Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Šimonová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/61/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011615
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Šimonová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3116011615.2
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného V. J. pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2019
v Bratislave o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v
Trenčíne z 10. januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýsúdTrenčínrozsudkomzo14.septembra2017,sp.zn.2Tk/1/2016,podľa§285písm.c)Tr.por.
obvineného V. J. oslobodil spod obžaloby pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 09. mája 2016 v presne nezistenom čase medzi 13.00 hod. až 13.45 hod. 13.30 vo vnútorných
priestoroch rodinného domu č. XXX v obci B., po predchádzajúcej verbálne hádke so svojou sestrou
F. T., nar. XX. X. XXXX, bytom B. č. XXX, ktorú upodozrieval, že mu zobrala finančnú hotovosť vo
výške 300,- Eur, ktorú mal odloženú v deke vo svojej izbe rodinného domu, vyšiel von z domu a zo
šopy nachádzajúcej sa pri uvedenom rodinnom dome si zobral železné kladivo o hmotnosti 1,5 kg, s
ktorým sa vrátil späť do domu, kde opätovne žiadal sestru F. T., aby mu vrátila spomínaných 300,-
Eur, na čo mu ona ďalej nadávala a prešla do priestorov spálne, kde si sadla na čelo postele a ako
držala v ruke mobilný telefón a pozerala sa na V. J., tento sa na ňu zahnal pravou rukou, v ktorej držal
uvedené kladivo a zasiahol ju jedenkrát železnou časťou kladiva do oblasti ľavej ušnice, nakoľko mu F.
T. úder rukami čiastočne vykryla, a preto sa obvinený zahnal týmto kladivom ešte jedenkrát a poškodenú
zasiahol železnou časťou kladiva do oblasti záhlavia vľavo, následkom čoho táto spadla na ľavú stranu
postele, kde zostala ležať, následne sa V. J. vrátil do šopy, kam odložil kladivo, s ktorým na poškodenú
útočil, vrátil sa späť do izby, kde ležala na posteli chrčiaca F. T. a z jej peňaženky, ktorá ležala pri nej
na posteli vybral hotovosť vo výške minimálne 60,- Eur a následne odišiel z domu, kde pri zamykaní
vchodových dverí zlomil kľuč v zámke, pričom následkom násilného konania obvineného F. T. utrpela
mnohopočetné ťažké poranenia hlavy, ktoré ju priamo a bezprostredne ohrozovali na živote, a to najmä
zlomeninu spodiny lebečnej vľavo s prechodom k ľavej pyramíde spánkovej kosti a do dutiny klinovej
kosti vľavo s krvácaním do ľavého zvukovodu, zlomeninu pravého záhlavového kondylu, krvácanie
pod tvrdú plenu mozgovú v čelovo - temenno - spánkovo - záhlavovej oblasti vpravo, krvácanie pod
mäkkú blanu mozgovú v oblasti zadnej lebečnej jamy, krvácavo - zmliaždené ložiská mozgu vpravo v
spánkovo-záhlavovej oblasti a vľavo v čelovej oblasti, krvácanie v komorovom systéme mozgu v oblasti
záhlavových rohov postranných komôr a poúrazový opuch mozgu, pričom v priamej a časovej súvislosti
s uvedenými ťažkými poraneniami hlavy a mozgu došlo následne u poškodenej F. T. k masívnej pľúcnej
trombembólii, následkom ktorej dňa 10. júla 2016 v čase o 16.15 hod. zomrela,pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú W. B., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom I. W. I. O., T. ul. XXXX/
X a poškodenú poisťovňu X., I., v zast. Mgr. W. E., nar. XX. V. XXXX odkázal s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd v
Trenčíne o ňom rozhodol uznesením z 10. januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017, tak, že ho podľa § 319
Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodné.
Proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 10. januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017,
ako aj konaniu, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, podal minister spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „minister spravodlivosti") na podnet generálneho prokurátora Slovenskej republiky
Jaromíra Čižnára, dovolanie zo dňa 10. augusta 2018 v neprospech obvineného (súdu prvého stupňa
doručené 15. augusta 2018), a to z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., pretože týmto rozhodnutím bol
porušený zákon v ustanovení § 285 písm. c) Tr. por., v prospech obvineného V. J..
V súvislosti s podaným dovolaním minister spravodlivosti uviedol, že v predmetnom trestnom konaní
bolo vykonaných viacero dôkazov, ktoré aj keď sú nepriameho charakteru, preukazujú vinu obvineného
bez akýchkoľvek pochybností tak, ako to vyžaduje zákon. Je toho názoru, že k spáchaniu uvedeného
trestného činu u obvineného výrazne rezonoval finančný motív. Za dôležitý dôkaz mal znalecký posudok
MUDr. Antona Puchoňa. Za ďalší taký považoval výpoveď samotného obvineného V. J. po jeho zadržaní.
Predmetná výpoveď obvineného bola realizovaná ešte v procesnom postavení podozrivej osoby, ale je
presvedčený, že táto výpoveď je procesne použiteľná. Dovolával sa tiež správnosti znaleckého posudku
Mgr.PetraKekeňáka.Ministerspravodlivostivezmúctoúvahytietoskutočnostikonštatoval,ževykonané
dokazovanie odôvodňuje záver smerujúci k uznaniu viny obvineného.
