Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917011801
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917011801.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Y. H. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/84/2017 zo dňa 4. 4.
2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

II. Krajský súd - predseda senátu podľa § 312 ods. 4 Tr. por. b e r i e na vedomie späťvzatie odvolania
obžalovaným Y. H..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 3T/84/2017 zo dňa 4. 4. 2019

uznal obžalovaného vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák.
s poukazom na § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

od presne nezisteného dňa roku 2014 až do 19.3.2017 s výnimkou dní 4.7.2015 a 16.4.2016, keď
sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu
Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 6.8.2015 č.k. OÚ-TV-OVVS-2015/008015 a zo

dňa 2.8.2016 č.k. OÚ-TV-OVVS-2016/007604, ako aj s výnimkou dňa 30.10.2016, keď sa obžalovaný
dopustil obdobného konania, za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo
dňa 2.11.2016 sp.zn. 0T/163/2016, v mieste bydliska na ulici L. č. XX v meste Y. opakovane minimálne
dvakrát za týždeň pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napádal svoju družku G. I., a to bitím
rukami a päsťami, kopancami po celom tele, vulgárne jej opakovane nadával a slovne sa jej vyhrážal
spôsobením ujmy na zdraví, čím jej takto dlhodobo fyzicky ubližoval, spôsoboval jej zranenia, vyvolával

u nej strach a stres, pričom toto konanie pokračovalo aj dňa 19.3.2017 okolo 19.30 hod. v mieste bydliska
na ulici L. č. XX v meste Y., kde obžalovaný Y. H. pod vplyvom alkoholu poškodenú G. I. vyháňal z domu
vulgárnymi slovami, fyzicky napadol, a to tak, že ju ťahal za vlasy, zvalil na zem, udrel rukami a päsťou
do oblasti vlasatej časti hlavy a kopol do nohy, ako aj ju ohrozoval elektrickým paralyzátorom, pričom je
nespôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Súd mu za to uložil podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 208 ods. 2 Tr. zákona s
použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h/, § 37 písm. m/ Tr. zákona), § 39 ods. 1 Tr. zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu Okresného

súdu Trebišov zo dňa 4.10.2018 sp. zn. 1T/31/2018, ktorým bol obžalovanému pre prečin nebezpečnéhovyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1 ks svietidlo zn.
POLICE čiernej farby s funkciou paralyzéra.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie obžalovaný a prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 4. 4. 2019.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uloženie
trestu odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate by bolo neprimerane prísne a preto trest, ktorý
uložil okresný súd považuje za viac než dostačujúci. Trest by mal byť podľa zásad ukladania trestov
primeraný a účelný. Rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonný a správny, ktorý vychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu. Súd v súlade s odôvodnením rozsudku mal

za preukázané, že v konaní bolo spoľahlivo zistené, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby stal,
avšak konanie obžalovaného nemožno právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a to z dôvodu, že obžalovaný svojím
konaním nespôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie a súčasne poškodená jeho konanie
nepociťovala ako ťažké príkorie. Uvedené vychádza zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený PhD.

Lenkou Lipanovou. V tomto posudku uviedla, že u poškodenej nezistila rozvinuté znaky postraumatickej
stresovej poruchy a ani známky, ktoré spadajú do okruhu tzv. syndrómu týranej osoby. Tieto zistenia boli
preukázané rovnako aj v prípade svedkov M. H., Y. H. a A. H.. Rovnako tak z vykonaného dokazovania
mal súd za to, že obžalovaný svojím konaním poškodenej nespôsoboval psychické, ani fyzické utrpenie,
ktoré ani poškodená samotná nevnímala ako ťažké príkorie a z konania obžalovaného nemala strach.

Súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď konštatoval, že dokazovaním nebola preukázaná
skutočnosť, že by obžalovaný poškodenej spôsoboval ťažké fyzické a psychické utrpenie po dlhší
čas, nakoľko nedochádzalo k fyzickému a psychickému utrpeniu a tým pádom nemohlo dôjsť ani ku
takému konaniu po dlhší čas. Je iba ničím nepodloženým názorom prokuratúry, že svedkyňa V. I.,
ako aj poškodená, keď dopĺňali svoje výpovede, sú iba účelové tvrdenia na to, aby bol obžalovaný

vykreslený v lepšom svetle. Sú to iba dohady a účelové tvrdenia prokuratúry, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá
je v starostlivosti alebo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti.
Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto
osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu.

Prokurátorvpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žesrozhodnutímokresnéhosúdusanestotožňuje.

Už samotné obdobie, ktoré je v skutkovej vete uvedené, teda od roku 2014 do 19.03.2017 je obdobím,
ktoré možno považovať za dlhší čas, pričom k útokom voči poškodenej zo strany obžalovaného
dochádzalo pravidelne a nie len sporadicky. Išlo o prípady či už fyzických útokov alebo psychických
útokov, vo forme vyháňania z domu, čo potvrdila poškodená v trestnom oznámení a prvotných
výpovediach aj maloletý A. K., nar. 08.06.2004 potvrdil vo výpovedi určitú pravidelnosť v napadnutiach

matky otcom, teda obžalovaným Y. H.. Samotná znalkyňa PhDr. Lenka Lipanová pri vyšetrení zistila, že
poškodená je v popise udalostí stručnejšia, skôr účelovo zameraná, nakoľko chce, aby sa jej druh vrátil
z "basy". Práve znalkyňou bolo zistené, že poškodená prežíva stres a neistotu, mala strach o seba, čo
viedlo k viacnásobným odchodom z domácnosti. Nevylúčila, že v čase hádok prežívala ťažké príkorie,
nakoľko jej návyk na daný stav mohol spôsobiť to, že takýto stav trval viac rokov. Pokiaľ sa neprejavila

posttraumatická stresová porucha, či syndróm týranej osoby tak, ako to dôvodí okresný súd vo svojom
rozhodnutí, obžaloba má za to, že nie v každom prípade sa musia takéto následky prejaviť, vzhľadom
na odolnosť poškodenej osoby, či jej podriadenosť a ochotu znášať dlhodobo takýto stav, ktorý narušuje
vzťahy medzi druhom a družkou, prípadne manželmi a samozrejme aj deťmi, ktoré vnímajú takýto stav
zvlášť citlivo. Odchody z domácnosti aj s deťmi potvrdila svedkyňa V. I., u ktorej poškodená aj s deťmi

nachádzala útočisko. Zmena jej výpovede na hlavnom pojednávaní, že o útokoch na poškodenú iba
počula od iných ľudí a nie od poškodenej, má jediný cieľ a to ukázať obžalovaného v lepšom svetle.
Aj samotné odsúdenie obžalovaného, trestný rozkaz sp. zn. 0T/163/2016 z 2. 11. 2016 a ďalšie
postihnutia za priestupky, ktorých sa dopustil voči svojej družke, dokresľujú samotnú podstatu skutkua opakované napádanie poškodenej obžalovaným, ktoré netrvalo krátko a ani nemalo bezvýznamnú
podstatu, ktorou by sa nebolo potrebné zaoberať. Alkohol u obžalovaného bol významným faktorom,
ktorými spúšťal jeho násilné konanie, preto nemožno toto kvalifikovať iba podľa § 208 ods. 2 Tr. zák.,

ale podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.
Vzhľadom na túto skutočnosť aj uloženie trestu odňatia slobody je mierne a bolo potrebné uložiť
obžalovanému trest v zmysle vyššie uvádzanej trestnej sadzby, ktorá však, vzhľadom na prevahu
priťažujúcich okolností, mala byť dolná hranica trestnej sadzby zvýšená o jednu tretinu, vzhľadom na
prevahu priťažujúcich okolností, teda trest mal byť obžalovanému ukladaný v rozmedzí 9 rokov a 8

mesiacov až 15 rokov.

Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a uložil mu vo
veci znovu konať a rozhodnúť.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný Y. H. výslovne prehlásil, že svoje odvolanie proti

rozsudku Okresného súdu v Trebišove sp. zn. 3T/84/17 berie späť.

Podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu
odvolacieho súdu a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého
stupňa.

