Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217206948
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217206948.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobkyne:

R. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. M. XXXX/X, XXX XX H. zastúpená: Centrom právnej pomoci v Bratislave,
Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava IČO: 30798841 proti žalovanej: Y. Š., T..XX.XX.XXXX, U. H. H.
XXXX/XX, XXX XX H. zastúpená: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava IČO: 36
811 874 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2017 domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX parcela ,,C“, v katastrálnom území U., B. H. - I..Č.. M., okres
Bratislava II. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 16.02.2006 Darovacou zmluvou spísanou formou
Notárskejzápisniceč.T.XX/XXXX,T.XXXX/XXXXdarovalanehnuteľnostizapísanénaLVč.XX,parcela
registra ,,C“, v katastrálnom území U., B. H. - I..Č.. M. Z. U. C.. Č.. XXXXX - záhrady o výmere 170 m2,
pozemok parc. č. XXXXX - F. C. Z. T. B. D. XX I. Z. G. G. G. Č.. XXXX - rodinný dom na parc. č. XXXX, M.
Š.V., nar. XX.XX.XXXX. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností sa na LV č. XX v skutočnosti nachádzajú
inénehnuteľnostiatopozemokparc.č.XXXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere93m2,pozemok

parc.č. XXXXX/X - záhrady o výmere 151 m2, pozemok parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 18 m2, stavba so súpisným č. XXXX - rodinný dom na parc. č. XXXXX a stavba so súpisným
číslom XXXXX - garáž na parc. č. XXXXX/X. V notárskej zápisnici je uvedené, že žalobkyňa preukazuje
svojevlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiamvýpisomzLVč.XX,čosanezakladánapravdenakoľko
na LV č. XX sa predmetné nehnuteľnosti nenachádzajú. Predmetné nehnuteľnosti na nachádzajú na
LV č. XXXX. Na základe Notárskej zápisnice č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX vykonal
Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zápis zmeny vlastníckeho práva, ktoré nadobudol M. Š., T..

XX.XX.XXXX otec žalovanej, ktorý dňa 27.02.2017 zomrel. Predmetné nehnuteľnosti zdedila žalovaná,
čím sa stala ich výlučnou vlastníčkou.
2. Dňa 16.02.2006 žalobkyňa Darovacou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice č. T. XX/
XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX darovala otcovi žalovanej a Z. W., rod. Š., T.. XX.XX.XXXX
nehnuteľnosti skutočne zapísané na LV č.XX, parcela registra ,,C“ v katastrálnom území U., B. H. - I..Č..
M., okres Bratislava II a to v podiele 1. Žalobkyňa má za to, že notárska zápisnica ako právny úkon,
ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je neplatná a neúčinná.

Žalobkyňa podpisovala notársku zápisnicu č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/
XXXX s vedomím, že prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam skutočne zapísaným na LV č. XX,
ktoré chcela darovať otcovi žalovanej a Z.S. W.. V dôsledku rozporného a mätúceho obsahu notárskej
zápisnice mala nesprávnu predstavu o právnych následkoch, ktoré z právneho úkonu nastanú a bolauvedená do omylu. Žalobkyňa nebola oboznámená s tým, že podpisuje ďalšiu notársku zápisnicu aj
preto, že číslo LV bolo na oboch zápisniciach totožné, t.j. LV č.XX. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti
obývalanerušeneaždočasu,kýmžilotecžalovanej.Posmrtiotcažalovanejsavlastníkompredmetných

nehnuteľností stala žalovaná, ktorá sa začala domáhať svojich vlastníckych práv spôsobom odporujúcim
dobrým mravom. Žalovaná žalobkyňu osočovala, vulgárne jej nadávala a robila všetko pre to, aby
žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti opustila.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 30.06.2017. Vo
vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru Darovacia zmluva zo dňa 16.02.2006 spísaná Notárskou

