Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 40C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207391
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1716207391.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálekom v právnej veci

žalobcu: M.. M. C., G.. XX.XX.XXXX, K.: O. XX, XXX XXSvätý B., štátne občianstvo: SR proti
žalovanému: A. A., Q..A.., A. A.: E.T. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zastúpená advokátskou
kanceláriou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava o vylúčenie veci z
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v

Bratislave Správa katastra Pezinok, nachádzajúca sa v okrese Pezinok, obec Svätý Jur, na liste
vlastníctva č. 1864, a to
R. - C. O. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, výmera parcely 100 m2,
R. - C. O. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, výmera parcely 29 m2,
rodinný dom, súp. Č.. XXX G. R. - C. O. Č.. XXX/X v bezpodielovom vlastníctve M.. M. C. Q. M.. A. C.,
P. K., je vylúčená z exekúcie.

II. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1] Krajský súd v Bratislave uznesením XCo XX/XXXX J. V. XX.X.XXXX zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v konaní XXC/XX/XXXX ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd vylúčil z exekúcie vedenej exekútorom B.. P. V. O. A.. J.. N. XXXX/XX nehnuteľnosť
zapísanú v katastri nehnuteľnosti vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Pezinok,

nachádzajúca sa v okrese Pezinok, obec Svätý Jur, na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcela č. XXX/5
zastavané plochy a nádvoria, výmera parcely 100 m2 a parcela Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria,
výmera parcely 29 m2, rodinný dom, súp. č. 150 postavený na parcele č. XXX/X.

2] Odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37
ods. 2, § 55 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie keď uviedol, že podľa § 37
ods. 2 Exekučného poriadku sa žalobca ako manžel (bývalý) povinného stáva účastníkom exekučného

konania, ak v exekučnom konaní sú postihované veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Zo spisu mal súd za preukázané, že je vedené exekučné konanie
na spornú nehnuteľnosť, ktorá toho času sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,ktoré síce zaniklo rozvodom manželstva dňom 20.11.2007, ale do dnešného dňa nebolo vyporiadané
a tak sa v exekučnom konaní N. XXXX/XXXX, ktoré začalo dňa 28.8.2015 vedie exekučné konanie aj
o predaji spornej nehnuteľnosti. Rozhodným pre posúdenie aktívnej legitimácie na podanie žaloby na

vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku je vyložiť pojem, kto je treťou osobu
v zmysle citovaného ustanovenia. Predovšetkým treba posúdiť, či touto treťou osobu môže byť niektorý
zo subjektov exekučného konania (oprávnený, povinný) alebo či takouto treťou osobou môže byť aj
účastník exekučného konania, ktorý nie je subjektom exekúcie, t.j. nie je oprávneným, ani povinným,
čo je daný prípad. Žalobca nie je subjektom exekučného konania. Nie je oprávneným, ani povinným,

ale nesporne v časti exekúcie predajom spornej nehnuteľnosti je účastníkom exekučného konania v
zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. Pojem tretej osoby v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
treba vykladať i v kontexte s ustanovením § 37 Exekučného poriadku ako i v kontexte s ustanoveniami
upravujúcimi postavenie účastníkov exekučného konania.

3] Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 55 Exekučného poriadku je umožniť

tretím osobám, aby si uplatnili svoje právo k veci, ktorá je dotknutá exekučným konaním, ak si takéto
právo nemôžu uplatniť v exekučnom konaní, pretože nie sú jeho účastníkmi. Z uvedeného dôvodu sa
prvoinštančný súd prikláňa k názoru, že treťou osobou v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku
treba vykladať ako osobu odlišnú od účastníka exekučného konania práve z toho dôvodu, že jedine
toto ustanovenie dáva neúčastníkovi exekučného konania možnosť ako si uplatniť svoje právo k veci,

ktorá sa z nejakého dôvodu stala predmetom exekúcie. Naopak účastník exekučného konania si môže
toto svoje právo k veci uplatniť v exekučnom konaní na exekučnom súde, napr. návrhom na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekučný súd v tejto súvislosti musí vo veci
meritórne rozhodnúť konkrétne, či v danom prípade možno viesť exekúciu predajom nehnuteľnosti, ktorá
jevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovaprotitomutorozhodnutiujeprípustnéiodvolanie,ktorým

sa musí meritórne zaoberať druhostupňový súd. V danom prípade teda nie je potrebné vec riešiť mimo
exekučného konania. Práve v opačnom prípade by mohla nastať komplikácia v tom, keď exekučný súd
by meritórne rozhodol o návrhu účastníka exekučného konania na zastavenie exekúcie, resp. v danom
prípade na čiastočné zastavenie exekúcie vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti a v prípade, že by tento
účastník exekučného konania nebol spokojný s týmto rozhodnutím, resp. by mu nebolo vyhovené, tak

ako tretia osoba by mohol podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie podľa ustanovenia § 55 Exekučného
poriadku. Podľa súdu je tento názor neprijateľný a z uvedeného dôvodu, že v danom prípade sa žalobca
môže domáhať súdnej ochrany vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov v exekučnom konaní a preto nie je treťou osobou v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorá má aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby a z uvedeného dôvodu návrh zamietol.

4] Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto konaní sa nezaoberal meritórne otázkou, či vzhľadom
na ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v danom prípade môže byť predmetom exekúcie
sporná nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré síce zaniklo, ale nebolo
vysporiadané, nakoľko sa týmto musí zaoberať exekučný súd na návrh účastníka exekučného konania.

Zároveň súd poukázal aj na to, že v tomto smere nie je tento jeho právny názor v rozpore s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo X/XXXX, nakoľko v tomto rozhodnutí je vyslovený právny názor
vo vzťahu k aplikácii § 147 ods. 1 Občianskeho zákona, keď Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že
predmetom exekúcie môže byť vec patriaca do majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba
za predpokladu, ak pohľadávka veriteľa jedného z manželov vznikla za trvania manželstva. Najvyšší

súd v tomto rozhodnutí sa nezaoberal výkladom pojmu tretia osoba v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku.

5] Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý
žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie meritórneho charakteru v

zmysle rozhodnutia o vylúčení veci z exekúcie v znení § 55 ods.l Exekučného poriadku, keď mal zato,
že v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 17.10.2016 podal námietku u súdneho exekútora B.. P. V.,
N.Ý. Ú. M., ktorý mu doručil dňa 12.10.2016 Upovedomenie o začatí exekúcie a Upovedomenie o
začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, na základe poverenia súdu pod spisovou značkou Ex XXXX/

XX, ktorú vykonáva v prospech oprávneného (žalovaný) proti povinnej M.. A. C. P.. K., G.. XX. XX.
XXXX, jeho bývalej manželke o vymoženie 9 835,32 € s príslušenstvom. Dôvodil tým, že je účastníkom
konaniapredmetnejexekúcievovzťahukpredajunehnuteľnostipodľa§37ods.2Exekučnéhoporiadku,
avšak pohľadávka vznikla po zániku manželstva s povinnou, a teda podľa § 147 ods. 1 nemôže byťuspokojená z majetku bývalého manžela - žalobcu a žiadal predmetnú nehnuteľnosť z exekúcie podľa
§ 55 ods. 1 vylúčiť. Bezpodielové vlastníctvo manželov zapísané na LV č. 1864 týkajúce sa predmetnej
nehnuteľnosti zaniklo (20.11.2007), predtým ako si povinná vzala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne.

Konanie o vysporiadanie manželov po rozvode nie je ukončené a do vysporiadania je potrebné na
majetok hľadieť akoby išlo o majetok rovnako patriaci obom rozvedeným. Tento právny stav mu dáva
právo podľa §55 ods. l Exekučného poriadku brániť sa na súde o vylúčenie veci z exekúcie. Právny stav
nespôsobuje, že by sa malo použiť ustanovenie §37 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože toto zákonné
ustanovenie sa vzťahuje výslovne len na veci ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a

vzťahuje sa na existujúce manželstvo a nie zaniknuté rozvodom. Ustanovenie účinné v čase začatia
exekúcie ( §37 ods.2) neuvádza pojem „bývalý manžel“ ale „manžel“ teda v zmysle vyššie uvedeného
nemôže byť a ani nie je účastníkom konania podľa ust. § 37 ods.2, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje
na manželov a existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo. Na podporu uvedeného právneho názoru
priložil k odvolaniu Rozsudok KS v Trnave XCo/XXX/XXXX zo dňa 13.12.2011.

6] Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7] Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8] V súdenej veci súd prvej inštancie bez skúmania opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku
zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odôvodnením, že aj keď žalobca nie
je subjektom exekučného konania t.j. nie je oprávneným, ani povinným je v časti exekúcie predajom
spornej nehnuteľnosti účastníkom exekučného konania v zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov v exekučnom konaní a preto nie je treťou osobou v zmysle § 55 ods. 1
Exekučného poriadku, ktorá má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie.

9] Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) t.j. prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

10] Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné posúdiť vec zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov platného a účinného 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)

11] Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového
poriadku.

12] Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

13] Citované ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad
exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku
povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale
svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a
to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Na

vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia
prislúcha oprávnenému. Treťou osobou treba rozumieť za určitých okolností aj manžela povinného.

