Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/164/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410211617
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4410211617.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: F.. P. B., nar. X.X.XXXX,

bytom Z. I., V. XX, právne zastúpená JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokátka so sídlom Nové Zámky,
SNP 36, proti žalovaným: 1) F.. E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. I., Q. XX, 2) F.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., Q. XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej v 1. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovanému v 2. rade súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2010 domáhala rozhodnutia,
podľa ktorého žalovaná v 1. rade vypracovaním znaleckého posudku č. 101/2005 podaného pre
účely trestného konania OR PZ, ÚJaKP Nové Zámky pod sp. zn. ORP-2722/1-OSV-NZ-2004 a
nepravdivými informáciami a odbornými závermi, ktoré poskytla pre účely trestného konania vedeného
pred OR PZ, ÚJaKP Nové Zámky, sp. zn. ORP928/3-OSV-NZ-2004 neprípustným spôsobom zasiahla
do osobnostných práv žalobkyne. Ďalej sa domáhala rozhodnutia, podľa ktorého žalovaný v 2. rade
vypracovanímaposkytnutímvyjadrenia,nepravdivýmiinformáciamiaodbornýmizávermi,ktoréposkytol

pre účely trestného konania vedeného pred OR PZ, ÚJaKP Nové Zámky, sp. zn. ORP-928/3-OSV-
NZ-2004 neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, čím sa žalovaní v 1. a 2.
rade dopustili neoprávneného zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Ďalšími výrokmi sa
žalobkyňa domáhala, aby žalovaná v 1. rade bola povinná sa jej písomne ospravedlniť a zaplatiť jej
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur, a tak isto od žalovaného v 2. rade tiež požadovala
povinnosť sa jej písomne ospravedlniť a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur.
V prípade úspechu sa domáhala nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná v 1. rade bez jej vedomia, súhlasu a bez vyšetrenia jej
duševného stavu vyhotovila pre účely trestného konania ORP 2722/1-NZ2004 znalecký posudok, podľa
záveru ktorého žalobkyňa má trpieť špecifickou paranoidnou poruchou, v rámci ktorej nie je schopná
správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré opisuje. Podľa názoru žalobkyne, v znaleckom posudku
žalovaná v 1. rade spochybnila vierohodnosť jej výpovedí a vyjadrila sa v zmysle, že žalobkyňa je
ako poškodená, ktorá sa svojimi útokmi a písaním podnetov voči obvinenému snaží obvinenému

ublížiť. Týmito vyjadreniami učinenými v znaleckom posudku žalovaná v 1. rade odôvodnila Okresnej
prokuratúre Galanta zastavenie trestného stíhania voči G. B.. Okrem toho podľa názoru žalobkyne,
žalovaná v 1. rade sťažila ochranu práv žalobkyne v trestnom konaní tým, že podala pre účely trestného
konania nepravdivú informáciu, že G. B., osoba obvinená z trestného činu, nebola liečená na psychiatriinapriek tomu, že podľa vedomostí žalobkyne menovaný bol liečený v psychiatrickej ambulancii v dobe
od roku 1983, minimálne od roku 1996, pričom v roku 1996 bol aj krátkodobo hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení v súvislosti so svojimi raptusmi, pri pokuse žalobkyňu usmrtiť.

3. Žalovaný v 2. rade, podľa tvrdenia žalobkyne, bez vyšetrenia jej duševného stavu, iba na základe
znaleckého posudku vypracovaného žalovanou v 1. rade a jeho prítomnosti pri výsluchu žalobkyne na
Okresnej prokuratúre v Galante, vyhotovil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vychádzajúc zo
znaleckého posudku žalovanej v 1. rade, ako poškodená nie je schopná uznať žiadne výpovede za

vierohodné a že sa žalovaný v 2. rade bude pridržiavať iba svojich vysvetlení, ktoré žalobkyňa nie je
schopná korigovať ani pod ťarchou dôkazov. V závere svojho stanoviska žalovaný v 2. rade odporúča
prokuratúre, aby bolo príslušnému súdu navrhnuté zbaviť žalobkyňu spôsobilosti na právne úkony vo
všetkých veciach, ktoré sa týkajú okruhu jej súdnych sporov či podaní na orgány a inštitúcie. V trestnom
konaní sa k duševnému stavu žalobkyne vyjadroval výhradne žalovaný v 2. rade, a to napriek tomu, že
uznesením v trestnom konaní bolo nariadené skúmanie dvoma znalcami. O týchto skutočnostiach sa

žalobkyňa dozvedela až z uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 2Pv 63/05 z 29.9.2008. Mala
za to, že obaja žalovaní hodnotili jej duševný stav bez riadneho vyšetrenia a relevantných podkladov.
Zastavenie trestného stíhania v trestnej veci násilia proti skupine obyvateľstva a jednotlivcovi a pokusu
ublíženia na zdraví a následne vo veci trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu spôsobilo
podľa žalobkyne znemožnenie uplatnenia jej práv, ako poškodenej v uvedených trestných veciach.

