Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Szabo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5816010022.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov
JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného Mgr. W. Z. pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, prerokoval
na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2019 v Bratislave dovolanie obvineného Mgr. W. Z. podaného
prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2018, sp. zn.
1 To 5/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. W. Z. sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 18. júla 2017, sp. zn. 4 T 7/2016 v spojení s opravným
uznesením z 27. novembra 2017 bol obvinený Mgr. W. Z. uznaný za vinného z prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a zo zločinu marenia spravodlivosti v
štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr.zák., § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom
základe, že

dňa 21. októbra 2014 v doobedňajších hodinách, v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru
I., W. č. X/X, telefonicky viackrát inštruoval Y. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom N.. XX, okres I., ako
má vypovedať a konať vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., vedeného na
Obvodnom oddelení Policajného zboru v I. pod ČVS: ORP-1011/NO-DK-2014 s tým, aby Y. Q. presvedčil
poškodeného V. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom I., O.. XXX/X, aby zrušil práceneschopnosť, ďalej aby
Y. Q. išiel na miesto činu, do herne O. v I. na Ulicu W., kde mohli byť vytvorené kamerové záznamy
z napadnutia V. K. Y. Q. s tým, aby zabezpečil, že možné záznamy nebudú poskytované príslušníkom
polície, napriek tejto inštrukcii Y. Q. v herni O. kamerové záznamy nebol zabezpečiť, taktiež prisľúbil Y.
Q., že pôjde vec vybaviť u povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru I. npor. V.
W., čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/, písm. f/ a písm. i/ zákona č. 73/1998 o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Za to bol obvinený Mgr. W. Z. odsúdený podľa § 344 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák.
s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., súd obvinenému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil obvinenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. súd uložil obvinenému obmedzenie - podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. súd určil obvinenému povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obvineného.

Proti tomuto rozsudku zahlásil obvinený do zápisnice na hlavnom pojednávaní spolu s obhajcom
odvolanie voči všetkým výrokovým častiam napadnutého rozsudku (č.l. 473), neskôr podal aj krajský
prokurátor odvolanie v neprospech obvineného proti výroku o treste (č.l. 475). Jednotlivé odvolania
odôvodnili prostredníctvom osobitných podaní (č.l. 490-492, 494-500, 505-507). Na základe včas
podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí 27. februára 2018
rozsudkom, sp. zn. 1 To 5/2018 (č.l. 523-525), ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu.

Rozhodujúc v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného Mgr. W. Z., nar. X.. M. XXXX v I., trvale
bytom N. č. XXX, okres I. vinným zo zločinu marenia spravodlivosti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1
Tr. zák., § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 21. októbra 2014 v doobedňajších hodinách, v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru
I., W. č. X/X, telefonicky viackrát inštruoval Y. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom N.. XX, okr. I., ako
má vypovedať a konať vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., vedeného na
Obvodnom oddelení Policajného zboru v I. pod ČVS: ORP-1011/NO-DK-2014 s tým, aby Y. Q. presvedčil
poškodeného V. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom I., O. č. XXX/X, aby zrušil práceneschopnosť, ďalej
aby Y. Q. išiel na miesto činu, do herne O. v I. na Ulicu W., kde mohli byť vytvorené kamerové záznamy
z napadnutia V. K. Y. Q. s tým, aby zabezpečil, že možné záznamy nebudú poskytované príslušníkom
polície, napriek tejto inštrukcii Y. Q. v herni O. kamerové záznamy nebol zabezpečiť.

Za to bol obvinený Mgr. W. Z. odsúdený podľa § 344 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože nebolo dôvodné.

Rozsudok súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. februára 2018, kedy vo
veci rozhodol krajský súd.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 27. marca 2018, jeho obhajca 22. marca 2018, a
prokurátor prevzal rozhodnutie dňa 26. marca 2018 (č.l. 565).

