Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314210944
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314210944.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu:

N.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., U. XX/X, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Sylvia Filipová,
advokátka, AK v Bratislave, Radvanská 1, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
námestie 1, P.O.BOX 192, Bratislava, IČO: 603481, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd 09.05.2014 sa pôvodná žalobkyňa ( neb. I. X., zomr. dňa XX.XX.XXXX )
domáhala určenia, že bola ku dňu úmrtia X. X., nar. XX.XX.XXXX, t. j. ku dňu 25.05.1994 s manželom
X. X. bezpodielovou spoluvlastníčkou časti pozemku parcela č. XXXX/XXX, LV č. XXXX, k.ú. P. tak,
ako je táto časť vyznačená v geometrickom pláne overenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Bratislava pod č. 2158/2013 zo dňa 31. 10. 2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, ako
pozemok parc. č. 6010/166 k.ú. Vinohrady pozemok parc.č. 6010/167 k.ú. Vinohrady.

2. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že dňa 16.04.1985 bola medzi stranami sporu - X. X. s manželkou
I. X. rod. Y. (bezpodieloví spoluvlastníci) ako predávajúcimi a právnym predchodcom žalovaného -
Výstavbou hlavného mesta SSR Bratislavy ako kupujúcim uzavretá zmluva o prevode časti pozemkov
parc.č.5998/3aparc.č.5998/6k.ú.P.,takakomalibyťtietočastipozemkovšpecifikovanégeometrickým
plánom č. 243 - 255 - 062 - 82 zo dňa 08.07.1984, na ktorý je v označenej kúpnej zmluve poukazované.
Predmetnou kúpnou zmluvou predané časti dotknutých pozemkov boli v ďalšom kupujúcim zahrnuté do
novovytvoreného pozemku parc.č. 6010/8 k.ú. P. LV č. XXXX. Na základe označenej kúpnej zmluvy bolo

v katastri nehnuteľností zapísané v roku 1990 vlastnícke právo žalovaného k pozemku parc. č. 6010/157
(pôvodne parc. č. 6010/8) evidovanému na LV č. XXXX. k.ú. P.. Predmetná kúpna zmluva obsahuje iba
odkaz na geometrický plán č. 243 - 255 - 062 - 82 zo dňa 08.07.1984, ktorý vôbec neexistoval a navyše
akýkoľvek geometrický plán špecifikujúci predmet prevodu nebol s písomnosťou zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu na časti nehnuteľnosti pripojený. Predmetná kúpna zmluva je pre rozpor so
zákonom v zmysle ustanovenia § 39 O.z. v spojení s § 46 ods. 2 O.z. (nepripojenia odčleňujúceho
geometrického plánu k písomnosti kúpnej zmluvy) a súčasne aj pre neurčitosť vymedzenia predmetu

kúpy v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 O.z. ( reálna neexistencia v kúpnej zmluve uvedeného
geometrického plánu, ktorým mal byť predmet kúpy špecifikovaný), absolútne neplatná.3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: ftk. kúpnej zmluvy č.271/85-2 z 16.04.1985, výpis
z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis z LV č. XXXX z 16.04.2014, geometrický plán č. 25/2013
znalca Ing. Štefana Špačka z 29.10.2013, doplnenie návrhu na začatie konania s prílohami zo dňa

03.09.2014 (doručené súdu 04.09.2014), žiadosť o vyjadrenie - odpoveď správy katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislava 21.12.2007, žiadosť o stanovisko z 05.05.2014, oznámenie Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor z 23.06.2014 a navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov N.. N. Y.
a T. Y. (podieloví spoluvlastníci susedného pozemku) na okolnosti odkupovania a k prípadnému splneniu
podmienok vydržania žalovaným.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním zo dňa 22.10.2014 tak, že ju žiada zamietnuť
a trovy konania nech znáša žalobkyňa. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Ideoprávnyzáujemžalobkyne,ktorýmmusíbyťpodľazákonakvalifikovanýatedanaliehavý.Žalobkyňa
nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu. Ani pri prípadnom vyhovení žalobe žalobkyne

by sa neodstránil stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, pretože na základe rozsudku súdu
v zmysle petitu žaloby, by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne, nakoľko boli práva
dotknuté ďalšou právnou zmenou a to smrťou účastníka kúpnej zmluvy - X. X.. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobkyne, že predmetná kúpna zmluva obsahuje iba odkaz na geometrický plán č. 243 - 255 - 062 - 82
zo dňa 08.07.1984, ktorý vôbec neexistoval a akýkoľvek geometrický plán špecifikujúci predmet prevodu

nebol s písomnosťou zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na časti nehnuteľnosti pripojený
uviedol,ževoznačenígeometrickéhoplánujezrejmáchybavpísaní(poslednédvojčíslomábyťsprávne
84 a nie 82 a v dátume má byť správne 08.08.1984 a nie 08.07.1984), pričom toto nemôže spôsobovať
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V bode 5 kúpnej zmluvy je citovaný znalecký posudok na ocenenie
predmetu prevodu, v ktorom je na strane 2 v bode 2 ako podklad pre ocenenie citovaný správne uvedený

geometrický plán č. č. 243 - 255 - 062 - 84 zo dňa 08.08.1984. To, že išlo o zrejmú chybu v písaní
konštatoval aj katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava v liste zo dňa 23.06.2014 adresovanom
žalobkyni, ktorý táto v konaní predložila. Geometrický plán č. 243 - 255 - 062 - 84 zo dňa 08.08.1984
existoval a nepochybne bol podľa neho identifikovaný predmet prevodu kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.
1985. V čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. neexistoval a

ani žiadna iná zákonná úprava nestanovovala povinnosť ku kúpnej zmluve pripojiť geometrický plán.
Z dôvodu opatrnosti, pre prípad, že by súd uznal argumenty žalobkyne o formálnych nedostatkoch
kúpnej zmluvy má za to, že od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy viac ako 20 rokov mal žalovaný
predmetné pozemky v držbe, nakladal s pozemkami ako s vlastnými, spravoval ich ako verejný majetok
obce. O tom svedčí aj zmluva o nájme pozemku č. 088311740800 zo dňa 19.01.2009 uzavretá medzi

žalovaným ako prenajímateľom a I. W. ako nájomcom.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: podanie Okresného úradu Bratislava, katastrálny
odbor zo 14.10.2014 s prílohami - kópia GP č. 243-255-062-84, evidovaný v zbierke listín pod položkou
výkazu zmien č. 57/85 k. ú. P. s prípisom od Výstavby Hlavného mesta SSR Bratislavy z 12.12.1989,

kúpnu zmluvu zo 16.04.1985 medzi Bernardom X. s manželkou I. X. a Výstavbou Hlavného mesta
SSR Bratislavy s výkazom výmer, Zmluvu o nájme pozemku č. 088311740800 z 19.01.2009, fotografie,
snímku mapy, finančný poukaz č. 32/85/8850/Sv/MI z 29.07.1985, žiadosť o informáciu z 03.04.2006,
žiadosť o stanovisko z 26.04.2006, oznámenie z 22.05.2006, územnoplánovaciu informáciu oddelenia
územného rozvoja mesta Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava z 29.10.2013, Súborné stanovisko

Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava z 11.09.2013, znalecký posudok č. 11/2015 Ing. Štefana
Špačka, znalca z odboru geodézie a kartografie z mája 2015.

6. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa dňa 29.06.2015 zomrela.

7. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 6 D 44/20154, Dnot 89/2015 zo dňa
30.11.2015 súd zistil, že žalobkyňa ako poručiteľka zanechala závet, podľa ktorého ako dedič zo závetu
nadobudol dedičstvo po žalobkyni ako jediný dedič Ing. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., U. 65/9.

8. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. ( platný v čase úmrtia žalobkyne ) po nebohej žalobkyni

vstúpildokonaniaakožalobcajejprávnynástupca-závetnýdedič-žalobcaIng.N.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorý podaním zo dňa 04.04.2016 oznámil súdu, že pokračuje v konaní po svojej právnej predchodkyni
- pôvodnej žalobkyni. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní súd
považoval za nedôvodnú. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu vovzťahu k dedičstvu po poručiteľovi X. X. ( manžel pôvodnej žalobkyne), keď nie je dedičom tohto
poručiteľa.

9. Uznesením č.k. 44C 143/2014 - 352 zo dňa 24.02.2017 (právoplatné dňa 05.04.2017) na základe
námietok strán sporu voči vstupu intervenientov do konania rozhodol, že nepripúšťa:

- vstup do konania ako intervenienta na stranu žalobcu T. Y.,
- vstup do konania ako intervenienta na stranu žalovaného I. W.

- vstup do konania ako intervenienta na stranu žalovaného N.. Y. P..

10. Na návrh žalobcu súd uznesením na pojednávaní dňa 13.09.2017 za prítomnosti strán sporu pripustil
zmenu petitu nasledovného znenia:
„ Súd určuje, že pozemok parc. č. 6010/166 a pozemok parc. č. 6010/167 v k. ú. P., tak ako je vyznačený

v geometrickom pláne overenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, pod č. 2158/2013
dňa 31.10.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, patrí do dedičstva po poručiteľovi
Bernard X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a do dedičstva po poručiteľke I. X., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom V., L. P. XX/XX.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. “

11. V súvislosti so zmenou petitu žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
v konaní vo vzťahu k dedičstvu po poručiteľovi X. X. - manželovi pôvodnej žalobkyne. Námietku

žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní súd považoval za nedôvodnú. Žalovaný
namietal, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu vo vzťahu k dedičstvu po poručiteľovi X. X.
( manžel pôvodnej žalobkyne), keď nie je dedičom tohto poručiteľa. Z dedičského spisu Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. D 1042/94, Dnot 851/94 po nebohom X. X., zomrelom dňa 25.05.1994 (zápisnica
o predbežnom vyšetrení z 07.10.1996) súd zistil, že na predbežnom šetrení bolo zistené výsluchom

manželky poručiteľa - pôvodnej žalobkyne, že po poručiteľovi nezostal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok (poručiteľ deti nemal) a súd konanie zastavil v zmysle § 175 h ods. 2 O.s.p. uznesením D
1042/94 - 6, D not 851/94 zo dňa 14.10.1996. Súd vzhľadom na zistené má za to, že pokiaľ je žalobca
závetným dedičom pôvodnej žalobkyne, ktorá bola jedinou dedičkou po manželovi - Bernardovi X.,
svedčí mu aktívna legitimácia aj vo vzťahu k dedičstvu po jej právnom predchodcovi - po manželovi -

X. X..

12. Podľa žalobkyne kúpna zmluva, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako vlastník do katastra
nehnuteľností je absolútne neplatná pre absenciu určitosti a zrozumiteľnosti ako aj formy právneho
úkonu, keď predmetom kúpnej zmluvy 271/85-2 z 16.04.1985 mala byť nehnuteľnosť špecifikovaná

tak, že tvorí časť pozemku o výmere 268 m2 v celosti z nehnuteľnosti parc. č.5998/3 a 5998/6
identifikovaná GP č.z. 243-255-062-82 z 08.07.1984 pre k.ú Bratislava III P.. Geometrický plán ( ďalej
len „GP“ ) tak, ako je označený v kúpnej zmluve v skutočnosti nebol nikdy vyhotovený, čo potvrdil
katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava, keď uviedol, že taký GP sa nenachádza v zbierke
listín a preto má žalobkyňa za to, že to zakladá absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy čo do

písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ) a § 46 ods. 1,2
OZ, keď neexituje žiadny GP, ktorý by bol spojený s predmetnou kúpnou zmluvou. Poukázala na
stanovisko NS SR Cpj 33/01. Naliehavý právny záujem je daný právnou neistotou žalobkyne, že nie je
zrejmé, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Rozsudok bude potom podkladom pre dedičské
konanie po nebohom manželovi žalobkyne podľa § 175 x O.s.p.. Podľa žalobkyne s poukazom na

judikatúru, existuje jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko už jeden z účastníkov
predmetnej kúpnej zmluvy zomrel, je nevyhnutné, aby súd určil vlastníctvo sporných pozemkov ku
dňu jeho smrti a na základe toho bude príslušný rozsudok podkladom pre podanie návrhu na začatie
konania k novoobjavenému majetku poručiteľa. Pokiaľ ide o chybu v písaní v označení GP a v
dátume jeho vyhotovenia ako to uviedol katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava má za to, že

nemožno ňou obhajovať požiadavku splnenia písomnej formy a určitosti právneho úkonu. Pokiaľ ide
o vydržanie, namieta nielen nepretržitosť držby, ale žalovaný nemôže preukázať dobromyselnosť, keď
odvodzuje svoje užívacie právo od neplatnej zmluvy. Vyplatenie kúpnej ceny neznamená, že by mala
byť zmluva platná a účinná. Žalovaný sa fakticky nemohol ujať držby predmetného pozemku, nakoľkov nadobúdacom titule, od ktorého odvíja svoju dobromyslenosť, nie je špecifikovaný predmet kúpnej
zmluvy, pričom zo snímky z mapy vyplýva, že pozemok ktorý je predmetom tohto konania je obkolesený
pozemkami vo vlastníctve rôznych fyzických osôb a teda žalovaný k nemu ani nemohol mať prístup

