Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419204248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcov: 1. W.

O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W., J. P. XX, zastúpený Centrom správnej pomoci Galanta, so sídlom
Galanta, Staničná 10, IČO: 51 412 802, 2. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W., J. P. 22, proti žalovaným:
1. Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, 2.
ProByt-NZ, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 9, IČO: 43 908 462, o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 21.8.2019 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako
kupujúcim, ktorá bola uzatvorená 22.8.2016 a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu
č. X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu v pomere XXXX/XXXXXX, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové
Zámky na LV č. XXXX k.ú. F. W.. žalobcovia v žalobe uviedli, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľke
U. O., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. W., D. P. XX, ktorá zomrela X.X.XXXX pričom

podľa uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. XXD XXXX/XXXX C. XXX/XXXX žalobcovia v 1.
a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k členskému podielu u žalovaného v 1. rade a právo nájmu k
družstevnému bytu na ulici D. Kráľa v F. W. a to každý z nich v polovici. V žalobe žalobcovia uviedli,
že žalovaní v 1 a 2 rade ohrozili a porušili ich právo keďže nebolo rešpektované ústavou garantované
právo vlastniť majetok a ich právo na ochranu obydlia. Žalobcovia uviedli, že žalovaní v 1 a 2 rade
uzavreli 22.8.2016 zmluvu o prevode vlastníctva bytu (kúpnu zmluvu) podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníkaapodľazákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,pričomtítoneboli

oprávnení nakladať s majetkom žalobcov v 1. a 2. rade. Ďalej uviedli, že predmetom uvedenej zmluvy bol
byt č. X na ulici D. P. XX v F. W. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX v pomere XXXX/XXXXXX k celku. Zároveň uviedli,
že parcela, na ktorej leží uvedený bytový dom, je zapísaná na LV č. XXXXX k.ú. F. W.. Žalobcovia
uviedli, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností a majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Zároveň uviedli, že voči žalobcom v 1. a 2. rade bola podaná žaloba
o vypratanie predmetných nehnuteľností a to i napriek tomu, že sú ich vlastníkmi po svojej matke a

uviedli, že žalovaný v 1. rade nemal právo nakladať s vlastníctvom žalobcov v 1. a 2. rade. Uviedli, že
žalobou chcú odstrániť spornosť práva a neistoty v právnom vzťahu so žalovaným v 1. rade, ktorý sa
nikdy nestal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a preto je zmluva neplatná od počiatku pričom
ide o absolútnu neplatnosť zmluvy. Poukázali na ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. K žalobežalobcovia pripojili uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. XXD XXXX/XXXX C. XXX/XXXX zo dňa
X.X.XXXX, zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.8.2016 uzavretú medzi žalovanými v 1 a 2 rade,
notársku zápisnicu spísanú notárom Mgr. Petrom C. so sídlom F. W., Q. XX č. N XXXX/XXXX F F zo

dňa XX.XX.XXXX, ktorou bola spísaná kúpna zmluva medzi žalovaným v X rade ako predávajúcim a
spoločnosťou World Reality s.r.o. Komárno ako kupujúcim, ktorej predmetom bol byt č. X na ulici D. P.
XX v F. W., notársku zápisnicu zo dňa 16.8.2016 spísanú notárkou Erikou J. so sídlom T., R. XX/k zo
dňa 16.8.2016, ktorou osvedčovala právne významné skutočnosti vo veci ponukového konania, ktoré
sa týka predmetného bytu, zmluvu o výkone správy uzavretú medzi žalovaným v 1. rade ako správcom

a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. kráľa v F. W. zo dňa XX.X.XXXX,
zápisnicu o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu spísanú Okresným stavebným bytovým družstvom v
Nových Zámkoch a matkou žalobcov v 1. a 2. rade U. O. zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie Okresného
stavebného bytového družstva Nové Zámky o pripravenosti bytu na prevzatie zo dňa 7.2.1989, výzvu
Okresného stavebného bytového družstva Nové Zámky na zaplatenie členského podielu, ktorá bola
doručená U. O. dňa I XX.X.XXXX, predpis úhrady za užívanie bytu od 1.3.1989, rozhodnutie Okresného

stavebného bytového družstva Nové Zámky o pridelení družstevného bytu matke žalobcov U. O. zo
dňa XX.X.XXXX, potvrdenie Okresného stavebného bytového družstva Nové Zámky zo dňa 30.7.1985,
ktorým sa potvrdzuje, že I. O. je členom uvedeného družstva od X.X.XXXX a má uhradený členský vklad
3.000,- Kčs, čestné vyhlásenie žalobcu v 1 rade o tom, že predmetný byt slúži na výhradne na účely
bývania zo dňa 1.7.2011.

2. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením konajúceho súdu zo
dňa 25.9.2019.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 10.10.2019, v ktorom uviedol, že Okresné

stavebné bytové družstvo Nové Zámky dňa 26.1.1989 rozhodlo o pridelení družstevného bytu pre matku
žalobcov U. O. a tento byt jej bol daný do užívania na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX. W. uviedol, že U. O. počas svojho života nikdy nepodala žalovanému
žiadosť o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva a teda až do svojho úmrtia bola len
užívateľom, resp. nájomcom predmetného bytu, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Zároveň

uviedol, že 6.11.2008 bolo žalovanému v 1. rade doručené uznesenie Okresného súdu Nové Zámky
vo veci dedičstva po U. O., z ktorého vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli do podielového
spoluvlastníctva rovnakým dielom t.j. každý z nich v polovici vlastnícke právo k členskému podielu v
Novozámockom bytovom družstve a tiež právo nájmu k družstevnému bytu č. 3 na ulici D. P. XX v F.
W., ktorého zostatková hodnota činí 20.681,- Sk.

4. V uvedenom vyjadrení ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že 22.9.2015 bola žalobcom v 1. a 2. rade
doručená výpoveď z nájmu bytu a to z dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1, písmeno d) Občianskeho
zákonníka keďže neplatili úhrady za užívanie bytu za obdobie 30.9.2009 - 31.8.2015 pričom dlh
predstavoval 4346,90 eur a poplatky z omeškania predstavovali 2378,38 eur. Následne uznesením

žalovaného v 1. rade zo dňa 26.11.2015 boli žalobcovia v 1. a 2. rade vylúčení z členstva v družstve.
Ďalej uviedol, že ani jeden zo žalobcov dlžnú sumu žalovanému v 1. rade neuhradil ani nevyužil právo
uplatniť na súde neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka t.j. v
3 mesačnej lehote od doručenia výpovede. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dňa 22.8.2016 uzatvoril ako
predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim pričom predmetom

tejto zmluvy bol byt č. 3 na ulici D. P. XX v F. W.. Taktiež uviedol, že žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi
predmetného bytu po svojej matke U. O. zdedili len členský podiel a právo nájmu k bytu pričom tento
byt im nikdy nebol prevedený do ich vlastníctva. Uviedol, že žalobcovia si mýlia pojmy vlastnícke a
užívacie právo k bytu a žijú v domnienke, že sú alebo boli vlastníkmi predmetného bytu. Zároveň uviedol,
že žalobca v 1. rade v súčasnosti neoprávnene užíva predmetný byt ku ktorému nemá žiadny právny

vzťah, a preto na Okresnom súde Nové Zámky prebieha súdny spor o vypratanie predmetného bytu,
ktorý je vedený pod č. 5C/357/2016, v ktorom je žalobcom žalovaný v 2. rade. Napokon uviedol, že
žalovaný v 1. rade ako výlučný vlastník predmetného bytu má plné právo túto nehnuteľnosť previesť na
nového vlastníka a nebol povinný o tom informovať ani jedného zo žalobcov, ktorí nemajú žiadne právo
predmetný byt užívať a boli povinní ho vypratať už v roku 2015 keď im bola daná výpoveď z nájmu bytu.

Preto z uvedených dôvodov žiadal aby súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú. K uvedenému
podaniu pripojil okrem dokladov pripojených k žalobe aj výpoveď z nájmu bytu danú žalobcom v 1. a 2.
rade zo dňa 22.9.2015, výpis z uznesenia žalovaného v 1. rade zo dňa 10.12.2015, z ktorého vyplýva,že žalobcovia v 1. a 2. rade boli vylúčení z členstva u žalovaného v 1. rade, LV č. XXXX k.ú. F. W., ktorý
sa týka predmetného bytu.

5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného v 1. rade nevyjadrili i napriek tomu, že boli k tomu vyzvaní
uznesením konajúceho súdu zo dňa 18.10.2019, ktoré im bolo doručené dňa 28.10.2019 a 24.10.2019.