V dôsledku vyjadrenia žalovanej v 1. rade podľa žalobkyne, že G. B. nebol ambulantne psychiatricky
liečený, nebol v trestnom konaní skúmaný duševný stav obžalovaného, a teda aj jeho výpovede v
kontexte negatívneho nálezu týkajúceho sa žalobkyne a i vyjadrenia G. B. boli považované podľa
tvrdenia žalobkyne za vierohodnejšie než jej, ktoré sú podľa vyjadrenia žalovanej v 1. rade „limitované
paranoidnou poruchou“, ktorou by mala žalobkyňa trpieť.

Čo sa týka žalovaného v 2. rade, žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že on bol ten, ktorý podal Okresnej
prokuratúre Nové Zámky odporučenie na začatie konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony
žalobkyne v časovej nadväznosti na žalobkyňou podanú žalobu o ochranu osobnosti, o ktorej sa viedlo
konanie pred OS Nové Zámky pod č. k. 13C/263/2008.
Žalobkyňa mala za to, že nepravdivým znaleckým posudkom a nepravdivými výrokmi žalovaného v 2.

rade o duševnom stave žalobkyne významne zasiahli podľa žalobkyne do jej základných ľudských a
občianskych práv, cti a dôstojnosti, a to tým, že bez akéhokoľvek relevantného podkladu ju označili za
duševne chorú osobu s dôsledkami, ktoré vyššie popísala.

4. Uznesením súd prvej inštancie zo dňa 16.11.2010 č. k. 9C/164/2010-27 konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania o zbavenie spôsobilosti na právne úkony vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 17Ps/4/2009, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2011 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/34/2011-42 zo dňa 28.2.2011.

5. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

12.4.2016, v ktorom uviedla, že znalecký posudok v trestnej veci bol vypracovaný na základe uznesenia
príslušného orgánu činného v trestnom konaní, a preto ona ako znalkyňa z odboru psychiatrie znalecký
posudok vypracovala na základe tohto uznesenia v súlade so zákonom, riadne a nestranne. Poukázala
na to, že ku dňu podania písomného vyjadrenia k žalobe nebola zbavená mlčanlivosti podľa § 13 zákona
č.382/2004Z.z.,pretosakniektorýmskutočnostiamuvedenýmvžalobevyjadriťnemôže,alepoukázala

na to, že ako znalkyňa v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za prípadné rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní, pri ktorých bude ňou podaný znalecký posudok použitý. Taktiež prípadné
„posmelenie“ inej osoby tak, ako to žalobkyňa uvádza v žalobe na strane 2, v dôsledku podaného
znaleckého posudku nie je následkom, ktorý znalec podaným znaleckým posudkom dokáže ovplyvniť.
Vnímanie znaleckého posudku tretími osobami je autonómnym výsledkom vnímania a hodnotenia

znaleckého posudku tretími osobami. Poukázala na to, že posudzovanie vierohodností, výpovedí
účastníkov, či už trestného alebo civilného konania, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdov, kde pri svojej rozhodovacej činnosti posudzujú a vyhodnocujú získané a vykonané dôkazy
jednotlivo a spoločne navzájom. Podľa jej názoru, žaloba žalobkyne neobsahuje žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe, pričom tieto tvrdenia sú založené

na osobných domnienkach žalobkyne.

6. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
13.4.2016, v ktorom uviedol, že na základe znaleckého posudku žalovanej v 1. rade sa vyjadril naOkresnej prokuratúre v Galante pod č. k. 2Pv 63/05/238 o žalobkyni tak, že vychádzal zo znaleckého
posudku F.. A., že žalobkyňa nie je schopná uznať žiadne výpovede za vierohodné a bude sa pridržiavať
iba svojich vysvetlení. Poukázal na ustanovenie § 13 zákona č. 382/2004 o znalcom, tlmočníkoch a

prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď je povinný zachovávať mlčanlivosť o
všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s týmto výkonom činnosti,
ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom, ministrom, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Z týchto dôvodov, že nebol zbavený mlčanlivosti, sa k niektorým skutočnostiam uvedeným v žalobkyne
nemôže vyjadriť. Posudzovanie vierohodnosti výpovede účastníkov či už trestného alebo civilného

konania je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov, kde pri svojej rozhodovacej činnosti
posudzujú a vyhodnocujú získané a vykonané dôkazy jednotlivo a spoločne navzájom. Podľa názoru
žalovaného v 2. rade, žaloba žalobkyne neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jej
tvrdenia uvedené v žalobe. Tieto tvrdenia sú založené na osobných domnienkach žalobkyne.

7. Dňa 5.2.2018 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2. rade podľa § 180 C.S.P., ktorý mal

doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil ani žiadnym spôsobom
nepožiadal súd o odročenie pojednávania.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, výpoveďami strán sporu a
oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: uznesením OP Galanta č. k. 2Pv 63/2005-238

zo dňa 29.9.2008, vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 2.7.2008 adresované OR PZ Nové Zámky,
oddelenie skráteného vyšetrovania, uznesením o prerušení konania, kópiou znaleckého posudku F.. E.
A.,psychiatraztrestnéhokonania,uznesenímodvolaciehosúduzčl.42,vyjadrenímžalovanýchv1.A2.
Rade, ďalšími vyjadreniami a listinami, ktoré súdu zaslala žalobkyňa v súvislosti so svojím bratom G. B.
v trestnom konaní, spisy tunajšieho súdu 17ps/4/2009, vyšetrovací spis OP v Galante ČVS: ORP 928/3-