a teda nemohol s sním nakladať. Ďalej poukázala na konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 30 C 35/2001 a na rozsudok vydaný v tomto konaní č.k. 30C 35/2001 -
215 zo dňa 15. 7. 2010, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Co 442/2010 - 285
zo dňa 14.02.2012, v ktorom krajský súd konštatoval, že prevádzať spoluvlastnícky podiel je možné
len k určitej presne špecifikovanej nehnuteľnosti, čo v danom prípade nebolo splnené, pretože nie je

možné zo zmluvy zistiť, ktorá časť pozemku bola prevádzaná na kúpujúceho a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva obsahovala len odkaz na geometrický plán, navyše bez
označenia odčlenenia daného dielu, pričom zmluvou označený geometrický plán vôbec neexistoval.
Aj v prípade, ak by bol v zmluve označený správny a existujúci geometrický plán, pokiaľ by tento
nebol súčasťou, aj takáto zmluva by bola neurčitá v časti označenia predmetu kúpy, ktorý nedostatok
nie je možné odstrániť ani pomocou interpretačných pravidiel v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2, 3

Občianskeho zákonníka. Pri požiadavke určitosti a formy nie je možné pochybnosti o obsahu zmluvy
nahrádzať dôkazmi o skutočnej vôli konajúcej strany, resp. doplniť absentujúce náležitosti výkladom.
Nemožno dospieť k záveru, že kúpna zmluva bola uzavretá so žalobkyňou ako predávajúcim a právnym
predchodcom žalovaného ako kupujúcim, datovaná 16.05.1985 pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť
pri podstatných náležitostiach, by bola platným právnym úkonom.

Pokiaľ ide o vydržanie, žalobkyňa namietala, že by bol žalovaný oprávneným držiteľom predmetných
pozemkov, nakoľko nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, ktorú vyžaduje občiansky zákonník v
ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1. V tomto prípade, kedy má byť údajným oprávneným držiteľom
obec, ako základná jednotka územnej samosprávy, ktorá má dostatočné kapacity na to, aby ovládala
právnu reguláciu nadobúdania vlastníctva nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, predsa nemožno jej omyl

spočívajúciv nedostatkoch kúpnej zmluvy spôsobujúci neplatnosť, pri evidentnom nepostupovaní v
súlade s obvyklou mierou opatrnosti považovať za ospravedlniteľný, ale práve naopak, jednoznačne
za neospravedlniteľný. Žalovaný dostatočne nepreukázal podmienku nepretržitého užívania sporných
pozemkov po dobu viac ako 10 rokov. Žalovaný tieto sporné pozemky reálne neužíval. Nájomná zmluva
s Lýdiou Kollárovou bola uzavretá 19.01.2009 a jej predmetom je len časť pozemku 6010/8 o výmere

145 m2. Žalobkyňa má za to, že prípadná dobrá viera žalovaného vyplývajúca z jeho vnútorného
stavu presvedčenia o platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy by zanikla spochybnením jeho vlastníctva
napadnutím platnosti kúpnych zmlúv podaním návrhu suseda navrhovateľky Ing. Ivana Janíka a to
27.02.2001 na Okresný súd Bratislava III pod sp. zn. 30C 35/2001. Žalovaný tiež nepreukázal, že by sa
ujal držby faktickým ovládaním predmetných pozemkov a nakladal tak s nimi ako s vecami vlastnými.

Svoju držbu odvodzuje od zmluvy, v ktorej nie je predmet prevodu špecifikovaný určitým spôsobom, a
tak nie je jasné, ktorých nehnuteľností by sa mala týkať ním tvrdená reálna držba. Tým, že by súd uznal
vlastníctvožalovanéhovydržaním,byneprípustnezároveňkonvalidovalabsolútneneplatnýprávnyúkon
- kúpnu zmluvu zo dňa 16.04.1985.

13.Podľažalovanéhovkúpnejzmluvez16.04.1985jevbode2uvedenýGPidentifikácieodpredávaných
nehnuteľností, s tým, že je tam zrejmá chyba v písaní v poslednom dvojčíslí (82 namiesto 84 a v dátumu
08.07.1984 namiesto 08.08.1984), keď ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemôže viesť k absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy. V bode 5 kúpnej zmluvy je citovaný znalecký posudok o cene prevádzanej
nehnuteľnosti, v ktorom je citovaný pod bodom 2 GP so správnym číslom t.j. 243-255-062-84 aj

dátumom. To, že išlo o zrejmú chybu v písaní konštatoval aj katastrálny odbor Okresného úradu
Bratislava v odpovedi žalobkyni z 23.06.2014. Povinnosť pevne zviazať GP s kúpnou zmluvou nebola
v období prevodu zákonom ustanovená, keď žalobkyňa poukazuje na katastrálny zákon z roku 1995,
pričom kúpna zmluva bola uzatváraná v roku 1985. Žalovaný má za to, že § 46 ods. 2 OZ bol dodržaný,
keď kúpna zmluva bola v písomnej forme a prejavy účastníkov boli na tej istej listine. Preto žiada žalobu

zamietnuť. Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania je vlastne nespevnená plocha, kde síce bola
plánovaná výstavba komunikácie, avšak doteraz to zrealizované nebolo s tým, že podľa mestskej časti
- Nové Mesto je tento pozemok ako súčasť územno-plánovacej informácie a je tam plánovaná výstavba
komunikácie. Časť z predmetného pozemku slúži ako prístup k pozemku 5998/3 a 5998/6 v prospech
vlastníčky Lýdie Kollárovej. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom

tohto konania s poukazom na zjednocujúce stanovisko NSSR Cpj 33/2001, tak toto je už prekonané
následnou judikatúrou - nález ÚSSR IV.ÚS 15/2014-77 z 28.04.2014, NS SR sp.zn. 3Sžo KS 55/2006 z
05.10.2006, 6Cdo 64/2011 z 26.09.2012, 3Sžo 64/2010 z 18.01.2011, ktoré judikujú, že samotný NS SRspochybnil záver, podľa ktorého nedostatočná technická jednota listiny - zmluvy o prevode nehnuteľnosti
spôsobuje jej neplatnosť.
Žalovaný má za to, že kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľnosť je potrebné vyhotoviť v písomnej

