Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212219754
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212219754.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484
proti povinnému: V.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. XXX/XX, Y., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra č. 12, pod sp. zn. EX 3691/2012, o

vymoženie 1.285,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 31.10.2018, č. k. 35Er/2138/2012-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,38 eur do pätnástich
dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 27.06.2012 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 1.285,50 eur s príslušenstvom na základe

exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č.
700-3411444512-GC04/12 zo dňa 14.05.2012. Dňa 14.03.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s
odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň
uplatnil trovy exekučného konania vo výške 43,38 eur. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá
do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten ako súdom splnomocnená a poverená
osoba na vykonanie exekúcie v priebehu exekučného konania vykonáva jednotlivé úkony exekučnej
činnosti za účelom preverenia majetku povinného a podľa toho, aký majetok povinný vlastní, určí
najvhodnejší spôsob výkonu exekúcie tak, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Z obsahu
exekučného spisu súdneho exekútora súd prvej inštacnie zistil, že súdny exekútor po udelení poverenia

na vykonanie exekúcie vydal dňa 25.07.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému
nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu miesta podnikania, resp. bydliska. Súdny exekútor
sa ďalej pokúsil vykonať exekúciu spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak tento
spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný. Súdny exekútor tiež preveroval majetkové pomery povinného
súčinnosťou s dopravným inšpektorátom, a zistil, že povinný je vlastníkom aj držiteľom motorových
vozidiel, ktoré sú ale blokované množstvom exekučných blokácií so skorším poradím. Súčinnosťou

so Sociálnou poisťovňou, ústredie bolo zistené, že povinný nie je vedený v jej evidencii ako platiteľ
poistného, ani ako poberateľ dôchodkových dávok. Súčinnosťou s katastrom nehnuteľností bolo zistené,že povinný je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých ale spočívajú ťarchy v podobe množstva zriadených
exekučných záložných práv. Súčinnosťou s bankami neboli zistené účty povinného. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 43,38 eur.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby

odvolací súd v celom rozsahu vyhovel odvolaniu, tak aby sa v exekučnom konaní pokračovalo
vymáhaním pohľadávky a trov exekúcie od povinného.

4. V odvolaní uviedol, že súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že exekúcia nemôže byť vykonaná, pretože povinný nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným
majetkom. Zdôraznil, že povinný je fyzická osoba, ktorá v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie

v roku 2012 mala príjem na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a
od 1.10.2018 je povinný zamestnaný a má pravidelný príjem. Ide o osobu v produktívnom veku, ktorá
je v pracovnom pomere. Oprávnený preto nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie. Uviedol, že podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho

právoplatnosti. Oprávnený trval na možnosti využiť túto lehotu na vykonanie rozhodnutia.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný

poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená

a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a vzávislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd

zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že pohľadávka oprávneného
je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, nakoľko súdny exekútor sa pokúsil vykonať exekúciu
spôsobom prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak tento spôsob výkonu exekúcie nebol
úspešný. Súdny exekútor tiež preveroval majetkové pomery povinného v súčinnosťou s dopravným
inšpektorátom, a zistil, že povinný je vlastníkom aj držiteľom motorových vozidiel, ktoré sú ale blokované

množstvom exekučných blokácií so skorším poradím. Súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, ústredie
bolo zistené, že povinný nie je vedený v jej evidencii ako platiteľ poistného, ani ako poberateľ
dôchodkových dávok. V súčinnosti s katastrom nehnuteľností bolo zistené, že povinný je vlastníkom
nehnuteľností, na ktorých ale spočívajú ťarchy v podobe množstva zriadených exekučných záložných
práv. Taktiež z dožiadania bánk neboli zistené účty povinného. Na základe takto zistených skutočností

súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku.

14. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení

exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).