Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618202958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. N., nar. XX. X.
XXXX,trvalebytomA.XXX,ozaplatenie187,55€spríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/75/2018-163 zo dňa 25. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o nároku na náhradu
trov konania, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým čiastočne vyhovel žalobe, zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému priznáva protižalobcovi nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 89,94
€ a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Mal preukázané, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného
účtu žalovanému a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca

poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko mu bolo bez dojednania
povolenéhoprečerpanianaúčte,ktoréžalobcanetvrdil,aninepreukázal,umožnildisponovaťpeňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere
je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
89,94 €, ktorú sumu reálne žalovaný čerpal nad rámec peňažných prostriedkov na účte (rozdiel medzi
celkovou výškou výberov z účtu v sume 474,99 € a vkladov na účet, vrátane zostatku na účte ku
dňu 31.3.2018 a odmeny za platby kartou v sume 385,05 € v období od apríla 2018, t.j. odkedy sa

žalovaný dostal do záporného zostatku na účte do 30.7.2018). V zostávajúcej časti žalobu zamietol,
keďže žalobca nepreukázal jej dôvodnosť a neuniesol dôkazné bremeno v časti povinnosti žalovaného
platiť poplatky, ktoré mu boli zúčtované na ťarchu účtu, nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie
strán sporu o povinnosti žalovaného uvedené poplatky platiť. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje
zmluva, nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je
možné požadovať poplatky, ktoré nie sú medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané. Taktiež
žalobca nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok. Sadzobník

poplatkov, na ktorý žalobca v súvislosti s uplatneným úrokom odkázal, nemôže byť považovaný za
individuálne dojednanie zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline č.k. 7Co/129/2018-128, 9Co/217/2017-64, sp. zn. 10Co/89/2018. Navyše, žalobca nepreukázal
ani splnenie povinností veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inomtrvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ďalších
náležitostiachposkytnutéhoúveruvzmysle§18ods.1,2zákonaospotrebiteľskýchúverochč.129/2010
Z.z. (ďalej len ZoSÚ). Zverejnenie úrokovej sadzby na webovej stránke žalobcu, na ktoré poukazoval v

doplnení žaloby, nepovažoval za riadne splnenie povinnosti pravidelného informovania žalovaného ako
spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP),keďnároknanáhradutrovkonaniavsporevznikolúspešnejšiemužalovanému.Nakoľko
si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný, z
obsahu spisu mu nevyplýva vznik žiadnych trov konania, rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania

neprizná.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti podal odvolanie žalobca. So
závermi súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za
nesprávny, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že ani zákon o

platobných službách vyslovene nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané. Poukázal na § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách a na základe toho nie
je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Ani ZoSÚ
nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente a v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-42/15. Poplatky sú účtované na základe článku IV.

ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Nárok na úrok si uplatnil z titulu prekročenia v zmysle § 2 písm.
f) a § 18 ZoSÚ. Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia
bude úročený. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní, pričom
išlo o prekročenie. V takomto prípade zmluva o účte nemusí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods.

2 ZoSÚ, ale naopak, podľa § 18 ods. 1 tohto zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa
na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Výšku úrokových sadzieb zverejňuje v úrokovej výveske na
web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Tým splnil svoju povinnosť v zmysle §
18 ods. 1 ZoSÚ. V tejto súvislosti uviedol citáciu z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43Co/37/2018-185, Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/71/2018-202 a iné. Okrem toho sú všetky

dokumenty, na ktoré odkazuje zmluva zverejnené na webovej stránke banky v aktuálnom znení, na
každom obchodnom mieste pobočky banky v aktuálnom znení a o každej zmene dokumentácie je
klient banky informovaný aj vo výpise z účtu, ako aj prostredníctvom internet bankingu a vo výpise z
účtu je okrem toho uvedená aj úroková sadzba prečerpania. S oprávnením banky požadovať úroky
za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj ZoSÚ v § 18 ods. 1. Navrhuje napadnuté

rozhodnutie zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania, ako
i trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, preto naň
poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vyhodnotil rozhodujúce
skutočností a právne posúdil vec, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia.

6. K odvolacej námietke ohľadne zákona o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky
za poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí.
Ustanovenie § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ
platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a/ zmluvy

o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy. Navyše žalovaný je spotrebiteľ,
ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský
vzťah, musí veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať
pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale špeciálnepredpisy, akými sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v
odvolaní, podľa ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných službách, nie je
potrebné ich pri tomto type vzťahu dodržiavať, nie je správny.

7. Správne uzatvoril súd prvej inštancie, že v zmluve chýba individuálne dojednanie o nároku na
poplatky; pokiaľ odvolateľ argumentuje, že uvedené dojednanie obsahuje čl. IV. bod 2 zmluvy s
odkazom na príslušný Sadzobník, s ktorým sa mal žalovaný oboznámiť, ide o dokument listiny k
zmluve formulárového charakteru, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a mohol ich

prijať iba ako celok, preto ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Predložené vyhotovenie
všeobecných obchodných podmienok (VOP) k zmluve je vyhotovené drobnými písmenami (obdobne
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/67/2017 z 25.05.2017).

8. Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy. Odvolací
súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne

dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V danom prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol.
VOP majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich
nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne

s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, kedy, kde a akým
spôsobom sa žalovaný mohol dozvedieť o úrokovej sadzbe 28 % ročne, nakoľko takto požadovaný úrok
nie je v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedený.

9. Pokiaľ ide o odkaz na sadzobník poplatkov, ktorý nebol individuálne dojednaný a poukaz na

rozhodnutie súdneho dvora C-42/2015 je potrebné konštatovať, že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje,
že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil
na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými
stranamianadruhejstrane,žetátopožiadavkapodpísaniasavzťahujenavšetkynáležitostítejtozmluvy.
Tu je potrebné poukázať na to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9

presnešpecifikujepodstatnénáležitostízmluvy,zčohovyplýva,žetietonáležitostímusiabyťipodpísané
účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitostí zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných
obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

10. Napokon žalobca sa odvoláva na znenie § 2 písm. f/ a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, s takouto obranou sa nemožno stotožniť. Obsah práv a povinností účastníkov
určila zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená dňa 11.06.2014.
Z predloženej zmluvy žalobkyňou nevyplýva, že by medzi sporovými stranami bolo dohodnuté povolené
prečerpanie na osobnom účte a uvedené vyplýva aj zo žaloby vo veci, keď sama žalobkyňa poukazuje
na to, že má sa jednať o nepovolené prečerpanie, nakoľko žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť

vyplývajúcu z bodu 3.8 VOP, že je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Žalobca
nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľa
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe, nakoľko predložené výpisy z účtu žalovaného
obsahujú len údaje o pohybe na účte, počiatočný stav, konečný stav, počet kreditných a debetných
položiek, avšak úrokovú sadzbu neobsahujú. Zverejnenie úrokovej sadzby na webovej stránke žalobcu,

nie je riadnym splnením si povinnosti pravidelného informovania žalovaného o úrokovej sadzbe ako
spotrebiteľa, nakoľko v zmluve neupozornil žalovaného, že sadzobník bude zverejňovaný na webovej
stránke a konkrétne na akej stránke.

11. Odvolací súd poukazuje na obdobné rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp.zn. 10Co/242/2018,

11Co/189/2019, 11Co/184/2018, 7Co 132/2017, 7Co/1/2018.

12. S poukazom na vyššie konštatované odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol,apretojehorozhodnutievnapadnutejčastipotvrdilakoaj odrozhodnutiavovecisamejzávislý
výrok o trovách prvostupňového konania. Súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal voči odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu100%. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)