forme, čo v tomto prípade bolo splnené. Kúpna zmluva bola na jednej listine podpísaná obidvoma
predávajúcimi ako aj zástupcom kupujúceho, preto má za to, že podmienka platnosti zmluvy bola
splnená. Predmetná kúpna zmluva obsahuje iba odkaz na geometrický plán, v ktorého označení je
zrejmá chyba v písaní (posledné dvojčíslo má byť správne 84 a nie 82 a v dátume mal byť správne
08.08.1984 a nie 08.07.1984), ktorá nemôže viesť k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Predmetom

prevodu nebol spoluvlastnícky podiel na časti nehnuteľnosti, ale časti nehnuteľnosti v celosti. V bode 5
kúpnej zmluvy je citovaný znalecký posudok na ocenenie predmetu prevodu, ktorý na strane 2 v bode
2 ako podklad pre ocenenie cituje správny geometrický plán č. 243 - 255 - 062 - 84 zo dňa 08.08.1984.
To, že išlo o zrejmú chybu v písaní konštatoval aj katastrálny odbor Okresného úradu v liste zo dňa
23.06.2014 adresovanom žalobkyni. Tento geometrický plán existoval a nepochybne bol podľa neho
identifikovaný predmet prevodu kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.1985. Podľa tohto geometrického plánu

predmetom prevodu bol diel č. 59 o výmere 227 m2 a diel č. 60 o výmere 41 m2. Tieto diely boli spolu
s ďalšími inými dielmi oddelené do pozemku parc. č. 6010/8 v prospech Výstavby hlavného mesta SSR
Bratislava. V tom čase sa geometrický plán k zmluvám nepripájal. V prípade výkupov boli geometrické
plány veľmi rozsiahle a ich pripojenie ku každej zmluve by bolo technicky náročné.
PodľavyjadreniasprávykatastraprehlavnémestoSRBratislavu zodňa21.12.2007(dôkazpredložený

žalobkyňou ), pozemok parc. č. 6010/8 k.ú. P. bol na LV č. XXXX (ide o LV vlastníka Hlavné mesto
SR Bratislava) na základe vlastníckych podkladov, a to geometrického plánu č. 243 - 255 - 062 - 84
zo dňa 08.08.1984, ktoré predložil k zápisu do evidencie nehnuteľností Výstavba hlavného mesta SSR
Bratislava, pod položkou výkazu zmien 409/90. Od toho času, teda nepretržite viac ako 20 rokov mal
žalovaný predmetné pozemky v držbe, nakladal s pozemkami ako s vlastnými, spravoval ich ako verejný

majetok obce. Z tohto dôvodu žalovaný má za to, že preukázal aj podmienky nikým nerušenej držby po
dobu viac ako 10 rokov s tým, že vec je spôsobilá na vydržanie a teda sú splnené aj všetky podmienky
vydržania sporných pozemkov v prospech žalovaného.
Žalobkyňa s nebohým manželom predali nehnuteľnosti parc. č. 5998/3 o výmere 1.429 m2, parc. č.
5998/6 o výmere 367 m2 I. W. a preto im muselo byť známe, ktorá časť týchto pozemkov im po predaji v

roku 1985 zostala. V súčasnosti časť pozemku parc. č. 6010/157 slúžila ako prístup na pozemok parc. č.
5998/3 (zmluva o nájme pozemku č. 088311740800 ). Medzi vlastníkmi susedných pozemkov sa vedú
susedské spory a v prípade, ak by súd vyhovel žalobe a vlastníčkou sporom dotknutých pozemkov by
sa stala žalobkyňa, mohlo byť dôjsť k ďalšiemu prevodu týchto pozemkov, nakoľko žalobkyňa v danej
lokalite už nehnuteľnosť nevlastní a žije v Hubovej. Je pravdepodobné, že by k prevodu prišlo. Následne

by sa zamedzilo vlastníčke pozemku parc. č. 5998/3 I. W. v prístupe k jej nehnuteľnostiam.
Žalovaný súdu predložil ako dôkaz finančný poukaz č. 32/85/8850/ Sv/ MI zo dňa 29. 07.1985, ktorý
vystavila Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy v prospech Bernarda Bražinu v sume 7.756,-Kčs.
Vo finančnom poukaze je uvedené, že uvedená suma je finančná náhrada za vykúpené nehnuteľnosti
potrebné pre výstavbu sídliska podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.1985.

Predmetné pozemky boli vykúpené a zlúčené do pozemku parc. č. 6010/8 k. ú. P., ktorý bol na LV č.
XXXX ( list vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy) zapísaný na základe z vlastníckych dokladov
a geometrického plánu č. 243 - 255 - 062 - 84 zo dňa 08.08.1984, pod položkou výkazu zmien
409/90. Vlastnícke právo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a
disponovať ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Vydržacia lehota v tomto prípade začala

plynúť 01.01.1992, keď oprávneným držiteľom mohla byť aj právnická osoba. Vydržacia lehota uplynula
01.01.2002. Skutočnosť, že predmetné pozemky neprenajímali až pred rokom 2009 neznamená, že
tento pozemok nemali v reálnej držbe alebo, že by ho nespravovali ako verejný majetok. Samotnú
skutočnosť, že pozemky boli zapísané na liste vlastníctva už od roku 1990 možno považovať za ich
reálnu držbu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva ( žiadosť o kúpu časti sporom dotknutého

pozemkuzodňa03.04.2006,alistMAG/06/116na3/34931-6zodňa22.5.2006),žeminimálneodroku
2003 existoval investičný zámer, do ktorého boli zahrnuté aj sporom dotknuté pozemky, na ktorých sa
malo vybudovať predĺženie komunikácie Júnová, teda žalovaný s pozemkami nakladal ako s vlastnými
a spravoval ich ako verejný majetok. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva, ktorého hlavnou úlohou je poskytnutie ochrany dlhodobej, nikým nerušenej a predovšetkým

oprávnenej a dobromyseľnej držby, ktorá súčasne musí byť založená akceptovateľným právnym titulom
(hoci neplatným), ktorý za normálnych okolností vedie k vzniku vlastníckeho práva. Vydržanie svojím
spôsobom sanuje nedostatky nadobúdacieho titulu, ktorý musí existovať, resp. musí existovať dôvodné
presvedčenie o jeho existencii. Takýmto právnym titulom v tomto prípade je kúpna zmluva uzavretá dňa16.04.1985 so žalobkyňou a jej nebohým manželom ako predávajúcimi a Výstavbou hlavného mesta
SSR Bratislavy ako kupujúcim. Túto zmluvu žalovaný považuje za platnú a účinnú s tým, že z dôvodu
opatrnosti pre prípad, že by súd uznal argumenty žalobkyne o formálnych nedostatkoch kúpnej zmluvy,