OSV-N-04, ČVS: ORP-2722/1-OSV-2004, spisy tunajšieho súdu č. k. 13C/267/2008 a 6C/344/1998, a
zistil tento skutkový a právny stav:

9. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe, keď mala
za to, že znaleckou činnosťou oboch žalovaných došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne

v plnom rozsahu. Zásah do osobnostných prvá žalobkyne sa podľa žalobkyne prejavil zastavením
trestných konaní, posmelením G. B., brata žalobkyne, k ďalšej trestnej činnosti voči žalobkyni, v konaní
o pozbavenie spôsobilosti na práva žalobkyne a v ovplyvňovaní orgánov činných v trestnom konaní
ako aj súdov, ich činností v konaniach týkajúcich sa žalobkyne a G. B.. Konkrétne k znaleckému
posudku žalovanej v 1. rade uviedla, že tento nebol vypracovaný v súlade so zákonom a nestranne,

keď neboli dodržané štandardné postupy a posudok nezodpovedá skutočnosti. Uviedla, že žalobkyňa
bola predvedená k žalovanej v 1. rade políciou a znalecký posudok bol vypracovaný bez jej vedomia,
súhlasu a bez vykonania psychiatrického vyšetrenia. Počas sedenia žalobkyňa predložila žalovanej v
1. rade kazetu, na ktorej boli zaznamenané vyhrážky G. B., teda osoby, voči ktorej by mala byť podľa
znaleckého posudku paranoidná, resp. mala by trpieť paranoidnou poruchou. Podľa tvrdenia právnej

zástupkyne, vypočutie kazety trvalo asi 15 minút, samotný rozhovor žalovanej a žalobkyne trval asi
10 minút a neobsahoval otázky a odpovede, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku. Žalobkyňa
sa vôbec nevyjadrovala k svojej zdravotnej situácii, detstvu, k študentským časom. Znalkyňa podľa
tvrdenia právnej zástupkyne nezohľadnila tvrdenia žalobkyne o opakovaných útokoch na jej osobu zo
strany G. B.. Riadne vnímanie a reprodukovanie skutočností žalobkyňou podľa právnej zástupkyne

potvrdzujú aj svedecké výpovede, ktoré sú súčasťou spisu, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú, že
G. B. opakovane fyzicky aj slovne útočil na žalobkyňu a tieto skutočnosti podľa nej nie sú paranoidnou
predstavou žalobkyne. Poukázala na nedôveryhodnosť výpovede o skutočnosti, že G. B. nebol liečený
na psychiatrii, o čom žalovaná v 1. rade musela mať vedomosť, keďže sa jednalo o liečenie v rozsahu
asi 14 rokov. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v 2. rade, poukázala na to, že nevykonal len znaleckú

činnosť, ale vykonal aj hodnotenie dôkazov a riešil právne otázky v tom zmysle, že odporučil orgánom
činnýmvtrestnomkonanípozbaviťžalobkyňuspôsobilostinapráva,čonebolovjehokompetencii.Čosa
týka schopnosti žalobkyne vnímať a reprodukovať skutočnosti, žalovaný nevykonal žiadne psychiatrické
vyšetrenie a oprel sa len o neidentifikovateľný znalecký posudok. Navyše, mala za to, že žalovaný v 2.
rade v rozpore so zákonom vyjadril potrebu vyšetrenia žalobkyne formou pozorovania v ústave, pričom

takéto vyšetrenie je možné len u obvineného, nie u svedka v trestnom konaní.
Čo sa týka návrhov na dokazovanie, navrhla rozsiahle dokazovanie vrátane zvukového záznamu, ktorý
bol prehratý aj na stretnutí žalovanej v 1. rade a žalobkyne a ktorý zaznamenáva vyhrážky G. B. vočižalobkyni, svedecké výpovede viacerých svedkov, vyžiadania zdravotnej dokumentácie G. B. od jeho
obvodnej lekárky F.. U..

10. Žalobkyňa uviedla, že na žalobe trvá, ako aj na prednese svojej právnej zástupkyne, ktoré
považuje za dostatočné a vyčerpávajúce. Dodala k tomu, že v trestnej veci bolo potrebné sa obrátiť na
ošetrujúceho lekára a nie na znalkyňu. Nesúhlasila žalobkyňa s vyšetrením u žalovanej v 1. rade a podľa
jej názoru k takémuto vyšetreniu ani nedošlo a žalobkyňa neobdržala žiadne uznesenie. Nesúhlasila s
tým, že došlo k vyšetreniu jej zdravotného psychického stavu. V predmetnej veci navrhovala vykonať

rozsiahle dokazovanie, tak ako to uviedla jej právna zástupkyňa. Poukázala na to, že predložila do spisu
dôkazy o tom, že žalovaná v 1. rade klame, lebo G. B. bol liečený na psychiatrii v Z. I., ktorí lekári -
psychiatri, môžu vyvrátiť falošné tvrdenia žalovanej v 1. rade a nedôveryhodnosť jej osoby a tiež ako
aj znalkyne.

