Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010232
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618010232.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného N. S., nar.

XX.XX.XXXXvJ.,trvalebytomJ.Q.XXXX/X,J.,preprečinpodvodupodľa§221ods.1,ods.2Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. mája 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
N. S., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. Q. XXXX/X, J.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom čase v lete roku 2016 vo svojom byte na J. Q. v J. prisľúbil J. T. do mesiaca
vrátenie vodičského preukazu, ktorý mu bol zadržaný za jazdu pod vplyvom alkoholu, na základe čoho
mu J. T. odovzdal v predmetnom byte peňažné prostriedky vo výške 1.500,- € a následne v auguste
2016 mu D. T., matka J. T., za daným účelom odovzdala v Y. peňažné prostriedky vo výške 1.700,- €,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že od počiatku vedel, že J. T. nevie zabezpečiť do
mesiaca vrátenie vodičského preukazu, ako aj že nevráti žiadne peňažné prostriedky, čím poškodenej
D. T. spôsobil škodu najmenej vo výške 3.200,-€,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej D. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, Y., škodu vo výške 3.200,- Eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodená D. T. so zvyškom nároku na náhradu škody
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 25.04.2018 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 168/17/1106 na obžalovaného N. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka -

poškodenej D. T., výsluchom svedkov J. T., J. T., S. G. a W. Y., ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré
boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku
tohto rozsudku.

Obžalovaný N. S. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný, pričom využil svoje právo a odmietol ku skutku vypovedať. Za splnenia zákonných
podmienok bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Ku skutku uviedol, že za ním prišiel p. T.,
ktorý potreboval vybaviť vodičský prekaz na polovičku, s tým, že sa jedná o jeho bývalého príbuzného,
ktorý je za to ochotný dať 3.000 eur. T. mu tiež povedal, že on sám chce za to polku a že za ním príde

osobne. Ďalej obžalovaný uviedol, že ešte v ten deň, alebo nasledujúci deň, prišiel T. k nemu spolu s T.
a ešte nejakou ženou, ktorá mu vešala prádlo, pretože práve pral. On sa na balkóne zatiaľ rozprával so
T. a T.. T. mu podal papiere o zadržaní vodičského preukazu v euroobale a sumu 1.500 eur. Bolo tam 3 x
500 eur. On si papiere študoval a povedal im, že sa vyjadrí neskôr, lebo je to z polície z R. a musí zistiť,
ako to tam funguje. Potom sa zdvorilostne rozprávali. On medzitým vrátil tie papiere späť do euroobalu,

stále tam boli aj tri päťstovky, ktoré si odtiaľ následne vybral T.. Bol pri tom aj T., ale je možné, že si to
nemusel vidieť. Potom sa rozlúčili s tým, že povedal T., že sa mu ozve, keď to zistí. Ešte ten večer mu
volal T., že ďakuje a nech teda zistí, ako to bude. Neskôr volal T., nepamätá si kedy to bolo, a povedal
mu, že keď dôjdu papiere z J., budú sa pripravovať na polku trestu. S T. sa potom ešte dohodol, keď už
boli tie papiere, že mu T. zavolá o šiestej večer a príde za ním do J.. Uviedol, že T. mu zavolal asi okolo

10 tej večer s tým, aby prišiel za ním do Y., že má pre neho peniaze. Do Y. išli s ním aj S. G. a W. Y.. Stretli
sa s T. na parkovisku pred miestnym šenkom. Tam mu T. podal 1.500 eur s tým, že sa má poponáhľať.
On mu odpovedal, že s tým môže začať niečo robiť, až keď uplynie polka trestu, tie peniaze mu teda dal
ešte pred uplynutím polky. Potom mu neskôr volala T. mama, jej tiež vysvetlil, že s tým môže začať niečo
robiť až po uplynutí polky trestu. Ona mu povedala, aby komunikoval už len s ňou, lebo jej syn je moták.

Niekedy v decembri jej potom povedal, že je čas začať vybavovať psychologický test, na čo mu ona dala
160 eur. Tam nastali prvé nezhody medzi nimi, lebo ona chcela falošný test, bez prítomnosti syna a to
on nevedel vybaviť. Uviedol, že nikdy od p. T. sumu 1.500 ani 1.700 eur nezobral. Ďalej uviedol, že pre
T. vybavoval termín na psychologický test a právnik mal napísať žiadosť na odpustenie zvyšku trestu.
Nepamätá si, u koho vybavoval psychologický test, s právnikom bol dohodnutý s p. Y. T..

