Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218631
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715218631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému:
P. Č., nar. X.X.XXXX, bytom L.. V.-C. XXXX/XX, U., zastúpený JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom,
so sídlom Nám. osloboditeľov 39, Michalovce, o zaplatenie 104,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5. marca 2019, č. k. 5C/464/2015-184

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,34 Eur s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 26.10.2015 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie tak v celom rozsahu vyhovel žalobe, podľa skutkového vymedzenia ktorej
predstavoval uplatnený nárok v istine nedoplatok na poistnom zo záväzkového vzťahu strán založeného

Poistnou zmluvou pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 65748116831 uzavretou dňa 20.5.2013
medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení poisteného (ďalej tiež len
„poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalovaného zn. Audi A4 EČV:
U. XXX N. (ďalej tiež len „motorové vozidlo“).

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vyšiel z toho, že žalovaný v konaní nárok uplatnený
žalobou uznal a že sa proti nemu bránil (len) započítacou námietkou, ktorou na žalobou uplatnenú

pohľadávku započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorá podľa tvrdenia žalovaného vznikla z toho
istého poistného vzťahu strán a predstavovala žalobcom nezaplatenú časť poistného plnenia, na ktoré
žalovanému vznikol nárok v súvislosti s poškodením poisteného motorového vozidla, ku ktorému došlo
dňa 14.8.2013. Podľa tvrdenia žalovaného mu žalobca z ceny za opravu poškodeného motorového
vozidla vo výške 2.172,83 Eur po zohľadnení dohodnutej spoluúčasti neoprávnene nezaplatil časť
poistného plnenia v sume 454,40 Eur z dôvodu nepredloženia dokladov o zakúpení dielov použitých
pri oprave.

4. Vo vzťahu k žalobou uplatnenej pohľadávke prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo
vyšiel z nespornej existencie právneho vzťahu strán z poistnej zmluvy, z ktorého podľa jeho zistenia
žalovaný v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníkanezaplatil žalobcovi poistné za obdobie od 21.2.2014 do skončenia poistenia dňa 21.5.2014 v sume
104,34 Eur.

5. Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorú na uplatnený nárok v konaní započítal v rámci svojej obrany žalovaný,
jej existenciu žalobca neuznal a skrz toho prestavovala ťažisko sporu strán. Súd prvej inštancie pri jeho
riešení skutkovo vyšiel z toho, že dňa 14.8.2013 došlo k poškodeniu motorového vozidla žalovaného
poistnou udalosťou, na ktorú sa podľa poistenej zmluvy vzťahovalo poistenie, že žalovaný zveril opravu
tohto poškodenia opravovni, ktorá mu cenu opravy vyúčtovala na sumu 2.172,83 Eur, z ktorej žalobca po

odpočítaní poistnou zmluvou upravenej spoluúčasti (165,97 Eur) poskytol žalovanému poistné plnenie
v sume 1.552,46 Eur a v prevyšujúcom rozsahu (454,40 Eur) mu odmietol plniť s odôvodením, že
žalovaný v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
z Článku VI bod 16 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO (ďalej tiež len
„všeobecné zmluvné dojednania“) nepredložil hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých
náhradných dielov. Podľa skutkového nálezu súdu prvej inštancie žalovaný v spore nepreukázal svoje

tvrdenie, že na opravu motorového vozidla boli použité výlučne nové náhradné diely. Skonštatoval v tejto
súvislosti, že ním predložené fotografie síce zachycujú, že k oprave motorového vozidla došlo, sami
osebe ale nepreukazujú spornú originalitu a pôvod náhradných dielov, nakoľko nemožno vylúčiť, že sa
jedná o diely síce originálne, avšak nie novo zakúpené, ale demontované z iného motorového vozidla.
Obdobne priamu výpovednú hodnotu k spornej originalite použitých náhradných dielov nemali podľa

skutkového záveru súdu prvej inštancie ani žalovaným predložené výdajky. Prvoinštančný súd ďalej
skutkovo ustálil, že už počas likvidácie poistnej udalosti žalobca opakovane vyzýval žalovaného, aby
predložil hodnoverné doklady o pôvode a originalite náhradných dielov. Žalovaný však takéto dôkazy
žalobcovi neposkytol a neprodukoval ich ani v rámci súdneho konania. Žalovaný tým podľa právnej
úvahy súdu prvej inštancie porušil svoju zmluvnú povinnosť predložiť hodnoverné doklady o oprave