Okresný súd Námestovo dňa 29. marca a po doplnení dňa 31. júla 2019 predložil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie obvineného Mgr. W. Z., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla
Novotného (č.l. 574-582 ). Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 28. septembra 2018 z dôvodov
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

V zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený namietal, že jeho odsúdenie
bolo založené výlučne na záznamoch (informáciách) získaných použitím ITP, pričom tento dôkaz bol
získaný nezákonným spôsobom. Z predmetného spisu sú však podľa obvineného zrejmé minimálne 3
dôvody protiprávnosti uvedených záznamov, a to a/ nezákonnosť samotného rozhodnutia - súhlasu na
odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačných činností sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. júla 2014, sp. zn. KSBB-V-51-8/2014-Ntt-162, b/ rozpor s § 115 ods. 5 Tr. por. a c/ obchádzanie
záruk ústavnosti trestného konania aplikáciou zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním
v znení neskorších predpisov. Obvinený zopakoval svoje odvolacie námietky v zmysle, že použitím
uvedeného záznamu došlo k porušeniu § 2 ods. 12 Tr. por., pričom okresný súd sa ani len nezaoberal
jeho argumentáciou, že uvedené záznamy sú nelegálne a nepoužiteľné v tomto konaní s poukázaním na

odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorého argumentácia nebola správna a presvedčivá, nakoľko
vôbec nereagovala na jeho zásadné odvolacie námietky.

Ďalej obvinený uviedol, že základnou podmienkou oprávnenosti zásahu do súkromia je preskúmateľnosť
rozhodnutia o takomto zásahu, pričom úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutia by malo byť zistenie,
či je takéto rozhodnutie legálne, legitímne a tiež proporcionálne. Z odôvodnenia rozsudku pritom nie je
známe akým spôsobom a kým bol zaznám vyhotovený, pričom ani celá utajovaná časť spisu nielenže
nepreukazuje zákonnosť predmetného súhlasu, ale vyplýva z nej pravý opak, a to nezákonnosť súhlasu
s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. I. ÚS 114/2012
v zmysle ktorého je potrebné dodržať bez akýkoľvek pochybností to, že príkaz aj súhlas musia byť
odôvodnené v každom prípade, pretože ide o závažný zásah do základného práva dotknutej osoby,
ktorá nemá možnosť podať opravný prostriedok a o príkaze sa spravidla dozvedá až dodatočne, keď
už zásah do práva na súkromie bol realizovaný. Podľa obvineného preto rozhodnutie sudcu o použití
ITP musí mať nielen formálne, ale súčasne aj obsahové náležitosti rozhodnutia, pričom musí byť
odôvodnené v každom prípade s poukázaním aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14.
júna 2006, sp. zn. I. ÚS 274/05. Ďalej obvinený spochybňoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu
ohľadne odôvodnenosti použitia druhého súhlasu na odpočúvanie, ktorým sa predlžoval čas stanovený
v predchádzajúcom rozhodnutí na použitie informačno-technických prostriedkov, a to na obdobie od
30. júla 2014 do 29. januára 2015. Podľa obvineného je uvedený súhlas iba kópiou predchádzajúceho
rozhodnutia a neobsahovalo konkrétne a dostatočne preskúmateľné dôvody jeho použitia, a preto bolo
rozhodnutie z daného dôvodu nepreskúmateľné, svojvoľné a vo svojom dôsledku nezákonné, pričom
z uvedeného súhlasu tak nie je možné vyčítať žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala
legitimitu a proporcionalitu zásahu do jeho práv s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 27. mája 2008, sp. zn. III. ÚS 80/08. Navyše aj samotná žiadosť Inšpekcie o predĺženie
súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov z 28. júla 2014 je takisto iba kópiou prvej
žiadosti Inšpekcie z 30. januára 2014, nakoľko neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

