Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203411
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218203411.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsudcomMgr.RadoslavomPrutkayomvprávnejvecižalobcov:O.

D., G. XXX/XX, D. E. T., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: PEXTON Development s.r.o., Zvolenská
3, Bratislava, IČO: 47 367 628, zastúpený: Mgr. Jana Bartošová, advokátka, Kukučínova 23, Šurany, o
zaplatenie 610,65 Eur a vydanie vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 610,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 610,65 Eur od 08.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenie sumy 610,65 Eur ako aj vydania všetkých osobných
vecí, ktoré mal dňa 07.12.2017 uložené v byte č. X na Y. Q. Č.. X v I.. Spolu so žalobou sa žalobca
domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi povinnosť predmetné
veci vydať.

2. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že v druhej polovici mesiaca august 2017 sa žalovaný spolu
s dvoma podnájomcami dohodol na ukončení podnájmu. Pri tejto príležitosti mala byť podľa dohody
uzatvorená riadna podnájomná zmluva medzi žalovaným a žalobcom o podnájme časti bytu na obdobie
od 01.09.2017 do 31.08.2018. Žalovaný však dňa 21.08.2017 predložil žalobcovi na podpis len ďalší
dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 26.08.2015 k bytu č. X na Y. Q. Č.. X v I., v zmysle ktorého
podnájomdvochpodnájomcovkudňu21.08.2017končíaod22.08.2017podnájomcomzostávažalobca
a novým podnájomcom sa stáva p. W. L.. Žalobca s týmto súhlasil po ubezpečení zo strany žalovaného,

že ešte pred odchodom pôvodných podnájomcov bude žalobcovi predložená pôvodná zmluva, ktorej
znenie stále nemal k dispozícii a pri príležitosti výmeny podnájomcov sa vykoná mimoriadne vyúčtovanie
platieb za energie a služby. Žalobca následne mailom opakovane žiadal zaslanie pôvodnej zmluvy,
vykonanie odpočtu stavov meračov a vykonanie vyúčtovania zálohových platieb za energie a služby.
Platby nájomného za mesiace október až november 2017 žalobca riadne a včas uhradil prevodom
z vlastného bankového účtu. Dňa 08.11.2017 žalovaný doručil žalobcovi dokument - Platobný príkaz
č. 06/10/2017, na základe ktorého žiadal od žalovaného úhradu vo výške 539,97 Eur. Žalobca sa

snažil získať vysvetlenie a riešiť situáciu dohodou so žalovaným. Pod hrozbou odstavenia dodávky
plynu žalobca uhradil žalovanému požadovanú sumu 539,97 Eur. Vzhľadom na okolnosti týkajúce
sa podnájmu častí bytu vyplývajúce z predloženej mailovej komunikácie žalobca uhradil nájomné a
zálohovú platbu za podnájom jednej časti bytu za mesiac december 2017 vo výške 440,- Eur dňa08.11.2017 a p. W. L. uhradil nájomné a zálohovú platbu za podnájom druhej časti bytu za mesiac
december dňa 30.11.2017 vo výške 270,- Eur, t.j. uhradil riadnu platbu vo výške 260,- Eur navýšenú o
úrok z omeškania vo výške 10,- Eur. Následne dňa 07.12.2017 doručil žalovaný žalobcovi dokument -

Skončenie podnájmu, ktorým žalovaný jednostranne vypovedal nájomnú zmluvu s okamžitou platnosťou
a požadoval od žalobcu úhradu ďalšej dlžnej sumy vo výške 1.052,- Eur. Dňa 07.12.2017 žalovaný
vymenil aj hlavný zámok a namontoval prídavné zámky na vstupných dverách do bytu. Žalobcovi bol
znemožnenýprístupdobytu,zostalbezoblečenia,jedlaasvojichosobnýchvecíatovrátanecestovného
pasu a osobného počítača. Žalovaný ani po telefonickej výzve príslušníka Policajného zboru neumožnil

žalobcovi vstup do bytu, žalobca preto podal trestné oznámenie. V zázname o podaní vysvetlenia
konateľ žalovaného p. Z. Z. opakovane uviedol, že dôvodom podania výpovede podnájomnej zmluvy
bolo omeškanie s platbami a preto zadržal veci žalovaného a neumožnil mu užívať predmet podnájmu.
podľa záznamu konateľ žalovaného opakovane zdôraznil, že od žalobcu požaduje úhradu, ktorá keď
bude uhradená, veci budú v pôvodnom stave vydané.

3. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že dňa 07.12.2017 zaslal žalovaný žalobcovi a druhému
podnájomníkovi mail, ktorý je reakciou na návrh dohody o ukončení nájmu, ktorú p. W. L. doručil
žalovanému. Žalovaný opätovne požiadal o uhradenie nájmu za .mesiac december 2017, ktoré už
bolo uhradené dňa 08.11.2017 a 30.11.2017 a ďalšie platby bez dôvodu a nároku. Dňa 09.12.2017
žalobca žiadal od žalovaného vysvetlenie údajného dlhu a vydanie svojich osobných vecí. Žalovanému

zaslal doklady o úhrade platieb za nájomné a zálohových platieb. Žalovaný dňa 12.12.2017 odpovedal
hrubým spôsobom, z ktorého je zrejmé, že o skutočné vyriešenie vecí nemal záujem. Dňa 20.12.2017
žalobca zaslal žalovanému písomné vyjadrenie ku skončeniu nájmu a vyzval žalovaného, aby mu
byt sprístupnil za účelom prevzatie osobných vecí, vrátil uhradenú vratnú zálohu a pomernú časť
uhradeného nájomného za mesiac december 2017, keďže od 07.12.2017 nemohol predmet podnájmu

užívať. Dňa 08.02.2018 žalobca zistil, že jeho osobné veci boli premiestnené na neznáme miesto a z
tohto dôvodu dňa 14.02.2018 doplnil trestné oznámenie.

4. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že
medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté a praxou zaužívané, že v prípade ak podnájomníci chcú byt

prenechať do užívania iným osobám musia o tejto skutočnosti vopred informovať žalovaného. Následne
sa medzi zmluvnými stranami podpísal dodatok, ktorým došlo k zmene zmluvných strán, a nová zmluvná
strana pristúpila k pôvodne uzatvorenej zmluve o nájme bytu. Všetku komunikáciu medzi podnájomníkmi
a žalovaným na základe obojstrannej dohody a zaužívanej praxe zabezpečoval jediný podnájomník,
a to p. J. Z.. V marci sa žalobca dozvedel, že podnájomníci prenechali byt do užívania ďalšej osobe

- žalobcovi a to bez toho, aby o tejto skutočnosti informovali žalobcu. Po zistení tejto skutočnosti dňa
31.03.2019 žalobca predložil p.J.F. Z. dodatok k nájomnej zmluve určený pre žalobcu a žiadal aby
žalobca uvedený dodatok podpísal. V tomto dodatku bolo jasne napísané, že žalobca nastupuje na
miesto predchádzajúcej zmluvnej strany a zároveň súhlasí so všetkými bodmi pôvodnej zmluvy o nájme
bytu zo dňa 28.05.2015. Žalobca s predmetným dodatkom č.1 súhlasil a voči zneniu zmluvy o nájme

nenamietal, jeho tvrdenia o tom, že sa neoboznámil so znením zmluvy považoval žalovaný za účelové,
nakoľko uvedenú zmluvu o nájme mal k dispozícii podnájomník p. J. Z., keďže bol jednou z jej zmluvných
strán. Žalobca tak mal príležitosť oboznámiť sa so znením zmluvy o nájme bytu od p. J. Z., a to aj pred
podpisom dodatku č.1. Žalobca svojim následným konaním dal jasne najavo, že súhlasí s dodržiavaním
povinností podľa Zmluvy o nájme bytu a dokonca dňa 21.08.2017 slobodne a vážne podpísal ďalší

