Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317203038
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317203038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci účastníkov- navrhovateľky: A.. Z. J., narodená
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpenej: Špireková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária
Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti povinnej osobe
(pravdepodobný otec): J. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. J.
Havlík, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, 949 XX Nitra, IČO: 50 361 864, o
určenie príspevku nevydatej matke, o odvolaní povinnej osoby a o odvolaní navrhovateľky obaja proti
rozsudku Okresného súdu Z. zo dňa 29.mája 2XX8 pod č.k. 12 Pc/8/2XX7-631 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinnú osobu prispievať na výživu
navrhovateľky od 24.2.2017 do 24.02.2019 mesačne sumou 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa
mesiaca vopred. Zameškané výživné od 24.02.2017 do 29.05.2018 vo výške 1517,86 eura je povinná
osoba povinná zaplatiť navrhovateľke v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinná osoba
je povinná zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom

vo výške 493 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinná osoba je povinná poskytnúť
navrhovateľke sumu potrebnú na výživu dieťaťa po dobu 37 týždňov, odo dňa podania návrhu vo výške
462,50 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len „zákon
o rodine“).

1.1. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala vydania
neodkladného opatrenia, ktorým zaviaže povinnú osobu (muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné),
poskytnúť jej vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy odo dňa podania návrhu po dobu 2
rokov v celkovej sume 16 410 eur. Zároveň zaviaže túto povinnú osobu poskytnúť jej vopred príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v celkovej sume 1 780 eur a poskytnúť jej
vopred sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov odo dňa podania návrhu v
sume 2 150 eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. S poukazom na prvú námietku odporcu ohľadne pasívnej vecnej legitimácie sa zaoberal v prvom
rade pasívnou vecnou legitimáciou odporcu. Uviedol, že na uplatnenie predmetných nárokov je aktívne
legitimovaná tehotná žena vo vlastnom mene aj v prípade nároku dieťaťa na výživu. Návrh teda musí byťdoručený súdu v priebehu tehotenstva, ktorá podmienka v tomto prípade bola splnená, a z tohto hľadiska
nie je ani podstatné, či súd bude rozhodovať už po skončení tehotenstva. Pasívne legitimovaným je
muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Preto sa nezaoberal určovaním otcovstva, ale skúmal len

pravdepodobnosť otcovstva žalovaného muža, t.j. či vzhľadom na styk s matkou v rozhodujúcom období
môže byť otcom počatého dieťaťa so zreteľom na predpokladaný termín jeho narodenia. Z vykonaného
dokazovania mal za to, že pravdepodobnosť otcovstva odporcu je daná. Odporca namietal, že v čase
rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa s matkou nemal intímne styky a preto je jeho otcovstvo
nepravdepodobné. Doznal, že s matkou mal. dieťaťa od roku 2013 žil v spoločnej domácnosti a až do

marca 2016 sa s matkou intímne stýkali. Matka uviedla, že s pravdepodobným otcom maloletého dieťa
žila v spoločnej domácnosti od roku 2013 avšak k ukončeniu ich spolužitia došlo až 20.6.2016, teda
v čase počatia maloletého dieťaťa, kedy odporca odišiel na dovolenku so svojou novou známosťou.
Matka svoje tvrdenie preukazovala SMS správami, z ktorých je zrejmé, že do uvedeného termínu
dochádzalo ku kontaktu medzi navrhovateľkou a pravdepodobným otcom počatého dieťaťa. Odporca,
resp. jeho právna zástupkyňa namietla nezákonnosť týchto dôkazov, resp. uviedla, že tieto dôkazy nie je

možné v tomto konaní použiť a teda na ne prihliadať, nakoľko odporca nedal súhlas so zabezpečením
tohto dôkazu. Z uvedených dôkazov predložených navrhovateľkou jednoznačne nevyplýva, že v čase
rozhodnom pre počatia dieťaťa dochádzalo k intímnym stykom medzi navrhovateľkou a odporcom. Je
zrejmé, že tvrdenie odporcu o tom, že vzťah s navrhovateľkou bol ukončený v marci 2016 nie je pravdivé,
keďže z výpisu SMS správ je komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom aj po tomto odporcom

uvedenom termíne. Preto vyhodnotil vyjadrenie odporcu o tom, že s navrhovateľkou sa nestretával od
marca 2016, ako čisto účelové. Poukázal na skutočnosť, že samotný odporca si dal vyhotoviť testy
DNA, ktoré v rámci konania nepredložil. Uviedol, že v testoch DNA bolo jeho otcovstvo určené a za
testy DNA uhradil aj príslušný poplatok. Už len z tohto konania vyhodnotil jeho tvrdenie, že s matkou
dieťaťa nemal intímne styky, za účelové a zavádzajúce, uvedomujúc si, že navrhovateľka svoje tvrdenie

reálne preukázať nemôže. Z tohto dôvodu vyhodnotil jeho pasívnu legitimáciu a navrhovateľka si tak
predmetný nárok uplatnila voči pravdepodobnému otcovi mal. dieťaťa v súlade so zákonom. Na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetný návrh si navrhovateľka uplatnila podľa 74
ods. 2 Zákona o rodine ako tehotná žena voči mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, čo v danom
prípade preukázané bolo.

