Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201245
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2718201245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu,

JUDr. Andrea Vyskočová ako členka senátu a JUDr. Božena Husárová ako zastupujúca členka senátu
v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: Zdenko
Gerža, nar. XX. Q. XXXX, IČO: 35 795 421, Petrova Ves 351, o 816,51 €, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7 Cb 21/2018-96 zo 14. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa mení tak, že žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 856,51 € s
10 % ročným úrokom z omeškania z 816,51 € od 24. júna 2017.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako postupník
Slovenskej sporiteľne, a.s., domáhal zaplatenia 816,51 € s úrokom z omeškania a paušálnej náhrady
spojenej s uplatnením pohľadávky, a II. žalovanému náhradu trov nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom vystupujúcim pod
obchodným menom a IČO-m 22. apríla 2014 zmluvu o splátkovom úvere č. 50554838666, ktorou
žalovanému ako MIKRO podnikateľovi poskytla prevádzkový preklenovací splátkový úver vo výške
2.500 € s dohodnutou úrokovou sadzbou „Base Rate PP + úroková marža 1,00% p.a.“. Úver mal
byť splatný v mesačných splátkach po 209 € s prvou splátkou 31. mája 2014 a poslednou 22. apríla
2015, úroky mali byť splatné mesačne. Listom z 22. marca 2017 veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru a žiadal od žalovaného doplatiť 1.033,21 €; doručenie listu žalovanému však preukázané nebolo.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23. júna 2017 Slovenská sporiteľňa, a.s., túto pohľadávku postúpila
na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené jej listom z 30. júna 2017, ktorého doručenie však znova
nebolo dokázané.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., pred postúpením pohľadávky na žalobcu nedodržala podmienky § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. Ku dňu postúpenia neuplynulo 90 dní omeškania žalovaného od doručenia mu výzvy

Slovenskej sporiteľne, a.s.. Zmluva o postúpení z 23. júna 2017 je tak neplatná podľa §
39 Obč. zák., takže žalobcovi chýba aktívna legitimácia.5. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhajú zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie v
celom rozsahu. Predovšetkým namietol, že už k žalobe bola pripojená listinná výzva spolu s obálkou,
ktoré preukazovali riadne dôjdenie tejto výzvy žalovanému; okrem toho mal súd toto tvrdenie žalobcu

považovať podľa § 151 C. s. p. za nesporné. Zdôraznil, že strany zmluvy o úvere v súlade s § 89 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z. z. v ods. 18.14 všeobecných obchodných podmienok dohodli, že
Slovenská sporiteľňa, a.s., bola oprávnená postúpiť akékoľvek svoju pohľadávky na tretiu osobu. Takáto
dohoda má prednosť pred požiadavkami § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Okrem toho však bolo v
konaní dokázané aj naplnenie podmienok tohto ustanovenia.

6. Žalovaný sa k odvolaniu doručenému mu podľa § 111 ods. 3 C. s. p. k 9. máju 2019 nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario).

Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je úplne dôvodné.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa

názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade
s § 191 C. s. p. Odvolací súd vzhľadom na nižšie uvedené úvahy nepovažuje za potrebné
korigovať jednotlivé skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom dôjdenia písomností žalovanému,
pretože tieto zistenia pre rozhodnutie veci nie sú podstatné.

9. Žalobca sa domáha voči žalovanému nárokov zo zmluvy o úvere, ktorú tento uzavrel ako dlžník
s veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. Súd prvej inštancie preto vcelku správne ako prvú skúmal
aktívnu legitimáciu žalobcu, nesprávne však dospel k záveru, že žalobca ju nemá kvôli neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok z 23. júna 2017.

10. Z obsahu zmluvy o úvere č. 5055483866 z 22. apríla 2014 vyplýva, že žalovaný je v nej označený
svojím identifikačným číslom podnikateľa podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia v
zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obch. zák. Touto zmluvou sa mu poskytuje „prevádzkový preklenovací úver“
ako mikropodnikateľovi a poskytuje mu ho Slovenská sporiteľňa, a.s. - banka podnikajúca na základe
bankového povolenia, teda podnikateľka podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. Podľa odvolacieho súdu je

teda z obsahu zmluvy zrejmé, že táto bola uzavretá medzi dvoma podnikateľmi a tak na strane veriteľa,
ako aj dlžníka sa týka ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa právne vzťahy medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., a žalovaným spravovali treťou časťou Obchodného zákonníka podľa jeho § 261 ods. 1.
Podľa § 273 Obch. zák. potom bolo časť zmluvy možné určiť odkazom na obchodné podmienky, čo sa v
prerokúvanej veci stalo v čl. III ods. 5 zmluvy o úvere, podľa ktorého sa právne vzťahy v zmluve výslovne

neupravené riadia príslušnými ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalobca pripojil
už k žalobe. V ods. 18.14 týchto všeobecných obchodných podmienok bolo určené, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu.

11. Ako žalobca správne uviedol v odvolaní, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

o bankách upravujúce podmienky postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu, je dispozitívne. Podľa §
89ods.1cit.zák.sitotižbankasklientommôžezmluvneupraviťprávaapovinnostizobchodovodchylne
od tohto zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje. V prerokúvanej veci tak v ods. 18.14 všeobecných
obchodných podmienok, ktorú sú podľa § 273 Obch. zák. súčasťou zmluvy, došlo k odchylnej zmluvnej
úpraveprávaapovinnostímedziSlovenskousporiteľňou,a.s.,ažalovanýmtýmspôsobom,ženarozdiel

od úpravy v § 92 ods. 8 cit. zák. mohla banka svoje pohľadávky postúpiť kedykoľvek, teda aj bez splnenia
týchto podmienok. Súd prvej inštancie tak celkom nesprávne skúmal splnenie podmienok postúpenia
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a nesprávne dospel aj k záveru o neplatnosti zmluvy o
postúpení uplatnenej pohľadávky pre nesplnenie týchto podmienok. Naopak, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
túto zmluvu uzavrela celkom v súlade s dohodou obsiahnutou v ods. 18.14 všeobecných obchodných

podmienok.

12. Odvolací súd tak na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že k postúpeniu na žalobcu
došlo platne a žalobca sa v súlade s § 524 a 526 Obč. zák. stal na základe zmluvy veriteľom uplatnenejpohľadávky. Pretože odvolací súd nezistil žiaden dôvod neplatnosti zmluvy o úvere z 22. apríla 2015,
vznikol na jej základe Slovenskej sporiteľni, a.s., nárok na vrátenie poskytnutého úveru s úrokmi podľa
§ 503 a 504 Obch. zák. do dohodnutej doby 22. apríla 2015. Pretože žalovaný nedokázal, že by jej úver

splatil vo väčšom rozsahu než pripustil žalobca, mala Slovenská sporiteľňa, a.s., nárok na doplatenie
žalovanej istiny 816,51 €, ktorá na základe zmluvy o postúpení prešla na žalobcu. Omeškaním s týmto
splatením vzniklo Slovenskej sporiteľni, a.s., podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. aj právo na dohodnuté úroky
z omeškania v sadzbe 10 % a podľa § 369c Obch. zák. v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.
z. aj právo na paušálnu náhradu nákladov 40 €. Aj tieto nároky podľa § 524 ods. 2 v spojení s § 121

ods. 3 Obč. zák. ako príslušenstvo prešli na žalobcu.

13. Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol.
Odvolací súd tak jeho nesprávny rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobe v celkom rozsahu
vyhovel (výrok I).

14. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť
rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalobca
bol v konaní plne úspešný, priznal mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu
všetkých trov proti neúspešnému žalovanému (výrok II).

15. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.
s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.