Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210275
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717210275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti
žalovanému: N.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 1.910,07 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn. 7Csp/219/2017 zo
dňa 03.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len prvoinštančný súd) rozhodol tak, že:
„I.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu1.418,01euras5,05%ročnýmúrokomzomeškania
z dlžnej sumy od 01.03.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.“

Svoje rozhodnutie, okrem iného, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že mal za to, že žaloba je v prevažnej
časti dôvodná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami dňa
9.9.2014, teda Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol poskytnutý úver
žalovanému vo výške 1.500,- eur, neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť
spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového
kalendára. Z obsahu formulára úverovej zmluvy predloženej žalovanému na podpis je zrejmé, že vo

vzťahu k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva má aj nedostatky. V
zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený,
nemožnohovyvodzovaťzďalšíchzmluvnýchnáležitostíakonapr.zpočtusplátokúveru.Ďalejvžiadosti/
zmluve absentuje výška splátok istiny, úroku, a iných poplatkov, v zmluve je nesúlad ohľadom výšky
RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedený v bode 5 žiadosti/zmluvy 26,17 %, ktorá je návrhom
na uzatvorenie zmluvy, nie je v súlade s údajom o výške RPMN úveru, uvedený v akceptácii návrhu v
bode 6 zmluvy 26,06 %. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch

v spojení s § 44 ods. 1, 2 OZ , je potrebné považovať ustanovenia úverovej zmluvy v časti RPMN za
neplatné. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy žalovaným, urobené úkonmi žalobcu (vyplnením bodu 6
žiadosti o poskytnutí úveru), vyhotovením listu a odoslaním listu- Oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi-zmluva o revolvingovom úvere č. č. XXXXXXXXXX, obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN.Takýto písomný prejav, ak sa zmenila výška RPMN, bolo potrebné považovať za nový návrh zmluvy v
časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalovaného však nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon,
z ktorého by nepochybne vyplývalo, že RPMN akceptoval. Z uvedeného vyplýva, že výška RPMN je iná v

návrhuakojevakceptácii.Zhľadiskazmluvnéhoprávajeirelevantné,čitakátozmenajeprespotrebiteľa
výhodná alebo nevýhodná, podstatná skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Je preto potrebné
aplikovať § 44 ods. 2 prvá veta OZ, podľa ktorého, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola
uvedená odchýlne v bode 6 ako v návrhu na uzavretie zmluvy bode 5. V Oznámení o schválení úveru

bolo uvedené, že bol schválený úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou úveru na 42 mesiacov, s
výškou mesačnej splátky 47,43 eur, z ktorej na istinu sa mala započítať suma 35,71 eur, na úroky suma
11,72 eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 150,- eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru
bol určený 11.10.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 11.3.2018, pri celkovej výške úveru
1.500,- eur. RPMN predstavovala 26,06 % a priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy
26,06 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník, žalovaný zaplatiť, bola 2.142,06 eur. Súčasťou oznámenia

veriteľa o schválení úverového dlžníka boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Takúto
formu Oznámenia však súd nepovažoval za zmluvu teda absentovala písomná forma zmluvy uzavretej
oboma zmluvnými stranami. Dňa 25.1.2015 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou
splátok č. 2, 3, 4, ktoré je povinný uhradiť. O tejto skutočnosti o zosplatnení bol žalovaný upovedomený,
čo vyplýva z doručenky predloženej žalobcom, kedy si žalovaný prebral oznámenie o zosplatnení úveru,

dňa 12.2.2015.

2. Čo sa týka preskúmania podmienok, či boli dodržané podmienky pri zosplatnení úveru, zákon o
bankách sa nevzťahuje na nebankové subjekty, ako je žalobca. Čo sa týka skutočnosti, že zmluva
neobsahuje všetky náležitosti, súd poukazuje na to, že nie je v nej uvedená adresa predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, doba trvania zmluvy a termíny konečnej splatnosti (to je
uvedené až v Oznámení o schválení úveru na č.l. 2 súdneho spisu, nie však v zmluve žiadosti na č.l.
6 a taktiež absentuje termín splátok.

3. Súd mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm.

b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa preto môže domáhať od žalovaného iba vrátenia
poskytnutého úveru.