Dodatok, podľa ktorého od 22.08.2017 podnájomníkmi predmetného bytu ostávajú žalobca a p.W. L.. Ak
žalobcanesúhlasilspodmienkaminájmu,malpodľažalovanéhozmluvnývzťahukončiťazpredmetného
bytu sa odsťahovať. Toto neurobil a následne podpísal aj ďalší Dodatok č.2.
Žalovaný predložil predmetnú zmluvu o nájme ako dôkaz pri podaní svojej žaloby o zaplatenie 610,65
eur s prísl. a o vydanie veci s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čím jasne preukázal, že

s jej znením bol uzrozumený a mal ju k dispozícii.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol jednou zo zmluvných strán a zmluvy o nájme bytu a nie izby.
Od začiatku vedel, že jednu vec užívajú viaceré osoby, ktoré sú voči žalovanému zaviazané spoločne a
nerozdielne. Vzhľadom na to, že žalobca spolu s podnájomníkom J. Z. začali platiť nájomné oneskorene,

upozornil ich žalovaný, že si majú riadne plniť svoje povinnosti, inak bude nútený podnájom ukončiť
Žalobca sa mal omeškať s platbami za nájom v mesiaci júl, august a december 2017. Žalovaný taktiež
uviedol, že žalobca spolu s J.F. Z. ubytovával na byte rôzne osoby a to väčšinou bez súhlasu a vedomosti
žalovaného.6. Žalovaný uviedol, že veci žalobcu na byte zadržal z dôvodu, že z bytu odišiel podnájomník W. L. bez
toho, aby uhradil všetky poplatky spojené s užívaním bytu a žalobca vyslovene uviedol, že mu za nájom

bytu nezaplatí. Z tohto dôvodu aj skončil podnájomný vzťah so žalovaným.

7. Žalovaný v rámci svojej obrany voči žalobe taktiež uviedol, že žalobca mu spôsobil škodu, ktorá
pozostáva jednak z opráv vykonaných na byte vo výške 1.564,68 Eur a jednak z ušlého zisku vo výške
1.800 Eur za obdobie 3 mesiacov, kedy byt nebol prenajatý.

8. Súd uznesením č.k. 26C/20/2018-83 zo dňa 07.05.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi predmety špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Toto neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.06.2018 a právoplatnosť dňa
30.05.2018.
9. Dňa 30.01.2019 doručil žalovaný súd vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhal zaplatenia

sumy 3.364,68 Eur. Súd túto vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k.
26C/20/2018-156 zo dňa 03.06.2009.
10. Žalovaný vzal svoju žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal vydania vecí špecifikovaných v žalobe,
nakoľko tieto mu boli žalovaným po podaní žaloby vydané. Súd v súlade s § 145 ods. C.s.p. konanie
v späťvzatej časti zastavil.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav:

12. Z dodatkov k nájomnej zmluve zo dňa 26.08.2015 k bytu č. X na Y. Q. v I. súd zistil, že žalovaný ako
nájomca v zmluve označený ako prenajímateľ a podnájomcovia (v zmluve označený ako nájomcovia)

J. Z.Ý., Y. G., W. K. a žalobca uzatvorili dodatok k podnájomnej zmluvy, v zmysle ktorého malo dôjsť k
01.04.2017 k zmene jedného z podnájomcov a to tak, že na miesto W. K. nastúpi žalobca. Následne
došlo k uzatvoreniu ďalšieho dodatku, ktorým boli opäť menené osoby podnájomcov tak, že J. Z. a Y.
G. nájom ukončili a nájomný vzťah pokračoval z W. L. a O. D..

13. Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 26.03.2017 na účet J. Z. sumu 270,- Eur ako
vratnú zálohu k nájmu, zároveň v tento deň uhradil rovnakú sumu ako úhradu nájmu za obdobie za
mesiac apríl 2017, dňa 08.04.2017 uhradil sumu 270,- Eur, ako nájomné za mesiac máj 2017, dňa
08.05.2017 za mesiac jún 2017, dňa 06.06.2017 za mesiac júl 2017, dňa 06.07.2017 za mesiac august
2017, dňa 05.08.2017 za mesiac september 2017. Na účet žalovaného boli sumy nájomného vo výške

720,- Eur poukázané dňa 03.03.2017, 09.04.2017, 08.05.2017, 09.06.2017, 11.07.2017, 13.08.2017.
Dňa 07.09.2017 uhradil žalobca žalovanému sumu 700,- Eur titulom nájomného za mesiac október, dňa
05.10.2017 sumu 700,- Eur ako nájomné za mesiac november 2017, dňa 16.11.2017 žalobca uhradil
žalovanému sumu 539,70 Eur a dňa 08.11.2017 sumu 440,- Eur ako nájomné za obdobie decembra
2017.

