Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/23/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609201204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6609201204.30

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľa
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, Kalinčiakova 8, 986 01 Fiľakovo, IČO: 30 229 014, zastúpeného
JUDr. Martinom Landlom, advokátom, Lučenec, M. Rázusa 47/4825 proti odporcom 1/ I. Š., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z. V. X/ O. Š., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, X/ M.Á. M., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, X/ Š. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., X/ V. N., D. XX.XX.XXXX, Š.
P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, X/ I. T., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., F. XXXX/XX, X/ L. B., D. XX.XX.XXXX,
Š. P.Č. Z., N. U., V. XXXX/X, X/ S. M., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., G.. D. XXX/X, X/ L. O., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. G.Š. - R., A. XXXX/X, XX/ G. M., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., T. U. XXXX/
XX, XX/ I. M., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T.Ľ., T. U. XX, XX/ A. T., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T.,
D.. Z. XX, XX/ S. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P., N. T., Z.W. XXXX/XX, XX/ V. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P., N.
T., D.. Z. XX, XX/ R. A., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/ C. A.U., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D..
Z. XX, XX/ M. T., D. XX.XX.XXXX, Š., P. Z., XX/ V. T., D. XX.XX.XXXX, Š.H. P. Z., P. N. T., A. XX, XX/
O. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XXX/XX, XX/ O. D., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., H. N. T.,
Š. XXX,XX, XX/T. Y., D. XX.XX.XXXX, XX/V. Y., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.O.. Z. XX, XX/H.
D., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/O. D., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/ G. G., D.É.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/O. Y., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/B. A. T.,
D. XX.XX.XXXX, Š.Á. P. H. F., N. A.. H., H. XX, U. H., A. XXX XX, H., XX/C. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P.
Z., N. T., D.. Z. XXX/XX, XX/M.. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/K. G., D. XX.XX.XXXX,
Š. P. Z., H. N. N. D. P. XX, XX/L.. A. G.Á., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H. N. G., Z. X/X, XX/U. O., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/L. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/O. V., D. XX.XX.XXXX,
Š. P. Z., XX/B. V., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., R.Y. XXXX/XX, XX/O. S., D. XX.XX.XXXX, Š. P.
Z., N. T., D.. Z. XX, XX/S. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/I. O.H., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T.,
D.. Z. XX, XX/M. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/O. N., D. XX.XX.XXXX, Š.H. P. Z., P. N. T., D.. Z.
XX, XX/G. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/O. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.O.. Z. XX, XX/
H. B., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H. N. T., N..Z..H. XX/XX, XX/O.. B. B., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H.
N. W.Á. Z., X.. U. V. XXXX/XX,XX/H. B., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H. N. T., A. XXXX/X, XX/V. Z., D.
XX.XX.XXXX, Š. P.V. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/O.. L. L., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T. D.. Z. XXX/XX,
XX/O. Á., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/M. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/O. O.,
D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.O.. Z. XX, XX/V. Z., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/
H. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/I. O.P., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., C. Č.. X, XX/I. C., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/S. B.P., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/I. B., D. XX.XX.XXXX,
Š. P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/PhDr. B. R., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., H. N. R., D. XX, XX/B. O., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H. N. T., D.. Z. XX, XX/B. Y., D. XX.XX.XXXX, Š. P. O.V. F., H. N. I. X. X/A, N.,
O., XX/U. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/P. O., D. XX.XX.XXXX, Š.I. P. Z., N. T., T.
U. XXXX/XX, XX/PaedDr. H. A., F. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D. Z. XXX/XX, XX/U. T.F., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/O. T., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/U. O., D. XX.XX.XXXX,
Š.H. P. Z., XX/V. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/Y. B., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z.,
N. Š. Č.. XX, XX/ D. B., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H. N. T., S. XX, XX/M. P., F. O., D. XX.XX.XXXX, Š.
P. Z., N. T., X. O.M. X, XX/H. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/H. Š., D. XX.XX.XXXX,
Š. P. Z., XX/O. Š., D.I. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/S. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z.,
XX/O. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., P. N. T., D.. Z. XX, XX/S. N., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., N.
XXXX/X, XX/C. S., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., N. T., R. XXXX/X, XX/H. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z.,
H. N. T., H. XXXX/XX, XX/V. B., D. XX.XX.XXXX, Š.H. P. Z., XX/O. B., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N.

T., D.. Z. XX, XX/Ing. F. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. G.L. - Ť., V. X, XX/ L.. M. G., D. XX.XX.XXXX,
Š. P. Z., H. N. T., T. U. XXXX/XX, XX/R. G., D. XX.XX.XXXX, Š. P.V. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/ R. P., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/I. G., F. P., D. XX.XX.XXXX, Š. P.Č. Z., N. T., Š. X, XX/S. L.,
D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/H. A., F. N., D. XX.XX.XXXX, Š.H. P. Z., N. T., D.. Z. XX,
XX/V. H., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/L. H., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., N. T., D.. Z.
XX, XX/V. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T., D.. Z. XX, XX/Bc. M. R., D. XX.XX.XXXX, Š. P.L. Z., H. N.
T., R. XXXX/X, XX/U. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/O. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N. T., D.Á..
Z. XX, Q. Ö., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., H. N. T., D.. Z. XX, XX/A. S., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. T.,
N.Á. XXXX/X, XX/M. M., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., XX/ O.. H. M., F. O., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. N.
T., D.O.. Z. XX, XX/Bc. U. M., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., N. F. Z., G. X, XX/ O. U., D. XX.XX.XXXX, Š.
P. Z., 99/S. U., F. S., D. XX.XX.XXXX, Š. P. Z., P. H. N. T., D.O. Z. XXX/XX, odporcovia zastúpení G.D.
L. a odporkyňou č. 74/ O. N., všetci zastúpení JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou, AK so sídlom
Dr. Herza 26, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Spoločenstvo vlastníkov
bytov Fiľakovo, Nám. slobody 764, Fiľakovo, zastúpeného JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou,
AK so sídlom Dr. Herza 26, Lučenec o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, eventuálne
nahradenie prejavu vôle odporcov takto