vznáša námietku vydržania.
Pokiaľ ide o konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 30C 35/2001, nejde o identické
konanie s konaním 44C 144/2014 nakoľko v tomto konaní ide o predaj časti pozemkov parc. č. 5998/3 ak
5998/6 v celosti. V konaní 30 C 35/2001 išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu jednej štvrtiny na časti
pozemku parc. č. 6001/15, v ktorom žalobca namietal že spoluvlastník nemôže previesť na iného ani

svoj spoluvlastnícky podiel na reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti bez účasti ostatných spoluvlastníkov
vyčlenený zo spoločnej nehnuteľnosti. Manželia X. predali zvyšky pozemkov parc. č. 5998/3 o výmere
1.429 m2 a parc. č. 5998/6 o výmere 367 m2 tretej osobe, a teda im muselo byť známe, ktorá časť týchto
pozemkov im po odpredaji v roku 1985 zostala. Naproti tomu žalobca v konaní sp. zn. 30 C 35/2001
nehnuteľností, ktoré mu ostali vo vlastníctve po uzavretí kúpnej zmluvy z roku 1985 nepredával. V konaní
sp. zn. 30 C 35/2001 nebola vznesená námietka vydržania.

Žalovaná založila do spisu list Bernarda X. s manželkou zo dňa 08.05.1985 adresovaný Výstavbe
Hlavného mesta SSR Bratislavy ako kupujúcim, v ktorom uvádza: " v súvislosti s hore uvedenou
výstavbou bude zabraná časť pozemku, ktorého som vlastníkom spolu s manželkou. Podľa
geometrického plánu bude pripravovaná komunikácia rezať môj pozemok, v skutočnosti jedinú
prístupovú cestu k domu ". Ďalej uvádza požiadavky, ktoré sa majú považovať za súčasť uzatvorenej

kúpnej zmluvy a ktoré sa zhodujú s bodmi 9 a 10 predmetnej kúpnej zmluvy. Z uvedenej komunikácie
žalovaný má za to, že Bernard Bražina s manželkou boli oboznámení s geometrickým plánom, podľa
ktorého bol zrealizovaný predaj časti pozemku parcelné číslo 5998/3 o výmere 227m2 a parcela číslo
5998/6 o výmere 41 m2.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.04.1985 súd zistil, že Bernard Bražina ( nebohý manžel žalobkyne) so
žalobkyňou ako manželkou Lilianou X. rod. Y. (bezpodieloví spoluvlastníci) ako predávajúcimi s právnym
predchodcom žalovaného - Výstavba Hlavného mesta SSR Bratislavy ako kupujúcim uzavreli zmluvu
o prevode časti pozemkov parc. č. 5998/3 a parc.č. 5998/6 k.ú. P., evidovanými na liste vlastníctva číslo
XXX. Kúpna zmluva bola podpísaná predávajúcimi dňa 20.05.1985 - overenie podpisov ) Podľa článku

3 kúpnej zmluvy identifikácia odpredávaných nehnuteľností sa preukazuje geometrickým plánom č. 243
- 255 - 062 - 52 zo dňa 08.07.1984. Z článku 5 kúpnej zmluvy súd zistil, že podľa znaleckého posudku
náhrady za predmetné nehnuteľnosti, t. j. za pozemok s porastami a plotom v celosti 7.756,-Kčs. Z tejto
sumy hodnota pozemku parc. č. 5998/3, 5998/6 o výmere 268 m2 v celosti a je 5.360,-Kčs. Podľa článku
8 kúpnej zmluvy vykupovanú nehnuteľnosť kupujúci potrebuje na výstavbu komunikácie - „ Júnová -

Júlová ulica“.

15. Z finančného poukazu č. 32/85/8850/Sv/MI z 29.07.1985 súd zistil, že Výstavba Hlavného mesta
SSR Bratislavy ako kupujúci vystavila v prospech predávajúceho X. X. finančný poukaz v sume 7.756 ,-
Kčs ako finančnú náhradu za vykúpené nehnuteľnosti potrebné pre výstavbu sídliska podľa kúpnej

zmluvy zo dňa 16.04.1985.

16. Z podania Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu z 23.06.2014 súd
zistil, že geometrický plán č. 243 - 255 - 062 - 52 zo dňa 08.07.1984 sa v zbierke listín katastrálneho

odboru Okresného úradu Bratislava nenachádza,. Šetrením zistili, že zrejme nastala chyba v písaní čísla
geometrického plánu a dátume jeho vyhotovenia v jednotlivých kúpnych zmluvách. V hospodárskych
zmluvách o prevode správy národného majetku je uvedené správne číslo geometrického plánu č. 243 -
255 - 062 - 84, ktorý vyhotovila vtedajšia Geodézia, národný podnik Bratislava, oddiel 255 - Bratislava
- mesto, dňa 08.08.1984. Tento geometrický plán bol do katastra nehnuteľností v katastrálnom území

Vinohrady zapísaný pod položkou výkazu zmien č. 57/1985.

17. Zo znaleckého posudku 14/6 (č. zákazky 271/85 Sv) z marca 1985 Ing. Jána Pelikána, súdneho
znalca z odboru poľnohospodárstvo na cenu nehnuteľností podľa listu vlastníctvač.413 vlastníka
Bernarda Bražinu súd zistil že predmetom ocenenia boli parcely č. 5998/3 (diel v v geometrickom pláne

59 ) záber 227 m2, č. 5998/6 (diel v geometrickom pláne 60) záber 41 m2. Ako podklad pre ocenenie pod
bodom 2/ je uvedený geometrický plán č. zákazky 243 - 25 - 062 - 84 vypracovaný geodéziou Bratislava
mesto. Hodnota trvalých porastov - 2.246,-Kčs, hodnota plota - 150,-Kčs, za záber 268 m2 - 5.360,-
Kčs, spolu 7.756,-Kčs.18. Z katastrálneho spisu - (zbierky listín) súd zistil, že kúpna zmluva evidovaná pod č. 271/85 - 2 zo dňa
16.04.1985, je evidovaná v zbierke listín pod položkou výkazu zmien č. 409/90 a geometrický plán č. 243

- 255 - 062 - 84 je evidovaný v zbierke listín pod položkou výkazu zmien č. 57/85 - katastrálne územie P..