zápisnicou č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX spĺňa všetky zákonné atribúty a je platným
právnym úkonom. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 16.02.2006 uzatvárala dve darovacie
zmluvy. Obe boli spísané formou Notárskej zápisnice na Notárskom úrade N.. Ľ. D.. Jednou Darovacou
zmluvou č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX previedla žalobkyňa nehnuteľnosti, tohto času
evidované na LV č.XXXX, pre katastrálne územie Trnávka na svojho syna t.j. nebohého otca žalovanej.
Druhou Darovacou zmluvou č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX previedla žalobkyňa

nehnuteľnosti tohto času evidované na LV č. XX na svoje deti Z. W. a M. Š., každému v 1. Obe
darovaciezmluvysapodalidopríslušnejsprávykatastraaboliimpridelenédveregistračnéčísla(XXXX/
XX, XXXX/XX), pod ktorými následne správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech
obdarovaných. K tvrdeniam žalobkyne, že pôvodne chcela previesť na svoje deti len nehnuteľnosti z
LV č. XX, žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala pôvodne všetky nehnuteľnosti vedené na jednom LV

č.XX. Až po zmene vlastníctva darovacími zmluvami bol založený nový list vlastníctva na nehnuteľnosti,
ktoré darovala žalobkyňa svojmu synovi t.j. otcovi žalovanej. Nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa previedla
darovacou zmluvou na otca žalovanej a jeho sestru t.j. dcéru žalobkyne zostali zapísané na pôvodnom
liste vlastníctva. Zdôraznila, že v čase prevodu boli všetky nehnuteľnosti evidované na jednom LV č. XX.
Žalovaná taktiež uviedla, že jej otec predmetnú nehnuteľnosť užíval až do svojej smrti t.j. 11 rokov od

doby kedy mu ich žalobkyňa darovala. Žalobkyňa ani raz prevod vlastníctva nenamietala. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná žiadala predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej,
oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu( Výpis z LV č. XX, Výpis z LV č. XXXX, Notárska
zápisnica č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 16.02.2006, Notárska zápisnica č. T.

XX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 16.02.2006 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z LV č. XX vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres
Bratislava II, obec BA- m.č. Ružinov pre katastrálne územie Trnávka vyplýva, že žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1 , parciel registra ,,C“ a to parc. č. XXXXX o výmere 93 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXXX/X o výmere 151 m2 - záhrady a parc. č. XXXXX/X o výmere

18 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXXX postavenej na parc.č. XXXXX druh
stavby - rodinný dom a stavby súpisné č. XXXXX postavenej na parc.č. XXXXX/X druh stavby - garáž.
Žalovaná nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia o dedičstve č.
XXD/XXX/XXXX-XX, S. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2016, F. - XXXXX/XX.
6. Z LV č. XXXX vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres

Bratislava II, obec BA- m.č. Ružinov pre katastrálne územie Trnávka vyplýva, že žalovaná je výlučnou
vlastníčkou parciel registra ,,C“ a to parcely č. XXXXX o výmere 170 m2, druh pozemku - záhrady,
parc.č. XXXXX o výmere 94m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria ako aj stavby súpisné č.
XXXX postavenej na parc.č. XXXXX druh stavby rodinný dom. Žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou
na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, S. XX/XXXX právoplatné dňa 14.06.2016,

F. - XXXXX/XX.
7. Dňa 16.02.2006 bola na Notárskom úrade N.. Ľ. D. spísaná Darovacia zmluva formou Notárskej
zápisnice č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX. Účastníkmi Darovacej zmluvy bola žalobkyňa ako darkyňa a
otec žalovanej ( syn žalobkyne) M. Š. vystupujúci v postavení obdarovaného. Predmetom darovacej
zmluvy bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres

