Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16Pc/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318208049
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318208049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudkyňouMgr.IvanouFekete,vprávnejvecinanávrhpovinného

otca (navrhovateľa): R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, Z. Grob proti plnoletému synovi
(oprávnenému): L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 5, Banská F., o zrušenie vyživovacej povinnosti
na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa K.. R. X., nar. XX.XX.XXXX voči oprávnenému
plnoletému synovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 09.11.2004, č.k. 15C 138/04-27, právoplatným dňa 28.12.2004, odo dňa 01.12.2018.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 30.11.2018, sa povinný otec domáhal zrušenia svojej vyživovacej
povinnosti voči t.č. už plnoletému synovi, naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 09.11.2004, č.k. 15C 138/04-27, právoplatným dňa 28.12.2004 a vykonateľným dňa
24.01.2005, ktorým bol zaviazaný na platenie výživného na v tom čase maloletého syna L. X., nar.
XX.XX.XXXX sumou 7.000,- Sk (232,36 €) mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Povinný otec uviedol, že oprávnený dňa 12.09.2015 ukončil
vysokoškolské štúdium na Bankovní Institut Vysoká Škola Praha, a.s. v Banskej Bystrici a od 01.02.2016

až do súčasnosti je zamestnaný na plný pracovný úväzok v spoločnosti Pantheon Technologies s.r.o. v
Banskej Bystrici a je schopný sa sám živiť. Tým zanikla zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa v
zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto žiada, aby bola súdom zrušená.

2. Oprávnený plnoletý syn sa k doručenému návrhu s prílohami, poučením o procesných právach a
povinnostiach a výzvou na vyjadrenie (§ 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) vyjadril písomne
dňa 24.04.2019 kde uviedol, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 25.07.2019 v neprítomnosti oprávneného syna, ktorému bolo
predvolanie riadne doručené dňa 11.06.2019 a ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, pričom súd
vypočul povinného otca, vykonal dokazovanie predloženými listinami - rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 09.11.2004, č.k. 15C 138/04-27, právoplatným dňa 28.12.2004, Diplomom
plnoletého syna z 12.09.2015 vydaným Bankovním Institutom Vysoká Škola Praha, Pracovnou zmluvou
plnoletého syna (I. strana) o vzniku pracovného pomeru k 01.02.2016, na základe ktorého mal za

nesporne preukázané nasledovné skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci:

4. Vyživovacia povinnosť otca, voči v tom čase maloletému synovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, bola
upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.11.2004, č. k. 15C138/04-27, právoplatným dňa 28.12.2004 a vykonateľným dňa 24.01.2005, ktorým súd rozviedol
manželstvo navrhovateľa s matkou oprávneného a ktorým mu bola uložená povinnosť platiť výživné
na maloletého L. v sume 7.000,- Sk (232,36 €) mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Plnoletému oprávnenému bol dňa 12.09.2015
vydaný Bankovním Institutom Vysoká Škola Praha diplom č. 04136/N/2015, o získaní vysokoškolského
vzdelania v nadväzujúcom magisterskom študijnom programe: Ekonomika a managment, vo zvolenom
študijnom obore: Informačné technológie a managment (kód 1802T024) a bol mu udelený akademický
titul inžinier (Ing.),

5. Navrhovateľ v rámci konania pred súdom žiadne ďalšie skutočnosti k veci nedoplnil, nepredložil a ani
nenavrhol žiadne dôkazy. Poukázal na súhlasné písomné vyjadrenie plnoletého syna k veci a žiadal z
uvedených dôvodov vyhovieť predmetnému návrhu.

6. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č.

36/2005 Z. z. v platnom znení.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

13. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa
začína na návrh.

14. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh

zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

15. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo
všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, pričom
rozsah vyživovacích povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného

a odôvodenými potrebami oprávneného ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť
rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% zo sumy
životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom
vzniká narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca a matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa
narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti

dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné náklady. Táto
schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu
a tým aj základný zdroj príjmov, potrebných pre zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na
predchádzajúcu prípravu, ktorou ja štúdium. Štúdium je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie
vyživovacej povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza v prípade plnoletého

dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie a iba na návrh (§ 78 ods.
1 Zákona o rodine) a pri plnoletých oprávnených deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo
zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.16. Z vykonaného dokazovania a písomného vyjadrenia oprávneného syna mal súd za preukázané,
že vyživovacia povinnosť povinného otca voči plnoletému synovi L. trvala do ukončenia jeho
vysokoškolského štúdia. Dňa 12.09.2015 bol oprávnenému vydaný Bankovním Institutom Vysoká

Škola Praha diplom o získaní vysokoškolského vzdelania vo zvolenom študijnom obore: Informačné
technológie a managment (kód 1802T024) a bol mu udelený akademický titul inžinier (Ing.), čím sa stal
uplatniteľný na trhu práce. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým
uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaný na starostlivosť
a výživu zo strany svojich rodičov, ktorých zákonná vyživovacia povinnosť k deťom trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto ku dňu rozhodovania súdu
zanikol zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa si zabezpečiť výživu, čím zanikla aj zákonná vyživovacia
povinnosť otca k plnoletému dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

17. Navrhovateľ v návrhu žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť voči k plnoletému synovi odo dňa
01.12.2018. Platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o

rodine výslovne dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných
ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých
osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia
súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Tzn. že
zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, je možné

najskôr odo dňa podania návrhu, a to na základe preukázanej predchádzajúcej zmeny pomerov. K
tomuto dňu súd skúma existenciu dôvodov pre navrhované zrušenie. Návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti bol podaný na súde dňa 30.11.2018, ku ktorému dňu zároveň existovali vyššie uvedené
dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči svojmu plnoletému synovi a trvali aj v
čase rozhodovania súdu a preto od tohto dňa bolo s ohľadom na uvedené závery, najskôr možné

zrušiť vyživovaciu povinnosť. Súd nejdúc však nad rámec návrhu navrhovateľa, vyživovaciu povinnosť
povinného otca voči oprávnenému plnoletému synovi Samuelovi zrušil v zmysle jeho návrhu tzn. od
01.12.2018.

18. Z uvedených dôvodov, súd vyhovel návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči

oprávnenému plnoletému synovi, ktorá trvala po dobu štúdia a prípravy na zamestnanie a zanikla
ukončením vysokoškolského štúdia a vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu 01.12.2018.

19. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v

konaní vo veciach výživného plnoletých osôb žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).