19. Z geometrického plánu č. 243 - 255 - 062 - 84 z 08.08.1984 na oddelenie parcely č. 6010/8, 16,
6005/51, 52, 5989/18, 19, evidovanom v zbierke listín pod položkou výkazu zmien č. 57/85 - katastrálne
územie Vinohrady súd zistil, že z parcely žalobkyne a jej manžela č. 59 98/3 o výmere 1.656 m2 bolo

oddelených do parcely 6010/8 - 227 m2 časť parcely číslo 5998/6 o výmere 408 m2 do parcely 6010/8
- 41 m2.

20. Zo zmluvy o nájme pozemku č. 0883 1174 0800 zo dňa 19.01.2009 súd zistil, že ju uzatvoril žalovaný
ako prenajímateľ s I. W. ako nájomkyňou. Podľa článku I. bod 1 predmetom nájmu bola parcela vo
vlastníctve žalovaného č. 6010/8 o výmere 3.826 m2 zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č.XXXX.

Účelom nájmu (bod 3 z citovaného článku ) je vybudovanie a užívanie vodovodnej prípojky, prístupovej
komunikácie k stavbe na Júnovej ulici na pozemku parc. č. 5998/6 o výmere 367 m2, súp. č. 1381
zapísanej na LV č. 3292 a pozemku parc. č. 5998/3 zapísanej na LV č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve
nájomcu.

21. Z písomnosti - Dostavba komunikácie - Júnová ulica zo dňa 08.10.2003 č. Val- 1222/2003 (č. l. 143
spisu ) súd zistil, že na základe výzvy Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, ktorou magistrát vyzval
vlastníkov parcely bezprostredne susediacich s parcelou č. 6010/8, určenou na výstavbu komunikácie
- Júnová ulica na jej uvoľnenie, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto oznámila vlastníkom priľahlých
parciel, že v zmysle schváleného územného plánu bude realizovať komunikáciu - predĺženie Júnovej

ulice s dočasnou úpravou povrchu, čím bude zabezpečený prístup aj na parcelu č. 5998/3.

22. Z výsluchu žalobcu ešte za života pôvodnej žalobkyne v procesnom postavení svedka Ing. N. Y. súd
zistil, že nemá vedomosť o čom je toto konanie. Je spoluvlastníkom nehnuteľností k.ú. P., ktoré susedia
s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania parc. č. 6010/157 a to v podiele 1/3 parcely č.

6010/158 a 6001/15 a výlučným vlastníkom parc. č. 6001/21. Za posledných 30 rokov nikdy nikoho z
hlavného mesta vo vedľajšej záhrade nevidel. So žalovaným boli v súdnom konaní na tunajšom súde
ohľadne určenia vlastníctva k parc. č. 6010/158. Krajský súd im dal za pravdu, že zmluva je neplatná,
že ten priestor tých záhrad v kúpnej zmluve nebol riadne špecifikovaný, teda účastníci kúpnej zmluvy
nemohli vedieť, čo je vlastne predmetom prevodu. Na podnet p. Bražinovej dňa 11.10.2013 ako jej

splnomocnený zástupca vyzval hlavné mesto na zdržanie sa prevodu vlastníctva pozemku 6010/157
a dňa 19.11.2013 v jej mene doručil žalovanému návrh dohody na urovnanie. S Bražinovcami boli
susedia od roku 1980 do cca 1990. So žalobkyňou je svedok v kontakte sem tam tak, že sa pozdravia
k Vianociam.

23. Z výsluchu svedkyne T. Y., bývalej susedy žalobkyne spred 30-tich rokov súd zistil, že nevie o čom je
toto konanie, svedok N. Y. je jej syn. Do záhrady chodí pravidelne, odkedy je na dôchodku skoro každý
deň. Odkedy sa Bražinovci odsťahovali, na susednom pozemku nikdy nikoho nevidela za 30 rokov, rastie
tam burina.

24. Z výsluchu svedkyne I. W. súd zistil, že pozná žalobkyňu, lebo bývala na ceste na Kamzík 37 od roku
1962 a boli susedia. Oni tam bývali od roku 1965. V tomto konaní ide o vykúpené pozemky. V roku 1990
jej sestra N.. Y. P., kúpila od žalobkyne a jej manžela dom a keďže sestra je audítorka - ekonómka, tak si
preverila všetky okolnosti ohľadne odpredaja nehnuteľnosti medzi X. a hlavným mestom o tom, že tam
má byť cesta, ktorá je jediná prístupová cesta k rodinnému domu. Má o tom všetky doklady. Zakladá do

spisu kópiu z pozemkovej mapy z 17.10.1990, kde je zaznačená časť pozemku, ktorú mesto vykupovalo
od X.. Pán X., ktorý chcel vedieť presne, ktorá časť sa odkupuje, dal podnet na vtedajší výbor ľudovej
kontroly, kde sa to preverovalo 4 roky a v roku 17.07.1989 dal Bernard Bražina súhlas Obvodnému
národnému výboru BA III. Vyplýva to aj z výpisu z katastra nehnuteľností z 11.12.1989 - zákazka č.
2722/89 z ktorého je zjavné, že tá vykúpená časť už bola odčlenená, nakoľko záhrada je o výmere 1.429

m2, pričom pôvodne mali X. vo vlastníctve 2.000 m2. Žalobkyňa p. X. prišla z Ruska a nevedela dobre po
slovensky a všetky tie veci okolo výkupu robil jej manžel p. X.. Územný plán Horný Kramer z roku 1997
je stále platný, že tam má ísť cesta aj cez pozemok p. Janíka a cez pozemok vykúpený od žalobkyne.
Z územno-plánovacej informácie MČ Bratislava - Nové Mesto z 15.10.2014 jej oznámili, že v zmysleúzemného plánu zóny Kramáre- Horný Kramer časť B schválené mestským zastupiteľstvom Bratislava
Nové mesto 01.07.1997 sa má viesť ukľudnená komunikácia parcela. č. 6010/5, 6010/158, 6010/157.
Svedkyňa si musela zabezpečiť prístup k domu nájomnou zmluvou parc. 6010/8 o výmere 145 m2 s

tým, že má právo prechádzať aj cez parcelu 6010/157, aby sa dostala k domu (uznesenie tunajšieho
súdu 7C 134/2011-43 z 08.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava 3Co 51/2012-62 z
27.02.2012). Svedkyňa má za to, že tento návrh nepodala p. X. z vlastného presvedčenia, ale že to robí
p. Y., s ktorým sa súdia o právo prechodu na jej pozemok, nakoľko vysúdil pozemok od hlavného mesta.
Chcela sa s ním dohodnúť, že za tých 45 m ktoré potrebuje na to, aby sa dostala k domu, mu dá pozemok