Bratislava II, zapísané na LV č. XX. Išlo o parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape, pozemok
parc. č. XXXXX - záhrady o výmere 170 m2, pozemok parc. č. XXXXX - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 94 m2 a stavbu so súpisným číslom XXXX, rodinný dom stojaci na parcele č. XXXXX.
Žalovaná bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo preukázala výpisom z LV č. XX.
Darkyňa uzavretím predmetnej Darovacej zmluvy darovala svojmu synovi M. Š. vyššie špecifikované

nehnuteľnosti v celosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.04.2006.
8. Dňa 16.02.2006 bola na Notárskom úrade N.. Ľ. D. spísaná Darovacia zmluva formou Notárskej
zápisnice č. T. XX/XXXX, T. XXXX/XXXX. Účastníkmi Darovacej zmluvy bola žalobkyňa ako darkyňa,
otec žalovanej ( syn žalobkyne) M. Š. a dcéra žalobkyne Z. W. obaja vystupujúci v postaveníobdarovaných. Predmetom Darovacej zmluvy bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území Trnávka,
obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísané na LV č. XX. Išlo o parcely registra ,,C“
evidované na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

93 m2, pozemok parc.č. XXXXX/X - záhrady o výmere 151 m2, pozemok parc. č. XXXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavbu so súpisným číslom XXXX, rodinný dom na
parcele č. XXXXX a stavbu so súpisným číslom XXXXX - garáž postavenú na parc. č. XXXXX/X.
Žalovaná bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo preukázala výpisom z LV č. XX.
Darkyňa uzavretím predmetnej Darovacej zmluvy darovala svojmu synovi M. Š. a dcére Z. W. vyššie

špecifikované nehnuteľnosti každému v podiele jednej polovice. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 12.04.2006.
9. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že dva rodinné domy boli zapísané na jednom liste
vlastníctva, ktorých vlastníčkou bola až do roku 2006. Jej úmyslom však nebolo darovať rodinný dom
jej zosnulému synovi M. Š., ale zostať žiť v dome s jej chorou dcérou. Peniaze na kúpu tohto domu dal
otec jej dcéry N. Š.. K notárovi išla spolu so synom M., avšak vedomosť o tom, čo podpisovala nemala.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne v prednese pred súdom uviedla, že Darovacia zmluva spísaná vo
formu Notárskej zápisnice č. T. XX/XXXX zo dňa 16.02.2006 je neplatná z dôvodu nedostatku vôle.
Žalobkyňa predmetné Notárske zápisnice podpísala bez toho, aby si prečítala ich obsah. Nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy žalobkyňa kúpila, aby mala kde bývať so svojou postihnutou
dcérou. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade chýba vôľa ako základný konštitutívny prvok

platného právneho úkonu má žalobkyňa za to, že Darovacia zmluva je absolútne neplatná. Na
preukázanie týchto tvrdení žiadala v konaní vypočuť dcéru žalobkyne Z. W.Š..
11. Žalovaná vo výpovedi pred súdom tvrdenia žalobkyne, že ju vyhadzuje z domu jednoznačne
odmietla.Taktiežuviedla,žepripodpiseDarovacejzmluvynebola, kokolnostiamjejuzavretiasavyjadriť
nevie, pričom pravdou je, že otec v predmetnom dome žil až do svojej smrti.

13. Právna zástupkyňa žalovanej v prednese pred súdom uviedla, že omyl žalobkyne, že nehnuteľnosti
ktoré darovala otcovi žalovanej boli evidované na inom liste vlastníctva sa nepotvrdil, kedy sama
žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti ktoré sú predmetom sporu boli zapísané na novo
vytvorený list vlastníctva. K nedostatku vôle uviedla, že toto tvrdenie nebolo ničím preukázané, pričom
žalobkyňa neurobila žiaden úkon nevyhnutný k tomu, aby daný stav zvrátila.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o a.) splnení povinnosti, b.) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c.) určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d.) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného právneho predpisu.
15. Podľa § 37 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) právny úkon sa musí urobiť vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
16. Podľa § 38 ods. 1,2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na

tento úkon neschopnou.
17. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

18. Podľa § 628 ods.1,2 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
19. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

20. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
21. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti
žalovanému. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u

žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu
situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje
neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.22. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č.XXXX, parcela ,,C“ v katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres
Bratislava II, ktoré dňa 16.02.2006 Darovacou zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice č. T. XX/

