Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6110202024.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu

FELYMA, spol. s r.o., so sídlom vo Zvolene, M.R. Štefánika 7845/53, IČO: 36 047 996, zastúpeného
Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Štefana Moyzesa 9877/43, IČO: 47
236 655 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Námestie Slobody 6, IČO: 30 416 094,
za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesto Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici,
Československej armády 26, IČO: 00 313 271, o zaplatenie 10.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Intervenientovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 01. 02. 2010,
doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 02. 2010 (na č. l. 1 - 4 p. v.) domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 03. 03.
2009 do zaplatenia, a to z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súdne
konanie bolo vedené pod sp. zn. 60Cb/68/2010.

2) Tunajší súd rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. 60Cb/68/2010-109 zo dňa 13. 05. 2011 (na č. l. 109
- 120 p. v.) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 02. 02. 2010 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky
zamietol. Ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd mal v konaní preukázané, že žalobca

na základe písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14. 04. 2009
požiadal primátora Mesta Banská Bystrica o prerokovanie predmetného nároku a táto jeho žiadosť
bola dňa 28. 04. 2009 postúpená (vtedy) Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR v Bratislave
ako príslušnému orgánu. Príslušný orgán dňa 06. 10. 2009 oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok na
náhradu škody mu nemôže uznať, pretože neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Takisto
bol súd toho názoru, že žalobcovi sa podarili v konaní preukázať aj zodpovednostné predpoklady

uplatneného nároku, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou
žalobcu, že žalobca nemohol so zhotoviteľom uzavrieť riadnu zmluvu o dielo z toho dôvodu, že správny
orgán napriek svojej zákonnej povinnosti nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a príčinounásledku, t.j. povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, bola ako jediný dôvod nečinnosť správneho orgánu,
ktorý v zákonnej lehote nevydal rozhodnutie, nepožiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty a takisto
neupovedomil žalobcu o tom, že nemôže rozhodnutí v lehote do 30 dní, ale ani v lehote do 60 dní.

Ak by správny orgán bol v zákonnej lehote vydal akékoľvek zákonom stanovené rozhodnutie alebo,
bol by žalobcu upovedomil o tom, že nemôže v zákonom stanovených lehotách rozhodnúť, žiadna
škoda v podobe povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, by žalobcovi nevznikla. Nesprávny úradný postup
bezprostredne ako jediná príčina predchádzal následku, ktorým bola povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi
zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom na základe Zmluvy o uzavretí

budúcej zmluvy o dielo zo dňa 29. 05. 2008. Vzťah príčiny a následku medzi nesprávnym úradným
postupom správneho orgánu a vznikom škody bol neprerušený a bezprostredný. Keďže žalobca
preukázalsplnenievšetkýchzákonnýchpredpokladovpreúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškody,
súd jeho žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- Eur so zákonným 9 %
úrokom z omeškania ročne od 02. 02. 2010 do zaplatenia. Zamietajúca časť žaloby v prevyšujúcej časti
príslušenstva pohľadávky predstavovala rozdiel medzi žalobcom uplatnenou výškou úrokovej sadzby 10

% ročne a súdom priznanou úrokovou sadzbou 9 % ročne, ako aj rozdiel medzi žalobcom uplatneným
začiatkom omeškania od 03. 03. 2009 do zaplatenia a súdom priznaným začiatkom omeškania od 02.
02. 2010 do zaplatenia. Podľa názoru súdu, začiatok omeškania žalobca nezdôvodnil (od 03. 03. 2009),
preto mu súd priznal začiatok omeškania od 02. 02. 2010, teda dňom doručenia žaloby na súd.

3) Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici
ako súd odvolací rozsudkom č. k. 13Co/224/2011-141 zo dňa 16. 08. 2011 (na č. l. 141 - 147 p.
v.) rozsudok okresného súdu potvrdil. Ako vyplynulo z odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho
dôvodov.

4) Na podnet žalovaného a osoby dotknutej rozhodnutím súdu podal Generálny prokurátor Slovenskej
republiky dňa 22. 08. 2012 na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/68/2010-109 zo dňa 13. 05. 2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/224/2011-141 zo dňa 16. 08. 2011 (mimoriadne dovolanie

sa nachádza na č. l. 156 - 167 p. v.), a to podľa ustanovenia § 243e ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) účinného do 30. 06. 2016 s návrhom na
zrušenie citovaných rozsudkov a vrátenie veci Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
V mimoriadnom dovolaní, okrem iného, dôvodil, že okresný a tiež krajský súd nesprávne právne vec
posúdili, pokiaľ mali za to, že nárok na náhradu škody je dôvodný.

5) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní uznesením č. k. 6
M Cdo/16/2012-190 zo dňa 30. 10. 2013 (na č. l. 190 - 194 p. v.) rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 13Co/224/2011 zo dňa 16. 08. 2011 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 60Cb/68/2010-109 zo dňa 13. 05. 2011 vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Z odôvodnenia citovaného
uznesenia vyplynulo, že dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod predovšetkým uviedol, že napadnuté
rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, a to v otázke existencie príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Podľa

názoru dovolacieho súdu, v posudzovanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné a v mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora ani namietané, že žalovaný (príslušný správny orgán) sa dopustil
nesprávneho úradného postupu, keď stavebný úrad vo veci návrhu žalobcu o vydanie územného
rozhodnutia nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote a že v majetkovej sfére žalobcu došlo
k zmenšeniu jeho majetkového stavu, a teda ku vzniku škody zaplatením zmluvnej pokuty spoločnosti T