pri jeho dome, s čím súhlasil len v čase, keď mu ešte pozemok nepatril. V minulosti a aj teraz slúžila
parcela 6010/157 ako prístup k jej bydlisku a tiež k pozemkom, ktoré sú za ňou. Bol to pozemok určený
na cestu. Katastrálny zákon sa menil v roku 1995, teda zápis z 11.12.1989 z evidencie nehnuteľností
bol správne urobený ako to bolo vykúpené. V prístupe k domu zažíva peklo, p. Y. jej vulgárne nadáva
a skáče jej pred auto. Keď kúpili nehnuteľnosti od X., tak chodili k domu z cesty na Kamzík ale sused
Šedivý si to oplotil. V roku 2012, vybudovala cestu cez parc. č. 5010/157, dovtedy chodila cez záhrady

susedov na dobré slovo. Prechod cez parcelu 6010/157 používa od roku 1990. Pozemok č. 6010/157
v roku 1990 vyzeral ako záhrada s chodníkom a dvoma vyjazdenými pruhmi pre auto. Pri dome bola
postavená drevená garáž. Po vydaní predbežného opatrenia si to upravila zatrávňovacími tvárnicami a
makadamom. Z hlavného mesta tam orezali gaštany asi v roku 2012, predtým ich vyzývali asi v roku
2003 na odstránenie plotov v súvislosti s budovaním cesty, aj ich odstránili. Cez ten pozemok vedie

elektrina a je tam vodovodná prípojka od roku 1990 smerom od cesty na Kamzík. Z dôvodu, že p. Janík
sa súdil 8 rokov, tak nemohli ohľadne tej cesty konať.

25. Z Územnoplánovacej informácie oddelenia územného rozvoja mesta Magistrátu hlavného mesta SR
Bratislavaz29.10.2013súdzistil,žepredmetnýpozemokjeurčenýnavýstavbuukľudnenejkomunikácie

„B5“ - predĺženie Júnovej ulice, ktorá má slúžiť ako dopravný prístup pre viaceré pozemky v predmetnej
lokalite, a preto nedoporučili predaj predmetného pozemku .

26. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
platného a účinného od 01.07.2016 (lej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. V tomto prípade súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení je
daný tým, že pokiaľ sa domáha vlastníctva k nehnuteľnosti ( resp. že nehnuteľnosť patrí do dedičstva),
ku ktorej svedčí zápis v evidencii katastra v prospech žalovaného, len na základe rozhodnutia súdu o
určovacej žalobe môže dosiahnuť zmenu zápisu.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

30. Podľa § 38 ods. 1 O.z., neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne
úkony.

31. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

32. Podľa § 40 ods. 1 O.z., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

33. Podľa § 46 ods. 2 O.z., pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu

a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.34. Podľa § 124 O.z všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

35. Podľa § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

36. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

37. Podľa § 132 ods. 1 O.z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

38. Podľa § 133 ods. 2 O.z. ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon, neustanovuje inak.

39. Podľa § 129 ods. 1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

40. Podľa § 130 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo

patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

41. Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

42. Podľa § 134 ods. 1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

43. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008 ako aj sp. zn. IV. ÚS 15/2014 -77 zo dňa 28.04.2014, základným princípom

výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý
neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a
nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl.
1 Ústavy SR je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad
vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.. Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky IV. ÚS 15/2014 vyslovil záver, že pôvodné zjednocujúce stanovisko Najvyššieho
súdu SR o vyžadovaní tzv. technickej jednoty zmluvy Cpj 33/2001 ( pevné spojenie jednotlivých
listín zmluvy o prevode nehnuteľnosti vrátane ich nedielnych príloh a geometrického plánu, ktorým
má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľnosti s tým, že pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, má tento
nedostatok za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 O.z. v spojení s § 46 ods. 2

O.z) bolo prekonané neskoršou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a teda technická jednota zmluvy o
prevodenehnuteľnostiužniejepodmienkouplatnostiprávnehoúkonualeibapodmienkoukatastrálneho
konania, na odstránení, ktorej má byť účastník vyzvaný v konaní.
Aby bolo možné posúdiť platnosť zmluvy, je nutné urobiť jej výklad. Výkladové pravidlá určuje
ustanovenie § 35 ods. 2 O.z., podľa ktorého sa vychádza z jazykového vyjadrenia právneho úkonu

vyjadreného slovne ( gramatický, logický, systematický ) a následne podľa vôle konajúcich strán v
okamihu uzatvárania zmluvy, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V tomto smere pokiaľ
sú možné dva výklady zmluvy, základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý zakladá jej neplatnosť ( I ÚS 625/03 z 14.4.2005 ). Neplatnosť
zmluvy má byť výnimkou, nie pravidlom. Súd má za to, že interpretácia obsahu právneho úkonu

súdom nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Účastníkom zmluvného vzťahu má
byť umožnené spoľahnúť sa na to, že úplne zrejmý obsah zmluvných dojednaní nemôže byť vyvrátený
na základe prostého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce byť nositeľom povinnosti založenej
zmluvným vzťahom.
V tomto prípade napriek záverom, ktoré prijal odvolací súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod

spisovou značkou 30C 35/2001 o tom, že predmet kúpnej zmluvy bol vymedzený neurčito súd má za
to, že nemožno tieto závery mechanicky aplikovať na skutkový stav zistení v tomto konaní.
Predovšetkým z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa
16.04.1985, ktorú uzavrela právna predchodkyňa žalobcu s jej manželom s Výstavbou Hlavného mestaSSR Bratislavy napriek chybe v písaní, ktorá sa v kúpnej zmluve vyskytla v článku 3. v označení
z geometrického plánu bolo jej účastníkom zjavné, ktoré konkrétne časti nehnuteľnosti odpredávajú.
Vyplýva to z dôkazov predložených stranami sporu, keď z listu predávajúcich kupujúcemu (bod 9.