14. Z platobného príkazu č. 06/10/2017 súd zistil, že žalovaný požiadal všetkých podnájomcov bytu na
Y. Q. č. X v I. o úhradu sumy 539,97 Eur.
15. Zo skončenia podnájmu súd zistil, že takto označenou listinou žalovaný vypovedal žalobcovi a W.
L. podnájom bytu na Y. Q. Č.. X v I.. Zároveň žalovaný žiadal, aby mu podnájomcovia uhradili sumu
1.052,- Eur.

16. Z faktúr č. PD-180001, PD-180003, PD-180002 súd zistil, že spoločnosť NEO-EVO s.r.o. fakturovala
žalovanému sumu 143,- Eur za montáž oceľovej petlice a visiaceho zámku, sumu 1.564,68 Eur za
vymaľovanie bytu, opravu pántov na skrinkách, opravu umývadlového sifónu, výmenu sprchovej hlavice,
výmenu vypálených žiaroviek a režijné náklady a sumu 158,- Eur za výmenu zámku vchodových dverí.
17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

18. Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať
do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným
súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť

dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez
uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
19. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol nájomcom bytu č. 6, ktorý sa nachádza na Y. Q. Č.. X v I..
Žalovaný tento byt následne prenechával do podnájmu ďalším podnájomcom, pričom jedným z týchtopodnájomcov sa na základe dodatku k tejto zmluve stal aj žalobca. Spornou nebola ani skutočnosť,
že žalovaný dňa 07.12.2017 znemožnil žalobcovi predmetný byt užívať a to tým, že vymenil zámok
na vchodových dverách a namontoval ďalšie prídavné zámky. Žalovaný zároveň zadržiaval a odmietal

žalobcovi vydať jeho osobné veci, ktoré sa v byte nachádzali a to dokonca vrátane jeho osobných
dokladov (cestovného pasu). Vrátenie týchto vecí podmieňoval uhradením ním stanovených čiastok.
20. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému platbu za podnájom
predmetnéhobytuzamesiacdecember2017,akoajžalovanýmvyúčtovanýanepreukázanýnedoplatok,
pričom byt od 07.12.2017 nemohol užívať práve v dôsledku konania žalovaného. Nárok uplatnený

žalobcom v tomto konaní pozostáva práve z nároku na vrátenie časti zaplateného podnájmu za obdobie,
v ktorom žalobca byt nemohol užívať, ako aj nároku na vrátenie časti zaplatenej zábezpeky.
21. Napriek uvedenému žalovaný nárok žalobcu neuznal, argumentujúc tým, že žalobca (resp. ostatní
podnájomníci) spôsobili škodu. Škoda mala pozostávať z nákladov spojených s odstránením poškodení
bytu, ktoré mali spôsobiť podnájomníci, ako aj z ušlého zisku, keďže predmetný byt nemal byť v dôsledku
týchto poškodení spôsobilý na ďalší podnájom. Žalovaný zároveň považoval ním spôsobené predčasné

ukončenie nájmu za porušenie povinnosti dodržať dohodnutú dobu podnájmu, ktorá ho mala oprávňovať
sankcionovať žalobcu zmluvnou pokutou podľa čl. V. bod 4 zmluvy.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obrana žalovaného je účelová a
nedôvodná. Súd zmluvu, ktorá bola označovaná ako nájomná z hľadiska jej obsahu v súlade s § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil ako zmluvu o podnájme. Žalovaný ako nájomca bytu č. 6 na