11. Žalovaná v 1. rade uviedla, že čo sa týka vyšetrení ohľadom žalobkyne, na tieto si nepamätá,

pridržiava sa len písomne podaného znaleckého posudku v trestnom konaní a jeho záveroch, na ktorých
trvala. Uviedla, že čo sa týka psychiatrického vyšetrenia, nespomína si ako dlho trvalo, ale podľa
jej názoru spĺňalo všetky kritériá, ktoré sú obvykle odporúčané a platné. Uviedla, že všetky tvrdenia
žalobkyne sú klamstvom a nie sú pravdivé. Uviedla, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie s tým, že
poukázala na svoje rozsiahle písomné vyjadrenie, ktoré zaslala súdu dňa 19.12.2017 a navrhla žalobu

v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Konceptom spisu ORPZ, ÚJKP Nové Zámky, ČVS: ORP-2722/1-OSV-NZ-2004-Tu, bolo
preukázané, že žalobkyňa ako poškodená podala trestné oznámenie voči G. B., svojmu bratovi, ktorý
sa jej opakovane vyhrážal zabitím a hodil po nej tehlu smerom na oblasť hlavy, ktorej sa uhla. Z tohto

dôvodu bolo voči G. B. začaté uznesením zo dňa 19.11.2004 trestné stíhanie vo veci trestného činu
násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1 Tr. zákona. V tejto veci bol
súdom nariadený príkaz na skúmanie duševného stavu žalobkyne, podľa v tom čase platného § 118
Trestného poriadku a OR PZ, ÚJKP Nové Zámky uznesením zo dňa 7.4.2005 pribralo ako znalca z
odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie F.. E. A. - žalovanú v 1. rade, za súdnu znalkyňu z odboru

psychiatrie vedenú v zozname znalcov Krajského súdu v Nitre, v ktorom uznesení mala zadaných 7
otázok a za týmto účelom mala vypracovať znalecký posudok.
Znalkyňa posudok vypracovala a predložila ho v tomto trestnom konaní dňa 22.9.2005, v ktorom
odpovedala na všetky otázky zadané OR PZ, ÚJKP Nové Zámky, odbor skráteného vyšetrovania,
kde uviedla na otázku č. 1 odpoveď: svedok - poškodená F.. P. B. trpí paranoidnou poruchou, čo je

duševná porucha, na otázku č. 2 odpoveď: v rámci paranoidnej poruchy svedkyňa - poškodená nie je
schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré popisuje, nakoľko sa dotýkajú obsahov poruchy
myslenia, na otázku č. 3 odpoveď: porucha myslenia, ktorou trpí poškodená, svedok F.. B., môže
ovplyvniť jej vnímanie, uchovanie si pamäťových stôp a následne ich reprodukciu, ak sa týkajú tých
obsahovmyslenia,ktorésútypicképrejejporuchu,naotázkuč.4odpoveď:svedkyňa-poškodenápodľa

vlastného vyjadrenia neužíva žiadne lieky, ktoré môžu ovplyvniť jej vnímanie, uchovanie si pamäťových
stôp a následne ich reprodukciu, na otázku č. 5 odpoveď: z psychiatrického hľadiska vierohodnosť
výpovedí poškodenej svedkyne sú limitované paranoidnou poruchou, t. j. poruchou myslenia, ktorou trpí,
na otázku č. 6 odpoveď: svedkyňa - poškodená netrpí hystériou v stresových situáciách, ani nenávisťou
resp. inou formou pri styku s podozrivým G. B., na otázku č. 7 odpoveď: iné nezistené. Diagnostický

záver posudku bol paranoidná porucha (chorobná vzťahovačnosť). Znalecký posudok obsahoval všetky
náležitosti, ktoré znalecký posudok má obsahovať, ako aj riadne vyšetrenie poškodenej na základe
strany 7 posudku. Predmetná trestná vec sa viedla a pokračovala na OR PZ v Nových Zámkoch,
ÚJaKP PZ Šaľa pod č. ČVS: ORP-928/3-OSV-NZ-04, ktorá vec bola ukončená spolu aj s vecou č. ČVS:
ORP-2722/1-OSV-2004 uznesením o zastavení trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Galanta č. k.

2Pv 63/05-238 zo dňa 29.9.2008, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie. V tomto uznesení je uvedené, že šetrením bolo zistené, že obvinený G. B. podľa vyjadrení
F.. E. A., primárky FNsP v Z. I. nie je a nikdy nebol pacientom jej psychiatrickej ambulancie a podľa
jej informácií nebol ani pacientom inej psychiatrickej ambulancie. V trestnej veci vedenej na OR PZ,
ÚJaKP v Z. I., vedenej pod sp. zn. ORP-2722/1-OSV-NZ-2004 pre trestný čin násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.12005 bol vydaný
príkaz na skúmanie duševného stavu poškodenej P. B. a následne bol vypracovaný znalecký posudok
znalkyňou F.. E. A., znalkyňou z odboru psychiatrie. Ďalej je v tomto uznesení uvedené, že na základe
výsluchu poškodenej F.. P. B. na Okresnej prokuratúre v Galante dňa 1.7.2008, ktorého sa zúčastnil F..Q., ako aj na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku v časti záverečnej, znalec F.. Q. uviedol,
že poškodená vzhľadom pre svoje osobnostné dispozície nie je schopná uznať žiadne výpovede ako
vierohodné a bude sa pridržiavať len svojich vysvetlení, ktoré nie je schopná racionálne korigovať ani