Na podklade takto podaného odvolania prokurátora odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Krajský súd už v tejto veci dvakrát konal, keď uznesením sp. zn. 8To/139/2017 zo dňa 30. 1. 2018
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uznesením sp.
zn. 8To/78/2018 zo dňa 14. januára 2019 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie

okresného súdu sp. zn. 3T/84/2017 zo dňa 26. 4. 2018 o postúpení trestnej veci obžalovaného
Okresnému úradu Trebišov na prejednanie veci ako priestupku, podľa 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil
a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor a
právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 8To/139/2017 zo dňa

30. 1. 2018 a na právne závery (č.l. 4 tohto uznesenia), kde odvolací súd poukázal na článok 12 Ústavy
Slovenskej republiky aj s vyloveným záverom, že poškodená ako matka maloletých detí a zároveň aj
maloleté deti podľa Ústavy SR, aj keď sú príslušníci rómskeho etnika majú rovnaké práva ako všetci
občania Slovenskej republiky.Po preskúmaní veci a v súvislosti aj s ďalším názorom a to vysloveným v druhom zrušujúcom uznesení
krajský súd zistil, že okresný súd po tom, ako mu bola druhýkrát zrušená vec vykonal na hlavnom

pojednávaní potrebné dokazovanie vo vzťahu k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu a na hlavnom
pojednávaní dňa 4. 4. 2019 vykonal dokazovanie v zmysle vysloveného právneho názoru, ktorý vyplýva
z uznesenia sp. zn. 8To/78/2018 zo dňa 14. 1. 2019.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý vo veci v podstate už dvakrát rozhodoval, okresný súd sa

dôsledne vysporiadal najmä s usvedčujúcou výpoveďou poškodenej a za použitia zásady in dubio
pro reo dôsledne vyhodnotil celkovú výpoveď poškodenej, ktorá o priebehu skutku vypovedala ako v
prípravnom konaní, tak aj na hlavných pojednávaniach, ktoré predchádzali meritórnemu rozhodnutiu o
vine obžalovaného.

V napadnutom rozsudku okresný súd veľmi podrobne poukázal práve na výpoveď poškodenej G. I.,

ktorá svoje výpovede modifikovala v tom smere, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu ju síce zbil a to
dvakrát, pričom obžalovaný fyzicky ohrozoval sám seba, preto aj z toho dôvodu od obžalovaného „z
domu utekala“. Na poslednom hlavnom pojednávaní vo vzťahu k ohrozovaniu elektrickým paralyzérom
už vypovedala, že obžalovaný týmto paralyzérom ohrozoval iba sám seba, pretože si ho prikladal k telu
a k hlave a ona videla, že ho „kopla elektrika“, tak sa veľmi zľakla a utekala na políciu.

Okresný súd výpoveď poškodenej podrobne analyzoval a vyhodnotil na č.l. 3 a 4 napadnutého rozsudku
a krajský súd po preskúmaní celého vykonaného dokazovania a najmä výpovede poškodenej v
prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach dospel k záveru, že okresný súd veľmi citlivo a za
použitianajpriaznivejšejvýpovedevneprospechobžalovanéhozostranypoškodenejsprávneazákonne

vyhodnotil výpoveď poškodenej.

Vtejtosúvislostiokresnýsúdveľmilogickyazákonnepoukázalnazáveryznalkynezodborupsychológie
PhDr. Lenky Lipanovej, ktorá skúmala osobnostnú štruktúru G. I., kde ani znalkyňa nezistila rozvinuté
znaky posttraumatickej stresovej poruchy a ani známky, ktoré spadajú do okruhu tzv. týranej osoby.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov na rozdiel od podanej obžaloby dospel k záveru, že
konanímpopísanýmvobžalobenespôsobovalobžalovanýpoškodenejG.I.fyzickéapsychickéutrpenie,
keďže aj samotná poškodená opakovane vo svojich výpovediach tvrdila, že správanie obžalovaného
nevnímala ako psychické a fyzické utrpenie a nepociťovala ho ani ako ťažké príkorie.

V tejto súvislosti, s čím sa stotožňuje aj krajský súd, okresný súd správne poukázal na ustálenú súdnu
prax vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej osoby podľa § 208 Tr. zák., ako aj vo vzťahu k účinnosti
Trestného zákona od 1. 1. 2016, kde aj naďalej platí, že na to, aby páchateľ naplnil pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., musí sa

jeho konanie vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré týraná osoba
pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Preto aj krajský súd akceptoval právny názor okresného súdu, že aj po rozsiahlom dokazovaní a po
opätovných výpovediach poškodenej, nemožno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že by

poškodená G. I. vnímala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie.