XXXX, T. XXXX/XXXX darovala otcovi žalovanej a zosnulému synovi žalobkyne M. Š.C.. Žalobkyňa v
podanej žalobe ako aj vo výpovedi pred súdom argumentovala tým, že pri uzavretí darovacej zmluvy
nebola jej vôľa darovať predmetnú nehnuteľnosť jej synovi M.H. Š., pričom nehnuteľnosť si chcela
nechať, aby v nej mohla bývať s jej postihnutou dcérou N.. Navyše uviedla, že pri uzavretí darovacej
zmluvy došlo k omylu, nakoľko nehnuteľnosti ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy T. boli evidované

na LV č. XXXX a nie na LV č. XX. Dôsledkom toho je podľa tvrdení žalobkyne absolútna neplatnosť
darovacej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na dôvod absolútnej neplatnosti právneho
úkonu pritom súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti.
23. Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene
alebo zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho
úkonu. Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene

alebo zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde
o právny úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže
nastať napr. pre vady vôle alebo jej prejavu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav
vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné,
aby prejav vôle bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou

osobou. Pri výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom
v prípade pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius
valeatactusquampereat).Právnyúkonmusíbyťurobenýslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne,pričom
následkom právneho úkonu ktorý nespĺňa uvedené predpoklady je jeho (absolútna) neplatnosť. Právny
úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa ktorá nie je vážna

nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny úkon.
24. Ako teda vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia absolútna neplatnosť sa nedá
odstrániť, vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc. To znamená, že napr. ak absolútnu neplatnosť
zmluvy vysloví súd vo svojom rozsudku, táto zmluva sa nestáva neplatnou až právoplatným súdnym
rozhodnutím, ale je neplatnou od počiatku. Keďže žalobkyňa v konaní namieta absolútnu neplatnosť

Darovacej zmluvy pre nedostatok vôle, podľa názoru súdu má vo veci daný naliehavý právny záujem
na takomto určení.
25. Ako predbežnú otázku vo vzťahu k určeniu vlastníctva k nehnuteľnostiam posúdil súd platnosť
Darovacej zmluvy z 16.02.2006 a dospel k záveru o jej platnosti. Zistený skutkový stav posúdil podľa
§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 51 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami

§ 35 ods. 1, § 37 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že darovacia zmluva je platná
26. Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec bezodplatne a
dobrovoľne (t. j. bez toho aby na to mal právnu povinnosť) a obdarovaný dar prijíma; darca za poskytnutý
dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu.

27. V prejednávanej veci je nesporné, že Darovacia zmluva bola dňa 16.02.2006 uzavretá formou
Notárskej zápisnice č. T. XX/XXXX. Súčasťou Notárskej zápisnice je prehlásenie zmluvných strán, že
sú plne spôsobilý na právne úkony ako aj vyhlásenie, že sa so znením zmluvy dôkladne oboznámili, jej
obsahu rozumejú a, že táto zmluva obsahuje ich slobodnú a vážnu vôľu, na znak čoho ju bez donútenia
podpisujú.

28. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že otec žalovanej, ktorému žalobkyňa ako jeho
matka predmetnú nehnuteľnosť darovala dňa 16.02.2006 do výlučného vlastníctva v predmetnom
rodinnom dome žil až do svojej smrti ( 27.02.2017). Na tomto mieste súd poznamenáva, že smrťou
dlžníka povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu spravidla nezaniká - zanikajú však tie povinnosti,
ktorých predmetom bolo plnenie ktoré mal osobne vykonať samotný dlžník (osobnú viazanosť môžu

ustanoviť účastníci záväzkového vzťahu a môže vyplývať tiež z povahy alebo účelu záväzku); smrťou
povinnej osoby zaniká napr. jej povinnosť poskytovať výživné. Žalovaná ako dcéra obdarovaného z
Darovacej zmluvy zo dňa 16.02.2006, však nikdy so žalobkyňou v žiadnom zmluvnom vzťahu nebola
a do práv a povinností vyplývajúcich jej otcovi z Darovacej zmluvy po jeho smrti a prijatí dedičstva
nevstúpila.