odôvodnenia tohto rozsudku - číslo listu 132 spisu ) je zjavné, že Bernard Bražina spolu s manželkou
boli pred podpisom kúpnej zmluvy oboznámení nielen s geometrickým plánom, ktorý bol podkladom ku
kúpnej zmluve, keď vzniesli konkrétne požiadavky, ktoré žiadali uviesť do predmetnej kúpnej zmluvy ako
jej súčasť a ktoré predmetná kúpna zmluva aj obsahuje a to v bodoch 9 a 10. ( prepojenie prístupovej
cesty k rodinnému domu cez novovybudovanú komunikáciu Júnová - Júlová, zabezpečiť preloženie

telefónnej prípojky, preloženie vodovodnej prípojky a vodovodnej šachty tak, aby nebola prerušená
dodávka vody, v prípade poškodenia ďalších stromov než tie, ktoré sú v znaleckom posudku uvedené
- zachovať právo uplatňovať si náhradu). Z uvedeného je zjavné, že predávajúci boli oboznámení aj
so znaleckým posudkom uvedeným v bode 5 predmetnej kúpnej zmluvy (ktorý obsahoval správne
označenie geometrického plánu). Ďalším dôkazom o tom, že predávajúci mali vedomosť o identifikácii
parciel, ktoré odpredávajú kupujúcemu je aj skutočnosť, že nehnuteľnosti , ktorých boli vlastníkmi,

odpredali ( kúpna zmluva RI 463/90 - 114/91 ) vo výmere, ktorá im zostala po odpredaji časti
nehnuteľnosti na základe predmetnej kúpnej zmluvy ( parc. č. 5998/3 - 1.429 m2 záhrady, parc. č. 5998/6
- 367 m2 zastavané plochy a nádvoria). Právni predchodcovia žalobcu sa odsťahovali v roku 1990 do
obce Hubová a odpredané nehnuteľnosti neužívali. Súd má za to že v prípade tohto konania teda ide
o úplne odlišné skutkové okolnosti a preto závery odvolacieho súdu v konaní 30C 35/2001 nie sú pre

toto konanie smerodajné.

44. Súd má za to, že zmluva ktorú uzavreli právni predchodcovia žalobcu s právnym predchodcom
žalovaného dňa 16.04.1985 je platná, keď v tom čase na registráciu zmluvy o prevode nehnuteľností
sa nevyžadovalo technické spojenie geometrického plánu s kúpnou zmluvou. Súd má za to, že chyba

v označení geometrického plánu v kúpnej zmluve nemôže byť dôvodom jej neplatnosti, išlo by o
prílišný formalizmus, keď v tomto prípade zo skutkových okolností vyplynulo z prejavov vôle účastníkov
zmluvy - predávajúcich - právnych predchodcov žalobcu, že im bola identifikácia predmetu prevodu
známa. Pokiaľ žalobca namietal, že zmluva neprešla schvaľovacím procesom v zmysle vyhlášky č.
90/1984 Zb. o správe národného majetku, súd poukazuje na kogentné ustanovenie § 490 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý v ustanovení odseku 2 na zmluvu o prevode
poľnohospodárskeho pozemku (záhrady) nevyžadoval súhlas národného výboru, ak išlo o prevod do
socialistického vlastníctva. Toto je uvedené aj v článku 13 predmetnej zmluvy, že táto zmluva nepodlieha
schváleniu nadriadeného orgánu kupujúceho.

45.Ajvprípade, žebysúdakceptovalnázorodvolaciehosúduvkonaní30C35/2001akúpnuzmluvu zo
dňa16.04.1985bypovažovalzaneplatnú,vtomtoprípadesažalovanýdovolávavydržaniapredmetných
nehnuteľností.

46. Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam

v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitejopatrnosti,ktorúmožnosprihliadnutímkokolnostiamkonkrétnehoprípaduodkaždéhosubjektu
právom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že je vlastníkom držanej veci.

47. V tomto prípade bol žalovaný evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy č. 271/85 - 2 zo dňa 16.04.1985 v roku 1990 pod položkou výkazu zmien č. 409/1990. Súd má
za to, že nakladanie s predmetom vydržania nemusí mať iba charakter fyzického obrábania pozemku,
ale v prípade žalovaného na základe jeho dobrej viery v titul, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo

k predmetnému pozemku, bol tento zahrnutý do územnoplánovacej dokumentácie, keď účelom jeho
odkúpenia od manželov Bražinových bolo vybudovanie komunikácie. V roku 2003 žalovaný vyzval
vlastníkov priľahlých pozemkov na odstránenie oplotenia za účelom realizácie plánovanej cesty ( č. l.
143 spisu). Časť predmetného pozemku žalovaný prenajal, teda možno povedať, že svojim konaním
napĺňal atribút nakladania s predmetom vydržania v dobrej viere, že mu pozemok patrí.

48. Vydržacia lehota začala plynúť od 01.01.1992 ( súčasná právna úprava zavedená zákonom č.
509/1991 Zb., keď do 31.12.1991 oprávneným držiteľom mohol byť len občan ) s tým, že od 01.01.1992
oprávneným držiteľom mohla byť aj právnická osoba. Vydržacia lehota uplynula dňa 01.01.2002. Súd máza to, že u žalovaného ako nadobúdateľovi na základe dobrej viery došlo k originálnemu nadobudnutiu
vlastníctvakpredmetusporutitulomvydržaniapredmetnejnehnuteľnostipozákonomvyžadovanúdobu,
v tomto prípade viac ako 10 rokov.

49. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. Žalovaný podaním zo dňa 10.11.2017 ( doručeným na súd dňa 10.11.2017 ) podal návrh na
prerušenie konania, vzhľadom na podanie Ing. Y. P. zo 14.10.2017 - podnet na vykonanie dodatočného

prejednania o dedičstve podľa § 211 ods. 2 CMP s tým, že žiada konanie prerušiť v zmysle § 162
ods. 1 písm. a/ a to do doby právoplatného ukončenia dodatočného konania o dedičstve po nebohom
X. X., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. pri P. XX. Predmetom dodatočného konania
o dedičstve sú všetky majetkové práva a iné deliteľné práva k nehnuteľnostiam podľa vyhlásenia
závetného dediča po pôvodnej žalobkyni - I. X. - žalobcu vo všeobecnej cene 2.000,-Eur vrátane práv k
časti pozemku parcely registra C katastra nehnuteľností parc. č. 6010/157 - ostatné plochy vo výmere

325 m2, v čase smrti poručiteľky evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. tak,
ako je táto časť vyznačená v geometrickom pláne overenom katastrálnym odborom Okresného úradu
Bratislava, pod č. 2158/2013 dňa 31.10.2013 a to pozemok parc. č. 6010/167 - záhrady o výmere 41 m2,
katastrálne územie P., ktoré sú predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava III
pod spisovou značkou 44 C 144/2014, nakoľko tieto práva neboli prededené.

51. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

52. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne

spolu s rozhodnutím vo veci samej.

53. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

54. Z dôvodov uvedených v bode 11. odôvodnenia tohto rozsudku súd dospel k záveru, že dodatočné
dedičské konanie nerieši otázku, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a preto
návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, vznikol
by úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný však výslovne
uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.