r o z h o d o l :

súd návrh navrhovateľa na určenie, že je vlastníkom kotolne - nebytového priestoru nachádzajúceho
sa v suteréne vchodu č. 24 v nehnuteľnosti evidovanej v LV č. XXXX pre k.ú. T., Obec T., na Okresnom
úrade Lučenec, katastrálny odbor ako bytový dom súp. č. XXX stojaci na parc. č. 11820, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1361 m2, ktorý pozostáva z I.-rezerva, bývalá uhoľňa vo výmere 145,5
m2, II.-dieľňa opravárenská vo výmere 19 m2, III.-predsieň vo výmere 17,50 m2, IV.-miestnosť pre
rozvádzať vo výmere 16 m2, V.-miestnosť pre reguláciu plynu vo výmere 11 m2, VI.-strojovňa vo
výmere 104,85 m2, VII.- plynová kotolňa vo výmere 60,60 m2, VIII.-miestnosť pre obsluhu + WC vo
výmere 8,80 m2, spolu výmera nebytového priestoru 383,25 m2 (primárny petit) resp. eventuálny petit
v prípade, že sa primárny petit ukáže ako neodôvodnený alebo neopodstatnený návrh, aby súd vyhlásil
rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle odporcov tak, že odporcovia uzatvárajú s navrhovateľom dohodu o
zmene podielov účastníkov dohody na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v dôsledku
zápisu nebytových priestorov, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa do listu vlastníctva č. XXXX vedeného
Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, Okres: U.Č., Obec: T., Kat. úz. T. v bytom dome
na adrese D.L. Z. Z.. Č.. XXX, orientačné číslo XX, stojacom na parc. č. 11820 a to s textom dohody
ako bola uvedená v podaní navrhovateľa zo dňa 16.02.2009 - jeho opravenom znení, ktoré bolo súdu
doručené dňa 04.03.2009 (eventuálny petit) z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi Spoločenstvo vlastníkov bytov
Fiľakovo, Nám. slobody 764, Fiľakovo, náhradu trov konania v sume 22.857,83 Eur k rukám JUDr.
Renáty Endrödyovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil súdu návrh na začatie konania ktorým žiadal vydať rozkaz na plnenie v znení ako
sa tento nachádza na č.l. 3 až 20 spisu.

Návrh odôvodnil tým, že spor vznikol preto, lebo sa listom obrátil na Úrad geodézie, kartografie a katastra
SR, Stromová 1, Bratislava aby zistil, akým spôsobom možno opraviť list vlastníctva pri zápise kotolne,
ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ako nebytový priestor na novozaložený list vlastníctva pri
prevodoch družstevných bytov nájomcov - členov družstva. Tvrdil, že kotolňa slúži okrem bytového domu
v ktorom sa nachádza aj na vykurovanie ďalších bytových domov, lebo v zmysle § 2 ods. 3 zákona NR
SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej bytový zákon) je takáto kotolňa
nebytovým priestorom.
Zo stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 12.02.2004 vyplývalo, že navrhovateľ
vo svojej žiadosti nepreukázal, že by kotolňa bola zahrnutá do spoločných častí a spoločných zariadení
domu alebo bola vyčlenená. Preto vo všeobecnej rovine bolo zaujaté stanovisko, že „ak by kotolňa vôbec

nebola zahrnutá, bude potrebné uzavrieť inominátnu zmluvu (podľa § 51 Občianskeho zákonníka) o
zmene spoluvlastníckych podielov, určiť výmeru nebytového priestoru, vyrátať prislúchajúci podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
Ak by bola zahrnutá v spoločných častiach a spoločných zariadeniach, boli by jej vlastníkmi všetci
vlastníci bytov v dome a potom by bolo potrebné uzavrieť dohodu o vyčlenení zo spoločných častí a
spoločných zariadení, prerátať nanovo podiely, určiť výmeru nebytového priestoru a iné. Takáto dohoda
by sa zapísala do katastra nehnuteľností záznamom, nešlo by o opravu chyby v katastrálnom operáte.“
Na základe tohto listu navrhovateľ v konaní tvrdil, že kotolňa v čase, keď uzatváral zmluvy o prevode
vlastníctva bytov odporcom nebola zahrnutá do spoločných častí a spoločných zariadení domu, nebola
nikdy zapísaná na liste vlastníctva, pretože išlo o nebytový priestor. Podporne v konaní predložil
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie o plynofikácii kotolne.