Svedok - poškodená D. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2016 zastavili policajti jej syna,
ktorý mal v krvi zostatkový alkohol a zobrali mu vodičský preukaz. Syn bol na vodičské oprávnenie
odkázaný z dôvodu, že už nemá otca a bol živiteľom rodiny. Otec synovej partnerky poznal pána T. z S.,
ktorý už takto mal vybaviť vrátenie vodičského oprávnenia. Pán T. ich zoznámil s pánom S., ktorý mal

byť bývalý policajt a ktorý údajne vedel vybaviť vrátenie vodičského. Zoznámenie jej syna s pánom S.
prebehlo v J. v údajnom byte pána S., bol to byt v bytovke na J. námestí. V tomto byte syn odovzdal sumu
1500 eur pánovi S. v prítomnosti pána T.. Ubehol potom asi mesiac počas ktorého pán S. vyvolával,
že sa to vybavuje, potom zavolal, že treba ďalších 1700 eur, ktoré mu odovzdala priamo ona v Y., pred
jej domom na X. ulicu. Sumu 1700 eur mu odovzdala v prítomnosti svojho syna. Požiadavku na ďalšiu

sumu odôvodnil p. S. tým, že sa to vybavuje v inom okrese, bol tam alkohol a podmienka a preto je to
drahšie. Následne o mesiac až dva jej volal syn, že opätovne príde pán S. k nim domov, potrebuje sumu
98 eur na nejaký kolok. Pred ich dom potom prišiel p. S. na taxi aute aj s nejakým kamarátom, tu pred
domom mu takto odovzdala resp. chcela odovzdať sumu 98 eur, tak ako bola požiadavka, nato ju S.
vysmial, či mu nemôže dať celú 100 eur, preto sa vrátila do domu, zobrala celú 100 eur bankovku a túto

mu odovzdala. Potom už prestal S. dvíhať synovi telefón, povedal, že s ním telefonovať nebude, pretožehovorí otvorene v telefóne. Uviedol jej, že o tejto veci bude komunikovať iba s ňou. Potom prišiel za ňou
do práce, že potrebuje lekárske potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti pre autoškolu, na čo mu opäť v
jej práci odovzdala sumu 160 eur a synove lekárske potvrdenie. Prítomná tomuto bola aj jej kolegyňa

p. J. G.. Medzi tým prišli papiere od polície spolu s pokutou vo výške 300 eur, ktorú za syna uhradila.
Keď som o tom hovorila s p. S., uviedol, že všetko je v poriadku, všetko je zaplatené a nič nemusí riešiť.
Aj napriek tomu však tú pokutu 300 eur uhradila. Ďalej jej p. S. uvádzal, že potrebuje ďalšie peniaze
pretože vodičské oprávnenie už je v J. a on potrebuje bývalej kolegyni kúpiť za vybavenie nejakú drahú
voňavku a keď to ide kupovať bývalej kolegyni musí kúpiť voňavku ešte aj jej kolegyni. Na toto mu už

nedala žiadne peniaze, pretože sa jej to zdalo už veľa. Keď prešli Vianoce, tak mu volala s tým, že
nemá ani vodičské oprávnenie, ani peniaze a povedala som mu, že podá na neho trestné oznámenie.
On odpovedal, že trestné oznámenie môže podať, vo februári 2017 ho aj podala. Taktiež uviedla, že p.
S. výslovne neuviedol, dokedy vodičský preukaz vybaví, uviedol, že to bude skorej, ako keď to pôjde
oficiálnou cestou. Komunikovať s nimi prestal niekedy po Vianociach. Ona vtedy kontaktovala p. T., ktorý
jej navrhol, že môžu ísť za p. S., nech jej podpíše sumu, ktorú od nej prevzal. Za túto službu si p. T.

pýtal sumu 200 eur, povedal jej, že podpis od S. dosiahne. Ona to odmietla, bála sa ísť, pretože tých
ľudí nepoznala.