6. Na pojednávaní dňa 17.12.2019 sa nezúčastnil zástupca žalovaného v 2 rade, pričom žalovaný v 2.
rade mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané elektronicky dňa 4.12.2019 pričom neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Na uvedenom pojednávaní
zástupkyňa žalobcu v 1. rade uviedla, že žiada aby súd žalobe vyhovel a rozhodol v zmysle žalobného
petitu, mala za to, že predmetná zmluva o vlastníctve bytu je neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonník keďže ide o neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a
obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Z LV č. XXXX k.ú. F. W. je zrejmé, že majetkovou podstatou je
bytový dom súpisné číslo XXXX na parcele č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV XXXXX k.ú. F. W. pričom

vlastníkmi sú fyzické osoby bývajúce v bytoch vo vchode XX a XX, pričom spoluvlastnícky podiel na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomujeXXXX/XXXXXX.Uviedla,ževlastníkommalibyť
zapísaní žalobcovia v 1 a 2 rade. Uviedla, že obytný dom bol vo spoluvlastníctve a je v spoluvlastníctve
40 vlastníkov pričom pri rozhodnutí a podpísaní zmluvy o realizácii predaja nehnuteľného majetku
zmluvnou stranou bol žalovaný v 1 rade pričom mala za to, že žalovaný v 1 rade nebol oprávnený

ani legitimovaný takúto zmluvu podpísať sám. uviedla, že k podpisu uvedenej zmluvy sa vyžaduje,
aby túto zmluvu podpísalo resp. podpísali všetci spoluvlastníci nehnuteľného majetku bytového domu.
Uviedla, že podľa Občianskeho zákonníka byt nie je nehnuteľnosťou, nehnuteľnosťou je celý bytový
dom. Poukázala na ust. § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel
prevádza, majú spoluvlastníci predkúpne právo iba že ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú, o výkone predkúpneho práva majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Uviedla, že žalovaný v 1. rade pred podpisom kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu neponúkol
spoluvlastníkom v bytovom dome podiely, ktoré prevádzal žalovaný a teda mal záujem previesť žalovaný
v 1. rade. Uviedla, že podľa rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva zo dňa 26.1.1989
bol pridelený predmetný byt pridelený členovi Helene O., a po jej smrti sa v dedičskom konaní stali

právoplatnými dedičmi synovia t.j. žalobcovia v 1 a 2 rade. Títo dedili do podielového spoluvlastníctva
rovným dielom po jednej polovici každý vlastnícke právo k členskému podielu žalovaného bytového
družstva. Na základe tohto právneho titulu mali právo užívať tento byt a mali právo sa podieľať na
správe bytového domu z titulu platenia za služby spojené so správou bytového domu. Uviedla, že medzi
žalovaným v 1. rade a vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome vznikla zmluva o výkone správy

čiže žalovaný v 1. rade bol správcom a je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt,
ktorý užívajú žalobcovia. Uviedla, že vlastníci bytov a spoluvlastníckych podielov na príslušenstve a
spoločných častiach a zariadeniach domu mali právo byť účastníkmi zmluvy, na ktorú žalovaný v 1. rade
malurobiťponukovékonanienapredajmajetku,atopredajbytu.Žiadalaabybolivypočutívšetcivlastníci
bytového domu za účelom osvedčenia či im bol predmetný byt ponúknutý ako spoluvlastníkom ,či

bola schôdza a či boli oboznámení s tým, že sa predáva spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam
a spoločným zariadeniam bytového domu, pričom mala za to, že schôdza sa nekonala a o zásadnej
otázke spoluvlastníci nerozhodovali a zároveň mali spoluvlastníci právo rozhodovať o výplate členského
podielu žalobcom, ktorý bol vo výške cca 40.000,- eur v roku 2016. Ak sa rozhodol žalovaný v 1. rade
predať byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach domu, ktoré

boli v spoluvlastníctve 40 spoluvlastníkov, bol zároveň povinný vyplatiť zostatkovú hodnotu členského
podielu užívateľovi a to žalobcom a to podľa zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
14.2.1989 pričom o tejto skutočnosti boli oprávnení rozhodovať všetci vlastníci bytového domu. Jednalo
sa o členský podiel v hodnote cca 40.000,- eur pričom podľa predaja bytu kedy mala spoločnosť Imperial
Solution s.r.o. na základe zmluvy so žalovaným v 1. rade predať uvedený byt za sumu 25.800,- eur

žalovanému v 2. rade. V danom prípade došlo k neplatnému právnemu úkonu a poškodeniu všetkých
vlastníkov bytového domu. Na otázku súdu kto by bol vlastníkom predmetného bytu ak by súd žalobe
vyhovel štatutárna zástupkyňa zástupcu žalobcu v 1. rade uviedla, že vlastníkmi bytu by boli žalobcovia
v 1. a 2. rade. Žiadala aby bola vyčíslená zostatková hodnota predmetného bytu - nesplatenej časti
investičného úveru, tzv. anuity. Žiadala aby to vyčíslil žalovaný v 1. rade.