1.3. Navrhovateľka si uplatnila tri nároky a to v prvom rade nárok na zabezpečenie svojej výživy, ako
matky, po dobu 2 rokov, celkovo vo výške 16 410 eur. V tejto časti návrh odôvodnila tým, že v súvislosti
s tehotenstvom došlo k zhoršeniu jej sociálnej situácie. Náklady spojené so zabezpečením jej výživy,
náklady spojené s užívaním jej bytu, náklady spojené so splátkami úveru, hradením poistného a úverov

tak celkovo predstavujú sumu vo výške 1 367,50 eura mesačne. Pri rozhodovaní o tomto nároku mal
za preukázané, že navrhovateľka bola na základe pracovnej zmluvy, teda pred nástupom na materskú
dovolenku, zamestnaná v spoločnosti K. ktorý pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú. Podľa
pracovnej zmluvy jej príjem predstavoval 1 280 eur brutto mesačne. Na základe rozhodnutia sociálnej
poisťovne zo dňa 01.06.2017 jej boli priznané materské dávky vo výške 31,9062500 za deň a v tejto

sumejejbolimaterskédávkyposkytovanédozánikunárokunamaterské.Prednástupomdopracovného
pomeru spoločnosti K. V., s.r.o., ktorý pracovný pomer vznikol dňa 26.11.2016 bola zamestnaná v
spoločnosti J. D., s.r.o., ktorej jediným spoločníkom bol práve odporca. Jej čistá mzda predstavovala
43,30 eura. Je vlastníčkou bytu a hradí hypotekárny úver vo výške 283 eur mesačne, životnú poistku vo
výške 50 eur mesačne, K. 4,64 eura, poplatok za vodu 30 eur mesačne, odber zemného plynu 30 eur

mesačne, úhrada za internet, 12,95 eura mesačne, Magio TV vo výške 18, 89 eura mesačne, náklady
za užívanie mobilného telefónu v priemere 54 eur mesačne, poistenie nehnuteľnosti a domácnosti vo
výške 73,95 eura ročne, havarijnú poistku vo výške 140 eur ročne. Užíva osobné motorové vozidlo,
ktoré spláca vo výške 165,71 eura mesačne. Nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, len vyživovaciu
povinnosť k mal. V. J., nar. XX.XX.XXXX.

1.4. Pravdepodobný otec (povinná osoba) je konateľom a spoločníkom spoločnosti J. D., s.r.o. a zároveň
je registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa daňového priznania spoločnosti J. D.,
s.r.o. za rok 2015 predstavoval výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti - 7 809 eur, výnosy z
finančnej činnosti spolu 8 969 eur, a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení - 2 244

eur (podľa daňového priznania domnelého otca ako fyzickej osoby podnikateľa, t.j. daňového priznania
za rok 2015, jeho príjmy predstavovali 16 001 eur, výdavky 15 509,68 eura, daňová povinnosť 93,35
eura so základom dane 491,32 eura. Podľa daňového priznania právnickej osoby J. D., s.r.o. za rok
2016 predstavoval súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti za uvedené daňovéobdobie 105 528,41 eura, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 102 522,42 eura, s
výsledkomhospodáreniazaúčtovnéobdobie3005,99eura.Podľadaňovéhopriznaniaprávnickejosoby
J. D., s.r.o. za daňové obdobie roku 2017 predstavoval za toto daňové obdobie súčet výnosov 74 178,86

eura, súčet nákladov za hospodársku činnosť a finančnú činnosť 71 033,14 eura, výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie pred zdanením 3 145,72 eura). Podľa daňového priznania pravdepodobného otca
ako SZČO za rok 2017 predstavovali za toto daňové obdobie jeho príjmy 19 800 eur, výdavky 19 300
eur, základ dane 95 eur, daň 0. Pravdepodobný otec hradí hypotekárny úver vo výške 483 eur, ďalší
hypotekárny úver s mesačnou splátkou 100 eur, spotrebný úver v ČSOB s mesačnou splátkou 780 eur.

Doznal tvrdenie navrhovateľky, že je vlastníkom a užívateľom štyroch motorových vozidiel a motocykla
zn. HONDA. Predal spolu s ďalším predávajúcim kupujúcim nehnuteľnosti vykázané v katastrálnom
území J. na LV č. XXXX. Bola mu vyplatená kúpna cena vo výške 64 500 eur. Ako konateľ spoločnosti
J. D., s.r.o. za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 poberal mzdu vo výške 43,30 eura. Je
spoluvlastníkomnehnuteľnostivedenýchnaLVč.XXXX,spoluvlastníkomnehnuteľnostívedenýchnaLV
č. XXXX, spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, výlučným vlastníkom nehnuteľností

vedených na LV č. XXX. Má vyživovaciu povinnosť voči trom deťom. Výživné uhrádza na základe
rozhodnutia súdu výživné na dve deti spolu vo výške 400 eur. V priebehu konania mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť voči mal. J. J., nar. XX.X.XXXX.