Svedok J. T. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že mu bol kvôli alkoholu zadržaný vodičský
preukaz. Cez rodičov svojej priateľky sa dostal po p. T., ktorý mal mať nejakého známeho, ktorý mal

vedieť vybaviť vrátenie vodičského. P. T. mu dohodol stretnutie s nejakým p. S. a v určený dátum išiel k p.
S. spolu s T. a mamou jeho partnerky p. G. A.. Išli do bytu, ktorý bol v J., keď tam prišli, S. dal p. A. prádlo,
nech ho povešia a jeho so T. zavolal na balkón, kde fajčili. Svedok uviedol, že na balkóne odovzdal S.
papier, ktorý mu prišiel z polície. On sa na ten papier pozrel, so T. si niečo hovorili a fajčili pri tom. Nevie
o čom sa rozprávali. Potom sa ho S. spýtal, či má tie peniaze, tak mu na tom balkóne odovzdal sumu

1.500 eur. S. mu povedal, že je bývalý policajt a do mesiaca to bude vybavené, tiež mu dal svoje telefóne
číslo. Oni dofajčili, rozišli sme sa s tým, že pán S. sa mi ozve. Potom sme z toho bytu odišli. Neskôr sa
mu S. ozval s tým, že bol v R. a zistil, že keďže bol v skúšobnej dobe, bude potrebovať ďalších 1.700
eur, lebo inak sa bude čakať ďalšieho pol roka. Taktiež mu S. uviedol, že mu vymaže register, takže ho
bude mať čistý. Svedok kontaktoval p. T. a o uvedenom ho informoval, na čo on odporučil, že keď je

treba, tak má žiadané peniaze S. dať. Ďalej uviedol, že sa teda dohodol so svojou mamou a potom volal
S.. Dohodli si konkrétny deň, kedy S. prišiel k nim pre peniaze. Prišiel pred ich dom na taxi aute, tam mu
s mamou odovzdali peniaze. Rozišli sa s tým, že sa ozve. Neskôr ešte dohadoval s S. termín, kedy sa
pôjde pre vodičský do J.. Keď ten termín prišiel, tak sa S. rôzne vyhováral, raz mu hovoril, že ho prepadli
v taxíku, potom zasa, že je chorý. Svedok uviedol, že o uvedenom informoval T., ktorý mu povedal, že

príde aj s S. k nim domov, ale aj tak neprišli. On ešte potom S. stále otravoval, že čo sa deje, načo mu S.
povedal, že s ním už nebude hovoriť, že bude komunikovať iba s jeho mamou. Taktiež svedok uviedol,
že jeho matka dala S. ďalších 100 eur, keď pýtal od nej sumu 96 eur na kolok.

Svedok J. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s J. T. sa zoznámil cca. 3 roky nazad, spoznali sa cez

jeho budúceho svokra. J. T. mu vravel, že kvôli alkoholu prišiel o vodičský, on mu navrhol, že pozná
niekoho, kto vie vodičský vybaviť. Jednalo sa o S., s ktorým potom dohodol stretnutie u S. v byte, kam
prišiel aj s J. T. a tu sa aj S. odovzdala suma 1.500 eur. Peniaze S. odovzdal T. v byte na balkóne, kde
fajčili,odovzdalmuichvpapieriveuroobale.S.vtedyuviedol,žedomesiacavybavívrátenievodičského,
potom sa rozišli. Až neskôr mu T. alebo jeho matka oznámili, že S. pýta ďalších 1.500 eur, konkrétne

uviedli, že pýta „dupľu“. On vtedy volal S., že či sa zbláznil, keď pýta ďalšie peniaze, ten mu uviedol, že
sú okolo ďalšie vybavovačky, ktoré nešpecifikoval. Svedok doplnil, že mu ešte T. povedali, že S. dávali
aj sumu 200 eur na nejaké kolky. Taktiež doplnil, že ho obžalovaný S. pred jeho výpoveďou na polícii
kontaktoval s tým, že mu ponúkol sumu 500 eur, ak bude svedčiť v jeho prospech, čo znamená uviesť,
že žiadne peniaze od J. T. neprevzal. Taktiež potvrdil, že navrhol p. T., že vybaví od S. podpis dokladu,

že od nich prevzal peniaze. Za to si vypýtal príspevok na benzín a kávu. P. T. to však odmietla.