Navrhovateľ v priebehu konania svojimi podaniami na č.l. 331, 332, 372, vyjadreniami právneho
zástupcu navrhovateľa na č.l. 379 a č.l. 614 spisu navrhol pripustiť zmenu návrhu tak, že žiadal určiť
vlastnícke právo ku kotolni tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Tvrdil, že navrhovateľ bol
pred začiatkom postupného prevodu bytov v bytovom dome do vlastníctva členov družstva výlučným
vlastníkom celého bytového domu, a tak tomu bolo aj v čase vytvoreného nového listu vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. T.. Problém so zapísaním kotolne na list vlastníctva avizoval navrhovateľ už voči svojmu
právnemu predchodcovi (SBD Lučenec), avšak v dobe transformácie spoločenských a ekonomických
pomerov v Slovenskej republike (90 roky) tomuto problému nebolo dopriate riešenie. Pri predaji bytov
sa s členmi družstva uzatvárala obsahovo totožná zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu do
vlastníctva člena bytového družstva ktorej vzor doručil súdu a nachádza sa na č.l. 215-217 spisu. V
zmluve sú jasne a výslovne uvedené spoločné časti a zariadenia domu v článku tejto zmluvy a spoločné
zariadenia domu, ktoré sú vymenované.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 bytového zákona, ktoré taxatívne vymedzuje výpočet
náležitostí, ktoré zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru musí obsahovať. Vzhľadom
na to, že obsahom zmluvy nebolo vymedzenie spoluvlastníckych podielov na priestoroch kotolne, ex
lege je podľa jeho názoru potrebné aplikovať na predmetný prípad ustanovenie § 5 ods. 7 citovaného
zákona podľa ktorého, ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,
je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti
vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome. Navrhovateľ považoval za nesprávne tvrdenie odporcov
v tom, že kotolňa je zahrnutá do spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu, pričom navrhovateľ nikdy nebol ako vlastník zapísaný na list vlastníctva. Podľa názoru
navrhovateľa odporcovia si svojvoľne vykladajú ustanovenia bytového zákona vo svoj prospech, lebo ich
argumentácia neobstojí a je vylúčené pripustiť možnosť, že by sa miera ich účasti na priestoroch kotolne
uskutočnila zapísaním do ich spoluvlastníckych podielov s prihliadnutím na skutočnosť, že kotolňa a
jej príslušenstvo neslúži výlučne bytovému domu odporcov, ale slúži dvom ďalším bytovým domom.
Ak by toto tvrdenie odporcov bolo pravdivé, muselo by to podľa navrhovateľa znamenať, že všetky 3
bytové domy majú do svojich spoluvlastníckych podielov zahrnutú aj účasť na tomto priestore a jeho
príslušenstve, čo možno s prihliadnutím na daný prípad absolútnou určitosťou vylúčiť.

Navrhovateľ tiež poukázal na ust. § 2 ods. 5 bytového zákona, v zmysle ktorého platí, že spoločnými
zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie
a slúžia výlučne tomuto domu. Navrhovateľ preto žiadal zohľadniť ust. § 5 ods. 3 bytového zákona
v súdnom konaní podľa ktorého platí, že zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode
vlastníctva nebytového priestoru v dome, môže okrem náležitostí podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona
obsahovať aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu ku kotolni, ak vykuruje viac domov, pričom na
základe dohody s nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza zmluvou o prevode vlastníctva
bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Preto v konaní
predložil súdu dôkaz v podobe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá nesubsumovala priestory kotolne
do spoločných častí resp. spoločných zariadení domu a neobsahovala údaj o dohode strán, ktorá by
vymedzovala spoluvlastnícky podiel vlastníkov bytov, t.j. ich účasť na týchto priestoroch. Navrhovateľ
tiež tvrdil, že pri posudzovaní kotolne ako nebytového priestoru je nevyhnutné aplikovať ustanovenie v
analogicky § 2 ods. 3 bytového zákona podľa ktorého nebytovým priestorom na účely tohto zákona sa
rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely
ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné

zariadenia domu. Navrhovateľ sa bránil tým, že pokiaľ nevedel preukázať rozhodnutie stavebného úradu
o tom, že kotolňa je nebytovým priestorom, stalo sa tak z dôvodu, že stavba bola skolaudovaná v 60-
tych rokoch, t.j. v období, kedy nebol účinný bytový zákon v dôsledku čoho podľa navrhovateľa neobstojí
tvrdenie, že tieto priestory nemožno posudzovať ako nebytové len z toho dôvodu, že to tak nie je uvedené
v stavebnom povolení. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že pokiaľ by súd jeho návrhu nevyhovel, bude to
znamenať stratu vlastníckeho práva k priestoru kotolne, ktorej bol výlučným vlastníkom do doby prvých
prevodov bytov a stratu hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v spoločných priestoroch.

Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva odôvodnil tým, že nebytové priestory - kotolňa
nie sú v súčasnosti samostatne zapísané na LV, inštalovanie kotla a úpravu kotolne realizoval na základe
stavebného povolenia vydaného Obvodným radom životného prostredia, oddelenie územného rozvoja
a štátnej stavebnej správy Fiľakovo pod č.j.: ŽP-248/94-Fa zo dňa 18.05.1994. Kotolňa a kotol slúži na
zásobovanie teplom pre tri samostatne stojace domy, navrhovateľ je držiteľom povolenia č. 2006T 0178
na „výroba tepla, rozvod tepla“ vydaného ÚRSO dňa 06.09.2006. Prevádzku, obsluhu kotla a kotolne od
vzniku vykonáva navrhovateľ až do 01.04.2010, kedy mu bol zamedzený prístup do priestorov kotolne.
Odporcovia neuznávajú vlastnícke právo navrhovateľa ku kotolni a len rozsudkom súdu môže dosiahnuť
zapísanie kotolne do listu vlastníctva a odstrániť tak stav právnej neistoty.