1.5. Konštatoval, že zmyslom ustanovenia § 74 zákona o rodine je poskytnúť ochranu nárokom

nevydatej matky dieťaťa v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva
a pôrodu jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú.
S poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok matky týkajúcej sa uplatneného
prvého nároku je dôvodný len čiastočne. Matka teda navrhovateľka, uplatnila v tejto časti nárok
vo výške 16 410 eur. Uvedenú výšku tohto nároku považoval za absolútne neprimeranú s tým,

že pri určení o výške tohto nároku vychádzal z majetkových pomerov a zárobkových pomerov na
strane navrhovateľky ako aj na strane pravdepodobného otca. Za nedôvodné považoval vyjadrenie
právnej zástupkyne pravdepodobného otca, že navrhovateľka nemá v tejto uplatnenej časti nárok,
nedošlo k zhoršeniu jej finančnej a sociálnej situácii pred nástupom na materskú dovolenkou a po
nástupe na materskú dovolenku. Je zrejmé, že matka predtým, ako začala poberať materské dávky,

dosahovala príjem okolo 950 eur, avšak len pomerne krátku dobu. Podľa výšky materských dávok
sa jej finančná situácia výrazne nezhoršila. Bola zamestnaná v spoločnosti pravdepodobného otca,
kde reálne nedosahovala príjem vykázaný podľa jej mzdového listu, takže je absolútne zrejmé, že
samotný pravdepodobný otec mal vedomosť o tom, ako spoločník tejto spoločnosti, že vykázaný príjem
matky reálny príjem matky neodzrkadľuje. Došlo tak jednoznačne k zníženiu životnej úrovne matky po

nástupe na materskú dovolenku. S touto životnou úrovňou bol pravdepodobný otec, žijúci v spoločnej
domácnosti uzrozumený. Z tohto dôvodu mal za to, že nárok bol uplatnený navrhovateľkou dôvodne.
Výška uplatneného nároku bola nadhodnotená. Berúc do úvahy charakter neodkladného opatrenia,
zohliadnúc osobné pomery na strane navrhovateľky, osobné pomery na strane pravdepodobného otca,
ktorý má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, dospel k záveru, že na zabezpečenie výživy navrhovateľky po

dobu 2 rokov je primeraná suma 100 eur mesačne. Za obdobie od 24.2.2017 do 24.2.2019 v celkovej
výške 1 517,86 eura. V III. výrokom určil príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom s poukazom na dôkazy, ktoré boli matkou predložené, vyhodnotiac dôvodnosť týchto
nevyhnutných nákladov vo výške 493 eur. Náklady matky spojené s tehotenstvom a pôrodom boli
relevantne preukázané tak, ako vyhodnotila právna zástupkyňa pravdepodobného otca vo výške 985,95

eura. Preto s poukazom na predložené náklady berúc do úvahy odpočítanie uplatnených nákladov
za zakúpenie výbavičky dieťaťa, v ktorej časti nárok matky nie je dôvodný, určil výšku v sume 493
eur. Vo výroku č. IV. zároveň zaviazal pravdepodobného otca (povinnú osobu) prispievať na výživu
dieťaťa po dobu 37 týždňov od podania návrhu vo výške celkovo 462,50 eura. Poukázal opäť na
charakter neodkladného opatrenia s tým, že sa jedná len o preddavok potrebný na zabezpečenie výživy

dieťaťa po dobu 37 týždňov, pretože navrhovateľka je osamelou matkou. Berúc do úvahy jej súčasný
príjem, jej majetkové pomery a preukázanú finančnú hotovosť na účte, ďalšie tri vyživovacie povinnosti
prevdepodobného otca, považoval túto sumu za primeranú, zodpovedajúcu zabezpečenia nákladov
dieťaťa po uvedené obdobie. Z uvedených dôvodov súd tak návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil také okolnosti prípadu, aby súd rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 55 CMP.2. Navrhovateľka a pravdepodobný otec podali proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhovateľka v zamietajúcej časti, pravdepodobný otec vo vyhovujúcej časti.

3. Navrhovateľka podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.1. Namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote, keďže súd prvej inštancie rozhodol po 15 mesiacoch po podanom
návrhu a rozsudok bol doručovaný 3 mesiace od rozhodnutia. Súd nekonal tak, aby ako slobodná matka
maloletého dieťaťa mohla využiť príspevok na výživné v období, ktoré jej prináleží, teda prieťahy de

facto spôsobujú nevymožiteľnosť vymáhaného nároku.

3.2. Namietala zabezpečenie jej výživy vo výške 100 eur mesačne a považovala ho za neprimerané,
pretože jej mesačné náklady, ktoré sú celkom vo výške 1367,50 eura. Rozpísala jednotlivé výdavky.
Uviedla, že bola od 26.11.2016 zamestnaná v spoločnosti K. V. s.r.o. s príjmom cca 950 eur netto

mesačne. Od 24.02.2017 bola na materskej dovolenke 37 týždňov. V súčasnosti poberá rodičovský
príspevok vo výške 214 eur a prídavok na dieťa vo výške cca 23 eur. Iné príjmy nemá. Z priložených
podkladov vyplýva, že sa nemá možnosť vrátiť do zamestnania z dôvodu zrušenia pracovného miesta z
dôvodu zrušenia časti spoločnosti. Je preto zrejmé, že od skončenia materskej dovolenky sa jej finančná
ako i sociálna situácia dramaticky zhoršila, keď došlo k poklesu príjmu o viac ako 700 eur/mesačne.