Zvolenskejulicič.3vBratislaveprenechaltoutozmluvouuvedenýbytdoužívaniapodnájomcom.Právne
vzťahy žalobcu a žalovaného ako účastníkov zmluvy o podnájme vyplývajú práve zo zmluvy o podnájme.
Rovnako tak aj podmienky skončenia podnájmu upravuje zmluva. Ak sa zmluvné strany nedohodli inak,
v prípade podnájmu platí, že ho možno vypovedať bez uvedenia dôvodov vo výpovedných lehotách
platných pre výpoveď nájmu bytu podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluva medzi žalobcom a

žalovaným upravovala možnosť jednostranného ukončenia podnájmu zo strany nájomcu a podnájomcu
v ustanoveniach čl. V. V zmysle tohto ustanovenia podnájomnej zmluvy bol žalovaný ako nájomca
oprávnený ukončiť nájomný vzťah výpoveďou aj vtedy ak bol podnájomca hrubo porušil ustanovenia
zmluvy tým, že nezaplatil nájomné alebo prenechal byt do užívania ďalším osobám bez súhlasu
nájomcu.Nauvedenédôvodysažalovanýodvolávalajvovýpovedipodnájmu(označenejakoskončenie

podnájmu) zo dňa 07.12.2017. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol žalobca, resp. druhý
podnájomník W. L. dňa 07.12.2017 v omeškaní s akoukoľvek platbou nájomného alebo úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu. Rovnako tak nebolo preukázané, že by bol žalobca umožnil užívať predmet
podnájmu ďalším osobám bez súhlasu žalovaného. Možno tak jednoznačne konštatovať, že výpoveď
podnájmu zo strany žalovaného bola neplatná.

23. Odhliadnuc od uvedených skutočností je však nutné konštatovať, že aj v prípade, ak by boli naplnené
dôvody pre výpoveď podnájmu podľa čl. V bod 2 písm. a) zmluvy, žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný
dodržať výpovednú dobu vymedzenú v čl. V bod 3. Výpovedná doba by tak uplynula až 01.03.2018.
Žalovaný v žiadnom prípade nebol oprávnený znemožniť žalobcovi užívanie bytu a zadržať mu jeho
osobné veci. Zároveň pokiaľ to bol žalovaný, kto fakticky znemožnil žalobcovi predmet podnájmu užívať,

nemôže sa domáhať plnenia titulom zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie podnájmu.
24. Podľa žalovaného mali byť žalobcom uplatnené nároky znížené o ním neuhradené položky, ktoré
označil ako úrok z omeškania (v sume 31,94 Eur), upomienky za omeškané platby (6,60 Eur), odpis
energií nad rámec zmluvy (14,- Eur), nedoplatok za energie (106,36 Eur), upratovanie (150,- Eur). Vznik
týchto nárokov však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Až na pojednávaní, ktoré sa konalo

dňa 31.10.2019 žalovaný navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré mali vznik vyššie
uvedených nárokov preukázať. Do termínu tohto pojednávania však žiadne takéto dôkazy nepredložil.
25. V zmysle § 153 C.s.p. sú sporové strany povinné prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie

prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v
súdnom konaní a práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť
k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p., o ktorej súd žalovaného opakovane písomne poučil je zabrániť
tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov

procesnej obrany žalovaného je potrebné vyhodnotiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu, pričom
vyhodnocovanie včasnosti uplatňovania týchto prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je
na úvahe súdu. Súd starostlivo zvažoval práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo
žalobcu na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal možnosťvčas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobcom uplatnenému právu. Žalovaný takúto možnosť mal,
avšak až v priebehu konania len postupne namietal to, prečo odmieta uhradiť uplatnenú pohľadávku
žalobcu. Až na pojednávaní dňa 31.10.2019 žalovaná strana navrhla vykonať dokazovanie listinnými

dôkazmi, hoci vzhľadom na to, aké skutočnosti mali byť týmito dôkazmi preukázané je zrejmé, že tieto
(ak existujú) mohla žalovaná strana v prípade starostlivého konania predložiť už na začiatku súdneho
konania. Ani žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti prečo ním spomínané listinné dôkazy
nepredložil už skôr. Pre tieto skutočnosti súd voči návrhom na vykonanie dokazovania prednesených
žalovanou stranou uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania.

