Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010316
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615010316.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného N. S., pre

prečin krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 16. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

N. S. narodený XX. H. XXXX v D. Y., trvale bydliskom X. XXXX/X, XXX XX D. Y., adresa na doručovanie
Q. T. XXXX/X, XXX XX D. Y.,

sa uznáva vinným, že

dňa 07.05.2015 v čase okolo 10.05 hod. na Kláštornom námestí 64 v Malackách, v predajni drogérie
odcudzil 1 ks riasenku značky L´oreal v hodnote 7,99 €, 1 balenie náhradných hlavíc zn. Gillette Mach
3 v hodnote 27,99 €, 2 balenia náhradných hlavíc zn. Gillette Fusion v hodnote 85,98 €, 2 balenia
náhradných hlavíc zn. Gillette Fusion Power v hodnote 71,98 €, 1 ks parfum zn. David Beckham Instinct
50 ml v hodnote 21,99 €, 1 ks parfum zn. Beyonce Rise Sheer v hodnote 21,99 €, tak, že tovar

zobral z predajnej plochy, zubami odstránil bezpečnostné kódy, a vložil si ho za tričko a do nohavíc,
a bez zaplatenia prešiel pokladničnou zónou, čím poškodenej spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o.,
spôsobil škodu vo výške 237,92 €, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste č. 11045259 vydaným Obvodným oddelením Policajného zboru Dúbravka mu
bola dňa 04.02.2015 uložená pokuta vo výške 30 € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci v krádeži, a tiež napriek
tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/149/2013 zo dňa 14.11.2013,
právoplatným toho istého dňa bol uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, za obdobný čin bol v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, a za taký čin bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujePodľa § 212 ods. 3 Trestného zákona poukazom na § 37 písm. h), písm. m) a § 38 ods. 4 Trestného
zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba 3 (tri) roky a 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený v:
- rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. júna 2017, sp. zn. 1T/30/2017, právoplatnom dňa 28. júna
2017,
-trestnomrozkazeOkresnéhosúduBratislavaIIz18.novembra2016,sp.z.1T/199/2016,právoplatnom
dňa 08. decembra 2016,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti: dm drogerie markt, s.r.o., so sídlom Na pántoch 18, 831 06 Bratislava, IČO: 31 393 781,

škodu vo výške 237,92 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 14. októbra 2015 Okresnému súdu Malacky
obžalobu zo 14. októbra 2016, č. 1Pv/194/15/1106-16, na N. S. pre prečin krádeže podľa 212 ods. 2
písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. augusta 2017 obžalovaný N. S. po poučení o svojich právach
a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval,
či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaníviny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z
prečinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to výsluchom obžalovaného, odpisom z
registra trestov, spisovým materiál Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/199/2016 a Okresného súdu

Galanta, sp. zn. 1T/30/2017, lustráciou v registri priestupkov, uplatnením nároku na náhradu škody a
vyčíslením škody.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (teda podľa zásad

pre ukladanie úhrnného trestu).

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok

súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/199/2016 súd zistil, že obžalovaný bol
trestným rozkazom z 18. novembra 2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pričom trestný rozkaz bol obžalovanému, resp. obhajcovi
doručený dňa 29. novembra 2016, a právoplatnosť nadobudol dňa 08. decembra 2016; skutok v tejto
veci bol spáchaný dňa 21. septembra 2015. Zo spisového materiálu Okresného súdu Galanta, sp. zn.

1T/30/2017súdzistil,žeobžalovanýbolrozsudkomz28.júna2017uznanývinnýmzospáchaniaprečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pričom právoplatnosť nadobudol rovnako
dňa 28. júna 2016; skutok v tejto veci bol spáchaný dňa 09. augusta 2016. Z uvedeného je zrejmé, že v
súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 29. novembra 2016,
teda pred dňom, kedy mu bol doručený trestný rozkaz z 18. novembra 2016, sp. zn. 1T/199/2016. Len na

okraj súd zdôrazňuje, že obžalovaný bol síce odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
z 28. októbra 2015, sp. zn. 4T/246/2013, právoplatným dňa 20. júna 2016, avšak skutkov v uvedenej
veci sa obžalovaný dopustil dňa 11. marca 2006 a 23. apríla 2012; v týchto prípadoch teda nešlo o súbeh
s aktuálne prejednávanou trestnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § 42 ods.
1 Trestného zákona a ukladal vo veci súhrnný trest.