3.3. Uviedla, že pri určení výšky príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
sa súd prvej inštancie dopustil zbytočného formalizmu, ktorý v konečnom dôsledku obchádza zmysel
ustanovenia § 74 ods. 2 zákona o rodine. Poukázala, že dokladovala do súdneho spisu v priebehu
konania novinový článok podľa ktorého výdavky na tehotenstvo, pôrod a prvý rok dieťaťa sú minimálne

vo výške 7 040 eur, ako i svoje podklady na riadne preukázanie nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom minimálne vo výške 3 560 eur. Potvrdila, že nedisponovala všetkými podkladmi o kúpnej cene,
pretože mnohé veci si zabezpečovala z druhej ruky lacnejšie. Namietala, že súd v konaní nevyhovel jej
návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia odporcom spochybňovaných nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom a neúplne zistil skutočný stav veci.

3.4. Namietala výšku výživného na dieťa po dobu, počas ktorej jej patrila materská dovolenka, t.j. v
rozsahu 37 týždňov. Uviedla, že Okresný súd Levice v prebiehajúcom konaní pod sp.zn. 6Pc/44/2017 (o
určenie otcovstva) bez vykonania dokazovania nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal odporcu
prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur/mesačne. Tvrdila, že odporca má pomerne vysoké

príjmy, z ktorých financuje svoj nadštandardný životný štýl. Namietala, že súd si mal zabezpečiť
kompletné účtovné podklady spoločnosti J. D. s.r.o. ako i odporcu ako fyzickej osoby, t.j. nielen
daňové priznanie ale i súvahu, ktorá poskytne stranám sporu podrobnejšiu informáciu o hospodárení
za posudzované obdobie. Všetky údaje sú vykázané aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné
obdobie. Okrem toho mal prihliadnuť aj na majetok spoločnosti, pretože nie sú dôležité len aktuálne

príjmy, ale aj majetok spoločnosti, prostredníctvom účasti v ktorej odporca podniká. Pokiaľ sa súd z
daňového priznania dozvedel, že okrem finančných prostriedkov v hotovosti a na bankových účtoch,
má podnikateľ aj dlhodobý majetok výraznej hodnoty, mal si vyžiadať jeho bližšiu špecifikáciu a zoznam
majetku. Tvrdila, že zákon ukladá povinnosť rodičovi v konaní o výživnom, ktorý má príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, aby sa preukázal súdu, predložil podklady pre zhodnotenie

svojich majetkových pomerov a umožnil súdu, sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Podľa zákona o rodine pokiaľ
rodič má príjmy z podnikania, nepredloží súdu podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov,
platí nevyvrátiteľná domnienka o príjmoch rodiča, podľa ktorej sa predpokladá, že výška priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú

osobu. Namietala, že v záujme ochrany dieťaťa mohol súd pristúpiť k dôvodnému uplatneniu princípu
potencionality príjmov, ktorý nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov, pretože použitím tohto
princípu súd podľa charakteru správania odporcu vymedzuje fiktívny príjem, ktorý je následne základom
pre učenie výživného na dieťa.3.5. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a aby odporcu J. zaviazal na
poskytnutie jej vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy odo dňa podania návrhu po dobu 2

rokov v celkovej sume 16 410 eur. Zároveň odporcu J. J. zaviaže poskytnúť jej vopred príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v celkovej sume 1 780 eur, a tiež poskytnúť jej
vopred sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov odo dňa podania návrhu v
sume 2 150 eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Pravdepodobný otec (povinná osoba) podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom
stanovenej lehote. Namietal svoju pasívnu legitimáciu, nepreukázanie jeho otcovstva. Tvrdil, že v konaní
nebol vykonaný dôkaz, ktorý by preukázal pravdepodobnosť jeho otcovstva. K záverom súdu, ktorými
vyhodnotil jeho tvrdenia počas konania ako nepravdivé, pretože z výpisu SMS správ je zrejmá ich
komunikácia aj po tomto termíne, uviedol, že komunikácia s navrhovateľkou aj po ukončení intímneho
vzťahu nemôže byť posúdená ako dôkaz intímneho pomeru medzi účastníkmi konania. Prepis SMS

správ žiadnym spôsobom nepreukazuje, že medzi účastníkmi konania aj reálne k intímnemu pomeru
došlo. Uviedol, že k zabezpečeniu obsahu správ nedal súhlas, a preto je tento dôkaz možné považovať
za nezákonný dôkaz a súd naň nemal prihliadať. Tvrdil, že DNA testy si dal vyhodnotiť z dôvodu, že
mu bol doručený navrhovateľkin návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu vo výške 20 340 eur.
Pretože išlo o značnú finančnú hodnotu, nemal inú možnosť ako preukázať skutočnosť, že nemôže byť

ani len pravdepodobným otcom. Tvrdil, že navrhovateľka bremeno dôkazu, ktoré je povinná preukázať,
neuniesla a súd v rozpore so zákonom priznal navrhovateľke uplatnené nároky vo výške uvedenej
napadnutým rozsudkom.