Súd rozkaz na plnenie nevydal, lebo neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 174b ods. 4 a
172 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že jedným z odporcov je občan Talianskej republiky.

Odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcov žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ
v konaní nepreukázal ničím naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ku kotolni a jej
príslušenstvu. Kotolňa ku ktorej žiadal určiť vlastnícke právo právne neexistuje, na príslušnom liste
vlastníctva nie je zapísaná ako samostatný nebytový priestor a teda neexistuje ako vec v právnom slova
zmysle, ktorá by mohla byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Priestory kotolne sú
súčasťou bytového domu súp. č. XXX a teda všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto dome
majú k nej spoluvlastnícky podiel z titulu ich spoluvlastníctva na spoločných častiach a zariadeniach
domu. Navrhovateľ bol v čase odpredaja bytov v uvedenom dome spracovateľom projektovej či
technickej dokumentácie uvedeného domu ako aj spracovateľov zmlúv o prevode jednotlivých bytov a
nebytových priestorov v dome do vlastníctva jednotlivých vlastníkov - odporcov. V tom čase mal možnosť
aktívne ovplyvniť celý proces nadobúdania nebytových priestorov v dome do vlastníctva jednotlivých
vlastníkov a ak sa cítil byť vlastníkom kotolne, mal túto označiť ako samostatný nebytový priestor a
previesť ju do svojho vlastníctva. V zmluvách o prevode vlastníckeho práva k jednotlivým bytom a
nebytovým priestorom v dome sú taxatívne vymedzené spoločné časti a zariadenia domu, preto nie je
pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že v týchto zmluvách sa ohľadne spoločných častí a zariadení domu
nachádza ustanovenie: spoločnými časťami domu sú najmä: .... a spoločnými zariadeniami domu sú
najmä: ... z ktorého znenia sa nedá vyvodiť, že by išlo o taxatívny výpočet spoločných zariadení a
častí domu. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na ustanovenie § 5 ods. 7 bytového zákona je potrebné
podľa odporcov povedať, že s výkladom tohto zákonného ustanovenia navrhovateľom nemožno súhlasiť
pokiaľ tvrdí, že ak predtým bol navrhovateľ vlastníkom celej stavby predmetného bytového domu, tak
po prevode jednotlivých bytov a nebytových priestorov do vlastníctva jednotlivých vlastníkov zostal
vlastníkom neprevedených priestorov a teda aj priestorov kotolne. To podľa odporcov platí len v prípade,
ak sú tieto priestory zapísané na príslušnom liste vlastníctva ako samostatné bytové alebo nebytové
priestory, pod samostatným číslom bytu či nebytového priestoru a ich doterajší nájomca nepožiadal o
ich prevod do vlastníctva. Kotolňa na príslušnom liste vlastníctva nikdy ako nebytový priestor s vlastným
číslom zapísaná nebola.
Odporcovia a vedľajší účastník tiež poukázali na § 2 ods. 5 bytového zákona, ktorý ustanovuje, ktoré
zariadenia sa automaticky zo zákona stávajú spoločnými zariadeniami domu. Zo znenia uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že ak kotolňa slúži len jednému domu, tak jej priestory a zariadenia
zostávajú zo zákona spoločnými zariadeniami domu a sú zahrnuté do spoluvlastníckych podielov
všetkých vlastníkov. Iný prípad nastáva v prípade, ak kotolňa neslúži len jednému domu, t.j. prípad, ktorý
je v tomto súdnom konaní a tu v § 5 ods. 3 citovaného zákona dáva zákonodarca účastníkom zmluvy
možnosť dohodnúť sa na usporiadaní vlastníctva ku kotolni. Podľa názoru odporcov v prípade absencie
takejto dohody, túto dohodu nie je možné automaticky vykladať v neprospech vlastníkov jednotlivých
bytov a nebytových priestorov v dome len z toho dôvodu, že kotolňa slúži viacerým domom. Takýto prípad
výslovne bytový zákon neupravuje a preto ak chýba v zmluve dohoda účastníkov zmluvy o tom, komu
bude patriť kotolňa umiestnená síce v dome, ale využívaná na vykurovanie viacerých domov, tak je podľa

