Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Frederika Zozuľáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605216401
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7605216401.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci oprávneného Slovenská
konsolidačná,a.s.,Cintorínska21,Bratislava,IČO:35776005protipovinnej:Z.Ž.,nar.X.X.XXXX,bytom
D.Á. XX, X., o vymoženie pohľadávky 530,20 €, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves, č.k. 6Er/576/2005-18 zo dňa 10.6.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa
29.12.2005 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 530,20 eur a

trov exekúcie. Exekučným titulom sú rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce v
Gelnici č. OK/1248/16/PPN/03, OK/1249/16/PPN/03, OK/1250/16/PPN/03, OP1251/16/PPN/03 zo dňa
9.6.2003.

3. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podanie označené ako podnet na preskúmanie preklúzie
a zastavenie exekúcie. Oprávnený v podnete poukázal na to, že v zmysle § 25 zák. č. 274/1994 Z.z.

o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, §131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o
zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení účinnom od 1.1.2004, je toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej
lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie
a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej

povinnosti súdu.

4. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a § 126 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do
31.12.2003, podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v
období od 1.1.1997 do 31.12.2003 platenie a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti

upravovalzákonč.387/1996Z.z.ozamestnanosti,podľaktoréhoOkresnýúradprácevymáhapríspevok
na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne činnej osoby, ak sa príspevok
neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie
za to, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v exekučnom konaní
prihliadať len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. K vzneseniu námietky

premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom
konaní na základe rozhodnutí Okresného úradu práce nepremlčujú a preklúzia sa na ich vymáhanienevzťahuje. Súd prvej inštancie po preskúmaní podnetu oprávneného dospel k záveru, že nie je dôvod
na zastavenie exekúcie, preto podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku zastavil a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.

6. V odvolaní oprávnený poukázal na exekučné tituly, ktorými sú rozhodnutia Národného úradu práce-

Okresného úradu práce v Gelnici č. OK/1248/16/PPN/03, OK/1249/16/PPN/03, OK/1250/16/PPN/03,
OP1251/16/PPN/03 zo dňa 9.6.2003, ktorými bol povinný zaviazaný uhradiť nedoplatok príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a penále k tomu prislúchajúce. Tieto rozhodnutia sa stali právoplatnými
dňa 2.7.2003 a vykonateľnými dňa 3.7.2003. Odvolateľ citoval ustanovenie § 277 ods. 1 až 3 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ustanovenia § 69 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126
ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Poukázal

na ustanovenie §126 ods. 3 zákona o zamestnanosti, ktorý upravuje premlčanie práva okresného
úradu práce vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti, pričom určuje 3- ročnú premlčaniu
lehotu a ako začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovuje deň splatnosti príspevku na poistenie v
nezamestnanosti. Podľa názoru oprávneného iba na základe rozhodnutia vydaného podľa správneho
poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym

poriadkom a je možné ho vykonať lev v trojročnej prekluzívnej lehote. Premlčacia lehota práva
vymáhať sa týka iba príspevku na poistenie v nezamestnanosti a nie príslušného penále uvedeného
v § 128 zákona o zamestnanosti. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných
ustanoveniach v § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť
príspevoknapoistenievnezamestnanostiapenálesavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní.

Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný zákon o
zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi.
Oprávnený citoval ustanovenie § 71 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z
ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej
lehote. Oprávnený má tak za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané, neexistovali.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.14. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 31. 5.
2019 podanie označené ako „Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie konania“, v
ktorom poukázal na právnu úpravu vzťahujúcu sa na postup pri vydávaní exekučného titulu a jeho

vymáhania pokiaľ ide o platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu
vrátane príslušných penále. Vzhľadom na uvedené mal za to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty,
počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú tak
splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej
povinnosti súdu. Výslovne uviedol, že podnet nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. c) Exekučného poriadku.

15. Z hľadiska procesnej teórie a následne aj pre vyhodnotenie náležitostí, obsahu, formy a účinkov
je potrebné odlišovať návrh, podnet, procesný úkon a podanie, pričom procesný úkon je širší pojem
ako podanie. Najmenej formálnym a najvšeobecnejším je tzv. podnet, ktorý nie je možné stotožniť s

návrhom na začatie konania. Podnetom sa súdu sprostredkúva určitá informácia či už od subjektu
konkrétneho konania alebo iného (tretieho) subjektu. Podnet má svoj význam prakticky len v konaniach,
ktoré môže súd začať z úradnej povinnosti prípadne, ak môže o určitej otázke súd rozhodnúť aj bez
návrhu. Tak je tomu i v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Pokiaľ teda informácie obsiahnuté v podnete odôvodňujú určitý zákonom upravený postup súdu (napr.

začatie konania, rozhodnutie o zastavení exekúcie) súd z úradnej povinnosti vydá uznesenie o začatí
konania (v mimosporových konaniach), v exekučnom konaní vydá uznesenie o zastavení exekúcie. Ak
však takéto dôvody z podnetu vyvodiť nemožno, niet dôvodu, aby súd konal o nespôsobilom predmete
konania a rozhodol o jeho zamietnutí. Uvedený postup (povinnosť) súdu zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva. Postačí, ak subjektu podávajúcemu podnet túto skutočnosť eventuálne oznámi.

16. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí podnetu, teda bez
spôsobilého predmetu konania, ktorý mal byť podkladom pre jeho rozhodnutie. Pre úplnosť možno
dodať, že ani v prípade rozhodovania o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, súd po
zistení, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, nevydáva rozhodnutie, ktorým podnet

(návrh) zamieta.

17. Odvolací súd takto dospel k záveru, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli dané dôvody,
preto uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez toho, aby vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.