Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kristína Ferencziová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/60/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011460
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118011460.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému N. F., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 5.2.2019 č. k. 0T/135/2018-107, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.1.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N. F., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. F. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 07.06.2018 asi o 11.58 hod. v Hlohovci na ulici Fraštáckej 29 v predajných priestoroch COOP
Jednota odcudzil z regálov 3 ks. oblátok zn. LINA o hmotnosti 60g a 2 ks. tyčiniek zn. KINDER BUENO
WHITE o hmotnosti 39 g, následne popri pokladničnej zóne prešiel bez zaplatenia za tento tovar, čím
spôsobil COOP Jednota spotrebnému družstvu so sídlom Trnava, Trojičné námestie 5915/9, IČO : 00
168 921 škodu vo výške 3,13 €,
hoci bol dňa 01.08.2017 Obvodným oddelením PZ Hlohovec postihnutý v blokovom konaní ev. č. bloku
12068819 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona o priestupkoch č, 372/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov pokutou vo výške 20 € za krádež tovaru v predajni LIDL a
Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/209/2017 zo dňa 28.08.2017, právoplatným
28.08.2017 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 4
rokov.
Za to súd obžalovanému podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k) Trestného
zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa §
48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku - proti výroku o vine, treste aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd pri rozhodnutí
o vine obžalovaného vychádzal súd z toho, že považoval výpovede obžalovaného z prípravného konania
a z výsluchu na súde, keď sa rozhodovalo o jeho väzbe za vieryhodné a naopak výpoveď obžalovaného
na súde ako nevieryhodnú. Jediným kritériom na toto posúdenie bolo, že kým v prvej výpovedi resp.
výsluchu na súde sa obžalovaný priznával k spáchaniu skutku a tento oľutoval, na pojednávaní dňa
05.02.2019 poprel spáchanie skutku. Súd v odôvodnení neuviedol iné kritéria, prečo považuje výpoveď
obžalovaného na súde za nevieryhodnú, nakoľko samotný obžalovaný vysvetlil dôvody, prečo uvádzal
uvedené okolnosti. Pri hodnotení týchto rozporov však treba opätovne pripomenúť okolnosti, pre
ktoré napáda obžalovaný aj konanie, ktoré predchádzalo súdnemu konaniu. V prvom rade výsluch
obžalovaného na polícii bol uskutočnený od začiatku nezákonne, nakoľko už pri samotnom zadržaní
teraz obžalovaného došlo k porušeruu práva na obhajobu a spravodlivé konanie a porušenie práva na

osobnú slobodu. Toto odôvodnil tým, že je nepochybné, že podľa obžaloby mal byť skutok uvedený
v obžalobe spáchaný 7 6.2018 o 11.58 ale k zadržaniu teraz už obžalovaného došlo až 15:05 a teda
nie rozhodne bezprostredne po spáchaní skutku ale po 3 hodinách a 7 minútach a teda na jeho
zadržanie mal byť daný predchádzajúci súhlas prokurátora, ktorý absentuje a teda aj jeho zadržanie
je nezákonné! Tvrdenie súdu, ktorý uviedol pri odôvodnení rozsudku, že táto okolnosť má len vplyv na
prípadné posudzovanie zákonnosti vazby nemá opodstatnenie, nakoľko obmedzenie osobnej slobody
má vážny vplyv aj vo vzťahu k správaniu takejto osoby k následným úkonom vykonávaných orgánmi
činnými v trestnom konaní. Na uvedenú nezákonnosť ďalej nadväzujú zmätočná zápismca o výsluchu
zadržaného - podoznvého, kde je uvedený dátum 06.07 .20181. Oveľa dôležitejším je však porušenie
právo na obhajobu, keď zo zápisnice o výsluchu obvineného / teraz už obžalovaného / vyplynulo, že
najprv bez zákonného poučenia uvádzal okolnosti k svojej osobe a až následne po poučení uvádzal
okolnosti k veci. Má za to, že týmto spôsobom - teda vypovedarua bez náležitého poučenia došlo k
porušeruu práva na obhajobu. Uvedené okolnosti nasvedčujú o nezákonnosti prípravného konania, čo
sa premietlo aj do ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní. Vo výsluchu obvineného bolo
dané poučenie o výsluchoch svedkov, kde okrem iného mal byť vypočutý po vznesení obvinenia aj W.
R., čím bolo porušené právo na obhajobu a právo na spravodlivý proces, pričom o tom, že obvinený
bol aktívny svedčí aj tá skutočnosť, že bol na výsluchu svedka - zástupcu poškodeného D. Y. po
vznesení obvinenia a rovnako sa zúčastnil preštudovania spisu. Z tohto dôvodu súd mal prihliadnuť na
zákonnosť výsluchu ako obvineného, nakoľko je preukázané, že najprv obvinený vypovedal a následne
bol poučený o práve nevypovedať, o možnosti zvoliť si advokáta a podobne. Súd pri vyhodnotení viny
obžalovaného okrem jeho výpovede z prípravného konania a z výsluchu na súde pn rozhodovaní o
väzbe, ustálil vinu aj na základe toho, že vzhliadol na hlavnom pojednávaní na kamerový záznam z
predajne COOP Jednota z 07.06.2018. Uvedený dôkaz je nezákonne získaným dôkazom, nakoľko v
celom spisovom materiály absentuje riadna a zákonná zápisnica o vydaní veci. V spisovom materiály
je síce zápisnica, ale v tejto zápisnici zo dňa 07.06.2018 absentuje uvedenie okolnosti, či vydávajúca
osoba v tomto prípade p. Y. vydala dobrovoľne kamerový záznam alebo bol jej tento odňatý, hoci zo
samotnej predtlače tejto zápisnice sa uvádza a dokonca sa žiada vyjadrenie vydávajúcej osoby, keďže
sú tam uvedené dvojbodky. Súd tento nedostatok ohľadom absencie vyjadrenia vydávajúcej osoby sa
snažil napraviť na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2019, kedy na otázku predsedu senátu /samosudcu/
svedkyňa Y. povedala, že dobrovoľne vydala tento kamerový záznam. Má však za to, že uvedeným
spôsobom nie je možné uvedený nezákonný dôkaz napraviť a teda urobiť z neho dôkaz zákonný.