V ďalšom krajský súd sa taktiež po vykonanom dokazovaní stotožňuje s právnym názorom okresného
súdu, podrobne rozvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku a to vo vzťahu k vypusteniu
skutočností, že obžalovaný mal poškodenej spôsobovať fyzické a psychické utrpenie.

Okresný súd, podľa názoru odvolacieho súdu veľmi podrobne vyjadril aj právny názor, čo bolo
preukázané, že obžalovaný sa počas obdobia, v rámci ktorého sa dopúšťal prejednávanej trestnej
činnosti, dopustil voči poškodenej G. I. fyzického a verbálneho násilia, za ktorý bol priestupkovo
postihnutý a v jednom prípade aj právoplatne odsúdený. Aj podľa názoru krajského súdu spôsob

spáchania priestupkových deliktov je v podstate zhodný s priebehom skutku, ktorého spáchanie sa
mu kládlo obžalobou za vinu. Záver okresného súdu, že v žalovanom období, v ktorom sa dopúšťal
konania voči poškodenej podľa obžaloby, obžalovaný sa dopustil okrem trestného činu aj viacerých
priestupkových deliktov, za ktoré bol uznaný vinným.Podľa názoru krajského súdu, okresný súd sa v tejto súvislosti veľmi podrobne zaoberal a vyslovil právne
úvahy, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd a podrobne rozoberá konanie postihnuté priestupkovými

sankciami, ktoré podľa práva Slovenskej republiky síce nie sú výslovne určené za trestné, avšak
postihujú všeobecný subjekt a účel sankcie je aj podľa názoru krajského súdu preventívno-represívny
a nie reparačný.

Okresný súd v tejto súvislosti veľmi podrobne poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, ako aj na ustanovenie článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že zásada nebis in idem nie je
obmedzená len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady rozhodujúcou je totožnosť
skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.

Krajský súd s týmto vysloveným právnym záverom okresného súdu podrobne rozvedeným v

napadnutom rozsudku na č.l. 9 a 10, po rozsiahlom vykonanom dokazovaní a po niekoľkých zrušujúcich
rozhodnutiach v tejto trestnej veci sa stotožňuje a záver okresného súdu v tomto smere si osvojil.

Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval námietky prokurátora v neprospech obžalovaného,
pretože sa stotožnil po rozsiahlom vykonanom dokazovaní s právnym názorom okresného súdu vo

vzťahu k uznanej vine.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný výslovne prehlásil, že svoje odvolanie berie späť,
preto predseda senátu zákonným spôsobom podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzal na vedomie späťvzatie
odvolania obžalovaným Y. H. a o jeho odvolaní nerozhodoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu je správny a zákonný aj uložený súhrnný trest vo výmere 40 mesiacov,
pretože okresný súd aj tento výrok veľmi podrobne a zákonne odôvodnil.

Pri určení druhu trestu okresný súd prihliadal k priťažujúcim okolnostiam, ako aj k osobe obžalovaného

a tu krajský súd oproti okresnému súdu doplňuje aj rodinný stav obžalovaného, ktorý sa stará o
maloleté deti so svojou družkou - poškodenou G. I. a ako to opakovane uvádzala poškodená vo svojich
výpovediach, že je to práve obžalovaný, na ktorého ona ako poškodená - matka maloletých detí je
odkázaná pri starostlivosti o tri maloleté deti.

Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru aj v súvislosti s rodinnými pomermi obžalovaného, že
uložený súhrnný trest vo výmere 40 mesiacov, aj za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. tak, ako to podrobne
odôvodnil okresný súd, je postačujúci a splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom aj s prihliadnutím
na ustanovenie 34 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého trest má postihovať iba páchateľa a to v takej miere,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Výrok o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia je v súlade so zákonom, pretože obžalovaný pred spáchaním skutku, za ktorý bol
uznaný vinným, nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

V konaní bolo preukázané, že obžalovaný v rámci páchania trestnej činnosti použil paralyzér, preto
správne a zákonne okresný súd uložil aj trest prepadnutia veci a to svietidla zn. POLICE čiernej farby
s funkciou paralyzéra.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.