pod ťarchou dôkazov, a preto F.. Q. odporučil prokuratúre podať návrh príslušnému súdu na zbavenie
spôsobilosti na právne úkony vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú okruhu jej súdnych sporov, či iných
podaní na orgány a inštitúcie. K zastaveniu trestného stíhania došlo aj s odôvodnením, že z výpovedí
svedkov v trestnom konaní vyplýva, že obvinený G. B. v čase konania sa nenachádzal doma a ani v
inkriminovanom čase sa na dvore domu nenachádzali žiadne kusy tehál, štrku, či železných harabúrd,

a teda sa obvinený nemohol dopustiť uvedeného konania. Poškodená sa svojimi útokmi a písania
podnetov voči obvinenému snaží obvinenému ublížiť. Na základe skutočností podrobne rozvedených
v uznesení o zastavení trestného stíhania, mal prokurátor za to, že obvinený G. B. sa svojím konaním
nedopustil skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.
Z predmetného spisu je evidentné aj originál správy žalovaného v 2. rade zo dňa 2.7.2008, na ktorý
poukázala žalobkyňa v žalobe, kde sa žalovaný v 2. rade vyjadril, že bol požiadaný spolu s MUDr.

F. 13.11.2007 o vyšetrenie duševného stavu F.. P. B. a žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že menovanú
opakovane predvolával, ktorá sa nedostavila ani raz a dňa 20.4.2008 bola privedená do ambulancie
žalovaného v 2. rade v NsP U., na čo žalovaný v 2. rade s menovanou šiel za spoluznalcom F.. F.
a za prítomnosti povereného príslušníka PZ, por. F. B. obom znalcom oznámila poškodená, že sa
psychiatrickému vyšetreniu v žiadnom prípade dobrovoľne nepodrobí, o čom ako znalci urobili písomný

záznam, ktorý menovanej dali podpísať a kópiu záznamu dali k dispozícii na OR PZ, ÚJKP Šaľa.
Žalovanýv2.radeuvádzavtomtoprípise,že1.7.2008bolpredvolanýnaOkresnúprokuratúruvGalante,
kde sa dostavila poškodená B. a bola vypočutá za jeho prítomnosti povereným prokurátorom. Žalovaný
v 2. rade uviedol, že mal k dispozícii aj v spisovom materiáli sa nachádzajúci znalecký psychiatrický
posudok spred 3 či 4 rokov, v ktorom bolo uvedené, že menovaná nie je pre svoje osobnostné dispozície

- uznať žiadne výpovede, ktoré sa týkajú jej problémového okruhu, ako vierohodné a bude sa pridržiavať
len svojich vysvetlení, ktoré nie je schopná racionálne korigovať ani pod ťarchou dôkazov. Z týchto
dôvodov žalovaný v 2. rade doporučil prokuratúre, aby bolo navrhnuté príslušnému súdu zbavenie jej
spôsobilosti k právnym úkonom vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú okruhu jej sporov súdnych, či iných
podaní na orgány a inštitúcie, nakoľko je evidentné, že psychiatrické vyšetrenie menovanej znalcami

bude možné previesť jedine formou pozorovania v ústave.

13. Súd zistil zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Ps/4/2009, že Okresná prokuratúra Nové
Zámky podala podnet na začatie konania podľa § 186 O.S.P. v tom čase platnom o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony bez návrhu v zmysle § 81 O.S.P. na základe znaleckého posudku z

trestného konania pod ČVS: ORP-2722-1/OSV-NZ-2004 znalkyne F.. E. A. z odboru psychiatrie, ktoré
konanie bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 16.12.2015 č. k. 17Ps/4/2009-602, a podľa
ktorého súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.2016 a prokurátor na pojednávaní pri záverečných rečiach
uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie navrhol konanie v tejto veci zastaviť a po vyhlásení

uznesenia sa všetci účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania.

14. Súd zistil zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/263/2008, že v tejto veci podala žalobkyňa
F.. P. B. žalobu o ochranu osobnosti - ujmy za vážny zásah do osobnostných práv, znevažovanie a
poškodzovanie mena, cti, vážnosti, proti F.. E. A. a F.. D. Q., ktoré konanie bolo právoplatne skončené

uznesením zo dňa 20.11.2009 č. k. 13C/263/2008-47 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre
č. k. 9Co/29/2010-57 zo dňa 30.4.2010 tak, že súd podanie navrhovateľky dôjdené súdu 21.11.2008
odmieta a žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

15. Súd zistil zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/343/98, že v tejto veci podala žalobkyňa

F.. P. B. žalobu o náhradu škody za ujmy spôsobené znevažovaním jej osoby proti žalovanej F. B.,
bytom Z. I. a G. B., bytom Z. I., ktoré konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 6C/343/98-134, podľa ktorého súd rozhodol tak, že odporcom v 1. a 2. rade uložil
povinnosť navrhovateľke sa písomne ospravedlniť doporučeným listom zaslaným na jej adresu do 10 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku za výroky, že je duševne chorá a má sa psychiatricky liečiť, s tým, že

sú povinní v budúcnosti zdržiavať sa výrokov, že je navrhovateľka duševne chorá a má sa psychiatricky
liečiť. Vo veci samej rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2002.16. Podrobným písomným vyjadrením zo dňa 19.12.2017 žalovaná v 1. rade obsiahlejšie zdôvodnila
svoje vyjadrenie k žalobe po skutkovej a právnej stránke. Inak zotrvávala na všetkých svojich písomných
prednesoch a podaniach do spisu doložených a navrhovala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a právne

nepreukázanú.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, súd dospel k nasledovnému právnemu názoru
a záveru veci:

18. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy.

