Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4Pc/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207320
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6617207320.6

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J.. E. XXX/X, XXX XX M.,
štátny občan SR, zast. Kováč/ Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom: M. Bela
2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975, proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J.. E.
XXX/., XXX XX M., štátny občan SR, zast. JUDr. Ján Marčok, advokát, so sídlom: M. Gorkého 21, 984
01 Lučenec v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výške 33,-Eur pripojeným príkazom na úhradu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2019 sa

žalobca domáhal zákazu zdržiavania sa žalovaného v rodinnom dome súpisné číslo XXX Q. E. M., a to
do právoplatného skončenia vo veci vyporadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom
na Okresnom súde v Lučenci pod číslom konania XPc/XX/XXXX.

2.Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.05.2017 podal
na Okresný súd v Lučenci žalobu o vyporadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Posledné

pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25.04.2019 s tým, že žalobca a žalovaný ponúknu na
odpredaj, resp. predajú nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie a po obdržaní výťažku kúpnej
ceny z odpredaja nehnuteľnosti sa pokúsia mimosporove vyporiadať. Pokus o predaj nehnuteľnosti,
rodinného domu so súpisným číslom XXX, garáže a pozemkov, parcela č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/
XX vedených na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území obce M. bol neúspešný. Žalobca
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný pred súdom vyhlásil, že predmetné nehnuteľnosti pre nedostatok

finančných prostriedkov nemieni odkúpiť a keďže pokus o odpredaj bol neúspešný, oznámil žalovanému
dňa 05.11.2019 pri osobnom stretnutí, že ho z jeho podielu vyplatí a v rodinnom dome bude aj reálne
bývať, s čím žalovaný súhlasil. Žalobca má pripravené finančné prostriedky na okamžité vyrovnanie sa
so žalovaným. Žalobca ani žalovaný v uvedenom rodinnom dome nebývali. Žalovaný býval pri svojej
matke v obci pri N., keďže pracuje v PPS T., do predmetného rodinného domu chodil v
sobotu a v nedeľu keď sa mal stretnúť so svojim maloletým synom, ktorý je zverený do opatery matky,

t.j. žalobcu. Žalobca býval v D.. Žalobca po tom, ako oznámil žalovanému svoje rozhodnutie o vyrovnaní
jeho majetkového podielu v BSM sa dňa 09.11.2019 presťahoval aj so štyrmi maloletými deťmi do
rodinného domu. Žalovaný napriek svojmu súhlasu zo dňa 05.11.2019 o vyporiadaní BSM sa takisto
dňa 09.11.2019 dostavil do rodinného domu a oznámil žalobcovi, že ho nemusí vyplatiť a že on ostane
bývať v dome. Ako ďalšie dôvody neodkladného opatrenia, žalobca býva v rodinnom dome, ktorý má dve
izby, kuchyňu a príslušenstvo, so štyrmi maloletými deťmi a manželom. Žalovaný prespáva v kuchyni

na gauči, ktorý si tam umiestnil. Stav, ktorý žalovaný svojím nepochopiteľným správaním vyvolal je pre
riadny chod rodiny a výchovu detí neprijateľný, podľa názoru žalobcu. Žalovaný vodí do domu neznámeosoby, prevádza ich po dome s odôvodením, že sú to kupujúci. Jeho konanie okrem toho, že nemal od
spoluvlastníka súhlas a ktorý mu jasne dal najavo, že ho z jeho podielu vyplatí vyvoláva vážne stresové
situácie najmä u maloletých detí. Maloletá Dcéra X. sa už musela podrobiť na návrh triednej učiteľky

psychiatrickému liečeniu práve z dôvodu tohto stavu v rodine a môže to zanechať na jej zdravotnom
stave trvalé následky. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že opísané skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t.j. uloženie žalovanému zákaz zdržiavať sa v rodinnom dome
súpisné číslo XXX v Obci M. a do právoplatného skončenia vo veci samej.

3.Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

4.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7.Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8.Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327,

nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9.Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a ods. 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol

zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10.Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu,

a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje

intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

11.V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti
zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín (ustanovenie § 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie

neotvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov
nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje
jednak ustanovenie § 326 ods. 1 CSP v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ustanovenie §
325 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na subsidiarituneodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v ustanovení
§ 324 ods. 3 CSP, možno za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
považovať opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím

opatrením. Navrhovateľ by mal súčasne predložiť aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe
ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam práve z
dôvodu, že súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

12.Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy
vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1,
ods. 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia
byť navyše pripojené listiny na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a spravidla rozhoduje bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie

má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd
na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva

legitimizujevyhovujúcivýrok,atedanariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Znormatívneho
textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci
samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza
jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a
jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej navrhovateľ je povinný

osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

13.Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

14.Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností
čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje
tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš

pravdepodobnými.