& T staving, a.s. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody ako základného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z., pričom správnosť posúdenia tejto otázky súdmi nižších stupňov namietal v
mimoriadnom dovolaní aj generálny prokurátor. Dovolací súd preto v rámci svojej prieskumnej činnosti
pristúpil k riešeniu tejto otázky a dospel k záveru, že uvedený predpoklad zodpovednosti žalovaného

za škodu splnený nebol. Ďalej podľa názoru dovolacieho súdu, v posudzovanej veci žalobca označil za
majetkovú ujmu, za ktorú požadoval od žalovaného náhradu, zaplatenie zmluvnej pokuty spoločnosti
T & T staving, a.s. a za príčinu vzniku tejto ujmy považoval nesprávny úradný postup spočívajúci v
nevydaní rozhodnutia stavebným úradom v zákonom ustanovenej lehote. Otázku príčinnej súvislostibolo preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu stavebného
úradu a škody spočívajúcej v zaplatení zmluvnej pokuty. Bolo teda potrebné usúdiť, či nevydanie
rozhodnutia stavebným úradom v zákonom ustanovenej lehote ako príčina mala priamo (bezprostredne)

za následok vznik škody spočívajúcej v zaplatení zmluvnej pokuty. Dovolací súd usúdil, že v danom
prípade vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu nesplnenia si povinnosti uzavrieť
budúcu zmluvu o dielo v lehote dohodnutej v zmluve, čo nepochybne vyplývalo zo Zmluvy o budúcej
zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou T & T staving, a.s. dňa 29. 05. 2008.
Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, je preto

porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu. Keďže v zmluve išlo o
jedinú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila
žalobcom označenú ujmu. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti
samotným žalobcom. To ale súčasne znamená, že je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom
označenej ujmy iná skutočnosť (iné protiprávne konanie alebo opomenutie). Na základe uvedeného
potom dovolací súd uzavrel, že nesprávny úradný postup žalovaného a žalobcom požadovaná škoda

nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Nesprávny je preto úsudok súdu prvého stupňa
prevzatý odvolacím súdom, podľa ktorého príčinou následku, t.j. povinnosti žalobcu zaplatiť zmluvnú
pokutu, bola ako jediný dôvod nečinnosť stavebného úradu. Z tohto mylného úsudku dospel následne
súd prvého stupňa a tiež odvolací súd k nesprávnemu právnemu názoru, že žalovaný za škodu, za
ktorú žalobca požaduje náhradu, zodpovedá. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluvnú povinnosť zabezpečenú

zmluvnou pokutou nemohol splniť výlučne pre pochybenia (nečinnosť) stavebného úradu, a teda, že
porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil, dovolací súd uviedol, že ide o tvrdenia žalobcu, ktoré nie
sú ničím podložené a preukázané. Podľa dovolacieho súdu ani nevydanie rozhodnutia stavebným
úradom v zákonom ustanovenej lehote nebránilo žalobcovi, posudzujúc túto otázku z objektívneho
hľadiska, uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo v dohodnutej lehote. Existencia územného rozhodnutia v

čase uzatvorenia zmluvy o dielo nie je totiž nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo
možnétakútozmluvuplatneuzavrieť,pričomvdohodeodobeuzavretiabudúcejzmluvyodieloúčastníci
Zmluvy nepodmienili lehotu, do ktorej sa zaviazali budúcu zmluvu o dielo uzavrieť, vydaním územného
rozhodnutia. Žalobca sa okrem toho dostáva do rozporu so svojim tvrdením aj v tom, že už v návrhu
na začatie konania uvádza aj ďalší dôvod, pre ktorý nemohol so zhotoviteľom v žiadnom prípade riadnu

zmluvu o dielo v dohodnutej lehote uzatvoriť. Za takýto dôvod považoval skutočnosť, že v zmluve o dielo
by na seba prevzal omnoho prísnejšie sankcie za neplnenie povinností, čo však tiež bližšie nevysvetlil.
So zreteľom na vyššie uvedené potom dovolací súd uzavrel, že generálny prokurátor opodstatnene
namieta splnenie podmienok pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu, aj súdu prvého stupňa z dôvodov
uvedených v § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Najvyšší súd SR preto rozsudok odvolacieho súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je
pre súdy nižšieho stupňa záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).

6) Po zrušení rozsudkov odvolacieho súdu, ako aj tunajšieho súdu dovolacím súdom a po vrátení veci
na tunajší súd z dovolacieho súdu, potom súd pokračoval v konaní v intenciách zrušujúceho uznesenia
dovolacieho súdu. Veci bola pridelená spisová značka 60Cb/281/2013, pod ktorou spisovou značkou
sa vedie toto súdne konanie.

7) Na návrh žalovaného súd uznesením č. k. 60Cb/281/2013-280 zo dňa 31. 12. 2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/66/2016-298 zo dňa 12. 05. 2016, ktorý
citované uznesenie potvrdil, pripustil vstup Mesta Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici,
Československej armády 26, IČO: 00 313 271 ako vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného v zmysle ustanovenia § 93 ods. 1, 3 O. s . p.

8) Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), v zmysle ktorého - podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z dôvodu právnej istoty (dovtedy)
vedľajší účastník na strane žalovaného (Mesto Banská Bystrica) oznámil súdu v zmysle § 82 CSP, že

súhlasí so vstupom do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 60Cb/281/2013 ako intervenient
na strane žalovaného (na č. l. 316 p. v.).9) Súd vykonal vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, a
to výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, intervenienta na strane žalovaného a po
oboznámení sa s obsahom súdneho spisu sp. zn. 60Cb/281/2013 a pripojeného spisu

správneho orgánu Mesta Banská Bystrici sp. zn. Y.-XXXXX/XX/Boj. zistil tento skutkový stav:

10)Podľatvrdeniažalobcuvžalobe(nač.l.1-4p.v.),dňa29.05.2008uzavrelžalobcasospoločnosťou
T & T staving, a.s., Vranovská 6, Bratislava Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej
sa zaviazal v presne stanovenom čase uzavrieť s touto spoločnosťou ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo.