Záverom dovolania minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd") podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.
januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017, ako aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra
2017,sp.zn.2Tk/1/2016,bolporušenýzákonvustanovení§285písm.c)Tr.por.vprospechobvineného
V. J.. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por., aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.
januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017, ako aj rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra
2017, sp. zn. 2Tk/1/2016, zrušil a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1
Tr. por. Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa vyjadril obvinený V. J. prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Branislava Mikitu
v tom smere, že súd prvého stupňa aj súd odvolací pri hodnotení dôkazov postupovali správne v súlade
so zákonom pri aplikovaní zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), pretože v
priebehu celého konania nebol nielenže produkovaný žiaden priamy dôkaz, ale ani len nepriamy dôkaz,
že spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Vykonané dôkazy neboli jednoznačné na uznanie viny a
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 3 Tr. por. tak nie je naplnený. Navrhol preto, aby najvyšší súd dovolanie
ministra spravodlivosti podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní ministra
spravodlivosti skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), osobou
oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 1 Tr. por.), na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie
dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por. nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na
príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2
Tr. por.). Obvinený bol v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom (§ 373 ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že podané dovolanie nie je
dôvodné a podľa § 382 písm. c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania podľa § 371
ods. 3 Tr. por. nie je splnený.Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia
tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v
Trestnomporiadkujezrejmé,žedovolanieniejeurčenéknápraveakýchkoľvekpochybenísúdov,alelen
tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody
taxatívne uvedené v ustanovení § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom
poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný
prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a
dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 14. septembra 2017, sp. zn. 2Tk/1/2016, podľa § 285 písm. c) Tr.
por. oslobodil obvineného V. J., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený. Krajský súd v
Trenčíne následne uznesením z 10. januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017, podľa § 319 Tr. por. zamietol
už odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne, pretože nebolo dôvodné.
Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu
vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných
okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Z pohľadu dovolacieho súdu je k tomu nutné uviesť, že ak minister spravodlivosti využije svoje
oprávnenie podať dovolanie podľa § 371 ods. 3 Tr. por. pre nesprávne zistenie skutkového stavu v
podstatných bodoch na základe vykonaných dôkazov, musí v dovolaní konkretizovať nesprávnosť úvah,
ktorýmisasúdspravovalprihodnotenídotknutýchdôkazov(§168ods.1Tr.por.),nakoľkolentakáchyba
môže byť v uvedenej situácii podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom. Ak
sa dovolateľ obmedzí iba na výpočet vykonaných dôkazov, alebo uvedie len ich vlastné hodnotenie,
také dovolanie je zrejme nedôvodné [§ 382 písm. c) Tr. por.] [viď k tomu uznesenie najvyššieho súdu z
5. apríla 2017, sp. zn. 2 TdoV 7/2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. 45/2017].
Vtomtokontextejepotompodstatné,žekeďministerspravodlivostivpodanomdovolanínekonkretizoval
nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov je z toho zrejmé,
že dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por. v tejto časti nemôže byť v
posudzovanej veci splnený. Navyše dovolací súd si osvojil skutkový stav, ktorý považuje na základe
vykonaných dôkazov za súdmi zistený správne.
Pokiaľ ide o namietané porušenie ustanovení, ktorými sa zabezpečuje objasnenie veci, k tomu najvyšší
súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje so závermi, ku ktorému dospeli, tak Okresný súd Trenčín
ako aj Krajský súd v Trenčíne.
Aninajvyššísúdnemalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeskutokspáchalobvinený
V. J.. Pokiaľ ide o výpoveď obvineného v procesnom postavení zadržaného - podozrivého z 10.
mája 2016 dáva zároveň do pozornosti uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2015, sp. zn. 4 Tdo
47/2014, ktoré sa podrobne venuje tomu, prečo nie je súčasnou právnou úpravou umožnené prečítať
zápisnicu o výpovedi zadržaného podozrivého na hlavnom pojednávaní, teda vykonať ju ako dôkaz,
aj keď bol výsluch zákonne vykonaný. Tohto sa pridŕža aj dovolací súd a v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie zmieneného rozhodnutia. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por. v súvislosti s
porušením ustanovení, ktorými sa zabezpečovalo objasnenie veci, tak nie je splnený.
Pri rozhodovaní v tejto trestnej veci nebolo možné opomenúť ani zásadu in dubio pro reo, ktorú vzal súd
prvého stupňa správne do úvahy.
Najvyšší súd v podrobnostiach ešte odkazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 14. septembra
2017, sp. zn. 2Tk/1/2016, a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 10. januára 2018, sp. zn.
3To/113/2017. Súdy sa v týchto rozhodnutiach jasným a podrobným spôsobom vysporiadali s konanímobvineného a aj dovolací súd po oboznámení sa so spisom zastáva ten názor, že nebolo dokázané, že
skutok spáchal obvinený V. J..
S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.