Daný súhlas tak skutočne nie je ani proporcionálny, nakoľko z neho nie je zrejmé prečo neboli
využité iné miernejšie prostriedky zasahujúce do jeho ústavných práv, ale bola použitá iba nepodložená
formulácia. Ďalej obvinený namietal obsah súhlasu, ktorý obsahoval iba všeobecné informácie, ktoré
neopodstatňujú predĺženie odpočúvania. Použitie uvedených záznamov telekomunikačnej prevádzky je
podľa obvineného aj v rozpore s § 115 ods. 7 Tr. por., nakoľko lex specialis pre použitie informačno-
technických prostriedkov v trestnom konaní je jedine Trestný poriadok, a preto je potrebné aplikovať
jeho ustanovenie v zmysle ktorého v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj
v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 s poukázaním na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2015, sp. zn. 2 To 5/2011. Vychádzajúc z právnej
argumentácie rozhodnutí Najvyššieho súdu, ako aj zo skutočnosti, že záznam telekomunikačnej činnosti
bol vyhotovený dňa 21. októbra 2014, pričom súhlas bol vydaný už dňa 28. júla 2014 a trestné
stíhanie sa začalo dňa 13. apríla 2015, je zrejmé, že daná zákonná podmienka časovej súvislosti v
zmysle uvedeného ustanovenia nebola splnená. Vzhľadom na uvedeného bolo prehratie predmetných
záznamov a prečítanie v rozpore s § 115 ods. 7 Tr. por.

Podľa obvineného nemal policajný orgán postupovať podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred
odpočúvaním v znení neskorších predpisov, ale podľa Trestného poriadku, nakoľko mal disponovať
relevantnými poznatkami o podozrení zo spáchania trestného činu a nebol dôvod postupovať podľa
uvedeného zákona. Trestný poriadok ustanovuje akým spôsobom možno odpočúvať v trestnom konaní.
Za daných okolností sú tak informácie získané na základe vydaného súhlasu aj z tohto dôvodu absolútne
neúčinným dôkazom.

S ohľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel dovolaniu a
v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2018, č. k.
1 To 5/2018-526 a v konaní ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 317 ods. 1, § 322 ods. 3 Tr. por. a § 344 ods. 1 písm. b/ Tr.
zák. v neprospech obvineného a súčasne zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2018,
č. k. 1 To 5/2018-526, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad a zároveň prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vec v potrenom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis
dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Uvedenú možnosť vyjadriť sa využil krajský prokurátor, ktorého vyjadrenie bolo okresnému súdu
doručené 9. novembra 2018 (č.l. 585). K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
g/ Tr. por. prokurátor uviedol, že obvinený nebol odsúdený výlučne iba na základe informácii získaných
zo záznamov telekomunikačnej prevádzky. Na okresnom súde boli vypočutí svedkovia, prečítané
listinné dôkazy a na základe týchto dôkazov bol obvinený uznaný za vinného a následne odsúdený.
S argumentáciou krajského súdu sa plne stotožňuje a odkazuje na ňu, pričom uviedol, že súhlasy
sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. KSBB-V-51-1/2014-Ntt-7 a sp. zn. KSBB-V-51-8/2014-
Ntt-162 spĺňajú materiálne a formálne podmienky stanovené zákonom č. 163/2003 Z. z. o ochrane pred
odpočúvaním a takto získané dôkazy je možné použiť podľa § 119 ods. 2 Tr. por. aj v trestnom konaní.
Záverom prokurátor poukázal na skutočnosť, že obvinený uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom,
ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6 T 12/2016 z 11. mája 2018,
ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného nakladania s
osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, pri súčasnom
zrušení výroku o treste uložený obvinenému rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2018, sp.
zn. 1 To 5/2018, pričom aj v tomto prípade boli záznamy z telekomunikačnej činnosti vyhotovené podľa
zákona č. 163/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním významným, ale nie však jediným usvedčujúcim
dôkazom.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť,
pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania.

Vyjadrenie prokurátora bola zaslané na vyjadrenie obvinenému aj jeho obhajcovi, pričom obvinený sa
vyjadril podaním doručeným 4. decembra 2018 (č. l. 587-592), v rámci ktorého uviedol, že nie je pravdou,
že bol odsúdený aj na základe výpovedí svedkov a prečítaných listinných dôkazoch, pričom krajský súd
sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami a odkázal na argumenty v podanom dovolaní, ako aj na
záverečný návrh tam uvedený. Vyjadrenie prokurátora považuje iba za formálne podanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde
možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané
po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr.
por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je
mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale
predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené
k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a
hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.,
pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný
prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením
tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie
nebolo chápané len ako “ďalšie” odvolanie.