26. V súlade s ust. § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného vzniká
prenajímateľovi v zmysle ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonné záložné právo a to
k hnuteľným veciam, ktoré patria nájomcovi alebo osobám, ktoré žijú v spoločnej domácnosti a ktoré boli
do prenajatej nehnuteľnosti vnesené, pričom vznik tohto zákonného záložného práva prenajímateľa sa
viaže na okamih vnesenia vyššie uvedených hnuteľných vecí do predmetu nájmu a v zmysle ust. § 672
ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniká ich odnesením, resp. odstránením skôr, než boli spísané osobou

poverenou súdom. Zároveň platí, že v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka disponuje
prenajímateľ zádržným právom a môže zadržať hnuteľné veci, ktoré patria nájomcovi, resp. osobám,
ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a boli vnesené do predmetu nájmu, a to v prípade, ak sa nájomca
sťahuje,aleboaksaveciodstraňujúanájomnénájomcomprenajímateľoviniejezaplatené.Prenajímateľ
však musí zároveň do ôsmich dní požiadať o súpis týchto vecí súdom poverenou osobou, alebo musí

veci vydať.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný nemal právo veci žalobcu
zadržať, nakoľko záložné právo k hnuteľným veciam podľa § 672 Občianskeho zákonníka nevzniká
na zabezpečenie nájomného zo zmluvy o podnájme (Rc 28/2007). Neexistuje žiadny rozumný dôvod

na posilnenie postavenia nájomcu ako oprávneného vo vzťahu k podnájomníkovi do tej miery, aby
účinky záložného práva uvedeného v ustanovení § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahovali
rovnako na osobu nájomcu z titulu zmluvy o podnájme (Rc 28/2007). Touto problematikou, t. j.
problematikou vzniku záložného práva k hnuteľným veciam podľa § 672 Občianskeho zákonníka sa
zaoberal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.02.2006, sp. zn. 28Cdo 311/2006, v ktorom

ako dovolací súd uviedol, že na základe ustanovenia § 672 Občianskeho zákonníka vzniká záložné
právo k hnuteľným veciam iba vo vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, účinky vzniku záložného
práva k hnuteľným veciam teda nemožno vťahovať tiež na vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, a
to ani pri použití analógie, nakoľko nejde o totožnosť dvoch záväzkových vzťahov.

28. Konanie žalovaného, ktorým žalobcovi znemožnil predmet podnájmu užívať a zmocnil sa jeho
osobnýchvecímožnopovažovaťzakonaniesvojvoľnéaprotiprávne,ktorýmhrubýmspôsobomzasiahol
do práv žalobcu. Žalovaný už vôbec nebol oprávnený podmieňovať vydanie vecí úhradou nájomného
(obzvlášť pokiaľ sa ani nepokúsil o ich súpis).

29. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, podľa ktorej žalobcovi nepatrí nárok na vrátenie alikvótnej
časti žalobcom zaplateného nájomného, ako aj časti ním zaplatenej zábezpeky súd aj túto argumentáciu
vyhodnotil ako nedôvodnú.

30. Ak žalovaný vo svojej obrane argumentoval škodou, ktorá mu bola spôsobená žalobcom, resp.

aj ostatnými podnájomníkmi, z ktorými zdieľal pasívnu solidaritu, bolo jeho povinnosťou preukázať,
že na ich strane došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku ich zodpovednosti za túto škodu.
Týmito predpokladmi sú protiprávny úkon alebo kvalifikovaná udalosť (protiprávny stav), vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia
byť naplnené súčasne a bez preukázania existencie ktoréhokoľvek z nich nemôže dôjsť k vzniku

zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom sa rozumie taký úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Zároveň zasahuje do subjektívnych práv inej fyzickej alebo právnickej osoby či ohrozuje tieto
práva. Podstatou protiprávneho úkonu teda všeobecne spočíva v rozpore úkonu (správania sa subjektu)
s objektívnym právom. To znamená, že sa subjekt nespráva podľa toho, čo mu ukladá právny predpis,
koná inak, ako to vyplýva zo zákona alebo z obsahu záväzkovo-právneho vzťahu.