Predmetom zmluvy o dielo malo byť vykonanie diela „Polyfunkčný dom a garáže“ v O. O., K. W. T..
na pozemkoch parc. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX U. XXX/XX. Zmluvu o dielo nemohol žalobca z
dôvodu pochybenia stavebného orgánu uzavrieť a tým závažným spôsobom porušil Zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy o dielo. Totiž dňa 28. 05. 2008 podal žalobca na Mestský úrad Banská Bystrica -
odbor rozvoja a výstavby žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na vyššie uvedenú stavbu. Keďže
žalobca podal riadny návrh na začatie územného konania, ktorý mal všetky náležitosti, očakával, že

územné konanie prebehne v zákonom stanovenej lehote. Ak by aj mal dopĺňať nejaké podklady, tieto
vedel poskytnúť bezodkladne, preto vedel presne odhadnúť, kedy by mohol mať územné rozhodnutie
k dispozícii. Vzhľadom na to uzavrel Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo so zhotoviteľom stavby
pre vykonanie stavby, ako aj pre vyhotovenie projektov pre stavebné povolenie a realizáciu stavby,
ktorého podľa zmluvy o dielo mal poveriť aj zastupovaním v stavebnom konaní a vybavením stavebného

povolenia. Túto zmluvu uzavrel žalobca v dobrej viere v riadne a včasné konanie príslušných stavebných
orgánov. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zhotoviteľ musel sústrediť všetky svoje kapacity na túto stavbu
z dôvodu jej rozsahu, ako aj preto, že žalobcovi záležalo na rýchlosti vykonania diela, dohodli si v
Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o dielo zmluvnú pokutu, a to vyvážene pre obidve zmluvné strany.
Príslušný stavebný úrad však nekonal a v zákonom stanovených lehotách vo veci nič neurobil ani

napriek výzvam žalobcu a taktiež ho nevyzval ani na doplnenie návrhu. Lehotu ani nepredĺžil a ani
neupovedomil žalobcu o tom, že nebude môcť rozhodnúť v určenej lehote. Keďže žalobca nemal žiadne
stanovisko, ani záporné, ani kladné, nemohol v žiadnom prípade uzavrieť so zhotoviteľom Zmluvu o
dielo, pretože v zmluve o dielo by prevzal omnoho prísnejšie sankcie za neplnenie si svojich povinností.
Vzhľadom na to, že žalobca týmto závažným spôsobom porušil Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o

dielo a zhotoviteľ si voči nemu uplatnil zmluvnú pokutu, bol nútený túto pokutu zhotoviteľovi zaplatiť. Ku
dňu podania žaloby na súd uhradil žalobca zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 25.000,- Eur, z ktorej
si touto žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody len v sume 10.000,- Eur. Porušenie
povinností stavebného úradu je konštatované aj v zrušujúcom rozhodnutí Krajského stavebného úradu
zo dňa 10. 02. 2009. Vzhľadom na to, že z dôvodu nečinnosti stavebného úradu musel žalobca uhradiť

zmluvnú pokutu, vznikol mu nárok na náhradu škody voči žalovanému vo výške uplatnenej v žalobe,
t.j. vo výške 10.000,- Eur. Listom zo dňa 14. 04. 2009 doručeným primátorovi Mesta Banská Bystrica
dňa 20. 04. 2009 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a dňa 06. 05.
2009 mu bolo oznámené postúpenie jeho žiadosti Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR
podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 12. 10. 2009 oznámilo
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže uznať. Preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd a žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- Eur s príslušenstvom.

11) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Návrh na predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody-oznámeniezodňa06.10.2009(na č.l.7-8p.v.),Oznámenie
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 11. 05. 2009 (na č. l. 9 p. v.), Žiadosť
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - postúpenie zo dňa 28. 04. 2009
(na č. l. 10 p. v.), Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.

04. 2009 vrátane doručenky (na č. l. 11 - 12 p. v.), Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14. 01. 2009
na sumu 25.000,- Eur (na č. l. 13 p. v.), Žiadosť o vydanie územného rozhodnutia doručená Mestskému
úradu Banská Bystrica dňa 28. 05. 2008 (na č. l. 14 p. v.) a Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo
zo dňa 29. 05. 2008 (na č. l. 15 - 22 p. v.). V priebehu súdneho konania predložil žalobca ďalšie listinné
dôkazy, a to Výzvu na uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 19. 07. 2008 (na č. l. 85 p. v.), Odpoveď na list -

výzva na uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 28. 07. 2008 (na č. l. 86 p. v.), Zápis z rokovania zmluvných
strán Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 16. 08. 2008 (na č. l. 87 p. v.), Sťažnosť vo veci dodržiavania
termínu oznámenia konania pre vydanie územného rozhodnutia odborom rozvoja a výstavby mestaBanská Bystrica zo dňa 14. 07. 2008 (na č. l. 88 p. v.) a Odpoveď Mesta Banská Bystrica na sťažnosť
zo dňa 30. 07. 2008 (na č. l. 89 - 90 p. v.).

12) Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu (na č. l. 33 - 36 p. v.) uviedol, že na úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky, ktorými
sú existencia nesprávneho úradného postupu, t.j. postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. K namietanému nesprávnemu úradnému postupu stavebného úradu

žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 28. 05. 2008 bola na stavebný
úrad doručená žiadosť žalobcu o vydanie územného rozhodnutia na uvedenú stavbu. Stavebný úrad
rozhodnutím č. Y.-XXXXX/XX/Boj. zo dňa 30. 07. 2008 prerušil územné konanie a vyzval žalobcu na
doplnenie predloženého návrhu. Dňa 28. 08. 2008 žalobca požiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty
na predloženie dokladov; stavebný úrad žiadosti vyhovel a predĺžil termín na doplnenie návrhu o 15
dní od prevzatia oznámenia. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. Y.-XXXXX/XX/Boj. zo dňa 11. 11.