7. Na uvedenom pojednávaní žalobca v 1. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe, žiadal aby súd žalobe
vyhovel, mal za to, že byt mu patrí spolu so svojim bratom keďže byt bol splácaný vyše 20 rokov vo
forme anuity. Aj keď sa stalo, že sa niekedy zadĺžili voči žalovanému v 1. rade ,vždy napokon dlh splnili.Uviedol, že byt mal byť predaný so súhlasom ostatným spoluvlastníkov bytového domu. Na otázku súdu
či si podal žiadosť o prevod bytu do vlastníctva udáva, že nie, tak isto ani jeho matka, ktorá bola chorá
si nepodala žiadosť o prevod bytu. Uviedol, že snažil sa vždy platiť nájomné. Po smrti matky nebola

žalobcom v 1 a 2 rade ponúknutá žiadna nová nájomná zmluva.

8. Na uvedenom pojednávaní žalobca v 2. rade uviedol, že hodnota bytu nebola riadne zistená keďže
nikto byt neohliadol. Uviedol, že on nepožiadal o odkúpenie predmetného bytu, chce sa oženiť bez toho
aby mu niekto do toho niečo hovoril. Uviedol, že byt predajú a rozdelia sa.

9. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že sa pridržiava vyjadrení k
žaloby zo dňa 10.10.2019 ako i ústneho vyjadrenia na pojednávaní a uviedla, že žalobcovia nie sú a
nikdy neboli vlastníkmi ani spoluvlastníkmi daného bytu a preto žiadala súd aby žalobu zamietol ako
nedôvodnú. Uviedla, že žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatňuje.

10. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalobcu v 1 rade uviedla, že medzi žalovaným v 1. rade a
žalobcami v 1. a 2. rade nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva, nikdy neboli vyzvaní na platenie nájmu,
nikdy nájom neplatili, čiže nemohli ani dostať výpoveď z nájmu v zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, žalobcovia vždy platili za služby spojené s užívaním bytu, pričom medzi nim a žalovaným
v 1. rade tak vznikol spotrebiteľský vzťah a žalovaný v 1. rade bol dodávateľom služieb do bytového

domu v ktorom sa nachádza byt č. 3 a žalobcovia v 1. a 2. rade boli vždy spotrebitelia vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade. Mala za to aby sa v tejto veci aj prihliadlo na právo spotrebiteľov a na ustanovenia
Občianskeho zákonníka uvedené v § 52, 53 a 54. Zároveň žiadala aby súd pripustil zmenu žaloby tak
aby žalovaného v 1rade zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade a to každému z nich sumu 20.000,- eur.
K uvedenému prednesu zástupkyne zástupcu žalobcu v 1 rade sa pripojil aj žalobca v 2 rade. Konajúci

súd uznesením na uvedenom pojednávaní nepripustil zmenu žaloby tak ako to požadovala zástupkyňa
zástupcu žalobcu v 1. rade.

11. Súd uznesením upustil od ďalšieho dokazovania navrhovaného zástupkyňou zástupcu žalobcu v 1
rade, t.j. výsluchu všetkých vlastníkov bytového domu č. XXXX na ulici D. P. v F. W..

12. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa zástupcu žalobcu v 1 rade uviedla, že sa pridržiava
prednesov a mala za to, že žaloba je dôvodná, lebo zmluva je neplatná keďže na strane predávajúceho
mali byť uvedení všetci vlastníci bytového domu a v časti ohľadne kúpnej ceny je taktiež neplatná
pretože boli poškodení všetci spoluvlastníci bytového domu nakoľko kúpna cena bola poskytnutá na

účet vlastníkov bytového domu a nie na účet jediného vlastníka, t.j. žalovaného v 1. rade.

13. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa§4Občianskehozákonníka,protitomu,ktoprávoohrozíaleboporuší,možnosadomáhaťochrany
u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právny úkon

musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme

akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 46 odsek 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým

priestorom

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva

a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
(2) Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v

dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome
s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu
alebo nebytového priestoru.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej
osoby alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode
vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu,5) vymedzenie
polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom
nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v
dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku

zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená
podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých
bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahléhopozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti

spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového
priestoru s vlastníkom domu, f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome
o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, g) úpravu práv k
zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných
orgánov.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa
nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Súd po posúdení žaloby, dokladov založených v spise, na základe vyjadrení zástupkyne žalobcu