Svedkovia S. G. a W. Y. na hlavnom pojednávaní ku skutku zhodne uviedli, že v lete roku 2016 boli
prítomní tomu, ako obžalovaný v Y. pred miestnym pohostinstvom prevzal finančnú hotovosť vo výške
1.500 eur od chlapca, ktorý za nimi prišiel na bicykli. Oni jeden zo svedkov chlapca nepoznali, nevedeli

jeho meno, ani sa s ním neskôr nestretli. Obžalovaný S. im vtedy uviedol, že ide do Y. vybaviť niečo kvôli
školeniu vodičského preukazu, pripojili sa k nemu a išli spolu v jeho aute.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.Na hlavnom pojednávaní bolo oboznámené aj vyjadrenie Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ v
Malackách zo dňa 27.04.2017, z ktorého súd zistil, že Okresný dopravný inšpektorát v Piešťanoch vydal

dňa 20.06.2016 č.p. : ORPZ-TT-ODI3-14-035/2016 rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu J. T.,
ktorénadobudloprávoplatnosťdňa13.07.2016.OkresnýdopravnýinšpektorátvPiešťanochpostúpildňa
15.07.2016 kompletný spisový materiál Okresnému dopravnému inšpektorátu v Malackách, následne
bolo menovanému zaslané predvolanie na ústne prejednanie priestupku na deň 17.08.2016 v čase o
08.00 hod, ktoré prevzal dňa 03.08.2016, na prejdenanie sa J. T. nedostavil, preto bol prejednaný v

neprítomnosti.Rozhodnutímopriestupkuč.p.:ORP-P-362/MA-ODI2-2016,ktorévydalODIvMalackách
dňa 18.08.2016, mal J. T., nar. XX.XX.XXXX, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 18
mesiacov, ktorý plynie odo dňa zadržania vodičského preukazu t.j. od 11.06.2016 do 11.12.2017, pričom
bolauloženáajsankcia300eura16eurtrovykonania.Predmetnérozhodnutienadobudloprávoplatnosť
dňa 07.09.2016. v oznámení sa taktiež uvádza, že v danej veci nebolo J. T. a ani inými osobami
intervenované.

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/6/2016,
výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov obžalovaného.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie iného do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur a škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10 násobok takej sumy.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok sa stal tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vykazuje všetky

obligatórne znaky prečinu podvodu podľa §221 ods.1, ods. 2 Trestného zákona a že boli splnené všetky
podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru,

že vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná. Obžalovaný poprel svoju vinu
a odmietol pred súdom vo veci vypovedať, v prípravnom konaní jeho obrana spočívala najmä v tvrdení,
že sa jedná o nedorozumenie, J. T. a jeho matke sľúbil len administratívnu pomoc pri podávaní žiadosti
a odpustenie zvyšku trestu zákazu činnosti a psychologickom testovaní, taktiež popieral prevzatie časti
finančnej hotovosti tak, ako sa uvádza v obžalobe prokurátora. Obžalovaný poukazoval na konanie

svedka J. T., ktorý podľa jeho tvrdenia mal sám zobrať finančnú hotovosť vo výške 1.500 eur a ktorý
v snahe vyviniť sa, vytvoril konštrukciu podvodu práve voči obžalovanému. Takto postavenú obranu
obžalovaného však súd považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Vykonaným
dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že poškodená, uvedená do omylu, poskytla priamo, alebo
prostredníctvom svojho syna, finančné prostriedky obžalovanému v rozsahu tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku. Vinu obžalovaného dokazujú najmä priame výpovede poškodenej a svedkov
J. T. a J. T., ktoré sa v podstatných okolnostiach nelíšia od skutočností, ktoré uvádzali už v priebehu
prípravného konania. Prípadné drobné nepresnosti v uvádzaní konkrétnych finančných súm či okolností
pri ich preberaní od poškodenej obžalovaným, vyplývajú len z odstupu času od doby skutku, alebo
sa v danom prípade jednalo o sprostredkované informácie od inej osoby. Výpovede poškodenej a