2008 zastavil konanie o návrhu žalobcu; Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici v odvolacom konaní
na základe odvolania žalobcu podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) rozhodnutím č. S.-XXXX-XXX/XXX-X: R., S. zo dňa 10. 02. 2009 zrušil odvolaním napadnuté
rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Ako
dôvod zrušenia citovaného rozhodnutia stavebného úradu krajský stavebný úrad uviedol procesné

pochybenie stavebného úradu, najmä skutočnosť, že stavebný úrad pri prerušení konania o umiestnení
stavby vzhľadom na ním požadované doklady uložil účastníkovi konania neprimerane krátku lehotu na
ich predloženie, čo nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a správneho poriadku. Žalovaný ďalej konštatoval,
že pri podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia vo veci predmetnej stavby na príslušný

stavebný úrad bolo na slobodnej vôli žalobcu ako podnikateľského subjektu, aby vo vzťahu k jeho
ďalej podnikateľskej činnosti zvážil časové lehoty a prípadné riziká, a to najmä s prihliadnutím na
lehoty správneho konania. Ani vydanie právoplatného územného rozhodnutia na predmetnú stavbu by
ešte nezakladalo stavebníkovi právo začať stavbu realizovať; stavbu možno realizovať až na základe
právoplatného stavebného povolenia. Žalobca uzavrel Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, v ktorej

sa zaviazal uzavrieť Zmluvu o dielo so zhotoviteľom - spoločnosťou T & T staving, a.s. Bratislava dňa
29. 05. 2008, t.j. deň po podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. V
tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia nemohol
žalobcapredpokladať,vakýchlehotáchasakýmvýsledkombyboloúzemnékonanieukončené(vrátane
odvolacieho konania) a či vôbec by došlo k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby a teda, či by mohla

byť následne podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu a následne vydané
stavebné povolenie (vrátane prípadného odvolacieho konania). Preto najmä z tohto dôvodu, všetky
rozhodnutia žalobcu a právne úkony týkajúce sa predmetnej stavby je potrebné považovať za úkony
týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcu, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti so správnym konaním
stavebnéhoúradu.Uvedenésatýkaajdojednaniazmluvnejpokutyajejvýšky.Žalovanýtiežpodotkol,že

v oblasti štátnej správy nemôže byť každý nesprávny úradný postup základom nároku na náhradu škody,
najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych noriem pripúšťajúcich administratívnu
úvahu; štát totiž zodpovedá len za rozpornosť s platným právom a nie za zákonom dovolenú alternatívu
riešenia, aj keď prípadne nie najfunkčnejšiu. Vzhľadom na vyššie uvedené, postup stavebného úradu v
danej veci po podrobnom preskúmaní žiadosti a predložených dokladov nevykazuje znaky nesprávneho

úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., t.j. nemožno ho považovať za nesprávny úradný
postup. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný v závere konštatoval, že žalobca nepreukázal, že
v danom konkrétnom prípade činnosťou správnych orgánov došlo k takému porušeniu zákona, ktoré by
zakladalo právo na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
a preto navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko neexistuje právny titul na

plnenie.

13) Právny zástupca žalobcu v konaní tvrdil, že žalobca uzavrel Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o
dielo v čase, keď už bol na správnom orgáne podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia, pričom
bolpovinnýzaplatiťzmluvnúpokutuniezdôvodu,žestavebník(zhotoviteľ)nemoholzačaťstavaťvurčitý

čas.Dôvodompovinnostizaplatiťzmluvnúpokutubolatáskutočnosť,žežalobcavdôsledkuabsolútneho
nekonania správneho orgánu nemohol uzavrieť zmluvu o dielo v dohodnutej lehote, t.j. do 29. 07. 2008.
Žalobca podal na správny orgán návrh na vydanie územného rozhodnutia dňa 28. 05. 2008, pričom
správny orgán vydal až dňa 30. 07. 2008, teda po 63 dňoch, rozhodnutie o prerušení konania, ktoré boložalobcovi doručené dňa 06. 08. 2008. Právny zástupca žalobcu považoval za nepochybné, že zo strany
príslušného správneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko v stanovenej lehote
nekonal napriek tomu, že bol na to v zmysle zákona povinný. Týmto nekonaním vznikla žalobcovi škoda

tým, že bol povinný zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti,
ktorú vo výške 25.000,- Eur dňa 14. 01. 2009 aj zaplatil. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom považoval právny zástupca žalobcu za danú, nakoľko v prípade,
ak by správny orgán riadne a včas konal, mohol žalobca uzavrieť riadnu Zmluvu o dielo (tak ako to
predpokladala Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o dielo). Príčinou následku, t.j. povinnosti zaplatiť

zmluvnú pokutu, bola ako jediný a výlučný dôvod práve nečinnosť správneho orgánu, ktorý v zákonnej
lehote nič nevykonal a ani nevydal žiadne rozhodnutie vo veci. Nesprávny úradný postup v zmysle
nevydaniažiadnehorozhodnutiavzákonnejlehotebezprostredneakojedinápríčinapriamopredchádzal
následku, ktorým bola povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vzťah príčiny a následku medzi nesprávnym
úradným postupom správneho orgánu a vznikom škody samotnej považoval právny zástupca žalobcu
za daný, preukázaný, neprerušený a bezprostredný. Mal potom za to, že sú splnené všetky zákonom

požadované predpoklady pre zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy v
zmysle zákona č. 514/2004 Z. z. (existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom).

14) Žalovaný v konaní pred súdom uznal, že je možné konštatovať, že správny orgán sa pri výkone

verejnej moci dopustil nesprávneho úradného postupu, keď pred vydaním rozhodnutia č. Y.-XXXXX/
XX/Boj. o prerušení územného konania zo dňa 30. 07. 2008 nepostupoval v súlade s § 49 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní tým, že v čase od 28. 05. 2008 do 30. 07. 2008 neupovedomil žalobcu
o tom, že nemôže rozhodnúť do 30 dní a ani do 60 dní od začatia správneho konania. Žalovaný bol však
presvedčený, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti. Poukázal pritom

na skutočnosť, že dňa 28. 05. 2008 doručil žalobca na stavebný úrad žiadosť o vydanie územného
rozhodnutia; stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 30. 07. 2008 prerušil územné konanie a vyzval žalobcu
na doplnenie predloženej žiadosti; dňa 28. 08. 2008 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na predloženie
dokladov, ktorej žiadosti stavebný úrad vyhovel a predĺžil termín na doplnenie na 15 dní od prevzatia
oznámenia; následne stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 11. 11. 2008 zastavil konanie o žiadosti z

dôvodu nepredloženia všetkých dokladov, ktoré od žalobcu požadoval; Krajský stavebný úrad v Banskej
Bystrici v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2009 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie z dôvodu procesného pochybenia stavebného
úradu spočívajúceho najmä v tom, že stavebný úrad uložil žalobcovi neprimerane krátku lehotu na
predloženie požadovaných dokladov. Podľa názoru žalovaného, z uvedeného je potom zrejmé, že v

