Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118317666
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118317666.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: SPP- distribúcia,

a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovanej: Y. I., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XXX/XX, XXX XX Ž., H. A. H., o zaplatenie 221,08 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 221,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 221,08 eur od 15.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.08.2018 a postúpenou Okresnému
súdu Žilina dňa 29.07.2019 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola
uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 221,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 221,08 eur od 15.08.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete
vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu

zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje
pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je
okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho
poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok transformácie
energetického trhu na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky
ako aj distribúcie zemného plynu (pozn. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. resp. jeho právny

predchodca Slovenský plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s
účinnosťou od 1. júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je
možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP - preprava, a.s. (pozn. v súčasnosti eustream, a.s.)
a žalobca (SPP - distribúcia , a.s.). Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry (pozn.
plynovodov a s nimi súvisiacich plynárenských zariadení) tak bolo oddelené od činností spojených
s predajom komodity (zemného plynu). Spoločnosť eustream, a.s. je prevádzkovateľom prepravnej

siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej republiky a to z východu na
západ, resp. naopak. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu
z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom.
Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť za „dopravu plynu“ z miesta, kde tento vstupujedo siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (tzv. výstupné body). Za výstupný
bod sa pre účely tohto vyjadrenie považuje bod oddeľujúci distribučnú sieť od odberného plynového
zariadenia odberateľa, t.j. hlavný uzáver plynu. Ak teda napríklad ktorýkoľvek z dodávateľov zemného

plynu nakúpi zemný plyn povedzme na území Ruskej federácie, uzavrie zmluvy s prevádzkovateľmi
prepravnej siete v Rusku, na Ukrajine a na Slovensku, na základe ktorých sa plyn nakúpený na území
Ruskej federácie dostane až na územie Slovenskej republiky a to do jedného zo vstupných bodov do
distribučnej siete. Na základe osobitných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a konkrétnym dodávateľom
zemného plynu (pozn. zmluva o prístupe do distribučnej siete a zmluva o distribúcii zemného plynu)

následne zodpovednosť za zemný plyn dodávateľa prevezme žalobca, ktorý zemný plyn „dopraví“
jednotlivým odberateľom na území Slovenskej republiky. Za týmto účelom prevádzkovateľ distribučnej
siete v nepravidelných intervaloch nakupuje zemný plyn, ktorý do siete dodáva práve v súvislosti s
potrebouzabezpečeniajejvyvažovaniaakrytiastrát.Vdistribučnejsietiprevádzkovanejžalobcomsatak
nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu
prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete (Žalobca

prevádzkuje cca 35.000 km siete. odsek 1 zákona o energetike, by si dodávateľ plynu mohol uplatniť
výlučne nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý mohol dosiahnuť, ak by jeho odberateľ plyn neoprávnene
neodoberal. V prípade prevádzkovateľa prepravnej siete by si tento mohol uplatniť nárok na náhradu
škody v rovnakých prípadoch, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, avšak musí ísť výlučne o odberné
miesta odberateľov pripojených priamo k prepravnej sieti. Nárok na náhradu škody, ktorého možnosť

uplatnenia vyplýva zo zákona o energetike aj prevádzkovateľovi zásobníka, považujeme za obsolétny
a reálne neaplikovateľný. Ako je uvedené vyššie, žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského
dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom je garantom
bezpečnosti dodávok Len v jej vysokotlakej časti predstavujúcej cca 6.500 km je akumulovaných
približne 24 - 27 miliónov metrov kubických zemného plynu patriacich prevádzkovateľovi siete). Na

určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného
plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo
sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí, že plyn, ktorý odberateľ
odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi
siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke

logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu.
Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu
nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu
o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho
dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere

logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad
prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal
plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené
rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti
skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom
zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 odsek 6 zákona č. 142/2000 Z. z. platnosť
jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť
použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických

zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie
0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento
nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu
odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa
ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike

odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia
riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na
strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto
odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej
siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa

ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti
odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Týmito subjektmi sú: 1) Dodávateľ plynu; 2)
Prevádzkovateľ prepravnej siete; 3) Prevádzkovateľ distribučnej siete a 4) Prevádzkovateľ zásobníka.Spolu so škodou je odberateľ plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný
subjektom uvedeným pod bodmi 1) až 3) vyššie, uhradiť aj ušlý zisk. Dodávateľovi zemného plynu môže
odberateľ spôsobiť škodu len v prípade odberu plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. f) alebo g)

zákona o energetike, t.j. v prípade, kedy by odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu
a/alebo nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V ostatných prípadoch neoprávneného
odberu plynu, špecifikovaných v ustanovení § 82 pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete.
Prístup k zemnému plynu má viac ako 94 % obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu
patrí najmä riadenie distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie

plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je
eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu,
ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného
plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a
odoberaného plynu a to tak z hľadiska zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky
systému. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi,

pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na
úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Pri kontrole odberného miesta dňa 15.5.2017
bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle
slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 2
490 m3. Pri kontrole dňa 15.5.2017 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 3 018 m3. Z

uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 23.5.2017
túto škodu vyčíslil na 221,08 EUR. Žalobca vystavil žalovanej daňový doklad číslo 9000258043 na
sumu 221,08 EUR, ktorú žalovaná žalobcovi v čase splatnosti nezaplatila. Podľa podkladov žalobcu
k dnešnému dňu k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 221,08 EUR, doklad č. 9000258043 zo dňa
23.5.2017, splatný dňa 6.6.2017. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania až od

15.8.2018 v sadzbe 5,00 % ročne.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP, písomne v
súdom určenej lehote nevyjadrila.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (CSP), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur
5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami CSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 26.11.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 31.10.2019.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 15.05.2017 žalobca uskutočnil kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX na adrese Y. XX/
XXX, XXX XX Ž.. Odberateľom je Y. I., P.. XX.XX.XXXX.
9.Zozáznamuokontroleodbernéhomiestač.XXXXXXXXXXnaadreseBratislavH.XX/XXX,XXXXXŽ.
uskutočnenej dňa 15.05.2017 vyplýva, že na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného
do miesta spotreby žalovanej bol zaznamenaný stav 3018 m3. Z predmetného záznamu vyplýva, že pri

kontroleuskutočnenejdňa03.12.2016bolnameradleslúžiacomnameraniespotrebyplynudodávaného
do miesta spotreby žalovanej zaznamenaný stav 2490 m3.

10. Žalobca vystavil na základe vykonanej kontroly odberného miesta č. XXXXXXXXXX a na základe
zisteného odberu plynu žalovanej daňový doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2017 na sumu 221,08

eur.
11. Podľa § 49 odsek 6 písmeno d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ prepravnej
siete je povinný zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby“.
12. Podľa § 49 odsek 6 písmeno i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ prepravnej
siete je povinný zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na

požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom“.
13. Podľa § 49 odsek 6 písmeno j) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ prepravnej
siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete
v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.14. Podľa § 64 odsek 6 písmeno i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ distribučnej
siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete“.
15. Podľa § 64 odsek 6 písmeno j) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ distribučnej

siete je povinný zabezpečovať zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete“.
16. Podľa § 72 odsek 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Prevádzkovateľ distribučnej siete
má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu
s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako

aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.“
17. Podľa § 73 odsek 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Odberateľ plynu je povinný umožniť
prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v
termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.“
18. Podľa § 73 odsek 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Odberateľ plynu je povinný udržiavať
pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie

prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne
správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní,
považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.“
19. Podľa § 82 odsek 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike: „Neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ

potvrdil.“
20. Podľa § 82 odsek 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
21. Podľa § 82 odsek 3 zákona o energetike „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).“

22. Podľa § 82 odsek 4 zákona o energetike „Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým

neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.“
23. Podľa § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka „Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.“
24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uskutočnil dňa 03.12.2016
meranie na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX na adrese žalovanej, pričom na meradle slúžiacom na

meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovanej bol zaznamenaný stav 2490 m3.
25. Súd mal taktiež preukázané, že žalovaný uskutočnil kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX na
adrese žalovanej dňa 15.05.2017, pričom na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného
do miesta spotreby žalovanej bol zaznamenaný stav 3018 m3.26. Žalobca vyúčtoval sumu za odber plynu nameraného dňa 15.05.2017 vo výške 221,08 eur v zmysle
vyhlášky 24/2013 Z .z. pričom došlo k odberu plynu v množstve 528 m3, čo predstavuje 5677,06 kWh.
Cena za 1 kWh je výške 0,02562 eur. Cena za neoprávnený odber plynu je vo spolu výške 145,45 eur.

Žalobca si uplatnil taktiež náhradu za náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu celkom vo výške 75,63 eur.
27. Súd mal preukázané, že žalovaná spôsobila žalobcovi škodu z titulu neoprávneného odberu plynu v
období 03.12.2016 do 15.05.2017 v množstve 528 m3, keďže odoberala plyn bez uzavretej zmluvy (§ 82
ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike). Vzhľadom na túto skutočnosť, súd zaviazal výrokom tohto

rozhodnutia žalovanú podľa ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike na náhradu škody vo výške 221,08 eur.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Z priznanej sumy (t.j. 221,08 eur) súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, t.j. vo výške 5 % ročne zo sumy 221,08 eur od 15.08.2018 do
zaplatenia. Hoci žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podstatne skôr, avšak si
uplatnil až od 15.08.2018, súd vzhľadom na ust. § 216 CSP, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov
až od tohto dňa.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
34. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
35. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).