menovaných svedkov boli vo svojej podstate konzistentné, mali vnútornú logiku, ich tvrdenia preukazujú
jednotlivé skutkové okolnosti. Práve naopak, bola to výpoveď obžalovaného, ktorá bola v mnohých
bodoch vnútorne rozporná a nelogická. Obžalovaný uvádzal, že sumu 1.500 eur od svedka T. nikdy
neprevzal, túto podľa ich dohody prevzal svedok T., ďalej uviedol, že druhú sumu vo výške 1.700 eur od
poškodenej neprevzal, ale prevzal sumu vo výške 1.500 eur od jej syna a to za prítomnosti ďalších dvoch

svedkov. Ďalej potvrdil prevzatie sumu 160 eur od poškodenej na administratívne výdaje. Ak obhajoba
tvrdí, že mal podľa pôvodnej dohody poskytnúť okrem administratívnej súčinnosti (podanie žiadosti na
dopravný inšpektorát), aj nejaké súkromné jazdy a zabezpečenie doškoľovacieho výcviku pre J. T., je to
skutočnosť, ktorá odznieva až v konaní pred súdom, keďže v prípravnom konaní tvrdil, že dohoda bolalen v administratívnej súčinnosti, teda v podaní administratívnej žiadosti či psychologického testovania.
Je zrejmé, že na strane obhajoby sa argumenty menili, pričom takto vzniknuté rozpory neboli rozumne
vysvetlené. Už aj samotná prevzatá suma vo výške 1.500 eur a 160 eur, tak ako ju potvrdil aj sám

obžalovaný vo svojej výpovedi, je absolútne neprimeraná vo vzťahu k aktivite, ktorú mal podľa vlastného
tvrdeniavprospechpoškodenejajejsynavykonať(vintenciáchnímdeklarovanéhozneniadohody).Súd
vyhovel návrhu obhajoby a vypočul obhajobou navrhnutých svedkov a to S. G. a W. Y., ktorí uviedli súdu,
žeboliprítomnívleteroku2016odovzdaniufinančnejhotovostinejakýmmladýmmužomobžalovanému,
účelom ktorej malo byť doučovanie či školenie k vodičskému. Tohto mladého muža nepoznali, nevedeli

ani uviesť ďalšie bližšie okolnosti či identifikáciu danej osoby. Obhajca poukázal na skutočnosť, že
sa v danom prípade malo jednať o J. T. a teda nemohlo prísť ku skutku tak, ako je uvádzané v
obžalobe, kde druhú časť sumy vo výške 1.700 eur mala odovzdávať obžalovanému poškodená D. T..
V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti skutočnosť, že ani jeden so svedkov navrhovaných obhajobou
nepoznal toho mladého muža, nevedeli teda potvrdiť alebo vyvrátiť, či sa jednalo skutočne o J. T., v
podstate sa mohlo jednať o kohokoľvek. Najviac sám obžalovaný touto verziou len potvrdil prevzatie

finančných prostriedkov, ako už súd uviedol vyššie. Poškodená aj jej syn potvrdili, že po vyplatení
finančných prostriedkov obžalovaný nevykonal žiadnu aktivitu, alebo úkony smerujúce k naplnenie ich
dohody, vždy argumentoval len výhovorkami, až nakoniec prestal s nimi úplne komunikovať. Na základe
všetkých opísaných skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne
zodpovedná osoba, si bol jasne vedomý svojho konania. Z hľadiska objektívnej stránky vo vzťahu

ku skutkom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti s
priamym úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného spočívajúcom v obohatení sa obžalovaného
na škodu poškodenej uvedením poškodenej do omylu, keď sľuboval zabezpečiť vrátenie vodičského
oprávnenia, pričom si bol od počiatku vedomý, že služby a úkony, ktoré sľuboval nemôže zabezpečiť a
splniť. Obrana obžalovaného spočívala v tvrdení, že poškodenej a jej synovi nikdy predčasné vrátenie

vodičského nesľúbil, pričom tvrdil, že dohoda medzi nimi bola zabezpečiť administratívne podanie
žiadosti o odpustenie zvyšku trestu a zabezpečiť účasť na psychologickom testovaní, pričom ani len v
tejto oblasti nevykonal akékoľvek úkony a kroky smerujúce k zabezpečeniu splnenia ním deklarovaných
prísľubov.Poškodenátakvomyleuskutočnilamajetkovúdispozíciu(poskytnutiefinančnýchprostriedkov
obžalovanému), čím došlo ku trestnoprávne relevantnému následku, ktorým bol vznik škody na majetku