čase od 30. 07. 2008 až do 11. 11. 2008 (čo je viac ako 90 dní) žalobca nepredložil všetky doklady
potrebné na vydanie územného rozhodnutia. Žalovaný preto neuznal v konaní žalobou uplatnený nárok,
pretože nevidel príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Okrem
toho, bolo zodpovednosťou žalobcu ako podnikateľského subjektu pri podaní žiadosti na stavebný úrad,
aby vo vzťahu k jeho ďalšej podnikateľskej činnosti vzal do úvahy všetky časové lehoty, ktoré zákon

pre rozhodnutie správneho orgánu predpokladá. Žalovaný zároveň trval aj na dôvodoch uvádzaných
v Oznámení o vybavení návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 06. 10.
2009 (na č. l. 7 - 8 p. v.).

15)Zpripojenéhospisusprávnehoorgánu-MestaBanskáBystricasp.zn.Y.-XXXXX/XX/Boj.súdnezistil

iné skutočnosti než tie, ktoré uviedli samotné strany sporu a tieto neboli stranami sporu rozporované. To
znamená, že súd mal z pripojeného spisu správneho orgánu verifikované skutkové tvrdenia sporových
strán.

16) Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. 6 M Cdo/16/2012-190 zo dňa 30. 10. 2013

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/224/2011-141 zo dňa 16. 08. 2011 a rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 60Cb/68/2010-109 zo dňa 13. 05. 2011 vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
dovolací súd uviedol, že v posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporu sporné a v mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora ani namietané, že žalovaný (príslušný správny orgán) sa dopustil

nesprávneho úradného postupu, keď nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a že v
majetkovej sfére žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu, a teda ku vzniku škody zaplatením
zmluvnej pokuty. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody ako základného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmyslezákona č. 514/2003 Z. z., pričom správnosť posúdenia tejto otázky súdmi nižších stupňov
namietal v mimoriadnom dovolaní aj generálny prokurátor. Dovolací súd preto v rámci svojej prieskumnej
činnosti pristúpil k riešeniu tejto otázky a dospel k záveru, že uvedený predpoklad zodpovednosti

žalovaného za škodu splnený nebol. Preto sa tunajší súd v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku zo
dňa 13. 05. 2011) zaoberal preukazovaním tohto predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu,
teda existenciou príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorá
skutočnosť bola medzi stranami sporu aj naďalej sporná.

17) Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom s právnym záverom Najvyššieho súdu SR (ďalej len
„NS SR“) vyjadrenom v jeho zrušujúcom uznesení nesúhlasil a naďalej tvrdil, že v prejednávanej veci
je príčinná súvislosť daná. Mal za to, že sa de facto rieši len otázka príčinnej súvislosti a potom otázka
právnej záväznosti rozhodnutia NS SR. V celom rozsahu poukázal na závery dovolania, ktoré žalobca
podal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/226/2011, v ktorom konaní rozhodoval
súd v totožnej veci, avšak o rozdielnych sumách. Právny zástupca žalobcu ďalej tvrdil, že od doby

rozhodnutiaNSSRomimoriadnomdovolanívtejtosúdenejvecidošlokzávažnejzmenerozhodovaniao
mimoriadnych dovolaniach na strane najvyššieho súdu, k zmene aj judikatúry a k zmene najmä toho, že
vôbec či pripúšťať alebo nepripúšťať mimoriadne dovolanie. Podľa jeho názoru, v súčasnosti - vo svetle
podstatnej zmeny judikatúry - by najvyšší súd takéto mimoriadne dovolanie nepripustil. Poukázal pritom
na ustálenú judikatúru Európskeho súdu, ktorý mimoriadne dovolanie neuznáva ako opravný prostriedok

súladný s Dohovorom o ľudských právach a slobodách a v podstate vyhovuje tým sťažnostiam, ktoré sa
podávajú proti takýmto rozhodnutiam. Žalobca po vydanom rozhodnutí NS SR sp. zn. 6 M Cdo/16/2012
inicioval konanie jednak na Ústavnom súde SR, ako aj na Európskom súde pre ľudské práva. Ústavný
súdSRsťažnosťžalobcuodmietolatakistoodmietolsťažnosťajESĽP(snajväčšoupravdepodobnosťou
pre jej predčasnosť). Právny zástupca žalobcu tiež tvrdil, že nie je možné prihliadať na rozhodnutie NS

SR sp. zn. 6 M Cdo/16/2012 (aj napriek viazanosti súdov nižších stupňov), ktoré nemalo byť procesne
nikdy vydané, čo podrobne zdôvodnil v podanom dovolaní v konaní sp. zn. 13C/226/2011. K otázke
príčinnej súvislosti v tomto súdnom konaní (po vydaní zrušujúceho uznesenia NS SR) právny zástupca
žalobcu uviedol, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na ostatné skutočnosti, ktoré zo
Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo vyplývali a odôvodnil to tým, že to bolo vnútorné rozhodnutie