4.1. K 1. výroku rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) CSP). Uviedol, že navrhovateľka po pôrode
poberala dávku sociálneho poistenia vo výške 980 eur a v súčasnosti rodičovský príspevok spolu
s príspevkom na dieťa 236,52 eura. Jej dlhodobým príjmom bola čistá mzda 43,30 eura a príjem
980 eur mala iba krátko dobu a účelovo. Oproti príjmu pred nástupom na materskú dovolenku si
prilepšila a nedošlo k zníženiu jej životnej úrovne. Namietal zdôvodnenie rozhodnutia, že jej príjem

musel byť vyšší ako 43,30 eura, čo súd prvej inštancie nezdôvodnil. Preto považoval rozhodnutie v
tejto časti za nesprávne pre nesplnenie zákonných predpokladov priznania nároku. Ďalej uviedol, že
súd mal prihliadnúť na odôvodnené pomery navrhovateľky a jej schopnosti. Namietal svoje majetkové
pomery, pretože na základe daňových priznaní ako aj z daňových priznaní spoločnosti, ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom je zrejmé, že finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné navrhovateľke

vo výške 100 eur mesačne. Zároveň uviedol, že vlastní štyri motorové vozidlá, ale tri vozidlá majú
minimálnu hodnotu, za štvrté vozidlo platí leasing, za predaj nehnuteľnosti získal len 3 000 eur. Hodnota
nehnuteľností, ktoré vlastní, je minimálna. jeho majetok nie je vyššej hodnoty.

4.2. Tvrdil, že navrhovateľke sa nezhoršila životná situácia v dôsledku otehotnenia a materstva oproti

finančnej situácii z obdobia pred otehotnením. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu.

5. Navrhovateľka doručila vyjadrenie k odvolaniu povinnej osoby. Uviedla, že trvá na podanom
odvolaní v plnom rozsahu. K námietke pasívnej legitimácie povinnej osoby uviedla, že si táto dala

sama vypracovať znalecký posudok, podľa ktorého je otcom dieťaťa. Povinná osoba tvrdila, že podľa
výsledkov znaleckého posudku je síce otcom dieťaťa, avšak dievčatka. Uviedla, že na Okresnom
súde Levice prebieha konanie o určenie otcovstva, v ktorom bol ustanovený znalec a potvrdil záver
znaleckého posudku, že povinná osoba je s 99,9999999 % pravdepodobnosťou otcom dieťaťa. Záverom
znalkyňa v predmetnom posudku konštatovala, že na základe vykonaného dokazovania metódou

analýzy DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov z odboru genetiky,
treba pokladať otcovstvo odporcu, J. J., k maloletému za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

5.1. K námietke povinnej osoby o jej príjme uviedla, že pred pôrodom mala príjem 1280 eur brutto, počas

materskej dovolenky 950 eur po dobu 37 týždňov a následne od 38 týždňa do 2 rokov od narodenia
dieťaťa príjem 240 eur mesačne. Jej pracovné miesto bolo zrušené, nemôže sa vrátiť do zamestnania.
Odskončeniamaterskejdovolenkysazhoršilajejsociálnasituácia,došlokpoklesupríjmuoviacako700eur mesačne. Povinná osoba obchoduje s realitami, dosahuje nemalé príjmy. Predložila ďalšie dôkazy
preukazujúce príjmy povinnej osoby. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Pravdepodobný otec (povinná osoba) doručil vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky. Namietal, že
navrhovateľka si uplatňuje dvadsaťštyrinásobok polovice jej tvrdených mesačných výdavkov. Výpočet
prvého nároku na zabezpečenie jej výživy vypočítala ako súčin dvadsiatich štyroch mesiacov a polovice
všetkých tvrdených výdavkov, pričom preukázala len výšku niektorých výdavkov a ostatné výdavky sú
účelovo nadhodnotené. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že finančná situácia navrhovateľky sa

podľa výšky mesačných dávok výrazne nezhoršila, pretože jej dlhodobým príjmom bola čistá mzda vo
výške 43,30 eura. Tvrdil, že nie sú splnené predpoklady priznania prvého nároku matky ani v sume 100
eur mesačne a súd by mal prvý nárok matky zamietnuť.

6.1. K tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní týkajúcich sa príspevku na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom uviedol, že nejde o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Matka

návrh uplatňuje vo svojom mene, konanie je návrhové a navrhovateľka je povinná uviesť dôkazy o
už vynaložených nákladoch. Navrhovateľka si uplatňovala predpokladané náklady spojené s pôrodom
vo výške 700 eur, ktorých výdavok nepodložila žiadnym dôkazom, preto súd naň nemohol prihliadať.
K tvrdeniu matky, že niektoré veci kupovala z druhej ruky a nedisponuje dokladmi o ich zakúpení
uviedol, že súd ju vyzýval na doloženie akéhokoľvek dokladu kúpy a výške nákladu predmetných vecí,

na základe čoho mohol mať preukázanú výšku nákladov predmetných vecí. Navrhovateľka však túto
povinnosť nesplnila a dôkazom je len fotodokumentácia vecí. Zároveň k námietke navrhovateľky, že
súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom určenia jeho spochybňovaných nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom uviedol, že súd musí mať preukázanú výšku vynaložených odôvodnených
nákladov navrhovateľky a nie preukázanú len ich existenciu, prípadne hodnotu. Tvrdil, že navrhovateľka

v tomto smere neuniesla dôkazné bremenom.