15.V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch
dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade
existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé,

že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť)
úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo

by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného
opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že naradením neodkladného
opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme
sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali

ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z

dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia
je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS
SR sp.zn. 2MCdo3/2010). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležitépre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR
sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).

16.Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania
s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy vtedy a len takým spôsobom, aby
neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva,
pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba
v nevyhnutnej miere.

17.Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, F. E. D., E. M., O. Ú. M., má súd za preukázané, že žalobca a
žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (hoc est v podiele 1/1):

- par. reg. „C“ č. XX/XX vo výmere 124 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - par.
reg. „C“ č. XX/XX vo výmere 430 m2, druh pozemku: záhrada,
- par. reg. „C“ č. XX/XX vo výmere 40 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- par. reg. „C“ č. XX/XX vo výmere 289 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- rodinného domu so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. XX/XX,

- garáže so súpisným číslom XXXX, so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. XX/XX.
Titul nadobudnutia: Kúpna zmluva č. Q. XXXX/XX N. X.X.XXXX - XXX/XX,
Kúpna zmluva č. Q. XXXX/XX N. X.XX.XXXX- XXX/XX
V Časti C: Ťarchy: je vyznačené na predmetné nehnuteľnosti vide infra záložné právo v prospech F.
18.In hoc casu z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že ním žalobca sleduje

bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami konania.

19.Podľa tvrdení žalobcu sú ku dňu rozhodovania súdu strany tohto konania bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX.

20.Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných

a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

21.Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním.

22.Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený

mať vec u seba.

23.Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. (Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu).

24.Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Zákon vymedzuje základné subjektívne
oprávnenia vlastníka, ktoré môže vykonávať pri výkone vlastníckeho práva. Vlastníctvom alebo
vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať plody veci a jej
úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci a ktoré smeruje voči všetkým (pôsobí erga omnes). Uvedené práva vlastníka platia pre každého

vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke
právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec
držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva.
Ak vec drží vlastník, nevzniká žiadny problém. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebovýrobnú (podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať.
V druhom prípade môže vec neužívať, alebo jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie vec požívať
(ius utenti) je obmedzené len na také veci, z ktorých možno mať úžitky alebo plody (ius fruendi).

Plody alebo iné úžitky sú prírastkami veci. K prirodzeným plodom patrí ovocie, produkty od domácich
zvierat, k tzv. civilným plodom patria úroky z vkladov, pôžičiek a pod. Oprávnenie s vecou nakladať (ius
disponendi) je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom
než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami
alebo jednostrannými právnymi úkonmi (napr. závetom), prípadne aj opustením veci.

25.Navrhované neodkladné opatrenie sleduje úpravu pomerov medzi stranami, keď sa žalobca domáha,
aby súd uložil žalovanému zákaz zdržiavať sa v rodinnom dome súp. č. XXX v obci M. až do
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto časti súd konštatuje, že neodkladné
opatrenie nemôže byť zásadne vydané. Tak ako už súd vyššie uviedol predmetná nehnuteľnosť je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil

skutočnosť, nepredložil súdu žiaden dôkaz svedčiaci o správaní sa a konaní žalovaného spôsobom, ako
je uvedené v predmetnom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný má taktiež právo do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva právoplatným rozhodnutím
súdu nakladať s nehnuteľnosťou a požívať ochranu svojho vlastníckeho práva v súlade s
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a § 126 Občiansky zákonník.

26.Aj keď z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, je napriek tomu nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie

akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

27.Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou je existencia zákonného dôvodu, t. j.
taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom.

Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je
primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv.
primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí súd
zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov.

28.Pri rozhodovaní o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia postupoval súd v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 a položkou č. 1 písm. c/
sadzobníka súdnych poplatkov Zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov tak, že ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,-Eur, nakoľko poplatková povinnosť mu

vznikla podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. S podaním odvolania je spojená
poplatková povinnosť.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia
e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334
a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem
odôvodnenia,

g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veci práva duševného vlastníctva,

l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od
právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.