14] K uspokojeniu záväzku, ktorý vznikol za trvania manželstva len jednému z manželov, možno nariadiť
exekúciu aj na majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré v čase začatia

exekúcie nebolo ešte vysporiadané. Judikatúra vo vzťahu k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva
vyvodila, že pre pohľadávku veriteľa i len voči jednému z bývalých manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, možno nariadiť exekúciu predajom vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva,
ak vysporiadanie spoločného majetku dohodou manželov alebo rozhodnutím súdu nebolo doterazvykonané (O. P. XX/XXXX). Z ďalšieho judikátu (P. XX/XXXX) tiež vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou
pre použitie majetku tvoriaceho (zaniknuté a nevysporiadané) bezpodielové spoluvlastníctvo je vznik
pohľadávky za trvania manželstva, pričom obranu manžela, že vymáhaná pohľadávka nemôže byť

uspokojená z majetku, ktorý sa považuje za súčasť (zaniknutého a nevysporiadaného) spoločného
majetku, a to napríklad preto, že vznikla povinnému pred uzavretím manželstva alebo „po jeho rozvode“,
možno úspešne uplatniť tzv. excindačnou (vylučovacou) žalobou podľa § 55 Exekučného poriadku.
( Pozri komentár k §147, Občiansky zákonník Veľký komentár, B.. T. Y., R.., vydavateľstvo Eurokódex,
I. diel , str. 859 ).

15] V danom prípade žalobca v samotnej žalobe, počas konania a aj v odvolaní tvrdil, že vymáhaná
pohľadávka povinnej M.. A. C. vznikla po rozvode jeho manželstva s povinnou ktoré tvrdenie
nerozporoval ani samotný žalovaný. Žalovaný len tvrdil, že aj pohľadávka, ktorá vznikla po zániku
manželstva, môže byť uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pokiaľ nebolo bezpodielového spoluvlastníctvo manželov do upovedomenia o začatí exekúcie predajom

nehnuteľností vyporiadané dohodou alebo právoplatným súdnym rozhodnutím.

16] Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu má zato, že právny názor žalovaného nie je
správny rovnako ako nie je správny právny názor súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu na podanie excindačnej žaloby.

17] Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca ako bývalý manžel povinnej
sa stáva účastníkom exekučného konania, ak v exekučnom konaní sú postihované veci, ktoré sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pojmovo ale takáto exekúcia bude prichádzať do úvahy
jedine vtedy, ak sú naplnené hmotnoprávne podmienky stanovené v ustanovení § 147 Občianskeho

zákonníka, to znamená že pohľadávka voči jednému z manželov vznikla za trvania manželstva. Ak
pohľadávka nevznikla za trvania manželstva (vzhľadom na zhodné tvrdenia strán táto vznikla po
rozvode manželstva) a napriek tomu sa vedie exekučné konanie na veci patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, je bývalý manžel povinnej aktívne legitimovaný na podanie excindačnej
žaloby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku.

18] Keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté
dôkazy (zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.10.2017 vykonanie dôkazov nevyplýva) znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§

389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.) a to s poukazom na princíp dvojinštančnosti konania, spočívajúci v tom,
že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom
posúdenia súdu nielen súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu.

19] Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)

a c) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu o aktívnej legitimácii žalobcu (pozri odsek 14.) ktorým je podľa § 391 ods.
2 C.s.p. viazaný. Bude jeho úlohou riadnym spôsobom a v súlade s ustanovením § 188 a nasl. C.s.p.
vykonať navrhnuté dôkazy a ich vyhodnotení pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa

na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby a vo veci rozhodnúť.

20] Prvostupňový súd vec opätovne meritórne prejednal, súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Z obsahu nesporných tvrdení sporových strán mal za

preukázané, že pohľadávka povinnej v exekučnom konaní M.. A. C. vznikla dňa 26.3.2008, teda po
právoplatnosti rozvodu manželstva, ktoré zaniklo dňom 20.11.2007 a teda takýto dlh nemôže byť
uspokojený v rámci výkonu rozhodnutia z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, teda z nehnuteľností zapísaných na L. Č.. XXXX, okres Pezinok, obec Svätý Jur, katastrálne
územie Svätý Jur. Jedná sa o parcely registra R. Č.. XXX/X Q. XXX/X a dom súpisné číslo 150 postavený

na parcele č. XXX/X. Na základe vyššie citovaných právnych predpisov teda súd rozhodol, že citované
nehnuteľnosti, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú vylúčené z exekúcie, ktorá
je vedená na dlh MUDr. Silvii Kmeťovej, keď tento vznikol po rozvode manželstva.21] Vzhľadom k tomu, že úspešný žalobca nežiadal o priznanie trov konania, tak súd žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.