeprerodičovvždymimoriadnym
zásahom do ich osobnostných práv. Skutočnosti vyplývajúce z výpovedí žalobcov, v zmysle ktorých ich
zdravotný stav a spôsob života sa nezmenil, nie sú relevantné na preukázanie mimoriadnosti zásahu
do ich osobnostných práv. Podľa vlastných vyjadrení so smrťou syna sa doposiaľ nevyrovnali, stále
im chýba, nakoľko boli na neho citovo naviazaní. Smrťou syna bola narušená celistvosť ich rodiny,

bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sú ochudobnení aj do budúcna o rodinný život, nakoľko ich syn zomrel 16-
ročný. Jeho smrťou stratili jeho lásku a radosť s ňou prežívanú.39. Žalobcovia v 3., 4. a 5. rade sú súrodenci zosnulého, ktorí žili s ním v spoločnej domácnosti,
spolu vyrastali, mali spoločné zážitky. Smrťou ich brata došlo k náhlemu a neočakávanému pretrhnutiu
súrodeneckých väzieb.

40. Súd výšku peňažnej satisfakcie určil s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy vychádzajúc z
okolností prípadu a prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v obdobných
právnych veciach. Za primeranú peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy považoval sumu celkovú sumu
10.000,- Eur, pričom žalobcom v 1. a 2. rade, ako rodičom zosnulého, súd priznal náhradu nemajetkovej

ujmy po 3.000,- Eur každému z nich, žalobcom v 3. a 4. rade, starším súrodencom zosnulého, ktorí s
ním vyrastali, po 1.500,- Eur každému z nich a žalobcovi v 5. rade - najmladšiemu súrodencovi v sume
1.000,- Eur.

41. Zo správ vyžiadaných od Obce Gemerská Poloma a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava
súd zistil, že žalovaný v 1. rade je nemajetný, je nezamestnaný, avšak osobné a majetkové pomery

žalovaného v 1. rade v danom prípade nemôžu mať dopad na priznanú výšku nemajetkovej ujmy.

42. Žalobcovia žalobou uplatnený nárok si uplatnili aj voči žalovanému v 2. rade na tom základe,
že vozidlo, ktorým bola ujma spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného v 2. rade a takto sa domnievali, že pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade v spore je

založená v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

43. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

44. V zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

45. V zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm.
a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie,
alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 23. 06. 2012 došlo zavinením žalovaného v 1.
rade ako vodiča osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia e.č. Q. XXX B. k dopravnej nehode, pri
ktorej Š. N., H.. XX. XX. XXXX utrpel rozsiahle zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahol.
Vodič vyššie uvedeného motorového vozidla spôsobil z nedbanlivosti smrť syna žalobcov v 1. a 2. rade

a brata žalobcov v 3., 4., a 5. rade, čím došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcov, konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Na motorové vozidlo zn. Škoda Felicia e.č.
Q. XXX B. bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie v čase vzniku dopravnej nehody u žalovaného v
2. rade.

47. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a v zmysle Zákona č. 381/2001 Z. z. nárok si uplatnili aj voči žalovanému v 2. rade
vychádzajúc z názoru, že pod pojem náhrada škody je možné zaradiť aj finančnú náhradu nemajetkovej
ujmy a preto právna úprava PZP pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám
obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

48. Žalobcovia na podporu dôvodnosti svojho nároku uplatneného v konaní poukázali na rozsudok
Európskeho súdneho dvora zo dňa 24. 10. 2013 vo veci sp. zn. C-22/12, v zmysle ktorého povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradunemajetkovej ujmy spôsobnej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

49.Rozhodnýmprávomuplatniteľnýmvprípade,naktorýpoukázaližalobcovia(rozhodnutieEurópskeho
súdneho dvora zo dňa 24. 10. 2013 vo veci E. D. proti Q. S., C. D., sp. zn. C-22/12) bolo právo české,
ktoré upravuje nemajetkovú ujmu ako náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu.

50. Platná slovenská právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl.
Občianskehozákonníka asnímspojenýmprávomnanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochaprávom
na náhradu škody podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide teda o dve samostatné práva, preto
pod pojmom náhrada škody nemožno rozumieť aj náhradu nemajetkovej ujmy.

51. Zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Rozsah poistenia zodpovednosti je taxatívne vymenovaný v § 4 ods.
2 citovaného zákona. Okrem prípadu vymenovaného v § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona ostatné
prípady náhrady škody vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona sú zhodné s právnou úpravou
spôsobu a rozsahu škody uvedenom v § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 4 ods. 2
citovaného zákona neobsahuje aj úpravu zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá je upravená v §

11 a nasl. Občianskeho zákonníka, v súvislosti s právom na ochranu osobnosti.

52. Vzhľadom na to, že vnútroštátne právo uplatniteľné vo veci samej, Zákon č. 381/2001 Z.
z. neobsahuje úpravu náhrady nemajetkovej ujmy na základe zodpovednosti poisteného za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto nie je daná zodpovednosť poisťovne za náhradu

nemajetkovej ujmy osobám blízkym obetiam usmrtených pri dopravnej nehode.

53. Podľa platnej právnej úpravy nárok na náhradu nemajetkovej ujmy možno uplatniť podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je povinný
poskytnúť zadosťučinenie v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka ten, kto sa neoprávneného zásahu

do práv na ochranu osobnosti iného dopustil.

54. V prejednávanej veci zásah do osobnostných práv žalobcov, do ich práva na súkromný a rodinný
život bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič motorového vozidla - žalovaný v 1.
rade. Žalovaný v 2. rade, ako poisťovňa, bol účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv
žalobcov, preto v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, preto súd žalobu z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.

55. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobcovia mali v
konaní čiastočný úspech a žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.