(Článok VI bod 16 všeobecných zmluvných dojednaní) a tiež zákonnú povinnosť predložiť potrebné
doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada (§ 799 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), a preto krátenie
poistného plnenia zo strany žalobcu podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo podľa jeho
názoru plne opodstatnené. Na podklade týchto úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný
na uplatnenú pohľadávku započítal neexistujúcu pohľadávku, čo z pohľadu ust. § 580 Občianskeho

zákonníka vylučuje platnosť takého hmotnoprávneho úkonu, a tým aj dôvodnosť tohto prostriedku
procesnej obrany. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlžného poistného prvoinštančný súd
s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania, vo
výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov. Rozhodnutie o trovách

konania prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným
úspechom žalobcu v spore.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie. V odvolaní žalovaný v prvom rade namietal proti skutkovému záveru súdu
prvej inštancie, že v konaní nepreukázal spornú skutočnosť originality pri oprave použitých náhradných
dielov. Naproti názoru súdu prvej inštancie zastával odvolateľ názor, že písomnosti, ktoré v konaní
predložil, spĺňajú požiadavku hodnovernosti predpokladanú v Článku VI bod 16 všeobecných zmluvných
dojednaní. Žalovaný v tomto smere poukázal na to, že dôvodom pre odmietnutie poskytnutia časti

poistného plnenia žalobcom bolo, vychádzajúc z jeho oznámenia zo dňa 6.11.2013, nepredloženie
nadobúdacích dokladov od nahradzovaného materiálu. Tento nedostatok však bol podľa tvrdenia
žalovaného odstránený v priebehu konania predložením dvoch výdajok, ktoré podľa jeho presvedčenia
materiál použitý pri oprave špecifikujú čo do druhu, množstva i jednotkovej ceny. Žalovaný akcentoval,
že z ním predložených fotografií je zrejmé originálne značenie náhradných dielov, čo podľa jeho

presvedčenia preukazuje ich spornú originalitu. Napokon žalovaný v kontexte spôsobu hodnotenia
sporného pôvodu a originality náhradných dielov vyslovil pochybnosť, či pri tak rigoróznom chápaní
povinnosti predložiť poistiteľovi potrebné doklady je vôbec v silách poisteného preukázať, že pri
oprave bol použitý konkrétny diel. Odvolateľ zastával názor, že rozsah tejto povinnosti poisťovateľa
nezodpovedá úprave ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Článku VI. bod 16 všeobecných

zmluvných dojednaní, z ktorých súd prvej inštancie pri právnom posúdení tejto otázky vyšiel. Svojimi
odvolacími námietkami vytýkajúcimi napadnutému rozsudku nesprávnosť skutkových zistení na základe
vykonaných dôkazov a poukazujúcimi tiež na prítomnosť právnych vád rozhodnutia, žalovaný podľa
úvahy odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu vo všeobecnosti stotožnil so skutkovými závermi i so spôsobom
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie; zvlášť prisvedčil správnosti jeho rozhodujúcemu

skutkovému nálezu, že žalovaný v konaní nepreukázal, že na opravu boli použité originálne náhradné
diely, ktorý bol vystavaný na úvahe, že nemožno vylúčiť, že náhradné diely vyobrazené na žalovaným
predložených fotografiách neboli zakúpené ako nové, ale že boli demontované z iného vozidla.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.9.2019 po predchádzajúcom

oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Pred samotným posúdením odvolacích námietok žalovaného sa odvolaciemu súdu žiada na úvod
poznamenať, že skoršie, zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci, bolo odvolacím súdom

zrušené pre nedostatky jeho odôvodnenia. V zrušujúcom uznesení odvolací súd nijak nespochybnil
spôsob právneho uvažovania súdu prvej inštancie, ktoré vo svojej podstate smerovalo k odmietnutiu
právnej argumentácie žalobcu a vytýkaný dôvod vecnej nesprávnosti sa týkal výlučne spôsobu, akým
prvoinštančný súd vyjadril tieto úvahy v odôvodnení. Odvolací súd vyslovil potrebu v ďalšom konaní
sa dôsledne vysporiadať s otázkami rozsahu účelne vynaložených nákladov na opravu motorového

vozidla, rozsahu zmluvnej povinnosti žalobcu plniť a povahy a dosahu na výšku poistného plnenia
dojednania strán o povinnosti žalovaného predkladať žalobcovi potrebné doklady. Vyjadril zároveň
svoj názor tiež na podstatu sporu, za ktorý považoval odlišné nazeranie strán na cenu inak nesporne
vynaložených dielov alebo inak povedané ich odlišné predstavy o tom, či táto cena zodpovedá
opravovňou skutočne vynaloženým nákladom na zabezpečenie náhradného dielu s ohľadom na jeho

pôvod. Na škodu veci súd prvej inštancie toto usmernenie odvolacieho súdu nepochopil ani v jeho
podstate, a ani v jeho šírke.

10. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného spočívajúcu výlučne na uplatnení hmotnoprávnej
námietky započítania, spočívalo ťažisko rozhodnutia vo veci na posúdení právnej otázky, ktorú žalobca

a žalovaný učinili kľúčovou svojou ambivalentnou právnou argumentáciou ohľadne rozsahu poistného
plnenia žalobcu. Na jednej strane žalobca redukoval poistné plnenie na podklade presvedčenia
o existencii právnej povinnosti žalovaného preukázať nadobúdacími dokladmi originalitu použitých
náhradných dielov a súčasne pre prípad porušenia tejto povinnosti o právnej možnosti znížiť poistné
plnenie, na ktoré by mal inak žalovaný nárok v rozsahu nákladov na uvedenie veci do stavu pred

poškodením. Naproti tomu žalovaný zastával názor (viď napr. jeho podanie zo dňa 1.4.2016), že pokiaľ
je podľa všeobecných zmluvných dojednaní (Článok IX bod 1) pre určenie rozsahu poistného plnenia
rozhodujúca výška primeraných nákladov potrebných na uvedenie motorového vozidla do stavu pred
poškodením, je žalobca povinný poskytnúť poistné plnenie vo výške ceny opravy, pokiaľ nepresahuje
rámec primeraných nákladov podľa jeho vlastnej kalkulácie.

11. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych

predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu
normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Podľa ust. § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktorésa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

13. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na
ktorú sa poistenie vzťahuje.

14. V intenciách tejto zákonnej úpravy sa o rozsahu poistného plnenia v prípade poškodenia poisteného

motorového vozidla strany dohodli v Článku IX bod 1 a 2 všeobecných zmluvných dojednaní takto: (1)
Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné
plnenievrozsahunákladovvdanommiestenauvedeniepoškodenéhoalebozničenéhovozidladostavu
bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo
odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne
pred poistnou udalosťou. (2) Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady

na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely
a materiál, účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom
nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu
udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie
listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzby v danom regióne pre príslušný

typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu
ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku
a typ vozidla. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že podľa obsahu súdneho spisu boli všeobecné
zmluvné podmienky predložené v konaní žalobcom a žalovanému riadne doručené, pričom žiadna zo
sporových strán existenciu ani obsah tohto listinného dôkazu nespochybnila. To odvolaciemu súdu

umožnilo v súlade s ust. § 204 C.s.p. v nadväznosti na ust. 383 C.s.p. vyvodiť zo všeobecných
zmluvných dojednaní zistenia nad rámec súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu aj bez
potreby formálneho vykonania tohto listinného dôkazu.

15. Z takto formulovaných dojednaní vo všeobecných zmluvných dojednaniach podľa názoru

odvolacieho súdu vyplýva, že pre určenie výšky poistného plnenia v prípade opravy poškodenia
poisteného motorového vozidla opravcom, strany výslovnou dohodou určili za rozhodujúcu cenu prác
a náhradných dielov účtovanú opravcom s jediným obmedzením, že pri porovnaní s kalkulačným
programom nákladov žalobcu táto nemohla presiahnuť cenu nových originálnych náhradných dielov,
časové normy stanovené výrobcom a obvyklé hodinové sadzby prác v danom regióne. Žalobca sa

domnieva, že nad rámec takto výslovne vyjadrenej zmluvnej vôle strán je rozsah poistného plnenia
determinovaný tiež ďalšou skutočnosťou - výškou skutočne vynaložených nákladov opravovne na
zaobstaranie náhradných dielov. S týmto názorom žalobcu sa odvolací súd rozhodne nemohol stotožniť.
Žalobca svoju argumentáciu v tejto otázke vystaval na interpretácii ustanovenia všeobecných
zmluvných podmienok, podľa ktorého môže v rámci hodnoverných dokladov o oprave žiadať poisteného