19. Podľa ustanovenia § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa

odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
odsek 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
odsek 3, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa § 13 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto

povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto
povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá.

21. V predmetnom konaní si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila jednak náhradu nemajetkovej ujmy
vyčíslenú v peniazoch od každého zo žalovaných po 25.000,- eur a prvými dvoma výrokmi navrhovala,

aby súd rozhodol, že žalovaná v 1. rade vypracovaním znaleckého posudku č. 101/2005, ktorý
vypracovala pre účely trestného konania, neprípustným spôsobom zasiahla do jej osobnostných práv
a žalovaný v 2. rade vypracovaním a poskytnutím vyjadrenia nepravdivými informáciami a odbornými
závermi, ktoré poskytol pre účely toho istého trestného konania ako žalovaná v 1. rade, neprípustným
spôsobom zasiahol do jej osobnostných práv.

Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavom osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem
zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne
konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone

uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávnený nie je zásah do
osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie
povinnosti, svojpomoc, nutná obrana, či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených
osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 odsek 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých porušenie práva došlo (§13

odsek 3 Občianskeho zákonníka).
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránenýchosobnostnýchprávachazároveňmusíexistovaťpríčinnásúvislosťmedziobomauvedenými
predpokladmi. Všetky náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je

na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane povinnosť znášať
sankcie uložené súdom. Stranou sporu, ktorá je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného
oprávnenia(subjektomochrany),jefyzickáosoba,doosobnostnýchprávktorejbolozasiahnuté.Stranou
sporu, ktorá je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jehoosobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá
fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do
chránených osobnostných práv. Otázkou zostáva, kto je v tom-ktorom prípade subjektom ochrany a

kto je subjektom zásahu, a túto otázku si musí súd v konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi
prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, do práv koho bolo zasiahnuté, a kto sa dopustil (mal
dopustiť tvrdeného) zásahu, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti zásahu, jeho
intenzityadôsledkov,existenciepríčinnejsúvislostimedzizásahomaspôsobenounemajetkovouujmou,
adekvátnosti požadovanej formy, nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia a pod. Je totiž logické,
že spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní o ochranu osobnosti riešená len medzi subjektmi,
ktorých sa táto spornosť týka - medzi subjektom ochrany a subjektom zásahu. Z tohto hľadiska je preto
predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nie len zistenie, že žalobca je fyzickou
osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný
(fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní označoval za zásah

do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú
súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
zhmotnéhopráva,vrámciktoréhojejednazostránsporunositeľomoprávnenia(jeaktívnelegitimovaný)
adruhýúčastníkjenositeľomprávnejpovinnosti(jepasívnelegitimovaný).Nedostatokvecnejlegitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

22. V predmetnom konaní žalobkyňa nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaných, a preto bolo
potrebné žalobu v celom rozsahu z hmotnoprávneho hľadiska zamietnuť.
Žalovaná v 1. rade vykonala znalecký posudok č. 101/2005 v trestnom konaní pod sp. zn. ČVS:
ORP-2722/1-OSV-NZ-2004 na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu

justičnej a kriminálnej polície Nové Zámky, pretože bola týmto uznesením ustanovená, aby ho
vypracovala, žalovaná v 1. rade tento posudok vypracovala a predložila v predmetnom trestnom konaní,
ktorý vypracovala v súlade so zákonom v tom čase platnom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch v platnom znení, riadne a objektívne ako znalkyňa z odboru psychiatrie. V tomto smere
z jej strany podľa vyššie citovaného zákona § 12 odsek 1 nesmie bezdôvodne vykonať predmetný úkon.

Tvrdenia žalobkyne a všetky dôkazy k tomu smerujúce, ktoré vo veci predložila, nekorešpondovali s
tým, že by znalkyňa tento znalecký posudok vypracovala a podložila nepravdivými informáciami a že
by týmto znaleckým posudkom neprípustným spôsobom zasiahla do osobnostných práv žalobkyne.
Žalovaná v 1. rade vo veci riadne vypovedala, písomne sa vyjadrila podľa pokynov súdu k žalobe
a tiež pred jej výsluchom došlo k platnému zbaveniu mlčanlivosti podľa ustanovenia § 13 zákona o

znalcoch a tlmočníkoch v platnom znení, pretože žalobkyňa pred jej výsluchom dala súhlas k zbaveniu
mlčanlivosti oboch žalovaných ako znalcov. V predmetnom konaní žalobkyňa žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázala, že boli splnené všetky tri podmienky podľa ustanovenia § 13 Občianskeho
zákonníka, teda že by existoval zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý
spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite, že došlo