názoru odporcov potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je vo vzťahu k
bytovému zákonu všeobecným predpisom. Občiansky zákonník v ust. § 120 ods. 1 vymedzuje, čo možno
považovať za súčasť veci tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Je nepochybné, že v prejednávanej veci priestory
kotolne sú súčasťou bytového domu súp. č. XXX na adrese D. Z. S. T. a ako takej zdieľajú právny režim
hlavnej veci, teda celého bytového domu súp. č. XXX. Ak sú potom v tomto bytovom dome jednotlivé
byty, nebytové priestory riadne zapísané pod samostatným číslom na príslušnom liste vlastníctva, vo
vlastníctve jednotlivých vlastníkov a všetky spoločné časti, zariadenia a príslušenstvo tohto domu nie sú
samostatne zapísané na liste vlastníctva v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, potom je podľa nich aj kotolňa - priestor, ktorý je súčasťou domu súp. č. XXX v
podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Argumentáciu
navrhovateľa o tom, že on bol pôvodným vlastníkom celého bytového domu a teda priestory ktoré
neboli prevedené do vlastníctva jednotlivých vlastníkov bytov sú naďalej jeho vlastníctvom je podľa ich
názoru zavádzajúca v dvoch smeroch: a) takto je to len v prípade, ak ide o byt alebo nebytový priestor
riadne zapísaný pod samostatným poradovým číslom na liste vlastníctva a jeho doterajší nájomca alebo
osoba oprávnená v zmysle bytového zákona nepožiadala o jeho prevod do svojho vlastníctva, b) platná
legislatíva do doby nadobudnutia účinnosti bytového zákona neumožňovala nadobudnúť fyzickej osobe
do výlučného vlastníctva byt alebo nebytový priestor v bytovom dome. Ku dňu 01.09.1993 zanikol
inštitút osobného vlastníctva a nadobudol účinnosť bytový zákon, ktorý zrušil zák. č. 52/1966 Zb. o
osobnom vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov. Inštitút osobného vlastníctva bytov vychádzal z
ústavného stavu v období platnosti Ústavy ČSSR prijatej ústavným zákonom č. 100/60 Zb. z 11.07.1960.
Ústava ČSSR vychádzala z koncepcie rozlišovania viacerých druhov a foriem vlastníctva. V článku
10 upravovala osobné vlastníctvo občanov ku spotrebným predmetom, najmä predmetom osobnej a
domácej potreby. Podrobnejšiu úpravu osobného vlastníctva obsahoval Občiansky zákonník v znení
platnom od 01.04.1964, ktorý bol vydaný v dôsledku prijatej ústavy. Úprava osobného vlastníctva bola
obsiahnutá v § 125 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedená práva úprava priamo neupravovala
možnosť, aby byt bol predmetom osobného vlastníctva občana. Až ústavný zákon č. 100/1990 Zb.,
ktorým sa zmenila Ústava ČSSR s účinnosťou od 18.04.1990 zrušil rozdelenie vlastníctva a vrátil sa
k jednotnému pojmu vlastníctva. Následne bol prijatý osobitný zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v roku 1993, ktorým bol zavŕšený proces zjednotenia vlastníckeho práva. Do uvedenej doby
teda nemali fyzické osoby možnosť byť samostatne zapísané na liste vlastníctva ako vlastníci bytov
alebo nebytových priestorov v dome, hoci ich cenu splácali formou splatenia členského vkladu a platbami
pravidelného nájomného, z ktorých bytové družstvá splácali úvery poskytnuté na výstavbu jednotlivých
domov, pričom po ich splatení resp. po doplatení nesplatenej časti ceny bytu im po prijatí bytového
zákona vznikol nárok na prevod bytu spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu do
ich vlastníctva. Odporcovia teda tvrdili, že nie je možné bez ďalšej dohody vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome, ktorí jeho výstavbu financovali, priznať nárok navrhovateľovi na prevod akéhokoľvek
priestoru v dome preto, že pôvodne bol zapísaný ako vlastník celého domu. Návrh navrhovateľa žiadali
zamietnuť aj z dôvodu, že pri určovacích žalobách nie je možné navrhovať alternatívny petit tak, ako to
činí navrhovateľ. Alternatívny petit prichádza do úvahy len pri žalobách na plnenie.

Odporcovia a vedľajší účastník zotrvali v závere, že návrh navrhovateľa nemá oporu v práve. Pokiaľ
sa týka eventuálneho petitu je známou skutočnosťou, že zmluvy sa uzatvárajú slobodne a dobrovoľne.
Nikto nemôže túto slobodnú a dobrovoľnú vôľu nahradiť prejavom vôle, v tomto prípade rozhodnutím
súdu tak, ako to žiada navrhovateľ. Žiadali priznať trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním návrhu na začatie konania, rozhodnutia z 29.07.1964
vydaného Odborom výstavby ONV v Lučenci č. Výst. 2238-Kk 19/64, potvrdenia Mestského úradu
Fiľakovo z 13.10.2004 č.j.: Výst. 324/2004-Ko, stanoviska k zápisu kotolne z Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR zo dňa 12.02.2004, rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o udelení licencie na
podnikanie v energetických odvetviach navrhovateľovi, a rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví vydané navrhovateľovi, výpisu LV č. XXXX k. ú. T., kolaudačného rozhodnutia, výpisu z
katastra LV č. XXXX v prílohovej obálke, doplneného návrhu navrhovateľa, Osvedčenia o dedičstve
OS LC sp.zn. 3D/239/2009, Dnot 140/2009, uznesenia č.k. 8C/23/2009-103, oznámenia Ministerstva
financií SR z 26.10.2009, oznámenia notárskeho úradu Lučenec vo veci sp.zn. Dnot 290/2009,
5D/830/2009, uznesenia č.k. 8C/23/2009-115, písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka doručeného
súdu 05.01.2010, z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov na č.l. 145,
rozhodnutia Okresného úradu Lučenec odbor dopravy, pozemných komunikácií a iných odvetvových

vzťahov, Nám. Republiky 26, Lučenec č. A-2003-03712, stavebného povolenia na plynofikáciu kotolne
z 18.05.1994, kolaudačného rozhodnutia plynofikácie kotolne z 02.12.1996, faktúr č. 5041/94, 10/93,
47/96, 9007/96, 9012/96, 9018/96, 51/1996, z LV č. XXXX, zmeneného návrhu navrhovateľov,
výsluchom účastníkov konania a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané:

Predmetom konania bolo určenie vlastníctva kotolne a miestností slúžiacich k jej používaniu - nebytových
priestorov navrhovateľovi, alebo nahradenie prejavu vôle odporcov zmluvami o prevode vlastníckeho
práva k bytom a nebytovým priestorom. Podľa § 161 ods. 3 O.s.p. žaloba o nahradenie prejavu vôle
nemá povahu určovacej žaloby.