poškodenej vo výške najmenej 3.200 eur, zodpovedajúcej tak kvalifikačnému znaku väčšej škody.
Súd konštatuje, že v časti uplatnenej výšky náhrady škody zo strany poškodenej, bolo po vykonanom
dokazovaní bez pochybností preukázané škoda vo výške najmenej 3.200 eur, keď bolo výpoveďami
svedkov J. T. a J. T. preukázané odovzdanie prvej sumy vo výške 1.500 eur, následne poškodená v
prítomnostisvojhosynaodovzdalaobžalovanémuďalšiusumuvovýške1.700eur(ichvzájomnezhodné

výpovede). Svedecké výpovede k ďalším čiastkovým sumám sa už rozchádzali, súd preto ustálil výšku
jednoznačne preukázanej spôsobenej škody na najmenej 3.200 eur. Z hľadiska subjektívnej stránky
obžalovaný v uvedených prípadoch konal v priamom úmysle, pretože nielenže úmyselne konal tak,
ako chcel ale tým, že poškodeným deklaroval skutočnosti v rozpore s reálnym stavom, jednoznačne aj
úmyselne chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane majetku bez ohľadu

na druh a formu vlastníctva, pričom súčasne vedel, že tak spôsobí škodu na majetku poškodených
subjektov. Preto súd uznal obžalovaného vinného v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie

popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 9 krát
súdne trestaný, z toho pri piatich odsúdeniach sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom
Okresného súdu Malacky. sp. zn. 1T/111/11 zo dňa 11.06.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 2To/128/2014 zo dňa 26.03.2015, právoplatným dňa 26.03.2015, mu bol uložený trest

odňatiaslobodypodmienečnevovýmere3(tri)rokysoskúšobnoudobouvtrvaní3(tri)rokysprobačným
dohľadom do 26.03.2018. V následných dvoch odsúdenia súd upúšťal od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie. Súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že sa v prípade týchto
rozhodnutí taktiež jednalo o prečin podvodu.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného

nezistil možnosť použitia poľahčujúcej okolnosti, naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný
čin v minulosti odsúdený, pričom sa jedná o špeciálnu recidívu. U obžalovaného prevažoval teda pomer
priťažujúcich okolností. v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody
o 1/3, t.j. z 1 roka na 2 roky a 4 mesiace. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 2 roky a 4
mesiace až 5 rokov.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný druh tzv. alternatívneho trestu, ako
aj navrhovala obhajoba v záverečnej reči. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v
čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za iný trestný čin rovnakého

charakteru, ide teda o prípad špeciálnej recidívy a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne
neuvedomoval a mal k nej ľahostajný postoj, bolo by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť
iný druh trestu, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj napriek obžalovaným uvádzanými
argumentmi, že je živiteľom maloletého dieťaťa, ktoré má v striedavej osobnej starostlivosti. Súd teda
vzhľadom na povahu trestného činu i predchádzajúce odsúdenia obžalovaného dospel k záveru, že

na naplnenie účelu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanému
nepodmienečný trestu odňatia slobody, nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo
účinku, keď obžalovaný sa opätovne dopustil trestného činu rovnakého charakteru, a to v skúšobnej
dobe. Pokiaľ páchateľ spácha trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry opodstatnené a žiaduce prísne potrestanie

páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za účelom dosiahnutia, resp. naplnenia všetkých
funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré neboli naplnené výkonom predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1
Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny

život. V rámci upravenej trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v § 221 ods. 2 Trestného zákona,
ktorá je 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov, súd s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na
následky trestného činu a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky a 4 mesiace, čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby (upravenej trestnej
sadzby). Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám

individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre
obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej
činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu
primeranáosobeobžalovanéhoajehopomerom,pričomtrestodňatiaslobodyvtejtovýmerenezasiahne
neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov a možnosti zaradenia sa do

práce, ani neohrozí plnenie jeho vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodenej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poškodená si v adhéznom konaní riadne uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej výšku mal súd
na základe vykonaného dokazovania preukázané najmenej vo výške 3.200 eur, preto súd zaviazal
obžalovanéhoknáhradeškodyvtakejtovýškeavozvyškunárokunanáhraduškodyodkázalpoškodenú

na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohtorozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech

(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.