tiež o preukázanie pôvodu náhradných dielov použitých pri oprave (Článok VI bod 16). Neuvedomil si
však pritom, že toto ustanovenie je potrebné posudzovať v kontexte úpravy mechanizmu porovnávania
opravovňou účtovaných nákladov s údajmi podľa jeho kalkulačného programu, z čoho možno logicky
vyvodiť, že zmyslom tohto opatrenia je zabezpečiť podklad pre konfrontáciu účtovanej ceny s určeným
cenovým limitom a nie kontrola správnosti postupu opravovne pri vyúčtovaní ceny opravy, ku ktorej

interpretácia dotknutého zmluvného ustanovenia žalobcom v konečnom dôsledku smerovala. Postoj
žalobcu a jeho obchodná praktika, ktorá naň nadväzuje, je vo svojej podstate vystavaná na predpoklade,
že opravovňa, hoc vyúčtuje poistenému cenu originálnych dielov, môže použiť na opravu diely
neoriginálne. V takomto prípade podľa úsudku žalobcu cena opravy nekorešponduje so skutočnými
nákladmi na opravárenské práce a na použité diely, čo má podľa jeho názoru vplyv na rozsah poistného

plnenia. Žalobca však v týchto svojich úvahách evidentne opomína skutočnosť, že majetková škoda,
rozsah ktorej zodpovedá nákladom na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu (§ 442 ods. 3
Občianskeho zákonníka), predstavuje kategóriu objektivizovateľnú už od jej vzniku a prostriedky, ktoré
sú skutočne zvolené na uvedenie poškodenej veci do predchádzajúceho stavu, či už poškodeným
alebo treťou osobou (opravovňou) sú už pre určenie rozsahu náhrady bezvýznamné. V tejto súvislosti

odvolací súd upriamuje pozornosť na závery formulované v stanovisku NS ČR Rc 55/71, uverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 7 roku 1971, zo zmyslu ktorých vyplýva, že škodu predstavujú nielen
majetkové hodnoty, ktoré už bolo nutné vynaložiť, ale i tie, ktoré by bolo nutné vynaložiť na to, aby došlo
k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (obdobne tiež v rozhodnutí NS ČR Rc 25/90, uverejnenomv Zbierke súdnych rozhodnutí č. 6 z roku 1990). Žalobca v tomto svojom názore rovnako opomína tiež
fakt, že pokiaľ je úžitková hodnota neoriginálneho dielu nižšia, jeho použitím namiesto poškodeného
originálneho, možno predpokladať kvalitnejšieho a nevyhnutne tak hodnotnejšieho dielu, prirodzene

motorové vozidlo po oprave nemôže dosiahnuť hodnotu pred poškodením. Logicky preto v takomto
prípade (pri použití neoriginálnych dielov) skutočné náklady na opravu nebudú zodpovedať primeraným
nákladom na uvedenie veci do predošlého stavu, čo podľa názoru odvolacieho súdu len potvrdzuje
už zmienený názor, že výška škody určená obvyklým rozsahom nákladov na uvedenie veci do stavu
pred jej poškodením je od spôsobu akým k tomu poškodený pristúpi, principiálne neodvislá. Výstižný

názor k tejto otázke formuloval tiež NS ČR v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 3729/2011 zo dňa 28.6.2012,
uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 123/2012, v zmysle ktorého výšku škody,
zodpovedajúcu nákladom, potrebným na opravu poškodenej veci tak, aby bola uvedená do pôvodného
stavu, je potrebné vyčísliť na základe objektívnych kritérií vtelených do posúdenia znalca, nezávisle
na spôsobe opravy zvolenom poškodeným podľa jeho subjektívnych preferencií, vyjadrujúcich aký stav
veci by mal byť opravou dosiahnutý. Podľa názoru odvolacieho súdu už vonkoncom nie je priestor

pre úvahy o znížení poistného plnenia v situácii, keď opravovňa bez vedomia poškodeného pri oprave
použije neoriginálny diel avšak v cene opravy vyúčtuje diel originálny. Následkom takéhoto bezpochyby
protiprávneho konania opravovne je vznik osobitného zodpovednostného vzťahu k poškodenému, v
žiadnom prípade však nie zmena jeho poistného vzťahu s poisťovňou, a preto rozumne nemožno
pripustiť ani aby bol spôsobilý ovplyvniť výšku poistného plnenia poisťovne voči poistenému. Dovedením

všetkých týchto úvah do dôsledkov odvolací súd v odvolaním nastolenej právnej otázke uzavrel, že
prípadné použitie lacnejšieho neoriginálneho dielu pri oprave poškodenia, nech už k nemu došlo s
vedomím poškodeného alebo proti jeho vôli, je pre určenie poistného plnenia, odvíjajúceho sa podľa
dohody strán od výšky primeraných nákladov na uvedenie veci do stavu pred poškodením, a teda od
cien dielov obvyklých, a preto nevyhnutne originálnych, právne bezvýznamné (por. napr. tiež. rozsudok

NS ČR sp. zn. 32 Cdo 1205/2012 zo dňa 16.4.2013).