4. Žalobca nepredložil výpis z úverového účtu, preto nie je možné posúdiť, či zosplatnil úver platne v
zmysle § 53 ods. 9 OZ, teda či bol spotrebiteľ aspoň 3 mesiace v omeškaní, avšak pravdepodobne áno,

keď zaplatil iba prvú splátku, ktorú mal platiť 11.10.2014, čo vyplýva z č.l. 2 súdneho spisu a Oznámenie
o zosplatnení je zo dňa 25.1.2015. Žalovaný bol v omeškaní so splátkami v novembri, decembri 2014
a januári 2015. Z oznámenia o schválení úveru vyplýva, že posledná splátka úveru bola splatná k
11.3.2018, čiže v súčasnosti (rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku) je spotrebiteľ nesporne
v omeškaní so všetkými splátkami.

5. Taktiež nemožno posúdiť, koľko celkovo spotrebiteľ uhradil žalobcovi. Žalobca uvádza, že len sumu
81,99 eur, žalovaný však túto skutočnosť nikde nenamietal, že by zaplatil viac.

6. Vzhľadom na uvedené je žaloba dôvodná v sume 1.418,01 eur. Ide o sumu poskytnutého úveru vo

výške 1.500,- eur, od ktorého súd odpočítal zaplatenú sumu žalovaným 81,99 eur.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Odvolanie žalobca podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a výroku o náhrade trov konania. Namietal, že zmluva neobsahuje údaj o adrese predávajúceho
uplatnenia reklamácie. Nesúhlasil so záverom bezúročnosti, pričom poukázal na to, že ak uvádzanie
konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do

spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurkonformný výklad zákona. Konkrétne vo
vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti, to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže
byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo
vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti. Mal za to, že zmluva o úvere tieto náležitosti upravovala.9. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenilauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi1.418,01eura,pretoževzhľadomnaneprijateľné

zmluvné podmienky v zmluve obsiahnuté súd určuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolateľ
ďalej poukázal na nekalé praktiky, ktoré žalobca používa, ktoré v zmysle Smernice 93/13/EHS súd
skúma aj bez námietok a odvolania zo zákona takmer pri všetkých úveroch a sú v rozpore so zákonom,
a je nemysliteľné, aby sa takéto konanie dalo označiť ako nedbanlivostné.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že zotrváva na dôvodoch svojho
odvolania.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( § 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

12. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní,
vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné
prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán
sporu.

13.Odvolacísúdsiosvojujezáverysúduprvejinštancieanazdôraznenievecnejsprávnostiavsúvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

14. Odvolací súd sa stotožňuje taktiež so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je

a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený
len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

15. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje

do zmluvného vzťahu (v predmetnom prípade teda dňa 02.09.2014). V opačnom prípade by sa minulo
účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase,
ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných
skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

16. Uvedenie údaja o termíne o konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine
označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 09.09.2014 nie je postačujúce, nakoľko
predmetnú listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné
oznámenie veriteľa, ktoré žalobca písomne neodsúhlasil a o jeho obsahu v čase podpisovania zmluvy
(02.09.2014) nemal vedomosť.

17. A preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že pre vyhodnotenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov postačuje
absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ je vecne správny.

19. V prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov
uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné
riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z výšky úveru, ktorú uviedol v
zmluve - 1500 Eur a nie zo sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol - t.j. 1350 Eur, keďže si voči úveru

započítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur . Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú
pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby aj s uvedených v zmluve (porov. bod
86., 87. rozsudku SD EÚ vo veci C-377/14).

20. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť

zaplatiťžalobcovipopriplneníúrokyzomeškania.Úrokzomeškaniajezákonnýmdôsledkomomeškania
so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ
požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Žalovaný sa dostal doomeškania so zosplatnením sumy 1.418,01 Eur ktorý riadne a včas nesplnil, čo mu zakladá povinnosť
zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
tom, čo mal zosplatnený úver zaplatiť, teda od 01.03.2015 až do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 01.03.2015 bola vo výške 0,05 % ,
t.j. 5,05 %, podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za stavu ak súd prvej inštancie v zhode s
odvolacím súdom považovali úver za bezúročný a bezpoplatkový a zároveň bola žalovanému uložená

povinnosť tak ako ju uviedol v odvolaní zaplatiť žalobcovi 1.418,01 Eur, potom odvolanie žalovaného
je neopodstatnené.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku aj bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru aj z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z.z., na ktoré v ostatnom odkazuje § 387 ods. 2 CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd

rozsudok v celom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vychádzajúc zo zásady úspešnosti vzhľadom na neúspech
oboch odvolateľov v odvolacom konaní bolo dôvodné náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu

nepriznať.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).