Prísnejším so zbiehajúcich sa prečinov je prečin krádeže podľa 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona s tým, že výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine je v rozpätí
6 mesiacov až 3 roky.

Súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti [ani v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona,
pretože táto poľahčujúca okolnosť nebola priznaná v trestnej veci Okresného súdu Bratislava II, sp.
zn. 1T/199/2016]. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tie súd zistil dve, jednak, že obžalovaný už bol v
minulosti súdne trestaný, teda súd ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona,
a jednak aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných

činov.

Pri určovaní výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer priťažujúcich okolností, preto došlo k
úprave trestnej sadzby tým spôsobom, že sa zvýšila dolná hranica trestnej sadzby o 1/3, čo v konečnom

dôsledku znamená výslednú trestnú sadzbu 16 mesiacov až 36 mesiacov.

Pokiaľ ide o určenie druhu trestu, tak súd vychádzal z ustanovenia § 42 ods. 2 druhá veta
Trestného zákona, podľa ktorého ukladaný súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uloženýskorším rozsudkom. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že v predmetnej trestnej veci je možné
obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody minimálne v jeho podmienečnej forme, nakoľko trest
uložený skorším rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Galanta z 28. júna 2017, sp. zn. 1T/30/2017

- bol vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Pri určovaní výšky trestu súd dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného
postačí uloženie trestu odňatia slobody v strede upravenej trestnej sadzby, čo súd vyjadril tým, že
obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov (2 roky a 2 mesiace), s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 roky a 6 mesiacov,
ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o
spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti o aj z pohľadu proporcionality. Nebola zistená žiadna
taká výrazná okolnosť, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v nepodmienečnej forme.
Spáchané trestné činy sú všetky prečinmi, teda nejde až o tak závažné trestné činy. Súd vzal do
úvahy aj osobu obžalovaného a okolnosti spáchania trestného činu, keď obžalovaný dospel k čiastočnej

sebareflexii v tom zmysle, že sa už nechce dopúšťať ničoho zlého, všetko ľutuje, chcel by dostať ešte
jednu šancu, našiel si prácu, žije riadny život, narodila sa mu malá dcéra, teraz 1 a 1 ročná, aj z tohto
dôvodu nechce ísť do väzenia; prihliadnuté bolo aj na následok činov, kedy spôsobil škodu vo výške len
cca 239,- eur. Určitej náprave obžalovaného nasvedčuje aj skutočnosť, že od doby spáchaných činov
nebol riešený ani v priestupkovom konaní ani nebol súdne trestaný za skutok spáchaný po septembri

2015. Na druhej strane súd mal na zreteli aj to, že obžalovaného od páchania trestnej činnosti neodradili
ani predchádzajúce odsúdenia, spojené aj s nepodmienečným trestom odňatia slobody. V súhrne súd
nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu tak pri dolnej ako ani pri
hornej hranici upravenej trestnej sadzby.

Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného
činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Vrámciprobačnéhodohľaduuloženéhoobžalovanémupodľa§51ods.1Trestnéhozákonaspoukazom
na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil 2 povinnosti - príkaz podrobiť sa v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu a súčasne príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať

sa preukázateľne o zamestnanie, nakoľko pri výsluchu v prípravnom konaní obžalovaný uviedol,
že je nezamestnaný, pričom aj táto okolnosť zrejme viedla obžalovaného k páchaniu predmetnej
majetkovej trestnej činnosti; zamestnanie sa obžalovaného tvrdené v rámci záverečnej reči súd nemá
za preukázané.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenej spoločnosti
sumu 237,92 eur, ktorá vyplýva zo skutkovej vety a ku ktorému skutku sa obžalovaný priznal, pričom
poškodená spoločnosť si škodu riadne a včas uplatnila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebnéuviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.