k neoprávnenému zásahu vypracovaním znaleckého posudku žalovanou v 1. rade a že by existovala
a bola daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Všetky tvrdenia žalobkyne,
ktoré uvádza v žalobe sú založené len na jej osobných domnienkach a tvrdeniach a rozpore, ktorý
má už viac rokov so svojím bratom G. B., kvôli ktorému rozporu na tunajšom súde prebiehalo už
viacero konaní, ktoré boli už právoplatne skončené a prebieha ďalšie konanie, ktoré nie je právoplatne

skončené pod sp. zn. 9C/212/2016, kde žalobkyňa podala žalobu voči G. B., svojmu bratovi o vykázanie
z nehnuteľnosti a kde predložila množstvo tých listinných dôkazov, ktoré predložila aj do tohto konania,
preto na ne súd neprihliadal, a preto uznesením zamietol všetky návrhy, ktoré žalobkyňa uviedla, že
navrhuje vykonať v rámci dokazovania, či už s poukazom na výsluch svedkov, ktorí mali preukázať,
aké sú vzťahy medzi ňou a jej bratom, ako sa voči nej vulgárne vyjadruje, ako ju fyzicky napáda a

pod., koľko trestných oznámení voči nemu podala, čo všetko sú dôkazy, ktoré s predmetným konaním
absolútne nesúvisia a už vôbec nie prehrávka na CD nosiči, ktorá je založená v prílohovej obálke spisu,
ktorá sa týka výslovne hádky medzi žalobkyňou a jej bratom, je v maďarskom jazyku a nesúvisí ani s
vypracovaním znaleckého posudku žalovanej v1. rade. Žalovaná v 1. rade ako znalkyňa nezodpovedá
za vnímanie znaleckého posudku tretími subjektmi a rovnako nezodpovedá za následky v konaní tretích

subjektov na základe ich subjektívneho a autonómneho vnímania a hodnotenia znaleckého posudku.
Ani jeden zo žalovaných nezodpovedá za skutočnosť, k akému rozhodnutiu došlo v trestnom konaní
pod ČVS: ORP-928/3-OSV-NZ-04, ktoré bolo ukončením trestného konania pod ČVS: ORP-2722/1-
OSV-NZ-2004, najmä, že bolo zastavené, nakoľko žalovaní ako znalci si v týchto trestných konaniachsplnili iba svoju zákonnú povinnosť, ktorá im bola uložená uznesením orgánov činných v trestnom
konaní a tiež nezodpovedajú za to, že nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní nariadenie skúmanie
duševného stavu G. B. a v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie ani v tomto

konaní nemá povinnosť zisťovať, či G. B. bol psychiatricky liečený, či už ambulantne alebo ústavne
14 rokov. V tomto smere je potrebné poukázať aj na platný trestný poriadok účinný v čase vedenia
trestného stíhania zákona č. 301/2005 Z. z., podľa ktorého platí, že: „orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán“. Rovnako je potrebné poukázať
aj na ustanovenie § 46 odsek 1 Tr. poriadku, podľa ktorého platí, že: „poškodený má právo v prípadoch
ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na
náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať
do spisov a preštudovať ich“. Z týchto zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalovaní v 1. a
2. rade ako znalci v žiadnom prípade nenesú zodpovednosť za hodnotenie dôkazov a za rozhodovanie

orgánov činných v trestnom konaní, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa mala zákonom danú možnosť
navrhnúť a predložiť dôkazy v prípravnom konaní, mala možnosť podrobiť sa ďalšiemu vyšetreniu a
predložiť ďalší znalecký posudok, ak mala pochybnosti o závere znaleckého posudku žalovanej v 1.
rade pod č. 101/2005 pre účely trestného konania a pokiaľ nesúhlasila s jeho závermi. Z trestného spisu
však nie je preukázané, že žalobkyňa údajný nesprávny záver znaleckého posudku č. 101/2005 nejakým

relevantným spôsobom spochybnila resp. nevyvrátila, avšak jej subjektívny názor na záver znaleckého
posudku a skutočnosť, že s ním nesúhlasí a že ho namieta, nie je dôvodom, aby takýmto spôsobom
došlo k neoprávneným zásahom do jej práv, ako fyzickej osoby a že by táto skutočnosť mala vyvolať
nemajetkovú ujmu.
Okrem toho je potrebné a nevyhnutné zdôrazniť, že ani jeden zo žalovaných nemôže zodpovedať za

konanie tretej osoby G. B., ktorý je za svoje konanie zodpovedný sám a pokiaľ nejakým spôsobom
zasiahol podľa tvrdení žalobkyne do jej osobnostných práv, čo samozrejme musí ona preukázať,
je žalobkyňa oprávnená domáhať sa ochrany pred súdom voči nemu, ale nie voči znalcom, ktorí
vykonali zadanie znalecký posudok a správu pre účely trestného konania a ktorí sú na to oprávnené
osoby, aby z odboru psychiatrie boli ustanovení za znalcov a boli oprávnení vypracovať znalecký

posudok a aby žalovaný v 2. rade sa vyjadril k návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
žalobkyne tak, ako sa vyjadril svojím listom v trestnom konaní zo dňa 2.7.2008. Rovnako žalovaní ako
znalci nezodpovedajú ani za subjektívne vnímanie znaleckého posudku, ktorý ho mal údajne podľa
tvrdení žalobkyne „posmeliť“ v pokračovaní páchania trestnej činnosti podľa žalobkyni, nakoľko ani túto
skutočnosť žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala. Pokiaľ má za to, že tretia osoba G.