16. Žalobca spochybnil primeranosť nákladov na opravu poisteného motorového vozidla výlučne
na podklade pochybnosti o výške skutočne zaplatenej ceny za náhradné diely. Pritom ale nielen
z odvolacím súdom už prezentovaného spôsobu inštitucionálneho nazerania na výšku skutočnej

škody, ale predovšetkým z explicitného vyjadrenia v relevantnej zmluvnej dokumentácii vyplýva, že
pre rozsah poistného plnenia bola v danom prípade rozhodujúca cena prác a náhradných dielov
účtovaná opravcom, limitovaná vo svojej hornej hranici porovnaním s kalkulačným programom nákladov
žalobcu, ktorý vo svojom algoritme podľa v zmluve deklarovaných údajov vychádzal z ceny nových
originálnych (z katalógovej ceny) náhradných dielov, z časových noriem stanovených výrobcom a z

obvyklých hodinových sadzieb prác v danom regióne. Možno preto len súhlasiť s názorom odvolateľa,
že pokiaľ žalobca nemal iné námietky k primeranosti nákladov opravy motorového vozidla (k cene
použitých dielov a prác), nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať originalitu ani pôvod použitých
náhradných dielov a len z tohto dôvodu preto žalobca nemohol s použitím ust. § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka pristúpiť k zníženiu poistného plnenia. Nakoľko v inom základ pohľadávky započítanej

žalovaným na uplatnený nárok nebol medzi stranami sporný a keďže žalobca kvalifikovane nepoprel
ani tvrdenia žalovaného ohľadne jej výšky (nerozporoval tvrdenia o vyúčtovanej cene opravy a/alebo
nespochybňoval primeranosť ceny opravy z hľadiska zmluvou predpokladaných parametrov), podľa
záveru odvolacieho súdu je možné prijať záver, že v súvislosti s poistnou udalosťou dňa 14.8.2013
vznikol žalovanému z poistnej zmluvy nárok na poistné plnenie v rozsahu ním vynaložených nákladov na

opravu, zodpovedajúcich cene opravy vyúčtovanej opravovňou (2.172,83 Eur) po odpočítaní dohodnutej
spoluúčasti (165,97 Eur). Nakoľko z tohto plnenia žalobca dobrovoľne uhradil sumu 1.552,46 Eur,
nesplnenou zostala pohľadávka žalovaného pokiaľ ide o zaplatenie jej ostávajúcej časti v sume 454,40
Eur.

17. Nakoľko táto pohľadávka žalovaného bola druhovo totožná s pohľadávkou žalobcu, uplatnenou
v tomto konaní (jedná sa o peňažné pohľadávky zo záväzkového vzťahu), ich započítanie zákon
nevylučoval (§ 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko v čase ich vzájomného stretu (ku dňu
splatnostineskôrzročnejpohľadávkyžalobcudňa21.2.2014)pohľadávkažalovanéhonebolapremlčaná
a vzhľadom na to, že žalovaný urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu (§ 580 Občianskeho

zákonníka), podľa záveru odvolacieho súdu došlo k zániku pohľadávky žalobcu, uplatnenej v tomto
konaní v celom jej rozsahu, nakoľko sa s pohľadávkou žalovaného bezo zvyšku kryla.18. Z týchto dôvodov nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené a nesprávnosť
rozhodnutia spočívala predovšetkým na právnom posúdení veci, odvolací súd majúc na zreteli
požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou

praxou aprobovaná prípustnosť korekcie prípadných nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej
inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku), pristúpil v
súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia tak, že žalobu zamietol.

19. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodol odvolací

súd tiež o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

22. V celom konaní, a teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v jeho odvolacej časti mal v konečnom
dôsledku žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný. Preto odvolací

súd priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a tiež trov
odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutienapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)