6.2. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by jej patrila materská
dovolenka, t.j. v rozsahu 37 týždňov uviedol, že Okresný súd Levice v konaní sp.zn. 6Pc/44/2017 (o
určenie otcovstva) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ho zaviazal povinnosťou prispievať na výživu

maloletého sumou 100 eur mesačne. Výživné na dieťa v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rodine nemôže
byť určené tak, ako v prípade nároku mužovi, ktorému svedčí jedna zo zákonných domnienok otcovstva.
Navrhovateľka žiadala výživné vo výške 250 eur mesačne, pričom výšku odôvodnila iba skutočnosťou,
že v tejto sume je určená vyživovacia povinnosť voči jej maloletému dieťaťu H. Nemožno porovnávať
náklady desaťmesačného dieťaťa s nákladmi školopovinného dieťaťa, ktoré sa vekom dieťaťa úmerne

zvyšujú. Zároveň treba brať do úvahy aj jeho odôvodnené výdavky a jeho možnosti, schopnosti a
majetkové pomery a odôvodnené výdavky dieťaťa, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Tvrdil, že
navrhovateľka umelo navyšovala výdavky, a preto niektoré z nich nemožno považovať za odôvodnené.

6.3. Poukázal, že matka bola príjemcom príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 829,84 eura, ktorého

účelom je pokrytie práve výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a
mesačného príspevku na dieťa vo výške 23,52 eura, ktorého účelom je výchova dieťaťa. Nestotožnil sa
anistvrdeniaminavrhovateľky,žesúdnedostatočnezistil jehomajetkovépomerynaúčelypredmetného
konania.

7. Pravdepodobný otec podal vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky. Namietal, že výsledky znaleckého
posudkuniesúna100%abudenavrhovaťkontrolnýznaleckýposudok.Uviedol,ženesúhlasístvrdením
navrhovateľky, že jedným z dôvodov prieťahov v konaní je aj jeho úmyselné a účelové konanie. Tvrdil,
že sama navrhovateľka si neplnila povinnosti riadne a včas a sama sa pričinila o prieťahy v konaní,
keď nebola schopná preukázať výšku jej vynaložených nákladov riadne ani na výzvu súdu, hoci jej táto

povinnosť vyplývala priamo z povahy podaného návrhu. Navrhovateľka si uplatnila sumu 20 340 eur,
ktorú považoval za šikanóznu, pretože umelo navyšovala výdavky a mzdu. Jej konanie je v rozpore s
dobrými mravmi, považoval ho za šikanózny výkon práva, ktorý umožňuje súdu, aby jej priznal v zmysle
§ 55 CMP náhradu trov konania.

8. Navrhovateľka podala vyjadrenie k vyjadreniu povinnej osoby. Uviedla v ňom, že naďalej trvá na
podanom odvolaní a pridržiava sa svojich skutkových a právnych tvrdení. V celom rozsahu spochybňuje
tvrdenia povinnej osoby a poukazuje na účelové konanie povinnej osoby v rozpore s dobrými mravmi.
Povinná osoba po celý čas konania účelovo zavádzala súd ohľadom neexistencie intímneho pomerumedzi ňou a navrhovateľkou v čase rozhodnom počatie dieťaťa, čím úmyselne znemožnila súdu
prvej inštancie rozhodnutie vo veci. K tvrdeniu povinnej osoby, že na jej strane nenastala v dôsledku
tehotenstva a pôrodu zmena jej sociálnej situácie k horšiemu, opätovne uviedla príjmy pred pôrodom a v

súčasnosti. Opätovne poukázala na to, že súd prvej inštancie sa pri vyhodnotení relevantných nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom dopustil zbytočného formalizmu.

8.1. Tvrdila, že suma 50 eur mesačne nie je postačujúca na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas
ktorej by matke patrila materská dovolenka. Opätovne poukázala na prebiehajúce konanie o určenie

otcovstva ako aj na znalecké dokazovanie testov DNA. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§
359 CSP, 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP).
Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky ako aj odvolanie povinnej osoby nie sú dôvodné. Súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo návrhom nevydatej matky, ktorá sa domáhala
vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže povinnú osobu (muža, ktorého otcovstvo je
pravdepodobné), poskytnúť jej vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy odo dňa podania
návrhu po dobu 2 rokov v celkovej sume 16 410 eur. Zároveň zaviaže povinnú osobu (muža,
ktorého otcovstvo je pravdepodobné) poskytnúť jej vopred príspevok na úhradu nákladov spojených

s tehotenstvom a pôrodom v celkovej sume 1 780 eur, poskytnúť jej vopred sumu potrebnú na
zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu 37 týždňov odo dňa podania návrhu v sume 2 150 eur, a to všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11.1.Súdprvejinštancierozhodolnapadnutýmrozsudkomvočiktorémupodalaodvolanienavrhovateľka

ako aj povinná osoba.

11.2. Odvolací súd rozhodol o odvolaniach rozsudkom č.k. 25CoP/45/2019 - 739 zo dňa 30.01.2019 tak,
žerozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastitrovkonaniapotvrdil.Vzhľadom
na to, že odvolanie navrhovateľky bolo podané e -mailom a v lehote 10 dní ho písomne nedoplnila,

odvolací súd v zmysle § 125 ods. 2 CSP naň neprihliadal. Predmetom odvolacieho konania preto zostalo
len odvolanie povinnej osoby.