29. Súd tvrdenia žalobkyne prezentované v podanej žalobe ako aj vo výpovedi pred súdom považoval za
účelové, vykonštruované až v súvislosti s podaním návrhu a pre účely jeho zdôvodnenia. O správnosti
tejto úvahy svedčí tiež skutočnosť, že od februára 2006 (t.j. od uzavretia darovacej zmluvy) až do smrti
poručiteľa M. Š. ( 27.02.2017) t.j. 11 rokov uvedenú darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov, ani žiadnainá tretia osoba nespochybnili. Správnym je tvrdenie žalobkyne, že uvedená doba nie je rozhodujúcou
pre namietanie absolútnej neplatnosti zmluvy. Uvedené obdobie však je významným len z hľadiska
správania sa účastníkov zmluvy. Súd však zastáva názor, že medzi žalobkyňou a otcom žalovanej M.H.

Š. bola uzavretá darovaciu zmluva, ktorá mala všetky potrebné náležitosti, bola platná a účinná, na jej
základe príslušný orgán vykonal zápis do katastra nehnuteľností (a neskôr aj ďalšie zápisy v súvislosti
so zmenami vlastníctva).
30. Tvrdenia žalobkyne uvádzané v podanej žalobe ohľadom nesprávneho označenia čísla LV boli práve
žalobkyňou vyvrátené na pojednávaní, kedy sama žalobkyňa uviedla, že pôvodne boli nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy T. XX/XXXX evidované na LV č.XX. Je preto vylúčené, aby bola
žalobkyňa uvedená do omylu v prejave vôle pri uzavretí darovacej zmluvy.
31. Nie zanedbateľnou je taktiež skutočnosť, že žalobkyňa nikdy otca žalovanej ako obdarovaného
k vráteniu daru nevyzvala. V tomto konaní okrem tvrdení o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy
žalobkyňa uviedla, že žalovaná ju z domu vyhadzuje a preto chce vrátiť dar.
32. Na tomto mieste súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa

môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým
hrubo porušuje dobré mravy. Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného
ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností:
a/ hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho
rodiny a

b/ jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.
33. V prejednávanej veci je však nesporné, že obdarovaným bol z Darovacej zmluvy otec žalovanej
a nie žalovaná, ktorá predmetnú nehnuteľnosť po obdarovanom zdedila. Preto súd konštatuje, že ak
žalovaná nemala voči žalobkyni právnu povinnosť či záväzok, nemohla ju ani porušiť, avšak ani prípadné
porušenie takéhoto záväzku nie je dôvodom na vrátenie daru, ale by to bol len dôvod na domáhanie sa

plnenia záväzku, či sankcionovania neplnenia si povinností.
34. Súd v konaní nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz a to výsluch jej S. Z. W. M.. Š., nakoľko tento
dôkaz považoval za nadbytočný a nepotrebný pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Postup súdu pri
dokazovaní dôkazným prostriedkom zákonom označeným ako „výsluch svedka“, je v aktuálne platnej
procesnej norme upravujúcej vedenie civilného sporového konania upravený v druhej časti štvrtej hlavy

druhého dielu Civilného sporového poriadku (§ 195 až § 203 CSP). Je potrebné zdôrazniť, že nariadenie
výsluchu svedka na návrh strany sporu je v zmysle § 196 ods. 1 CSP pre konajúci súd procesnou
možnosťou a nie povinnosťou, ktorý fakultatívny charakter predmetného ustanovenia zákona vyplýva
priamo z jeho znenia („Súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka“). V praxi to znamená, že konajúci
súd na základe svojej úvahy určí, ktorého stranou sporu navrhovaného svedka vypočuje (vyslúchne) -

t.j. ktoré dokazovanie týmto dôkazným prostriedkom vykoná a ktoré naopak nevykoná. Ak súd dospeje k
záveru, že stranou sporu navrhovaného svedka nie je pre rozhodnutie sporu potrebné či účelné vypočuť
(a teda dôkaz výsluchom svedka nemieni vykonať), toto svoje rozhodnutie je povinný v konaní riadne
deklarovať a náležitým spôsobom odôvodniť.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konanie v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 ) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).