žalobcu, či uzavrie alebo neuzavrie budúcu zmluvu o dielo. Vzhľadom na to, že správny orgán územné
rozhodnutie alebo akékoľvek rozhodnutie nevydal včas, žalobca sa rozhodol tak, že budúcu zmluvu
o dielo nepodpísal, pretože nebol schopný v ďalšej 3-dňovej lehote zabezpečiť vydanie územného
rozhodnutia. Podľa jeho názoru, v zrušujúcom uznesení NS SR nebola príčinná súvislosť dostatočne
rozobratá, pričom tvrdil, že hlavným dôvodom vzniku škody nebolo rozhodnutie žalobcu nepodpísať

budúcu zmluvu o dielo, ale hlavným dôvodom vzniku škody bolo nekonanie stavebného úradu; ak by
konal, ku škode by nedošlo. Právny zástupca žalobcu naďalej tvrdil, že príčinná súvislosť je daná,
rozhodnutie NS SR o mimoriadnom dovolaní nemalo byť nikdy vydané, došlo k podstatnej zmene
judikatúry NS SR vo vzťahu k mimoriadnemu dovolaniu, čo má významný vplyv na posudzovanie práve
rozhodnutia NS SR o mimoriadnom dovolaní a preto žiadal žalobe vyhovieť. Vo svojej záverečnej reči sa

pridržiaval svojej ústnej výpovede pred súdom a dôvodov uvádzaných v písomnom dovolaní v súdnom
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/226/2011, ktoré predložil ako dôkaz aj v tomto
súdnom konaní. Navrhol súdu, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 02. 02. 2010 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania.

18) Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca počas súdneho konania tieto listinné dôkazy:
Sťažnosť žalobcu na Ústavný súd SR zo dňa 17. 01. 2014 (na č. l. 269 - 279 p. v.), Uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 336/2014-16 zo dňa 24. 06. 2014 (na č. l. 218 - 236 p. v.), Sťažnosť
žalobcu na ESĽP zo dňa 23. 01. 2015 (na č. l. 237 - 253 p. v.), Dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/355/2017-414 zo dňa 31. 05. 2018 datované dňa 24. 08.

2018 a Vyjadrenie žalovaného k dovolaniu žalobcu z dňa 19. 10. 2018 (nachádzajúcu sa vo Veľkej
prílohovej obálke č. 2, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu).

19) V priebehu súdneho konania si súd zabezpečil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 13C/226/2011-333 zo
dňa 04. 04. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/355/2017-414 zo dňa

31. 05. 2018 s doložkou právoplatnosti, pričom tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo Veľkej prílohovej
obálke č. 2, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu.20) Žalovaný v konaní pred súdom poukázal na právoplatné uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo/16/2012
zo dňa 30. 10. 2013, kde sú vyjadrené závery a právne zistenia ohľadom príčinnej súvislosti, ktorá
NS SR nebola konštatovaná. Nesúhlasil s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že by sa na toto

uznesenie nemalo prihliadať, keďže uznesenie NS SR nebolo nikým zrušené, je platné a súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Poukázal tiež na podobné súdne konania
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/226/2011 a následne na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 16Co/355/2017, v ktorých bola žaloba žalobcu (odlišujúca sa od tohto súdneho konania
iba výškou náhrady škody) v spore o náhradu škody zamietnutá. Podľa názoru žalovaného, vo vzťahu

k príčinnej súvislosti uznesenie NS SR dospelo k správnym zisteniam, že ani nevydaním rozhodnutia
stavebným úradom v zákonom stanovenej lehote nebolo bránené žalobcovi uzatvoriť budúcu zmluvu
o dielo v dohodnutej lehote. Existencia územného rozhodnutia v čase uzavretia zmluvy o dielo nie je
totiž nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné takúto zmluvu platne uzavrieť,
pričom v dohode o dobe uzavretia budúcej zmluvy o dielo účastníci zmluvy nepodmienili lehotu, do
ktorej sa zaviazali budúcu zmluvu uzavrieť, vydaním územného rozhodnutia. Podľa článku III. ods.

1 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo sa zmluvné strany, teda aj žalobca, zaviazali uzavrieť
budúcu zmluvu o dielo do 29. júla 2008 na základe výzvy jednej zo zmluvných strán. V článku IV. tejto
zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta, a to pre prípad porušenia svojej
povinnosti niektorej zo zmluvných strán stanovenej v článku III. ods. 1. V samotnej budúcej zmluve o
dielo sa v článku III. ods. 3 píše, že objednávateľ (žalobca) je povinný zabezpečiť, aby do 3 dní odo dňa

uzavretia tejto zmluvy bolo vydané územné rozhodnutie na dielo, ktorého zhotovenie je predmetom tejto
zmluvy. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný rozhodne nesúhlasí s názorom žalobcu, že
príčinou porušenia zmluvnej povinnosti neuzavretia budúcej zmluvy o dielo žalobcom mal byť nesprávny
úradný postup stavebného úradu. Žalovaný, resp. intervenient z uvedených dôvodov nemôže niesť
zodpovednosť za vysokú pokutu uvedenú v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o dielo uzatvorenej

medzi žalobcom a tretím subjektom na základe vlastného a slobodného uváženia. Takéto dojednanie
predstavuje slobodné podnikateľské riziko pre žalobcu, za ktoré musí niesť zodpovednosť on, a nie
žalovaný. Žalovaný zároveň upozornil aj na to, že zo strany žalobcu neboli predložené všetky podklady,
ktoré ustanovuje § 35 stavebného zákona a súvisiacej vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu,
teda žalobca nepredložil všetky doklady potrebné na vydanie územného rozhodnutia, hoci v žalobe

tvrdil niečo iné. Podľa stavebného úradu k návrhu na vydanie územného rozhodnutia nebolo doložené
stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici; dokonca v čase podania
návrhu žalobca disponoval rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici
o zastavení konania zo dňa 28. 04. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. 05. 2008; k návrhu žalobcu
bolo naviac doložené aj negatívne vyjadrenie dotknutého orgánu Obvodného úradu životného prostredia

zo dňa 10. 03. 2008; k návrhu na začatie územného konania doložil žalobca vyjadrenie hlavného
architekta Mesta Banská Bystrica ohľadne rozporu stavebného zámeru územným plánom mesta.
Podľa názoru žalovaného, na základe týchto skutočností nemôže byť daná príčinná súvislosť medzi
namietanou výškou škody v tomto súdnom konaní a namietaným nesprávnym úradným postupom.
V rámci záverečnej reči žalovaný trval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach, že

v tomto spore nebola predovšetkým preukázaná príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym
úradným postupom a namietanou výškou škody; žalovaný rovnako poukázal na právny názor vyslovený
v uznesení NS SR sp. zn. 6 M Cdo 16/2012, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/355/2017, ktorý potvrdil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 13C/226/2011. Vzhľadom na právne
názory a zistenia zistené v týchto rozsudkoch potom žalovaný navrhol súdu, aby žalobu zamietol a v

prípade úspechu žalovaného v spore si žalovaný trovy konania výslovne neuplatňuje.