v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade zistil, že žaloba je celkom nedôvodná. Súd mal
z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. a rade a žalovaným v 2. rade za preukázané, že
predmetný byt vlastnícky patril v celosti žalovanému v 1. rade, a teda ako vlastník mal právo nakladať
s uvedeným bytom podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že boli vlastníkmi

predmetného bytu a to isté platí aj o matke žalobcov v 1. a 2. rade U. O., ktorá zomrela 8.9.2006
a ktorá bola užívateľkou predmetného bytu. Z vyššie uvedeného rozhodnutia Stavebného bytového
družstva Nové Zámky mal súd preukázané, že tento byt bol pridelený matke žalobcov v 1. a 2. rade
U. O. a z dedičského rozhodnutia t.j. uznesenia OS Nové Zámky č. 16D XXXX/XXXX C. XXX/XXXX
mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade zdedili po svojej matke U. O. len členský podiel v

Novozámockom bytovom družstve a právo nájmu k predmetnému družstevnému bytu. Žalobcovia v
priebehu celého konania žiadnym spôsobom nepreukázali, že by akýmkoľvek spôsobom bolo narušené
alebo ohrozené ich vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k predmetnému bytu kúpnou zmluvou, ktorej
neplatnosti sa domáhajú keďže neboli nikdy vlastníkmi predmetného bytu. Vlastníkom predmetného
bytu bol žalovaný v 1. rade, ktorý využil svoje právo podľa § 123 a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka

a právo podľa zákona č. 182/93 Z.z.

15. Zo žaloby je zrejmé, že žalobcovia nerozlišujú medzi vlastníctvom a užívaním predmetného bytu a
neberúdoúvahyskutočnosť,žebytjesamostatnounehnuteľnosťoupodľa§2ods.1zákonač.182/1993
Z.z. a podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v priebehu konania teda nepreukázali

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy podľa ust. § 137 písmeno c) CSP, a
teda niet zákonného dôvodu žalobe žalobcov vyhovieť. Žalobcovia sa môžu domáhať len vyporiadania
ohľadne členského podielu keďže členský podiel u žalovaného v 1. rade nadobudli po svojej matke
Helene O. dedením podľa vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky. Žalobcovia v 1. a
2. rade nepreukázali, že by nadobudli vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo k predmetnému bytu. Žalobcovia

v 1. a 2. rade nepreukázali, že by nadobudli predmetný byt podľa zákona č. 182/93 Z.z. uzavretím zmluvy
o prevode vlastníctva k predmetnému bytu so žalovaným v 1. rade, ktorý bol vlastníkom predmetného
bytu.

16. Žalobcovia nepreukázali žiadny konkrétny zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd určiť, že predmetná

zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorej neplatnosti sa domáhajú, by mala byť neplatná. Poukázali
len na ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že predmetná zmluva, ktorej neplatnosti sa
žalobcovia domáhajú bola v súlade s platným právnym poriadkom potvrdzuje skutočnosť, že Okresný
úrad Nové Zámky, katastrálny odbor zapísal na základe uvedenej zmluvy vlastnícke právo v prospech
žalovaného v 2. rade, ktorý následne ďalšou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou notára Mgr.

Petra C. dňa XX.XX.XXXX formou kúpnej zmluvy previedol predmetný byt do vlastníctva spoločnosti
World Reality s.r.o. Komárno. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov v 1 a 2 rade a vzhľadom na nepreukázanie zákonných
dôvodov neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalobu ako nedôvodnú zamietol.17. Konajúci súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhované žalobcom v 1 rade,
t.j. vypočutie všetkých vlastníkov v predmetnom bytovom dome keďže takéto dokazovanie by bolo

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zbytočné a nemalo by žiaden vplyv na právne posúdenie
veci. Súd zároveň nepripustil zmenu žaloby navrhovanej žalobcami v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, ktorou sa domáhali toho aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade a to každému z nich náhradu za členský podiel v sume 20.000,- eur keďže výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a preto súd pokračoval v

konaní o pôvodnej žalobe podľa § 143 ods. 3 CSP. Žalobcovia ohľadne zmenenej žaloby nepredložili
žiadne dôkazy a neuviedli skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie a rozhodnutie vo veci zmeny
žaloby.

18. Súd o trovách tohto konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal právo na náhradu
trov konania, hoci na náhradu trov konania mali právo podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže konajúci súd

žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol v plnom rozsahu. Keďže žalovaný v 1. rade náhradu trov konania
nežiadal a žalovanému v 2 rade trovy konania nevznikli ani ich nežiadal keďže vo veci sa žiadnym
spôsobom nevyjadril.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutia smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.