31. Časť „škody“ mali podľa žalovaného predstavovať náklady na výmenu zámku vchodových dverí ako
aj náklady na montáž ďalších prídavných zámkov na tieto dvere. Žalovaný tak za škodu považuje aj
také náklady, ktoré súvisia výlučne z jeho protiprávnym konaním a žalovanému nárok na úhradu týchtonákladov nemohol vzniknúť a ani nevznikol. Dôvodom výmeny zámku a pridania ďalšieho zámku bola
tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania iba snaha žalovaného protiprávne fyzicky znemožniť
žalobcovi ďalšie užívanie bytu a zabrániť mu v prístupe k tomuto bytu.

32. Pri posudzovaní tej časti obrany žalovaného, v ktorej poukazoval na náklady na opravu a
práce súvisiace s uvedením prenajatého bytu do pôvodného stavu súd vychádzal zo skutočnosti, že
predmetný byt bol v nepretržitom podnájme od minimálne od 01.09.2015 do 07.12.2017, t.j. viac ako 27
mesiacov. V zmysle článku III. bodu 11. zmluvy žalovaný tak, ako aj ďalší podnájomcovia zaviazali dňom

skončenia podnájmu odovzdať žalobcovi byt v stave, v akom ho prevzali, s prihliadnutím na obvyklé
opotrebovanie. V prípade ak by v priebehu doby podnájmu došlo k poškodeniu bytu alebo k jeho
nadmernému opotrebeniu boli podnájomcovia povinní takéto poškodenia odstrániť alebo uhradiť škodu
takto spôsobenú, t.j. uhradiť náklady na opravy a práce súvisiace s uvedením bytu do pôvodného stavu.

33. Čo je bežným opotrebením je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej prenajatej veci. Z

poškodení tak, ako boli zachytené vo faktúrach vystavených spoločnosťou NEO-EVO s.r.o., ako aj z
fotodokumentácie nemožno považovať za preukázané, že by došlo k nadmernému opotrebovaniu bytu a
to aj z dôvodu, že žalovaný vôbec nepreukázal v akom stave bol tento byt podnájomcom odovzdaný. Nie
jetedavpodstatemožnéposúdiť,ktorépoškodeniabytusanabytevyskytovaliužpredjehoodovzdaním
podnájomníkom a ktoré naopak vznikli práve počas jeho užívania podnájomníkmi. Toto opotrebenie bytu

súdnepovažovalzaopotrebeniepresahujúcerámecjehoobvykléhoužívania.Nepochybnebolprenajatý
byt určený na bývanie a tak ho žalovaný ako aj ostatní podnájomníci užívali. Predmet nájmu nemôže
byť vrátený v totožnom stave, v akom bol na začiatku nájomného vzťahu odovzdaný prenajímateľom.
Vždy je nutné prihliadnuť k obvyklému opotrebeniu veci, ktoré bolo zapríčinené riadnym užívaním
veci dohodnutým zmluve alebo vyplývajúcim z obvyklého užívania. Poškodenie stien je len výsledkom

bežného každodenného užívania bytu určenému k bývaniu ľudí, ktorí si svoj priestor určený na bývanie
zariaďujú nábytkom, zušľachťujú rôznymi predmetmi a tak skvalitňujú bývanie. Taktiež prípadná potreba
opravy sifónu, resp. pántov na skrinkách vyplýva z bežného používania týchto súčastí bytu a nie je ju
možné považovať za známku nadmerného opotrebenia bytu. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy navyše
nevyplýva, že by mal byť prenajatý byt po ukončení podnájmu podnájomníkmi vymaľovaný.

34. Aj na základe tohto faktu možno konštatovať, že opotrebenie bytu pri jeho odňatí žalovaným
zodpovedalo obvyklému opotrebeniu vyplývajúceho zo spôsobu užívania veci. Rekonštrukčné práce,
ktoré mali byť žalovaným vykonané znamenajú uvedenie prenajatého bytu do stavu pred jeho
odovzdaním podnájomníkom, či nie je totožné so zákonnou požiadavkou, dokonca je nad rámec, na

odovzdanie prenajatého bytu v stave po skončení nájmu.

35. Pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné si uvedomiť, že v podnájomnej zmluve je možné
si dojednať, v akom stave bude predmet podnájmu odovzdaný prenajímateľovi po skončení nájmu.
Napríklad, že priestor bude vymaľovaný na bielo, bude odovzdaný bez dier na stenách po obrazoch

a pod. Stupeň opotrebenia má zodpovedať riadnemu porovnaním s východzím stavom, t.j. dňom
prevzatia veci do nájmu. Je nutné prihliadnuť i k povinnosti opráv, ktoré majú nájomca a podnájomca.
Predmet nájmu nie je odovzdaný v pôvodnom stave s prihliadnutím k obvyklému opotrebeniu, ak neboli
uskutočnené opravy nájomcom, ku ktorým sa zaviazal v zmluve. Naopak, predmet nájmu je odovzdaný
v zodpovedajúcom stave, ak neboli uskutočnené opravy, ku ktorým sa zaviazal prenajímateľ. Stav

veci pri prevzatí by mal v konkrétnom prípade vyplývať z nájomnej zmluvy. Zvyčajne je pri prevzatí
bytu nájomcom na začiatku zmluvného vzťahu vyhotovovaný preberací protokol. Porovnaním opisu
bytu v preberacom protokole vyhotovenom na začiatku vzťahu a následne na konci vzťahu by bolo
možné zhodnotiť, či byt bol vrátený v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebovaniu. V prípade, ak
z protokolu, ktorý je vyhotovený pri vrátení bytu vyplýva, že jeho stav nezodpovedá stavu bytu pri jeho

preberaní, môže sa nájomca domáhať náhrady škody.

36. Súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, v akom stave žalovaný byt na
začiatku zmluvného vzťahu podnájomcom odovzdal. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by stav bytu
pri jeho odovzdávaní do podnájmu bol zachytený či už v zmluve alebo preberacom protokole Ani pri

faktickom skončení užívania predmetu podnájmu žiaden odovzdávací protokol spísaný nebol, keďže
žalovaný žalobcu z bytu doslova vyhodil. Ako súd už uviedol, pri nároku na náhradu škody sa vyžaduje,
aby bol preukázaný vznik škody, porušenie zmluvnej, alebo zákonnej povinnosti žalobcu, príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a zavinenie žalobcu. Z vykonaného dokazovaniav žiadnom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobca alebo iný podnájomcovia porušili
akúkoľvek zmluvnú, alebo zákonnú povinnosť (ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), ak sa
byt v čase jeho protiprávneho odňatia žalobcovi nachádzal v stave zodpovedajúcom stavu zachytenom

vo fotografiách predložených žalovaným.

37. Pokiaľ žalovaný považoval odstrániť bežné opotrebenie bytu vzniknuté pri jeho užívaní
podnájomníkmi, nemôže sa samozrejme domáhať ani náhrady škody v podobe ušlého zisku spôsobenej
tým, že tento byt po dobu rekonštrukčných prác nebolo možné prenajímať.

38. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu spisu nie je zrejmé ani to, či na strane
žalovaného k akémukoľvek vzniku škody vôbec došlo.
39. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.
40. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.
41. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého

stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať.
42. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej
škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia

majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je
rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná
udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

43. Skutočná škoda nastáva vtedy, keď dôjde k zmenšeniu majetkovej podstaty poškodeného. Škoda
spočívajúca vo vynaložení nákladov na opravu veci k vzniku škody nedochádza vystavením faktúry
osobou, ktorá opravu veci vykonala, ale až reálnym zaplatením ceny takejto opravy. To znamená, že aj
samotnú škodu nie je možné považovať za preukázané pokiaľ poškodený nepreukáže, že cenu opravy
skutočne uhradil.

44. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
45. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ho súd v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej

podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku.Nakoľkožalobcamalvoveciplnýúspech,vznikolmunároknanáhradutrovkonania
voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.