Súd v tejto právnej veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8C/23/2009-443 dňa 25.04.2012 tak, že
návrh navrhovateľa zamietol. Po navrhovateľom podanom odvolaní Krajský súd Banská Bystrica
uznesením č.k. 13Co/228/2012-470 zo dňa 28.05.2013 prvostupňový rozsudok súdu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na konanie.

Súd uznesením č.k. 8C/23/2009-482 dňa 05.09.2013 vyzval navrhovateľa podľa § 43 O.s.p. na
odstránenie vád návrhu rešpektujúc tak záver odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Navrhovateľ
aj po tejto výzve súdu trval na návrhu v znení ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd zmenu návrhu
pripustil na pojednávaní dňa 20.04.2015 č.l. 614 spisu. Petit návrhu navrhovateľov súd nepovažoval za
neurčitý ani nezrozumiteľný, napriek tomu, že navrhovateľ v konaní navrhoval rozhodnúť eventuálnym
petitom. V jeho rámci sa môže navrhovateľ domáhať určitého plnenia (určenia primárny petit) a zároveň
pre prípad, že by takéto plnenie/určenie nebolo možné, môže sa domáhať iného plnenia/určenia
(eventuálny petit).

Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený nárok eventuálnym petitom má zákonné náležitosti
uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., súd ním bol v konaní viazaný a preto pristúpil ku preskúmaniu naliehavého
právneho záujmu na podanom návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musí
byť naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práv
navrhovateľa a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že časté
rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prerokovávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo práve je alebo nie je a na
druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši
(odstraňuje neistotu vo vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
Naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase,
kedy bol rozsudok súdu vyhlásený ( § 154 ods. 1 O.s.p.). Ak navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem
na požadovanom určení preukáže, je nedostatok naliehavého právneho záujmu primárnym dôvodom,
pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám o sebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.
Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti
vždy vtedy, ak žalovaný odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie
súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Podľa § 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa § 1 ods. 1 bytového zákona v znení účinnom ku dňu 13.07.1995, tento zákon upravuje spôsob a
podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti
vlastníkov bytov bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich
vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 2 ods. 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona bytovým domom (ďalej len „dom“) sa na účely tohto zákona
rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia
tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú
rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je
príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu
a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové
múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na
spoločné užívanie, najmä výťahy, práčovne, kotolne, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény,
hromozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to
aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne tomuto domu.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 3 bytového zákona nepochybne vyplýva, že kotolňa, ktorá
je predmetom tohto konania nie je nebytovým priestorom, lebo je podľa § 2 ods. 5 bytového zákona
spoločným zariadením domu.

V § 5 ods. 1 bytového zákona sú vymenované zákonné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru v dome a preskúmaním takej vzorovej zmluvy (č.l. 215 až 217 spisu
uzavretej dňa 13.07.1995) mal súd preukázané, že v nej bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky
podiel na spoločných zariadeniach domu. Dokazovaním súd zistil, že postupným uzatváraním zmlúv o
prevode vlastníctva bytu s ďalšími odporcami sa v každej zmluve prevádzal aj spoluvlastnícky podiel
na spoločných zariadeniach domu o čom ako dôkaz svedčí nielen aktuálny výpis z LV č. XXXX spisu
kat. úz. T., ale aj odpoveď vedľajšiemu účastníkovi odporcov zo Správy katastra Lučenec zo dňa
01.03.2010 v ktorej oznámila, že „navrhovateľ nie je evidovaný na LV č. XXXX kat. úz. T. ako
vlastník „kotolne“. Kotolňa je zahrnutá v podiele na spoločných častiach a zariadeniach pri každom
spoluvlastníckom podiele každého vlastníka bytu.“ (č.l. 243 spisu). Byty v bytovom dome, ktoré neboli
prevedené do vlastníctva nájomcov, zostali vo vlastníctve navrhovateľa spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných zariadeniach domu vo výške podielu prislúchajúcemu k bytu (podľa § 5 ods.
7 bytového zákona).

Pokiaľ navrhovateľ v konaní poukazoval na ust. § 5 ods. 3 bytového zákona, v konaní nešlo o takú
situáciu, akú mal v citovanom zákonnom ustanovení na mysli zákonodarca preto, lebo hoci kotolňa
vykurovala viac bytových domov, ani jedna zmluva o prevode vlastníctva bytu neobsahovala vymedzenie
spoluvlastníckeho podielu na kotolni na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov t.j. odporcami a
vlastníkom domu, t.j. navrhovateľom.

Keďže podľa § 2 ods. 5 bytového zákona je kotolňa vrátane technologického zariadenia spoločným
zariadením domu a spoločné zariadenia sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia určené na
spoločné užívanie. Z uvedeného je zrejmé, že kotolňa nemôže byť vo výlučnom vlastníctve jedného
vlastníka tak, ako to požaduje určiť navrhovateľ.