Obvinený uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie
možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom.

Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu
spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať
existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo
skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv.
Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že súhlasy na jeho odpočúvanie boli
vydané nezákonné a nie sú dostatočne odôvodnené a použiteľné pre dané trestné konanie, tak tu je
potrebné uviesť, že uvedené námietky obvineného nie sú dôvodné.

S poukázaním na námietky obvineného je potrebné uviesť, kedy je možné zasiahnuť do práva na
súkromie tak, aby to bolo v súlade so zákonom.

Do práva na súkromie možno zasiahnuť len v odôvodnených prípadoch a na základe, zásad legality,
legitimity a proporcionality. Legálny zásah znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba
na základe a v medziach zákona, pričom sa skúma, či k zásahu do súkromia došlo v súlade s platnými
právnymi predpismi.

Legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu
z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti,
ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z
dôvodu ochrany ich práva a slobôd.

Proporcionalita zásahu znamená, že k nemu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné a
sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami a iba v duchu požiadaviek kladených na
demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a voľným duchom.

Aby bolo možné v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotiť dôkaz získaný
použitím informačno-technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným spôsobom v zmysle a
v intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vo všeobecnosti zhrnúť, že je potrebné, aby boli splnené
tieto základné podmienky:
- podaný návrh spĺňa náležitosti stanovené Trestným poriadkom alebo zákonom č. 166/2003 o ochrane
pred odpočúvaním
- príkaz alebo súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov je riadne odôvodnený, obsahuje
všetky stanovené náležitosti a bol vydaný príslušným súdom a sudcom
- použitie informačno-technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným príkazom
- dôkaz získaný použitím informačno-technických prostriedkov je použiteľný v trestnom konaní z hľadiska
kvality, obsahu a úplnosti.

Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj po oboznámení sa s utajovanými prílohami dovolací súd
zistil, že obidva súhlasy sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to č. k. KS BB-V-51-1/2014-Ntt-7 z
30. januára 2014 a č. k. KSBB-V-51-8/2014-Ntt-162 z 28. júla 2014 spĺňajú materiálne, ako aj formálne
podmienky v zmysle zákona č. 163/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním, pričom sú aj náležite
odôvodnené a boli vydané v súlade so zákonom s uvedenými skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi
ich použitie. Uvedené záznamy bolo možné použiť aj v danom konaní obvineného, nakoľko boli vydané
v zmysle zákona č. 163/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním, pričom jednotlivé záznamy bolo možné
použiť ako dôkazy na usvedčenie obvineného zo spáchania skutku, pre ktorý bol odsúdený, nakoľko boli
vydané pre podozrenie z páchania trestnej činnosti v rámci jedného odpočúvania v priebehu ktorého
sa obvinený dopustil viacerých skutkov obdobnej právnej kvalifikácie, avšak v priebehu súdnych konaní
obvinený uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste z 11. mája 2018, sp. zn. 6 T 12/2016 zo
spáchania tej istej trestnej činnosti, za ktorú bol obvinený uznaný za vinného v rámci predmetného
konania sp. zn. 4 T 7/2016, kde bol vyňatý jeden zo skutkov, preto uvedené záznamy boli použité v
rámci obidvoch konaní, nakoľko sa týkali tej istej trestnej činnosti obvineného, kde prvý skutok spáchal
obvinený 15. februára 2014 a posledný 11. novembra 2014. Preto bolo možné uvedené záznamy použiť
ako usvedčujúci dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. v danom trestnom konaní. Vzhľadom na vyššie
uvedené sú námietky obvineného neodôvodnené a nemôžu zakladať uvedený dovolací dôvod.

Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne
námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti

spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate
spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú
na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu
vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti o vierohodnosti vykonaných dôkazov, pričom sa
stotožnil s názorom okresného aj krajského súdu, ako aj s názorom prokurátora.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,
odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
dovolanie obvineného Mgr. W. Z. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 2. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.