21) Intervenient na strane žalovaného v konaní pred súdom súhlasil s vyjadreniami žalovaného s
tým, že rovnako ako žalovaný zdôrazňuje tú skutočnosť, že v predmetnej veci bolo právoplatne
rozhodnuté NS SR, ktorý jednoznačne konštatoval, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. bol nárok

na náhradu škody, ktorý mal vzniknúť z dôvodu nesprávneho úradného postupu na strane Mesta
Banská Bystrica ako príslušného stavebného úradu. Pokiaľ ide o splnenie všetkých podmienok, ktoré
predpokladajú úspešnosť žaloby v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a v prípade, ak bol uplatnený
z dôvodu namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej správy, zákon jednoznačne
deklaruje, že musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky, a to je jednak existencia nesprávneho

úradného postupu, vznik škody a jednak príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť preukázaná. Podľa názoru intervenienta, NS SR sa veľmi
dôsledne vysporiadal s otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi deklarovaným vznikom škody na
strane žalobcu a nesprávnym úradným postupom na strane príslušného stavebného úradu. Intervenientzdôraznil, že toto rozhodnutie NS SR žalobca napadol aj na ústavnom súde, ktorý jednoznačne vo
svojom náleze konštatoval, že závery NS SR sú úplné, logické a presvedčivé; pokiaľ išlo o ďalšie
námietky, ktoré žalobca uvádzal v ústavnej sťažnosti, tieto považoval za nedôvodné, nepresvedčivé,

dokonca niektoré aj účelové. Intervenient tiež skonštatoval, že vzhľadom na to, že neboli splnené
podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na uplatnenie nároku na náhradu škody,
resp. na úspešnosť takto podanej žaloby z dôvodu, že chýba jeden z predpokladov, intervenient mal
za to, že v predmetnom konaní nie je právny základ a podľa toho, ako súd vyhodnotí existenciu alebo
neexistenciu právneho základu, nie je relevantné posudzovať výšku vzniknutej škody, ktorou by mala

byť deklarovaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu zo strany žalobcu. V rámci záverečnej reči sa
intervenientvplnomrozsahustotožnilsprávnymnázoromžalovaného,poukázaltiežnasvojevyjadrenie
vkonanípredsúdomamalzato,žežalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedzitvrdenýmnesprávnym
úradným postupom príslušného stavebného úradu a vznikom škody. Žalobu považoval za nedôvodnú
a túto navrhol voči žalovanému v celom rozsahu zamietnuť. V prípade úspechu žalovaného v spore, si
intervenient na strane žalovaného trovy konania výslovne neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.

22) Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

23) Podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

24) Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

25) Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

26) Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

27) Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

28) Základnými predpokladmi úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody sú v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení: písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom, ako aj preukázanie zodpovednostných predpokladov nároku na náhradu škody,
ktorými sú: existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto tri predpoklady (podmienky) musia byť splnené
súčasne.

29) Súd mal v konaní preukázané, že žalobca na základe písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 14. 04. 2009 požiadal primátora Mesta Banská Bystrica o predmetné
prerokovanie nároku a táto jeho žiadosť bola dňa 28. 04. 2009 postúpená Ministerstvu výstavby aregionálneho rozvoja SR v Bratislave ako príslušnému orgánu. Ministerstvo výstavby a regionálneho
rozvoja SR dňa 06. 10. 2009 oznámilo žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. mu nemôže uznať, pretože neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné

konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

30) Súd mal tiež preukázané - v časti zodpovednostných predpokladov - a žalovaný to v konaní
nepoprel, že zo strany správneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, že od začatia
správneho konania, t.j. od 28. 05. 2008 až do 30. 07. 2008 vo veci návrhu žalobcu o vydanie územného

rozhodnutia vôbec nekonal, t.j. neurobil úkon a ani nevydal rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote
do 30 dní, ale ani do 60 dní. Týmto postupom správny orgán porušil svoju povinnosť uloženú mu v
ustanovení § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t.j. vydať rozhodnutie v stanovených
lehotách a v prípade, že v týchto lehotách nemôže rozhodnúť, upovedomiť o tom účastníka konania s
uvedením dôvodov. Správny orgán, vzhľadom na povahu veci, nepožiadal odvolací orgán o predĺženie
lehoty na vydanie rozhodnutia. Ďalší zodpovednostný predpoklad - vznik škody - preukazoval žalobca

výdavkovým pokladničným dokladom, z ktorého mal súd preukázané, že dňa 14. 01. 2009 zaplatil
žalobca spoločnosti T & T staving, a.s. zmluvnú pokutu vo výške 25.000,- Eur, z ktorej sumy si v rámci
náhrady škody uplatnil žalobou sumu 10.000,- Eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporu
sporné a na ich nespornosť poukázal aj NS SR ako súd dovolací v odôvodnení svojho uznesenia č. k.
6 M Cdo/16/2012-190 zo dňa 30. 10. 2013 (str. 6 citovaného uznesenia).

31) Spornou medzi stranami sporu zostala otázka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody ako posledným základným predpokladom zodpovednosti
žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Dovolací súd v odôvodnení svojho uznesenia,
keď v rámci svojej prieskumnej činnosti pristúpil k riešeniu tejto otázky, dospel k záveru, že uvedený

predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu splnený nebol (str. 6 vyššie citovaného uznesenia NS
SR).