Záverom dodal, že okrem prvej výpovede obvineného a výsluchu na súde pri rozhodovaní o väzbe
a nezákonného dôkazu - kamerového záznamu žiadne ďalšie okolnosti nepreukazujú skutočnosť, že
obžalovaný spáchal predmetný skutok. Len záverom uvádzam, že žiaden zo svedkov teda ani svedok
poškodená D. Y. a ani W. R. nevideli priamo obžalovaného pri páchaní žiadneho skutku, čo potvrdili aj
na hlavnom pojednávaní. Navyše je zrejmé, že D. Y. vedela meno a priezvisko obžalovaného od svedka
R., ktorý ako policajt hodinu po krádeži prezeral video a spoznal údajného páchateľa krádeže. Záverom
dodal, že o zákonnosti prípravného konania svedčí aj „taktika" svedka R., ktorý predvolal obžalovaného
na deň 07.06.2018 o 15:05 s tým, že ide sa prejednávať priestupok a následne akonáhle sa dobrovoľne
dostavil obžalovaný na 00 PZ v Hlohovci bol zadržaný pre spáchanie trestného činu. Zároveň nesúhlasí
ani s rozhodnutím súdu ohľadom námietky zaujatosti sudcu Mgr. Michala Polláka, ktorý uviedol, že
o námietke nebude rozhodovať, nakoľko sa napáda procesný postup súdu čo však podľa tvrdenia
obhajoby nie je pravdou, ale v posudzovanom prípade išlo zjavne o to, že tento istý sudca rozhodoval
predchádzajúce prípady a mal jednoznačný postoj k predmetu veci, čo potvrdil aj týmto rozhodnutím,
keď uznal za zákonný dôkaz - kamerový záznam, ktorý je zjavne nezákonným dôkazom nachádzajúci sa
v spisovom materiály. Z tohto dôvodu žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 0T 135/2018 zo dňa 05.02.2019 alebo oslobodil obžalovaného N. F. spod obžaloby.
Krajský súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti
obžalovaného, nakoľko tento sa na verejné zasadnutie nedostavil. Upovedomenie o konaní verejného
zasadnutia neprevzal, zásielka sa vrátila z adresy, ktorú obžalovaný uviedol na účely doručovania, ako
neprevzatá v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu mal súd doručenie upovedomenia za vykázané
fikciou. Obžalovaný zaslal súdu prostredníctvom obhajcu ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti,
nepredložil však súdu potvrdenie ošetrujúceho lekára podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku. Súd preto
vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery,
ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného
za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s
požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými
právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpovede poškodenej D. Y., svedka
W. R., písomné dôkazy, kamerový záznam, výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej
sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti. Okresný súd správne poukázal na to, že obžalovaný zmenu
svojej výpovede na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní hodnoverne nevysvetlil.
Neuvádzal ani, že by bol na neho v prípravnom konaní vyvíjaný nátlak, jediným odôvodnením malo byť
to, že si myslel, že dostane miernejší trest ak sa prizná.
Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného, že súd ako jediné kritérium na vyhodnotenie
dôveryhodnosti výpovede obžalovaného z prípravného konania použil to, že raz sa priznal a raz nie,
krajský súd konštatuje, že námietka nie je dôvodná. Okresný súd poukázal totiž na veľmi dôležitú
okolnosť a to tú, že výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania, že sa nedopustil skutku, je
vyvrátená výpoveďami svedkov a obsahom kamerového záznamu.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného k nezákonnosti postupu polície pri zadržaní
obžalovaného ( a následného vplyvu tejto okolnosti na jeho prvotnú výpoveď ), na spôsob výsluchu
obžalovaného ( postup pri poučení obžalovaného ), nezákonnosť záskania kamerového záznamu,
krajský súd konštatuje, že boli prezentované už v konaní pred okresným súdom a tento sa s nimi
správnym spôsobom vysporiadal už pred vyhlásením napadnutého rozsudku a v tomto smere svoje
úvahy preniesol aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa týmito stotožňuje a v plnom
rozsahu na tieto odkazuje.
Len pre úplnosť k nesúhlasu obžalovaného s vysporiadaním sa sudcu okresného súdu so vznesenou
námietkou, krajský súd dodáva, že postup okresného súdu hodnotí ako správny, naviac obžalovaný
opätovne poukazuje len na „postoj“ sudcu, ktorý má byť premietnutý do jeho hodnotenia dôkazov, čo

v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku má za následok, že o takejto námietke zaujatosti (keďže jej
dôvodom je opätovne len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu) sa nekoná.
Okresný súd správne postupoval, keď ukladal obžalovanému trest v dolnej polovici zákonom upravenej
trestnej sadzby. Obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, avšak okolnosť jeho posledného odsúdenia
je zároveň okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. Okresný súd potom správne
ukladal trest pri použití jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.
Vzhľadom k tomu, že trestný čin spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odkladu
výkonu trestu, musel byť ukladaný trest nepodmienečný. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.