Navrhovateľ podaným návrhom na určenie vlastníckeho práva ku kotolni eventuálne nahradenia prejavu
vôle odporcov preukázal naliehavý právny záujem, lebo len rozsudkom súdu môže byť odstránený stav
jeho neistého postavenia.
Navrhovateľ je aj v súčasnosti, tak ak odporcovia, vlastníkom bytov (doteraz neprevedených do
vlastníctva nájomcov) a tiež spoluvlastníkom spoločného zariadenia - kotolne, vrátane technologického
zariadenia vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyznačeného v liste vlastníctva, čo bolo v konaní
nepochybne preukázané úplným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľ však chcel v konaní
nadobudnúť výlučné vlastníctvo ku kotolni, čomu zabraňuje zákonné ustanovenia § 2 ods. 5 bytového
zákona. Navrhovateľ sa svojho nároku domáhal primárnym petitom - určenia vlastníckeho práva ku
kotolni a zároveň pre prípad, že by takéto určenie nebolo možné, domáhal sa eventuálnym petitom -
nahradenia prejavu vôle odporcov. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd
nemá medzi nimi voľby, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza
do úvahy a teda ho zamietne. Pri rozhodovaní súdom neprichádzal do úvahy primárny petit - lebo

kotolňa ako spoločné zariadenie domu, určené na spoločné užívanie, nemôže tvoriť výlučné vlastníctvo
jedného vlastníka, t.j. navrhovateľa. Keďže súd nemal možnosť voľby medzi primárnym a eventuálnym
petitom, návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu uvedenej v § 142 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia a vedľajší
účastník na strane odporcov mali vo veci plný úspech, v spojení s konaním im vznikli trovy právneho
zastúpenia.

Právna zástupkyňa odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov JUDr. Renáta Endrödyová
vyčíslila trovy právneho zastúpenia vo výške 133.541,47 Eur. Hodnotu jedného úkonu právnej služby
určila podľa § 10 ods. 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhláška“), preto, že
predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nebytovým priestorom - kotolne, nachádzajúcim
sa v suteréne bytového domu súp. č. 764 na Námestí Slobody vo Fiľakove v celkovej výmere 383,25
m2, ktorých hodnotu stanovili na sumu 19.162,50 Eur, pričom vychádzali z priemernej ceny bytov
ponúkajúcich sa v lokalite mesta Fiľakovo realitnými kanceláriami, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na
úrovni cca 320 Eur/1m2 s prihliadnutím na účel využitia nebytových priestorov, ktoré sú predmetom
konania. Právna zástupkyňa odporcov má za to, že cena 50 Eur/1 m2 plochy nebytových priestorov
je na spodnej hranici ceny za obdobné priestory. Pri výmere 383,25 m2 ich hodnota predstavuje spolu
sumu 19.162,50 Eur, ktorá suma zároveň predstavuje tarifnú hodnotu veci. Základná sadzba za jeden
úkon právnej pomoci predstavuje sumu 353,54 Eur. Po znížení podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje
základná sadzba tarifnej odmeny sumu 176,77 Eur. Pri zastupovaní 43 osôb právnym zástupcom JUDr.
Andrejom Cifrom určila advokátka základnú sadzbu tarifnej odmeny 7.601,11 Eur a pri zastupovaní 95
osôb odmenu 16.793,15 Eur.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a zistil, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
nepostupovala právna zástupkyňa v súlade s ustanoveniami vyhlášky.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Návrhom na začatie konania doručeným súdu 17.02.2009, žiadal navrhovateľ rozhodnúť rozkazom na
plnenie, ktorým mal súd navrhovateľovi uložiť odporcom povinnosť uzavrieť dohodu spoluvlastníkov o
zmene podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v bytovom dome na adrese D.
Z., Z. Č. XXX, P. Č. XX-XX S. O. T., A. XXX XX vedenom na LV č. XXXX, súpisné číslo XXX, na parcele
č. XXXXX v okrese Lučenec, obec T., k.ú. T. v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a znenie dohody
pripojil. Takto vymedzenému predmetu sporu zodpovedajú úkony právnej služby vyúčtované podľa § 11
ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky.

V priebehu konania dňa 18.04.2011 navrhovateľ doručil súdu písomné podanie označené „Oprava
návrhu na základe uznesenia súdu“ zo dňa 13.04.2011 (č.l. 328-332 spisu) ktorým navrhol vyhlásiť
alternatívnym petitom, že navrhovateľ je vlastníkom kotolne v suteréne vchodu č. 24 bytového domu
súp. č. XXX vo T. alternatívne, aby súd nahradil prejav vôle odporcov tak, že odporcovia uzatvárajú
s navrhovateľom dohodu o zmene podielov účastníkov dohody na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu.

Na pojednávaní dňa 19.09.2011 (č.l. 371 spisu) súd pripustil upresnenie výroku rozsudku podľa návrhu
navrhovateľa. Písomným podaním zo dňa 19.09.2011 (č.l. 374-379 spisu) právny zástupca navrhovateľa
navrhol zmenu návrhu na určenie, že vlastníkom kotolne - nebytového priestoru v suteréne vchodu č.
24 bytového domu je navrhovateľ.