32) V konaní tunajšieho súdu po zrušení rozsudkov odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie,
žalobca namietol právnu záväznosť rozhodnutia NS SR č. k. 6 M Cdo/16/2012-190 zo dňa 30. 10. 2013 a

žiadal naň neprihliadať. Zároveň trval na svojom tvrdení, že v súdenom prípade príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je daná. Podľa jeho tvrdenia, hlavným alebo jediným
dôvodom vzniku škody nebolo rozhodnutie žalobcu neuzavrieť budúcu zmluvu o dielo, ale hlavným
dôvodom vzniku škody bolo nekonanie stavebného úradu, pretože, ak by stavebný úrad konal, ku škode
by nedošlo.

33) Ku skutočnostiam tvrdeným žalobcom uvádza súd nasledovný právny názor:

34) Súd v prvom rade poukazuje na záväznosť zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu - NS SR č. k.
6 M Cdo/16/2012-190 zo dňa 30. 10. 2013 v zmysle ustanovenia § 455 CSP v spojení s § 470 ods. 1

CSP. Toto rozhodnutie doposiaľ nebolo zrušené ako nezákonné využitím iných právnych prostriedkov
zo strany žalobcu. Súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca poukázal na podstatnú zmenu judikatúry
najvyššiehosúduvovzťahukmimoriadnemudovolaniu,tunajšísúdnemoholneakceptovaťprávnynázor
dovolacieho súdu, nakoľko je ním v zmysle § 455 CSP viazaný v tejto konkrétnej prejednávanej veci.

35) Súd bol ďalej toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd si osvojil a týmto aj odkazuje na právny názor
dovolacieho súdu (ktorým je viazaný) vyslovený v zrušujúcom uznesení č. k. 6 M Cdo/16/2012-190
zo dňa 30. 10. 2013, kde dospel k záveru, že uvedený predpoklad zodpovednosti za škodu splnený
nebol. Ako vyplynulo z odôvodnenia citovaného rozhodnutia, príčinou vzniku škody môže byť len také

konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že
nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je
iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu
nenastáva. Ako ďalej dovolací súd uviedol, v súdenom prípade vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu z dôvodu nesplnenia si povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu o dielo v lehote dohodnutej

v zmluve, čo nepochybne vyplýva zo Zmluvy o budúcej zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a
spoločnosťou T & T staving, a.s. dňa 29. 05. 2008. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala
za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, je preto porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom vyplývajúcej
zo záväzkového vzťahu. Keďže v zmluve išlo o jedinú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou,táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcom označenú ujmu. Vznik škody bol teda
spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti samotným žalobcom. To ale súčasne znamená, že
je vylúčená ako priama príčina vzniku žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť (iné protiprávne konanie

alebo opomenutie). Na základe uvedeného potom dovolací súd uzavrel, že nesprávny úradný postup
žalovaného a žalobcom požadovaná škoda nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Dovolací
súd už len dodal, že ani nevydanie rozhodnutia stavebným úradom v zákonom ustanovenej lehote
nebránilo žalobcovi, posudzujúc túto otázku z objektívneho hľadiska, uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo
v dohodnutej lehote. Existencia územného rozhodnutia v čase uzatvorenia zmluvy o dielo nie je totiž

nevyhnutnou podmienkou a dôvodom, pre ktorý by nebolo možné takúto zmluvu platne uzavrieť, pričom
v dohode o dobe uzavretia budúcej zmluvy o dielo účastníci zmluvy nepodmienili lehotu, do ktorej sa
zaviazali budúcu zmluvu o dielo uzavrieť vydaním územného rozhodnutia.

36) V závere súd už len dodáva, že rovnaký právny názor zaujal aj tunajší súd v spore vedenom medzi
tými istými stranami, na tom istom skutkovom základe, avšak s inou výškou uplatnenej sumy, keď

rozsudkom č. k. 13C/226/2011-333 zo dňa 04. 04. 2017 žalobu žalobcu zamietol. Uvedený rozsudok
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím č. k.
16Co/355/2017-414 zo dňa 31. 05. 2018 nadobudol právoplatnosť dňa 25. 06. 2018. Proti rozsudku
krajského súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, o ktorom nebolo
ku dňu vydania tohto rozhodnutia rozhodnuté.

37) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj
na zaujatý právny názor dovolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie podľa § 455 CSP viazaný a
ktorý tunajší súd v novom (tomto) rozhodnutí rešpektoval, považoval súd žalobou uplatnený nárok za
nedôvodný, nakoľko v konaní ani po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom neboli preukázané všetky

zodpovednostnépredpoklady,ktorémusiabyťsplnenésúčasneajednoznačnýmspôsobompreukázané
pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd mal za to,
že žalobca bezpochybným spôsobom v konaní nepreukázal jeden zo základných zodpovednostných
predpokladov, a to príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom správneho orgánu a
vznikom škody na strane žalobcu ako poškodeného. Z tohto dôvodu potom súd nemohol jeho žalobe

vyhovieť a túto voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.

38) O trovách konania (pôvodného, dovolacieho a tohto konania) rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a contrario tak, že žalovanému ako strane v spore úspešnej náhradu trov
konania nepriznal, pretože žalovaný si trovy konania výslovne neuplatnil (na č. l. 348 p. v.).

39) O trovách konania intervenienta na strane žalovaného, ktorý vstúpil do tohto konania až po vydaní
zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že intervenientovi
na strane žalovaného (ktorý bol v spore úspešný - § 255 ods. 1 CSP) náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko intervenient na strane žalovaného si trovy konania výslovne neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne

nevznikli (č. l. 348 p. v.).

40) Z dôvodov uvedených v bode 38) a 39) odôvodnenia tohto rozhodnutia už nebude súd o výške
náhrady trov konania žalovaného a intervenienta na strane žalovaného v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).