Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Barbora Sopková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118275113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118275113.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G. XXX, G. G., v
konaní zastúpenom JUDr. Dianou Messingerovou, advokátkou vykonávajúcou činnosť ako Advokátska
kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO:
47 253 011, proti žalovanej X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, N., v konaní zastúpenej JUDr. Ing.
Lindou Kovandovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, IČO: 42 307 121,

o vydanie vecí, o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a
to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16. 05. 2018 domáhal vydania vecí od žalovanej v rozsahu
uvedenom v žalobe a náhrady trov konania.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, považovala ju za nedôvodnú a navrhla ju zamietnuť.

3. Vo veci bolo nariadené predbežné prejednanie sporu, v rámci ktorého strany dospeli k tomu, že vo
veci sa vedia dohodnúť mimosúdne. Súd uviedol, že je potrebné ustáliť, čo má byť predmetom konania.
Žalovaná poukázala na to, že niektoré veci, ktoré sa stali súčasťou inej veci (domu), nie je možné vydať,
v dôsledku čoho nie je potom žalobný petit vykonateľný.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14. 11. 2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že

so žalovanou sa mimosúdne dohodli na tom, že mu vydá televízor, nábytok do obývacej izby, sedaciu
súpravu, závesné svietidlo, konferenčný stolík, komodu do obývacej izby a chladničku, ktoré sú jeho
osobným vlastníctvom. Pokiaľ ide o trovy, tvrdil, že zastavenie konania zavinila žalovaná, pretože súd
v dôsledku jej konania nemohol zistiť, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie a rovnako žalovaná
čiastočne plnila po začatí konania. Alternatívne navrhol, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 11. 2018 uviedla, že došlo medzi stranami k dohode,
v zmysle ktorej by mal žalobca žalobu vziať späť v celom rozsahu a v takom prípade s týmto dispozičným
úkonom súhlasí. Tvrdila, že mu vydá spolu s nábytkom maslovo - hnedej farby aj komodu, ktorú zakúpila,
dvojdverovú chladničku Samsung a konferenčný stolík, napriek tomu, že tieto veci zakúpila ona zo
svojich finančných prostriedkov. Ak teda vezme žaloba žalobu späť, nič viac od žalovanej nebude

žiadať. Zároveň budú vzťahy medzi nimi vysporiadané. Čo sa týka náhrady trov konania, navrhla, aby
súd jej priznal nárok, pretože žaloba bola od začiatku absolútne nedôvodná a k mimosúdnej dohodedošlo medzi stranami až po tom, čo v konaní predložila doklady o nadobudnutí vecí a keď zároveň na
predbežnom prejednaní sporu vzniesla dôvodné námietky a účinné prostriedky procesnej obrany.

6. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní so späťvzatím
súhlasili, súd konanie zastavil.

10. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je

povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrad
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné
zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je možné interpretovať vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúcej

napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom toho je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj
náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho,
kto sa iba bránil. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak
neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.

12. V prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, ale až
po tom, čo bola vec posúdená v rámci predbežného prejednania sporu. Počas neho žalovaná naozaj
vzniesla dôvodné námietky týkajúce sa najmä tých vecí, ktoré sa stali súčasťou veci a nie je ich možné
od tejto veci oddeliť a vydať. S týmto sa súd stotožnil a uviedol to aj ako podstatnú vec, ktorá by mohla
ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci samej, keďže v tejto časti nezodpovedal žalobný petit. Čo sa týka

tvrdenia, že žalovaná vydaním veci „uznala“, že vydané veci patria žalobcovi, s týmto sa súd nemôže
stotožniť, pretože žalobca doteraz neoznačil a ani nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo nesporné,
že mu patria ním žiadané veci. Uvedené ale neznamená, že bez pochýb svoje vlastníctvo k týmto veciam
preukázala žalovaná, avšak vzhľadom na jej pozíciu v konaní súd konštatuje, že skutočne využila také
prostriedky procesnej obrany, že v konečnom dôsledku na ich základe uspela. Okrem toho žalobca

zavinil zastavenie konania aj preto, že o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná aspoň sčasti podaná dôvodne.

13. Nemožno za dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 C. s. p. považovať správanie
sa žalovanej po podaní žaloby či skutočnosť, že žalobca sa snažil vyhnúť konaniu pred súdom

predžalobnou výzvou. Procesné zavinenie alebo aj posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa
možno skúmať len v príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie sa strany sporu. Žalovaná však svojím
správaním nezavinila zastavenie konania, pretože v konaní sa len bránila a toto správanie jej nemožno
pričítať na ťarchu.

14. S prihliadnutím na uvedené súd žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania a trovy
právneho zastúpenia, pretože boli vynaložené účelne na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.