Na pojednávaní dňa 25.04.2012 súd rozhodol rozsudkom o alternatívnom petite navrhovateľa (určenie
vlastníckeho práva ku kotolni alebo nahradenie prejavu vôle). Po zrušení rozsudku uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/228/2012-470 dňa 28.05.2013 súd uznesením č.k. 8C/23/2009-482 zo
dňa 05.09.2013 vyzval navrhovateľa na odstránenie vady návrhu a právny zástupca navrhovateľa doručil
súdu dňa 02.10.2013 písomné podanie zo dňa 27.09.2013 v ktorom navrhol rozhodnúť eventuálnym
petitom v znení uvedenom vo výroku rozsudku. Súd zmenu návrhu pripustil na pojednávaní dňa
20.04.2015 (č.l. 614 spisu).

Aj keď súd rozhodoval o eventuálnom petite v návrhu navrhovateľa, kotolňa (podľa názoru súdu v
rozsudku nie je nebytovým priestorom, ale spoločným zariadením domu), preto jej hodnotu ako veci
nie je možné vyjadriť v peniazoch a tak súd pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby právnej zástupkyni odporcov a vedľajšieho účastníka vychádzal z § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky podľa ktorého, je základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby 1/13
výpočtového základu.

Preto potom je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby:
1/13 výpočtového základu bola v roku 2010 vo výške 55,49 Eur, v roku 2011 vo výške 57 Eur, v roku
2012 v sume 58,69 Eur a v roku 2015 vo výške 64,54 Eur. Právna zástupkyňa vykonala úkony právnej
služby za ktoré jej patrí odmena :
- 03.06.2010 - prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Andrejom Cifrom - 43 (odporcov) x 1 zo sumy 55,49
Eur, t.j. odmena 1.193,06 Eur,
- 03.06.2010 - odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia (v 1/2) - 43 x 1 zo sumy
55,49 Eur, t.j. odmena 596,52 Eur,
- 04.05.2011 - prevzatie a príprava zastupovania JUDr. Renátou Endrödyovou (len za vedľajšieho
účastníka na strane odporcov - Spoločenstvo vlastníkov bytov) - 57 Eur,
- 04.05.2011 - preštudovanie spisu na Krajskom súde v Banskej Bystrici
- prevzatie zastupovania ostatných účastníkov konania - 95 osôb,
- 19.09.2011 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec - 95 (odporcov) x
1 zo sumy 57 Eur, t.j. odmena 2.707,50 Eur,
- 04.10.2011 - rokovanie s protistranou (2/3) - 95 (odporcov) x 1 zo sumy 57 Eur, t.j. odmena 2.707,50
Eur a z toho 2/3 predstavujú odmenu vo výške 1.805 Eur,
- 19.10.2011 - zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec (1/4) 95
(odporcov) x 1 zo sumy 57 Eur, t.j. odmena 2.707,50 Eur a z toho 1 predstavuje odmenu vo výške
676,88 Eur,
- 25.04.2012 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec - 95 (odporcov)
x 1 zo sumy 58,69 Eur, t.j. odmena 2.787,78 Eur,
- 16.07.2012 - ďalšia porada s klientom (2/3) - 95 (odporcov) x 1 zo sumy 58,69 Eur, t.j. odmena 2.787,78
Eur a z toho 2/3 predstavujú odmenu vo výške 1.858,52 Eur,
- 17.07.2012 - vyjadrenie k odvolaniu - 95 (odporcov) x 1 zo sumy 58,69 Eur, t.j. odmena 2.787,78 Eur,
- 17.04.2015 - ďalšia porada s klientom (2/3) - 95 (odporcov) x 1 zo sumy 64,54 Eur, t.j. odmena
3.065,65 Eur a z toho 2/3 predstavujú odmenu vo výške 2.043,77 Eur,
- 20.04.2015 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec - 95 (odporcov)
x 1 zo sumy 64,54 Eur, t.j. odmena 3.065,65 Eur,
- 20.05.2015 - zastupovanie na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Lučenec - 95 (odporcov)
x 1 zo sumy 64,54 Eur, t.j. odmena 3.065,65 Eur.

Spolu odmena advokátky predstavuje sumu 22.645,11 Eur vyúčtovanú s odkazom na ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d), f), ods. 2 písm. b) vyhlášky.

K úkonom právnej služby si právna zástupkyňa uplatnila v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné: 2 x 7,21 Eur (rok 2010), 4 x 7,41
Eur (rok 2011), 3 x 7,63 Eur (rok 2012), 3 x 8,39 Eur (rok 2015), spolu 92,12 Eur.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť náhrada za stratu času vo výške 1/60
výpočtového základu za každú, aj začatú polhodinu. 1/60 výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje
12,35 Eur, cesta z Lučenca do Banskej Bystrice a späť trvá 6 polhodín, celkove patrí advokátke náhrada
za stratu času za cestu vykonanú dňa 04.05.2011 v sume 74,10 Eur (12,35 Eur x 6 polhodín).

Náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Lučenec - Banská Bystrica (sídlo súdu) a späť dňa
04.05.2011 je spolu 46,50 Eur - priemerná spotreba 6,7 l/100 km x 1,40 Eur /cena benzínu/ : 100) +
koeficient 0,183 Eur pri 1 km za rok 2011 x 168 km.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 22.857,83 Eur a pozostávajú z odmeny vo výške
22.645,11 Eur, náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 92,12 Eur,
náhrady cestovného v sume 46,50 Eur a náhrady za stratu času vo výške 74,10 Eur.

Súd uložil neúspešnému navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov trovy konania ich právnej zástupkyni podľa § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy
považoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Neúspešný navrhovateľ si svoje trovy hradí sám.

Podľa § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd určil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.