11.3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp.zn. 8Cdo 152/2019 zo dňa 19.08.2019 tak, že rozsudok

Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2019 sp.zn. 25CoP/45/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dôvodom bola tá skutočnosť, že navrhovateľka doložila odvolanie podpísané zaručeným elektronickým
podpisom advokáta oprávneného konať v mene advokátskej kancelárie a z ktorého vyplýva, že
predmetnépodanie-odvolanienavrhovateľkybolosúduprvejinštanciedoručené07.09.2018o17:54:22
hod.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 74 odsek 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispevať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.14.Podľa§74ods.2Zákonaorodine,súdmôženanávrhtehotnejženyuložiťmužovi,ktoréhootcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie

výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stavveciavyvodilznehosprávnyprávnyzáver.Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvejinštancie
o pasívnej vecnej legitimácii povinnej osoby. Súd prvej inštancie v tomto prípade správne uviedol, že nie

je potrebné preukázanie otcovstva ale postačuje, aby otcovstvo bolo aspoň pravdepodobné. Rovnako
sa odvolací súd stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti nárokov podľa § 74 zákona o
rodine. Súd prvej inštancie správne priznal jednotlivé nároky navrhovateľke len v časti a vo zvyšnej časti
návrh ako nedôvodný zamietol, pretože bral do úvahy súčasný príjem a majetkové pomery účastníkov
konania ako aj preukázateľné a primerané náklady navrhovateľky. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke

odôvodnil. S odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej iba
poukazuje (§387 ods. 2 CSP).

16. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou
účastníkov konania. Dospel k záveru, že námietka povinnej osoby, ktorou namietala svoju pasívnu

vecnú legitimáciu, nie je dôvodná. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že pasívne legitimovaným subjektom je v predmetnom konaní muž, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné. Súd sa v predmetnom konaní nemusí zaoberať určovaním otcovstva,
ale skúma len jeho pravdepodobnosť. To znamená, že postačuje skutočnosť, že povinná osoba mala
v rozhodujúcom období styk s matkou, a teda môže byť otcom počatého dieťaťa so zreteľom na

predpokladaný termín jeho narodenia. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že napriek
tomu, že prepis SMS správ poskytnutý matkou ako dôkaz nemohol byť použitý, povinná osoba dala
vypracovať znalecký posudok testami DNA na určenie, či je otcom dieťaťa. Uvedením konaním, na ktoré
upozornil sám odporca, pripustil možnosť byť otcom dieťaťa. Rovnako nie je dôvodná námietka povinnej
osoby, ktorou spochybňovala znalecké posudky, ktoré jeho otcovstvo určili na 99,9999999 %. Súd

prvej inštancie znalecké posudky v čase rozhodovania nemal k dispozícii a pravdepodobnosť otcovstva
založil na výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa stotožnil s vykonaným dokazovaním
a jeho vyhodnotením. Pravdepodobnosť otcovstva povinnej osoby, ako bolo vyššie uvedené je daná
aj vykonaným znaleckým dokazovaním, ktoré povinná osoba nespochybnila, spochybnila iba jeho
závery. Zo záverov vyplýva otcovstvo povinnej osoby, preto odvolací súd odvolací dôvod povinnej osoby

nepovažoval za dôvodný.

17. Proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal povinnú osobu prispievať na výživu navrhovateľky
od 24.2.2017 do 24.02.2019 mesačne sumou 100 eur, podali odvolanie obaja účastníci konania.
Navrhovateľkavtomtosmerepovažovalavýškuzaneprimeranú,pretožejej nákladysúcelkomvovýške

1 367,50 eura a jej finančná situácia sa zhoršila, keď došlo k jej poklesu o viac ako 700 eur mesačne.
Povinná osoba v tomto smere vo svojom odvolaní namietala, že dlhodobým príjmom navrhovateľky bola
čistá mzda vo výške 43,30 eura a príjem 980 eur mala iba krátku dobu a účelovo, preto si prilepšila a
nedošlo k zníženiu jej životnej úrovne. Povinná osoba tiež namietala svoje majetkové pomery, pretože
na základe daňových priznaní ako aj z daňových priznaní spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom

a konateľom je zrejmé, že finančná situácia jej neumožňuje platiť výživné navrhovateľke vo výške 100
eur mesačne. Zároveň uviedla, že hodnota nehnuteľností, ktoré vlastní, je minimálna a jej majetok nie
je vyššej hodnoty.

17.1. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že námietky oboch účastníkov konania nie sú dôvodné.

Súd prvej inštancie aj pri určení výšky vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke postupoval správne.
Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Primeranosť je závislá
na konkrétnych potrebách matky. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd tiež dodáva, že sa jedná o
výživné, ktorá by malo byť chápané v širšom zmysle, teda tak, aby mohlo pokryť všetky odôvodnené
potreby matky v primeranom rozsahu. Podmienkou na jeho priznanie nie je odkázanosť matky, ale

rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a požiadavka
spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje konkrétne
náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Z uvedeného
dôvodu je preto nespochybniteľné, že navrhovateľka ako nevydatá matka sa v súvislosti s tehotenstvoma pôrodom nachádza v ťažšom postavení v porovnaní s matkou, ktorá je vydatá a žije vo fungujúcom
manželstve.Cieľomustanovenie§74zákonaorodinejeuľahčiťnevydatejmatkeexistenčnépodmienky,
do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka si, vzhľadom na vyššie

uvedené, nárok uplatňovala dôvodne, avšak výšku pokladal odvolací súd, rovnako ako súd prvej
inštancie, za nadhodnotenú. Navrhovateľka uviedla, že jej mesačné výdavky sú vo výške 1 367,50
eura. Jej príjem pred pôrodom bol vo výške okolo 950 eur. Preto jej príjmy už v tom čase nedosahovali
ňou uvádzané základné mesačné výdavky, ktoré v konaní deklarovala. Rovnako bolo potrebné vziať
do úvahy aj príjmy a výdavky povinnej osoby. Odvolací súd sa preto v kontexte s vyššie uvedeným

plne stotožnil s primeranou výškou výživného, ktorú určil súd prvej inštancie a ktorú vecne správne a
vyčerpávajúco odôvodnil.

18. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožnil s výškou príspevku na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom. Voči tomuto príspevku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá
namietala zbytočný formalizmus, ktorý obchádza zmysel ustanovenia § 74 ods. 2 zákona o rodine.

Námietku navrhovateľky považoval odvolací súd za nedôvodnú. Novinový článok, ktorým navrhovateľka
preukázala výdavky na tehotenstvo, pôrod a prvý rok dieťaťa nepovažoval za relevantný. Novinový
článok zobrazuje náklady vo všeobecnosti, pričom pri každej matke sú tieto výdavky rozdielne. Rovnako
aj skutočnosť, že navrhovateľka disponuje uvedenými vecami v určitej hodnote, neznamená tiež, že v
takej výške veci nadobudla. Preto súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť len na samotnú skutočnosť,

že uvedené veci navrhovateľka vlastní a preto ani fakt, že by nariadil znalecké dokazovanie, ktorým
by znalec určil výšku vecí, by nezaložil právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie preto správne
uvedený dôkaz navrhnutý navrhovateľkou nevykonal. Zároveň je potrebné uviesť, že nárok na náhradu
preukázaných nákladov navrhovateľke nepochybne vznikol. Matka však dôkazy o vynaložených
nákladoch nedoložila, preto súd prihliadal len na odôvodnené a preukázané náklady, ktoré určil vo

výške 985,95 eura. Povinnú osobu správne zaviazal na úhradu polovice, teda vo výške 493 eur. Súd
prvej inštancie rovnako správne nezarátal do týchto nákladov náklady za zakúpenie výbavičky dieťaťa,
pretože na tie súd prihliada pri vymeriavaní výživného pre dieťa. Súd uznal za opodstatnené iba
náklady, ktoré preukazovali výdavky vzniknuté navrhovateľke počas tehotenstva a mali priamy súvis s
tehotenstvom a pôrodom a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

19. Navrhovateľka podala odvolanie aj v časti výživného na dieťa po dobu, počas ktorej jej patrila
materskádovolenka.Namietala,žeOkresnýsúdLevicevprebiehajúcomkonanípodsp.zn.6Pc/44/2017
(o určenie otcovstva) bez vykonania dokazovania nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal
odporcu prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie si mal zabezpečiť

kompletné účtovné podklady, aby hodnoverne zistil majetkové pomery povinnej osoby, mal pristúpiť
k uplatneniu princípu potencionality príjmu. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje
na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd dodáva, že pri výživnom na dieťa je nesporné,
že v dôsledku uvedených skutočností nemôže byť určené tak, ako v prípade nároku voči otcovi v

zmysle niektorej z domnienok, t.j. aby sa dieťa mohlo podieľať na životnej úrovni rodičov, pretože
ako je vyššie uvedené v danom konaní je otcovstvo len pravdepodobné. Na druhej strane je tiež
potrebné ustáliť, že je nepochybné, že tento nárok zahŕňa tiež náklady na zaobstaranie detskej
výbavičky, pretože náklady na výbavičku sú súčasťou výživného na maloleté dieťa. Skutočnosť, že je
nevyhnutné ich vynaložiť, nepovažoval ani odvolací súd za spornú, nakoľko nie je potrebné preukazovať

všeobecne známe skutočnosti, a to, že novorodenec určité veci potrebuje (napr. postieľku s matracom,
vankúšomapaplónom,kočík,autosedačku,oblečenie,vaničku,hygienicképotreby,deky,plienky,fľašky,
hračky a podobne). Avšak výšku výživného navrhovateľka opäť nadhodnotila a žiadnym spôsobom
neodôvodnila. Vychádzala len zo skutočností, že povinná osoba platí výživné vo výške 250 eur
mesačne na maloletéhS. J.. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s vyjadrením povinnej osoby,

ktorá uviedla, že nemožno porovnávať náklady desaťmesačného dieťaťa s nákladmi školopovinného
dieťaťa, ktoré sa vekom dieťaťa úmerne zvyšujú. Výživné je osobné právo každého dieťaťa, preto súd
vymedzuje túto povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Miera potrieb
je rôzna a môže sa pri deťoch v tom istom veku odlišovať. Závisí od nákladov dieťaťa v súvislosti s
pribúdajúcim vekom, s fyzickým a psychickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie,

jeho schopnosťami, záujmami a zdravotným stavom. V danom prípade tiež nemožno opomenúť tú
skutočnosť, že neodkladným opatrením bola povinnej osobe určená vyživovacia povinnosť vo výške
100 eur mesačne voči maloletému. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto výška výživného na dieťa
opodstatnená a odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti.20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nezistil dôvody pre použitie

mimoriadneho ustanovenia predpokladaného v § 54 CMP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).