B. sa dopúšťa voči žalobkyni ďalších útokov, trestných činov ohrozujúcich jej život a zdravie, má právo v
zmysle Tr. poriadku podať trestné oznámenie, ktoré sú orgány činné v trestnom konaní povinné vybaviť
v súlade so zákonom, ale nie je možné žalobou na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
sa domáhať ochrany osobnostných práv žalobkyne preto, že znalci vykonali svoju úlohu v súlade so
zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v platnom znení, pretože toto nie sú osoby, ktoré sú

vecne legitimované a nie sú nositeľmi práv, že by sa dopustili tvrdeného zásahu žalobkyňou. Zároveň
žalovaníniesúosoby,naktorémôžežalobkyňaprenášaťzodpovednosťtretíchsubjektovzaichkonanie.

23. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k takému záveru, že žalovaní v 1. a 2.
rade nie sú subjektmi, ktoré sa podľa žalobkyne mali dopustiť konaní, ktorými malo prísť podľa žalobkyne

k zásahu do jej osobnostných práv, ako je uznesenie trestného konania o zastavení trestného stíhania,
nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní, nenariadenie skúmania duševného stavu G. B.,
údajné nevybavovanie trestných oznámení žalobkyne a ponižujúce zaobchádzanie so žalobkyňou v
rámci trestného konania a konaním G. B., nakoľko v danom prípade išlo o konanie resp. rozhodovanie
iných subjektov voči žalobkyni (orgány činné v trestnom konaní), to znamená, že žalovaní v 1. a 2.

rade nie sú a nemôžu byť považovaní za subjekty zásahu, a preto nemôžu byť nositeľmi týchto práv, a
preto nie sú pasívne vecne legitimovanými v tomto konaní. V danom prípade neboli splnené základné tri
podmienky, ktoré vyžaduje § 13 odsek 1 OZ, preto v žiadnom prípade nebolo možné žalobe ako celku
vyhovieť a už vôbec nie priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako si ju vyčíslila žalobkyňa
v žalobnom petite.

24. V súvislosti so žalobkyňou navrhovaným dôkazom, prehratím zvukovej nahrávky majúcej obsahovať
vyhrážky G. B., súd uvádza, že predmetom tohto konania nebolo zisťovanie, či sa vôbec, ak aj áno,
akéhokoľvek konania mal dopustiť G. B. voči žalobkyni, či bola alebo nebola naplnená skutková podstatanejakého trestného činu alebo nie. Tento dôkaz absolútne nesúvisí s predmetom konania tak isto,
ako s ním nesúvisí ani množstvo navrhovaných dôkazov a to výsluchov svedkov a ďalších listinných
dôkazov v súvislosti s konaním tretej osoby G. B., rôzne výsluchy pred orgánmi činnými v trestnom

konaní, trestnými oznámeniami voči G. B. a pod. Jednoznačne súd prvej inštancie zastáva ten názor,
že žalobkyňa, ako poškodená v trestnom konaní, mala plné právo a možnosť si uplatniť všetky svoje
práva podľa ustanovení Tr. poriadku platného v čase, keď sa tieto úkony vykonávali a že si tieto práva
neuplatnila a uplatňuje si ich v súčasnosti podaním žaloby o ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej
ujmy, nemôže niesť zodpovednosť subjekt, ktorý s tým nemá nič spoločné, za rozhodovaciu činnosť

a konanie tretích osôb, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade ako znalci nenesú žiadnu zodpovednosť za
rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, oni si svoju zákonom danú povinnosť ako znalci
v trestnom konaní uplatnili, žalobkyňa ako poškodená mala možnosť sa brániť v trestnom konaní.
To, že tak neučinila, nie je vinou žalovaných. Žalobkyňa nepreukázala žiadne také dôkazy, ktoré by
spochybňovali znalecký posudok č. 101/2005 žalovanej v 1. rade a ani dôkazy, ktoré by preukazovali
nepravdivosť správy, ktorú podal v trestnom konaní žalovaný v 2. rade ako znalec voči žalobkyni. V tomto

smere vôbec nie je možné uvažovať o tom, že by žalovaní v 1. a 2. rade porušili akýmkoľvek spôsobom
ustanovenia zákona o znalcoch a tlmočníkoch a že by výkonom svojej znaleckej činnosti zasiahli do
osobnostných práv žalobkyne. Keďže v danom prípade žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovanými
v konaní, nie sú subjektom zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nemôžu byť ani subjektmi, ktoré
mali žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy zaplatiť v peniazoch tak, ako si ju vyčíslila v žalobnom petite.

25. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že osobitne tento nárok nepriznal ani jednému
zo žalovaných, nakoľko si ich neuplatnili, žalovaná v 1. rade rozhodnutím vo veci samej uviedla, že si

v prípade úspechu neuplatňuje nárok na náhradu trov konania a žalovaný v 2. rade sa k tejto otázke
vôbec nevyjadril a písomne si takýto nárok neuplatnil. Preto súd rozhodol vo výroku II. a III. tak, ako je
uvedené, aj keď boli v konaní žalovaní úspešní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).